Lessana komentáře u knih

Chcela som niečo ľahšie, a tak som siahla po Durrellovi. Svojím vtipným komentovaním, skvelým pozorovacím talentom, vycibreným štýlom, lahodnými a výstižnými opismi a trefnými poznámkami potvrdil svoje miesto medzi mojimi obľúbencami na poli spisovateľskom. Pekne som si počítala a dobre som sa bavila :). Na záver ešte vyzdvihnem preklad knihy, ktorý je dokonalý.

16 18.11.2020

Na Jerguša Lapina a vôbec na Ľuda Ondrejova mám rýdzo nostalgické spomienky. Zbojnícka mladosť bola totiž jedna z prvých kníh, ktoré som si ako dieťa vypožičala z knižnice. V čase, keď začala v mojom živote éra nadchnutia sa pre knihy, ako aj pre ten príjemne šteklivý pocit, keď je človek v obklopení nespočetného množstva kníh v tichu spomínanej inštitúcie - knižnice :).

11 13.11.2020

Kukučín, náš ospevovaný prozaik starých čias, ma dlho odrádzal ako tzv. odstrašujúce povinné čítanie. Ale... dávno vyjdúc zo školských lavíc, prekonala som (na predsudkoch založený) odpor a začítala sa. No a ono vám to bolo prekvapivo dobré! :) Pútavé, poučné a písané krásnym jazykom.

11 13.11.2020

Chronicky známe povinné čítanie zo stredných škôl. Určite nie je na škodu zoznámiť sa s dielom ako mládežník, ale na to, že peniaze a ich zháňanie nie sú zmyslom života, musí prísť každý sám...

18 13.11.2020

Tu Fu a Li Po, to sú spomienky na básne, ktoré som hltala, ktoré so mnou rezonovali. Prvýkrát v živote. Poézia a ja. Dovtedy nevídaná kombinácia.
Zbierku nemám vlastnú, ale keď otvoria knižnice, dúfam, že ju tam nájdem. Chcem si ju opäť prečítať.

11 13.11.2020

Tu Fu a Li Po, to sú spomienky na básne, ktoré som hltala, ktoré so mnou rezonovali. Prvýkrát v živote. Poézia a ja. Dovtedy nevídaná kombinácia.
Zbierku nemám vlastnú, ale keď otvoria knižnice, dúfam, že ju tam nájdem. Chcem si ju opäť prečítať.

8 13.11.2020

Čítané pred rokmi rokúcimi. No pamätám si, že to boli prvé básne, ktoré ma oslovili. Dovtedy som sa domnievala, že s poéziou kamarátka nikdy nebudem. Li Po sa mi však dostal pod kožu. Mala by som si ich prečítať opäť...

8 13.11.2020

Čítané pred rokmi rokúcimi. No pamätám si, že to boli prvé básne, ktoré ma oslovili. Dovtedy som sa domnievala, že s poéziou kamarátka nikdy nebudem. Li Po sa mi však dostal pod kožu. Mala by som si ich prečítať opäť...

5 13.11.2020

To bola asi posledná kniha, ktorú som kúpila bez akéhokoľvek odporúčania (osobného či tunajšieho). Len tak, že vojdem do kníhkupectva, porozhliadnem sa, vezmem do ruky, čo ma zaujme názvom, témou a obálkou, prelistujem, čo-to v nej počítam a následne kúpim. Je to pekných pár rokov dozadu. Odvtedy som zmúdrela a nerobím to :))).
Kniha bola darček, ale prečítala som si ju aj ja. Čakala som však niečo úplne iné.

6 13.11.2020

Na zoznámenie sa s autorom a ilustrátorom (o ktorom som sa dozvedela tuto na DK) som pôvodne chcela knihu O zahradě, ale zohnala som len O čertovi. Knižka je to milá, príbeh s poučením, že každý má v sebe dobro a rozvije ho vždy láska, je pre deti veľmi vhodný. Na diele vidieť, že text i ilustrácie autor robil s citom a grifom, to bez debaty. No ku mne sa dostal príšerný slovenský preklad s množstvom chýbajúcej interpunkcie a ešte k tomu dosť nešťastne nasádzaný. Pokazilo mi to dojem z knihy, preto o dve hviezdičky menej.
P. S. Táto kniha v slovenčine je vynikajúcou ukážkou toho, aké je zdanlivo ľahké prekladať z češtiny do slovenčiny.

8 13.11.2020

Po Prázdnom mieste som myslela, že som s knihami od Rowlingovej skončila (s výnimkou občasného nostalgického prečítania celej série HP). Nedalo mi ale, keď bolo minule v knižnici k dispozícii Volanie kukučky, a zobrala som si ho. No a bolo to perfektné! :) Prekvapivo perfektné. Pútavé, bez štipky hluchého miesta, skvelo gradované, že sa nedalo od knihy odtrhnúť, so sympaťákom Cormoranom a šikovnou Robin, no a, samozrejme, s dobrou kriminálnou zápletkou a postupným (i napínavým) odhaľovaním "padoucha". Akoby Prázdne miesto napísal ktosi iný a Cormorana opäť autorka HP.
Pribudli mi teda dve ďalšie sympatické postavy vyšetrovateľov (Cormoran Strike a Robin) do "zbierky" a ďalšie (zatiaľ) tri knihy v priečinku "chystám sa čítať" :).

21 12.11.2020

Prekliata planéta sa mi páčila ešte viac ako jednotka (Tajomstvo Dračej steny), nemôžem dať teda inak, len plný počet hviezdičiek a odporúčať všetkým dobrodružstiev chtivým detvákom :).
Múdry okuliarnatý Vilo, splašený Fero, rozprávač Stanino, šušlavý Števo, kazisvet Teofil, citlivá Julka a psy Blesk a Bundáš - to je partia, ktorá na výlete za dedinou natrafí na modré kocky a po ich správnom usporiadaní sa ocitne na inej planéte. Tam, v obklopení neznámej fauny a flóry a sústavného dažďa, v krátkych napínavých kapitolách objavujú svet podriadených a ustráchaných, ktorým vládnu tzv. Vševediaci (vládnu strachom, lžami, zahmlievaním histórie, podivným spisom nariaďujúcim, čo sa smie a nesmie... - aká to analógia s dneškom!). Párkrát im za pomoci slobodných a nezotročených ujdú zo spárov, aby napokon zachránili všetkých i celú planétu. A ako bonus - nenásilný ekologický podtext, ktorý nenechá nikoho chladným. Skvelé!

16 05.11.2020

Čítalo sa to skvelo, autor sa neminul povolaním, vie navodiť sugestívnu atmosféru - na všetkých 9 miestach (uhladený Londýn; uhoľný Borinage; Etten u "maminky"; Haag v chudobe a napätí; Nuenen s pod krkom držanou Margot; zhýralý, tabakovo-absintový, kaviarničkový, umelecký Paríž; slnečný a mistrálový Arles, kde prišiel Vincent o ucho; ústav choromyseľných v St. Rémy; a napokon Auvers, kde našiel smrť), so všetkými zúčastnenými (Ursula, Kay, mama a otec, súrodenci, Christina, Margot a jej sestry a mama, nie celkom normálni impresionisti a pointilisti, otec Tanguy, dr. Gachet a iní). Malo to spád, napätie i vtip, pekný štýl... a všade farby, plátna a štetce.
No ťaživosť osudu Vincenta van Gogha bola pomerne silnou kávou. Život nevyvážený, vysiľujúci, na hrane, s nezdravou životosprávou (hlad, horúčky, absint, tabak, zlá strava, úpaly), v sústavnej chudobe, v nenaplnení sna o vlastnej rodine a o obojstrannej, nezištnej láske v manželstve, v odmietaní (jeho tvorby) a odopieraní si (pre chudobu)... a na druhej strane tvorba (vášnivá, až sebazničujúca), maliarstvo, večné učenie sa, hľadanie štýlu, farieb, spôsobu vyjadrenia (sa)...
Aspoňže slnečné lúče, ktoré Vincenta viedli a hriali počas celého života, žiarili z Thea. Milujúceho, vnímavého, rozumejúceho a chápavého brata, živiteľa, opory. Z Thea, ktorý pri Vincentovi vždy stál. Dobre, že jeho ostatky Johanna presunula k Vincentovým do Auvers. Určite to tak obe spriaznené duše chceli. Byť spolu, navždy.

24 01.11.2020

Opäť skvelá "Gamacheovka"! Konečne som sa dozvedela, ako to bolo v skutočnosti s "pustovníkom" - otvorenie tohto prípadu som Olivierovi a Gabrimu veľmi priala. Táto línia dala priestor a možnosť vyniknúť "učňovi" Beauvoirovi. A treba povedať, že príležitosť využil (spolu s Ruth, Clarou, Myrnou a ďalšími) aj napriek počiatočnej nedôvere v iný výsledok. V druhej, tiež vyšetrovacej a nemenej zaujímavej linke sme sledovali postupy vrchného inšpektora Gamachea pri riešení záhady v pivnici knižnice. Záhady, ktorá presunula pozornosť hlboko do histórie - až k založeniu Québecu a k Samuelovi de Champlainovi. Tretia línia nás zaviedla do spomienok na akciu Sureté a skrz ne bližšie ku Gamacheovi, k človeku ako takému, k jeho chybám, rozhodnutiam, vypätiu, svedomiu, pocitom viny... (presah, ktorý všetky autorkine diela majú). A všetky tri línie šikovne gradované, nenásilne sa striedajúce a vypointované. Výborná detektívka so starými známymi i novými postavami!

19 25.10.2020

Autor si dal za cieľ vymazať z povedomia ľudí formulu, že osobnosť je pevne daná (a všetko s tým súvisiace: testy na určenie typu osobnosti a pod.). Myslím, že sa mu to podarilo. No na zamyslenie je fakt, že ľudia potrebujú niečo také vysvetľovať...

7 18.10.2020

Hneď na úvod musím napísať, že som nič podobné (zatiaľ) nikdy nečítala. Bolo to prekvapivé, až "oči púliace" :). Čo veta, to neskutočný nápad, vtip a ostrá satira (vedy, človečenstva, škôl, dokonca i filozofovania o zmysle života) zároveň. Čo kapitola, to (ešte) bláznivejšia udalosť v ústave. Autori toho mali očividne jednak veľa na srdci a jednak veľa v hlavách, čo potrebovali (a ja im týmto ďakujem) dostať na papier a s čím sa potrebovali vysporiadať. Ich nesporný talent vnoriť to všetko do exkluzívne originálneho, štýlovo vycibreného sci-fi textu plného fantázie (na tomto mieste musím pochváliť aj dokonalú prácu prekladateľa) priniesol vo výsledku veľmi vtipný a pútavý príbeh, ktorý ma opäť utvrdil v tom, že siahnuť po ruskej literatúre = siahnuť po kvalite. Skvelé!
Jediné, čo bolo na vydaní, ktoré som čítala (1988), príšerné, boli ilustrácie.

"Na lístok som mu napísal, že nemôžem rozlúštiť jeho písmo. (Cristóbal Junta mal skutočne nečitateľný rukopis: Písal síce po rusky, ale švabachom.)"

Preklad mien tiež nemá chybu: Natvrdlo-Zadubeneckij, Pupkov-Zadkovič, Kamenojedov...

16 15.10.2020

Výborne sa čítajúce poviedky, a to najmä zásluhou pána prekladateľa Blahoslava Hečka. Jeho diela (keďže ide naozaj o diela) sú vždy zárukou kvality (jazyka, štýlu - slovom, bravúrne). Avšak originál, teda samotný počin autora, ma trochu sklamal... Čakala som údernejšie pointy jednotlivých poviedok, trefnejšie poučenia (keď už boli avizované ako cieľ), zrejme niečo morálnejšie, neviem... Namiesto toho som dostala priehršť textov o nevere, sexuálnom "chtíči", zmyselnej erotike s v podstate rovnakými typmi postáv, síce v skvelom preklade, ale pre mňa je to málo. Škoda.

10 14.10.2020

Knižočka, ktorá sa nedá prečítať naraz. Teda dá, samozrejme, ale jej cieľ by ostal nenaplnený. Cieľ každý deň si pripomínať jednu dôležitú myšlienku a žiť podľa nej.
To sme sa ako ľudstvo dopracovali, keď nám akási cudzokrajná "teta" musí denne hovoriť to, čo má každý v sebe (len mnohí na to akosi s vlastným súhlasom zabudli)?! No... aby som však nebola taký "škarohlíd", ak to v niekom prebudí ľudskosť, resp. seba samého, bude to mať zmysel.

10 07.10.2020

Je to vtipné, má to spád, šmrnc, grády, krásny jazyk, skvelo vykreslené postavy a pritom jednoduchý dej - o ruku jednej slečny sa uchádza zopár nápadníkov prostredníctvom baby - dohadzovačky. Všetci sa pretekajú v dokázaní svojej výnimočnosti, no "vyhrať" môže iba jeden, ktorý však nakoniec... no, prečítajte si :).

15 05.10.2020

Výborná karikatúra duchom malých ľudkov v malej obci, kde sa omylom všetci zaliečajú niktošovi v domnení, že ide o revízora, ktorý by im mohol poriadne zavariť, keby zistil, ako vlastne obec (ich pričinením) vyzerá a (ne)funguje. Vtipné, trefné, výstižné a, žiaľ, stále aktuálne. Čítané v krásnom preklade (z r. 1980) s kúzelne napísanými a zároveň poučnými "pokynmi pre tých, čo chcú dobre zahrať Revízora" za samotnou hrou.
O postave Mestský kapitán: "Nie je to síce netvor, ale človek, v ktorom sa znetvoril zmysel pre pravdu, a tak sa stal stelesnením klamu, ibaže sám o tom ešte nevie."
O postave Chvastakov: "Sám Chvastakov ako osoba je bezvýznamný človek. Dokonca aj bezduché hlavy ho majú za ducha prázdnejšieho od seba."
O záverečnom výstupe: "Ak by sa každý herec aspoň koľko-toľko vžil do všetkých situácií svojej úlohy v priebehu celého predstavenia, vedel by aj v tomto nemom výjave vyjadriť reakcie, ktoré mu prislúchajú, a tým úspešne korunovať svoj dokonalý výstup. Ak však herci budú po celý čas nevzrušení a strojení, nielenže takí istí zostanú aj na konci, ale tento obraz ich ešte väčšmi usvedčí, že nestoja zanič."

26 03.10.2020