Lessana diskuze u autorů

"... ak chce niekto vynášať súd nad niečím, sám musí stáť vyššie než je ten, ktorého súdi."

"Zdalo sa mi, že ruský občan musí vedieť, čo sa robí v Európe. Ale vždy som sa domnieval, že táto chvályhodná dychtivosť po poznaní všetkého cudzieho, ak pritom zanedbávame to naše ruské, nám neprinesie nič dobré, a namiesto toho, aby sa nám myšlienky sústredili a zjednotili, začnú sa uberať nesprávnym smerom, popletú sa nám a rozptýlia."

"Neželám si, aby sa na môj hrob dal postaviť nejaký pomník, ba ani aby sa o takejto malichernosti, nehodnej kresťana, vôbec uvažovalo. Komu z blízkych som bol naozaj drahý, ten mi postaví iný pomník: postaví mi ho v sebe tým, že bude vždy stály v životnom postoji a bude povzbudzovať a posilňovať všetkých okolo seba. Kto sa po mojej smrti stane v svojej duši lepším, než aký bol za môjho života, ten dokáže, že ma naozaj miloval a bol mi vždy priateľom, a tak mi postaví pomník."

"Som spisovateľ a povinnosťou spisovateľa je, aby nielen príjemne zamestnával rozum a cibril vkus; musel by sa tvrdo zodpovedať, keby jeho výtvor nepriniesol nijaký osoh duchu a keby po ňom neostalo nič pre poučenie ostatných."

"Miloval som Vás, spoluobčania moji, miloval som Vás tou veľkou láskou, o ktorej sa ani nehovorí, ale ktorú som dostal od boha a ja mu za ňu ďakujem ako za najväčší dar, lebo táto láska mi bola radosťou i útechou v najväčších útrapách."

V knihách Selmy Lagerlöfovej sa prenesieme do Švédska, do nádhernej krajiny, ktorú máme možnosť sledovať očami tej, čo ľúbi každý kameň, jazero, les... ako aj každého, i najmenšieho, človeka v nej.
Autorka má skvelý, vycibrený štýl, schopnosť láskavo a múdro sa prihovárať a popritom, akoby mimochodom, rozprávať o človeku v mnohých príbehoch s množstvom dokonale vystavaných postáv. Svoje hlboké poznanie človeka dokázala pretaviť do slov v nesmierne pútavej forme. Jej príbehy sú ako (často pestrofarebné) obrazy zo života, v ktorých sa nájdu mnohí. Príbehy intenzívne, emocionálne a nadčasové, priam vyvierajúce zo švédskych bájí a legiend a vždy so silnou pointou. A zo všetkých ide ponaučenie, čo robí z jej kníh materiál veľmi inšpirujúci. A čo z nich robí pohladenie na duši, to je krásny jazyk, poetika, až epická a prírodná lyrika, autorkina múdrosť a láskavý prejav.

Keď mám niekedy chuť na sci-fi, Lem je stávka na istotu. Jeho hlboké znalosti z rôznych vedných odborov sú obdivuhodné, popritom je nesmierne ľudský (a rozumejúci človeku), citlivo vnímajúci prírodu a, nechcem si to namýšľať, ale aj oddane slovanský, čo mi je ako Slovanke sympatické. Námety jeho príbehov sú často dych berúce, spracovania skvelé, detektívne i humorné prvky sú vždy príjemným bonusom, viac či menej nápadne vložená filozofia do textov je zakaždým úderná a technické popisy podané tak pútavo, že laika neznechutia, ale naopak - rozšíria mu obzory. Jeho (niekedy až hrôzostrašné) vízie o ľudstve skrz dopad techniky naň a straty etiky sa, žiaľ, ako roky plynú, stále viac a viac napĺňajú, z čoho by autor asi najskôr zaplakal...

O autorke som sa dozvedela vďaka tejto stránke. A odvtedy pokojne a pomaly plynúce detektívky s inšpektorom Gamacheom čítam podľa toho, ako ich v knižnici majú, čiže nie po poradí. Ale vôbec to nevadí. Vždy sa teším na každú ďalšiu, na Three Pines a jej obyvateľov, ako aj, samozrejme, na láskavého, trpezlivého a múdreho Gamachea, ktorý zakaždým príde (zdanlivo) záhadným udalostiam na kobylku :).
No a nemôžem tiež neoceniť krásne obálky tejto knižnej série :).

José Pijoan - autor 12 zväzkov Dejín umenia, ktorými chcel (snáď) nadchnúť. Reprodukciami a fotografiami sa mu to bezpochyby podarilo. Texty sú však občas na zasmiatie a štýl, ktorým vnucuje, že len jeho pohľad na "veci" je správny, je rušivý. Avšak na inšpiráciu pre cestovanie, pre ďalšie bádanie alebo len na prosté kochanie sa obrázkami sú knihy skvelé :).

Dlho som nesiahla po Kunderovej tvorbe... pre predsudky. Prekvapilo ma ale vyjadrenie autora, že "nikdy by som sa nemohol prinútiť čítať Zolu, ale milujem jeho protinožca Anatola Franca". Cítim to totiž obdobne... preto som sa rozhodla "skúsiť ho".
Kunderov štýl v Smiešnych láskach mi trochu pripomína skvelé texty (alebo skôr životné situácie a postrehy zručne, vtipne a múdro spracované do literárnej podoby) mojich obľúbencov Karvaša a Mitanu. Pri Kunderovi však je ako bonus odvaha priamo opisovať život pred pár rokmi...
Po Žarte sa však môj pocit z autora trochu zmenil. Niežeby mi prekážali repetitívne charaktery a konanie jednotlivých hlavných (mužských) hrdinov, celoživotne sa naháňajúcich za ženami, občas dohnané až do absurdity, spolu so sladko-trpkým pocitom, ktorý jeho texty takpovediac vyludzujú. No ťažoba, smútok, ťarcha osudu, nespokojnosť v živote a so životom, prazvláštne rozhodnutia postáv, mnoho nevypovedaného, klamstvo, faloš, pomsta... existencializmus - to nie sú atribúty, ktoré by ma na dielach lákali a tešili.
Jeho diela teda beriem ako osobitým štýlom a formou podané reportáže o dobe, to áno. Avšak ako hodnotnú literatúru, čo by posúvala jednotlivca vpred, žiaľ nie.

Däniken je v súčasnosti už pojem. Mnohých inšpiroval k skúmaniu, spísaniu a osvetleniu pozemských "záhad", no na veci, že bol prvý, ktorý poukázal na to, že tzv. oficiálne dejiny majú dosť trhlín, sa nič nemení. Dokáže zaujať, spôsobiť údiv, inšpirovať k vlastnému bádaniu, načrtnúť možné vysvetlenia vzniku neobyčajných diel predkov...
Jeho Spomienky na budúcnosť sú bezpochyby najpopulárnejším spochybnením oficiálnej histórie, archeológie a náboženstiev inšpirujúcim k ďalším úvahám, štúdiu a, samozrejme, k pochybovaniu :). O bájach, ktorými je ľudstvo roky rokúce kŕmené, lebo to tak komusi vyhovuje...
Däniken sa podujal na odvážnu cestu: ukázať ľudkom, že informácie, ktorým veria od školských čias, sa nezakladajú na skutočnosti. Často až štipľavo ironicky, no vždy s nadhľadom a humorom, ako naliehanie na zobudenie sa z klamu, v ktorom sme sa ako ľudstvo ocitli.

V detstve, keď som si chcela prečítať Winnetoua, mi mama vravela, že som na to ešte malá, nech si to prečítam, keď budem väčšia... Vždy ma takéto frázy (a nielen v súvislosti s knihami) zarmucovali, domnievala som sa totiž, že moje vnútro by iste (už) pochytilo tóninu, na ktorej bol naladený K. May. No a po prečítaní všetkých dielov Winnetoua môžem zodpovedne vyhlásiť, že áno :). Neľutujem však, že som sa k nemu dostala "až" teraz. Dôležité je, ŽE som sa k nemu dostala, nie kedy.
Príbehy sú napínavé, dokonalo gradované, s precízne (hoci priamočiaro a čiernobielo) vykreslenými postavami a prostredím. A, samozrejme, s nádherným odkazom priateľstva, statočnosti, odvahy, čestnosti a dôležitosti charakteru v živote človeka, čo z nich robí príbehy nesmrteľné.

Charizmatický pán, skvelý hudobník a textár, ktorého mnohé (veľmi chytľavé a citlivé) piesne sú nadčasové - či už tie smutné alebo veselé. Boli časy, keď som ho počúvala denne.

Škoda, že som Troskove diela neobjavila ako dievča. Určite by som hltala jedno po druhom :). Avšak vďaka manželovi, ktorý na jeho príbehoch vyrastal, som sa k nim dostala aj ja. Neskôr, ale predsa. No a trilógie "Kapitán Nemo" a "Zápas s nebem" už obohatili aj moje knižné sci-fi obzory :).

Po prečítaní Dňa Trifidov sa pán Wyndham zaradil na prvé miesto, hneď vedľa K. Bulyčova, na mojom pomyselnom rebríčku najlepších autorov sci-fi. Na druhom si pekne besedujú S. Lem a R. Bradbury. A tretie má vyhradené J. Verne s I. Asimovom :-). Den Trifidů je napísaný dokonale! Nielen nápaditým príbehom, kultivovaným štýlom, všadeprítomným napätím, (viac či menej) sympatickými postavami a silným pocitom, čo po knihe ostane, ale najmä úvahami o ľuďoch, o ľudskosti a vôbec dumkami o spoločnosti, povinnosti, rozhodovaní, márnosti, nádeji..., ktoré kniha spustí v človeku, čitateľovi. Určite sa rada poobzerám aj po niečom ďalšom od autora.

Hoci moja mama je autorkinou veľkou obdivovateľkou a má od nej doma všetky jej knihy (aj ich filmové spracovania), ja som sa udala úplne iným smerom. Nemôžem si pomôcť - nedá mi neporovnať Agathin štýl/prístup s Doylovým (mojím obľúbencom). A tu som prišla na zaujímavú vec - Christie často popisuje z 95 % vraždy/zločiny (+ nejaké to psychologické pozadie motívov) a 5 % tvorí tzv. rozuzlenie. U Doyla je 5 % vražda/zločin (a občas ani nie) a 95 % Holmesov postup pri objavovaní motívu vraha/zločinca. Zrejme preto mi je Doyle bližší. Tá Agathina krvilačnosť nenašla živnú pôdu v mojej citlivej duši.
Ďalej - u Doyla nenájdeme texty písané len pre texty, nejde po ruke čitateľom, žiadna grafománia sa nekoná. Z jeho detektívnych príbehov nejde nikdy zlý ani ťaživý pocit. Čo sa o príbehoch Christie povedať nedá...

Patrí medzi mojich obľúbených spisovateľov. A to hoci som od neho prečítala zatiaľ iba dve knihy ("O mé rodině a jiné zvířeně" a "Ptáci, zvířata a moji příbuzní"). Nepochybujem totiž, že vo všetkých ostatných (na ktoré sa už veľmi teším) je rovnako láskavý, múdry a vtipný. Že zo všetkých jeho ďalších titulov cítiť nesmiernu a úprimnú lásku ku všetkému živému, že spôsob jeho rozprávania je rovnako nežný a vľúdny a že jeho majstrovstvo oblažiť dušu a spôsobiť pocit pohody, pokoja a šťastia je nevyčerpateľné, keďže prýšti priamo z autorovej podstaty. Ďakujem, priatelia, že som mohla prostredníctvom vás objaviť dielo pána Durrella.

Hesseho knihy sú tak zvláštne melancholické a clivé. Nie však samoúčelne. Sú plné múdrosti a skúsenosti. Cítiť z nich autorovu ušľachtilosť a poznanie. Rada ich čítam a nechávam sa unášať autorovým majstrovstvom. Je mi blízka Hesseho lyrická epika, melodickosť jazyka, pomalé tempo rozprávania, spôsob výstavby príbehov, krásne generované obrazy, typy postáv a v neposlednom rade posolstvo, ktoré jeho diela vždy obsahujú. Sympatizujem tiež s jeho humanizmom, antimilitarizmom, nemešťanstvom, príklonom k prírode a individualistickými hrdinami.

Ku knihám Lobsanga Rampu sa rada občas vraciam. A to jednak pre obsah (pochopiteľne), jednak pre pocit z jeho kníh a v neposlednom rade pre nesmierne zručný preklad pani Jitky Badoučkovej, ktorú si s Lobsangom akosi vždy spájam.

Spôsob Aymého písania nabitého senom voňavou erotikou som si zamilovala už pri prvom čítaní Zelenej kobyly. A pri druhom ešte viac :). Je to jedna z mála kníh, pri čítaní ktorých som sa schuti nahlas smiala a pochechtávala temer až po poslednú stranu. Poviedkovú tvorbu autora som ocenila vo výbere Rozvětvený paroháč, kde ukázal nesmiernu tematickú košatosť a potvrdil svoju rozhľadenosť a poznanie o svete a ľuďoch. Rada siahnem aj po iných jeho dielach.

Človek, čo sa narodil pre písanie! Tak geniálne spracovaná realita do literárnych textov ako u Karvaša, to sa tak často nevidí. Čo veta, to perla! Dokonalo, nesmierne vtipne a literárne zručne skonštatované a rozvité postrehy - to sú jeho humoresky, fejtóny a poviedky. Nemožno zabudnúť na autorov širokánsky rozhľad a láskavý nadhľad. A nad tým všetkým úsmev, no nie cez slzy, ani nie výsmech či úškrn, lež úsmev plný pochopenia a láskavosti.

Jeho Letopisy Narnie ma uchvátili a predčili moje očakávania. Majú čestné miesto na poličke v našej knižnici, v praktickom súhrnnom vydaní. Je to nádherný text, plný právd o živote, písaný s ľahkosťou a gráciou, text, v ktorom vnímavá duša nájde mnoho zručne (po)odhalených tajomstiev.
Veľmi sa teším na jeho ďalšie knihy. Chcem si prečítať Rady zkušeného ďábla aj Velký rozvod nebe a pekla. Nepochybujem, že ma nesklamú.

Vnímavý pozorovateľ sveta vôkol a bytostí v ňom, obdarený schopnosťou zručne, vtipne a často alegoricky previesť svoje postrehy do pútavej literárnej podoby.

Autor dokonalých historicko-dobrodružných románov, geniálny tvorca napínavých príbehov a nesmrteľných postáv (gróf Montecristo, mušketieri...). S vycizelovaným štýlom, so zmyslom pre spravodlivosť, humor a gradáciu. Skvelý rozprávač a podporovateľ ušľachtilých ľudských vlastností. Jeden zo spisovateľov, diela ktorých nebudú nikdy zabudnuté.