Majto
komentáře u knih
Oběť bez tváře
Stefan Ahnhem
Vyskúšal som ďalšieho autora a znovu dobrý dojem. Jeho prvotina nedosahuje síce ešte na zážitky spojené s čítaním Olsena či Larssona, no až na mnohými predomnou spomenuté nedostatky sa to čítalo dobre. Zlepšiť záver a vyvarovať sa absolútnych nelogičností a bude to fajn.
Magor a jeho doba
Marek Švehla
Na začiatok musím uviesť, že Jirousa a Plastic People... som vždy vnímal len ako súčasť histórie a nejak zvlášť som sa nimi nezaoberal. Áno, začiatkom 90s sme všetci "inak vnímajúci" žrali všetko, čo nesmrdelo mainstreamom, tak sme čítali Bondyho, Bukowského, Kerouaca, Beh ohňů je underground, a množstvo iných titulov i autorov, na ktorých si momentálne narýchlo nespomeniem. Mnohí sa vrhli aj na nahrávky starých androšských kapiel, no mňa viac ťahalo buď k drsnejším veciam, alebo alternatívnejším. Čiže, ak to mám povedať natvrdo, blížšie som mal k Chadimovi ako k Jirousovi.
To však nič nemení na tom, že som si čítanie tejto knihy nedokázal užiť. Množstvo informácii, svedectiev i obrazov doby... Vážne skvelé. Som rád, že som sa odhodlal k jej kúpe.
Král Krysa
James Clavell
Jedna z kníh, ku ktorým som sa dostal na vojenčine a zanechala vo mne stopu. Čítal som ju aj rok nato, keď som ju objavil v antikvariáte, no to už je tiež takmer 30 rokov dozadu. Možno som si ju teraz pri treťom kontakte neužíval tak ako kedysi, no stále je to kus dobrej práce a minimálne som sa donútil obzrieť aj po ďalších knihách autora.
Společenstvo Prstenu
J. R. R. Tolkien
Sú to roky, odkedy som poprvýkrát narazil na mená Tolkien a Pán prsteňov, no až teraz som sa konečne odhodlal prečítať si knihy samotné (čítal som dávno rôzne útržky, no to sa nepočíta) a spúšťačom bolo počúvanie starých nahrávok brnenskej Insanie.
Škoda, že som knihu toľko ignoroval, verím, že v minulosti by som ju náležite ocenil oveľa viac, no ani dnes nemôžem povedať, že by nepotešila oko i fantáziu.
Veža bláznov
Andrzej Sapkowski
Keď som v čase vydania túto knihu dostal do rúk, bolo to moje prvé stretnutie s tvorbou tohto autora. Zhltol som ju na jeden záťah a rochnil blahom aká je skvelá. Aj po rokoch a viacerých čítaniach má stále baví, hoci už z nej až tak neulietam ako "poprvé". Dnes je to na 85%
Dívka, která si hrála s ohněm
Stieg Larsson
Prvú tretinu knihy som myslel, že to oproti prvému dielu je strašná slabota, no potom dej chytil tempo a začal zrychľovať. Pred koncom som si myslel, že prvý diel prekonal, no rýchly záver mu ubral body a v konečnom dôsledku však skončil kúštik za ním. Ale aj tak stále veľmi kvalitné čítanie.
Spolčení hlupců
John Kennedy Toole
Čítal som ju opäť po 20-tich rokoch a opäť som sa príjemne pobavil. Absurdný dej plný absurdných postáv zažívajúcich absurdné situácie, množstvo vtipných popisov i dialógov. Čo viac si môže človek priať?
Matka noc
Kurt Vonnegut Jr.
Tretia Vonnegutova kniha na mňa urobila zatiaľ najlepší dojem. Sarkazmus a absurdita premiešané s realitou- pre mňa akási jeho verzia Hlavy XXII. Toto budem isto čítať ešte niekoľkokrát.
Mendelův trpaslík
Simon Mawer
Ďalší autor, ku ktorému som sa dostal náhodou pri čítaní komentárov tu na DK. Verný svojmu zvyku som rovno kúpil štyri jeho knihy a začal práve touto (mám rád chronológiu). Po prečítaní musím konštatovať, že hoci má kniha úplne neohúrila (genetika vážne nie je v mojom okruhu záujmov, no nevynechal som ani riadok), autorov štýl sa mi pozdáva. Možno mi trochu pripomína Johna Irvinga, cítim tam isté styčné prvky. Uvidím, čo zažijem pri ďalšom čítaní - jedno či ďalšej abo opäť raz niekedy tejto knihy.
Psi z Rigy
Henning Mankell
Môj druhý kontakt s tvorbou autora a musím povedať, že som sa vcelku fajn pobavil. Napísané veľmi dobrým štýlom, dej má svoje zvraty a nevadia mi ani rôzne nedostatky a nedokonalosti, čo tu spomínajú iní.
Aj kvôli tejto knihe som rád, že som sa po rokoch vrátil k čítaniu.
Hlava XXII
Joseph Heller
Túto knihu nedokážem posúdiť objektívne, bo sa stala sprievodcom môjho života podobne ako Svět podle Garpa či Dharmovi tuláci. Na tieto 3 knihy nedám dopustiť a môžem ich čítať stále a vždy ma znovu bavia a pohlcujú.
Pravidla moštárny
John Irving
Mám za sebou ďalší Irvingov román. Dva dni po dočítaní som počkal, bo som nevedel, čo napísať.
Nesie autorov jasný rukopis, no je iný, príde mi taký "jednoduchší" (najmä čo sa týka plynutia deja, či správania sa postáv), ale zatiaľ prvýkrát (čítam chronologicky) neobsahuje nič o medveďoch, Viedni ani zápasení. Veľmi sa mi páči jeho melancholický tón, ktorý na mňa sála z každej stránky, hoci ho občas prerušia aj zrnká svojského humoru. Možno, keby ho čítam za jesenných dažďov, bol by zážitok z neho hlbší (predsalen tie 30-stupňové spary k nemu až tak nesedia).
V mojom súkromnom rebríčku Garpa síce nepokoril, no zasadol, len o kúštik nižšie. Uvidím, ako dopadnú ďalšie knihy autora, ktoré už stoja v poradovníku na čítanie.
Tma
Jozef Karika
Oproti Strachu ma dej tohoto výtvoru bavil asi tak do polovice. Potom už som len čakal, čo sa stane a ako to celé skončí a ani ten koniec ma nejak neuspokojil. Rovnako dopadol aj druhý pokus s knihou túto jeseň. Z hororovej tvorby autora pre mňa najslabší titul.
Strach
Jozef Karika
Po mafiánskych príbehoch som rád uvítal zmenu žánru na horror a hneď prvotina ma upútala, aj keď pri prvom kontakte ma záver trochu rozladil. Chuť mi napravilo až nedávne druhé čítanie po rokoch, keď už som nemal šajnu čo som odvtedy všetko čítal.
Paganiniho smlouva
Lars Kepler
V krátkom čase som prečítal knihy viacerých autorov severskej krimi-literatúry. Tak som po roku od prečítania Hypnotizéra skúsil aj dvojku od "Keplerovcov". Napriek tomu, že som ju prečítal v rýchlom tempe, nepresvedčila ma o tom, že by som ešte niekedy mohol mať chuť opäť po nej siahnuť. Mal som pri tom podobné pocity ako pri každej ďalšej knihe D. Browna po Da Vinciho kóde. Zosypané všetko so všetkým, vyšetrovanie takmer žiadne, akčné scény supermanovské, kopec umelých postáv... Celé mi to prišlo len ako komerčný produkt. Nič viac. Na ďaľšiu knihu od tohoto dua asi už si netrúfnem, aj keď podľa komentárov, by relatívne mohli byť aj lepšie ako táto. Zostanem ja pri Larssonovi a Mankellovi.
Kufr z nebe
Lin Rina
Zháňal som nejakú knihu pre neter a bola mi doporučená táto autorka. Kúpil som z bez predsudkov som prečítal. Nebolo to náročné čítanie, no ani najhoršie. Príbeh ako taký, hoci predvídateľný, bol fajn, aj popis prostredia, postáv a dobová atmosféra mi vyhovovala. Vadili mi snáď len všetkými ospevované poznámky, ktoré nič neriešia a dej nerozširujú. Ďalšie knihy asi čítať nebudem, no neteri ich možno doporučím. Ona bude skôr cieľovou skupinou autorky
1984
George Orwell (p)
Nechce sa mi príliš rozpisovať o knihe, ktorú tu už zo všetkých strán poobracali iní. Pre mňa to kniha kníh nie je a asi ani nebude. Čítal som ju kedysi dávno hneď po Farme a už vtedy sa mi zdala slabšia. Farmu som odvtedy nečítal, no ani v súčasnosti ma táto kniha neuchvátila. Skvelý nápad, ktorému u mňa nepomohla forma. Plochý príbeh, ktorý mal síce vynikajúcu depresívnu atmosféru, no to bolo asi tak všetko. Mal by som si asi znovu zohnať aj Farmu, uvidím, či budem na ňu pozerať rovnako ako pred rokmi.
Usměvavý muž
Henning Mankell
Áno, áno, áno. Kniha je v niečom zdĺhavá, autor sa dosť zaoberá vnútorným svetom hlavnej postavy aj detailami vyšetrovania a mŕtvolami to tu nekypí. Našťastie. Hlavnú chybičku krásy vidím paradoxne v akčnom závere. No aj tak som si čas trávený s touto knihou užil. S každou ďalšou knihou sa mi autorov štýl rozprávania páči stále viac.
Muž, který hledal svůj stín
David Lagercrantz
Aj po dočítaní tejto knihy vo mne zostal ten pocit úplnej nenaplnenosti. Aj sa to dobre čítalo, no zároveň som sa miestami strácal myšlienkami inde. Chýbala mi tá túžba čítať a vedieť viac ako pri pôvodnom Miléniu. Je to dobré a zároveň nie je. Aj koniec sa mi opäť zdal narýchlo spichnutý. 50% zážitok.
Stratený symbol
Dan Brown
Ako mnoho iných, aj mňa tretí Langdonov výlet až tak neohromil ako predošlé. Začiatok a koniec som nejak "odzíval" no to medzi bolo veľmi "čtivé" ako som u Browna zvyknutý. Taktiež mi nevoňala podobnosť s predošlými príbehmi. Našťastie tento druh literatúry beriem ako relax a zbytočne sa nezamýšľam nad obsahom, len si užívam a to mi autor neodopiera. Mám požičané aj ďalšie knihy, tak uvidím, či ho zoberiem na milosť.