JohnMiller komentáře u knih

Prvé stretnutie s Bukowskim som absolvoval filmovo. Snímka Barfly s Mickey Rourkom dopadla nad moje očakávania a netrvalo dlho a z kníhkupectva som odchádzal práve z touto knihou. Príbehy obyčajného šialenstva ma fascinovali svojou úprimnosťou citeľným realizmom a v podstate nenásilným cynizmom ktorý mi neskutočne sadol a keďže som mal vo svojom živote tiež obdobia číreho bohémstva, dokázal som sa s príbehmi stotožniť a úprimne sa pousmiať nad paradoxmi života. Nie je to pre každého, s tým úplne súhlasím ale čo sa týka tohto prapodivného autobiografického štýlu, nie je to ani samoúčelný underground takže dokážem si predstaviť, že sa na jednom či dvoch miestach dokáže čitateľ nájsť, a povedať si, "toto sa už aj mne stalo". A keď nie, tak asi bude moralizovať :)

1 06.06.2023

Druhá kniha ktorá zachytáva osudy zaklínača Geralta je síce stále koncipovaná ako útla zbierka poviedok, avšak už je to lineárnejšie ako prvá a črtá sa nám v podstate hlavná dejová linka. Za mňa je najlepšia z týchto troch poviedok "Něco více". Ako to býva v tejto knižnej sérií, je to surové, chladné a dosť naturalistické.

2 31.05.2023

Nie som veľkým fanúšikom toho, keď sa poviedka vydá samostatne knižne. Ani v tomto prípade som nebol veru nadšený. Samotná poviedka je celkom slušná analýza toho, čo môže vyvolať a v krajných situáciách spôsobiť Forerov efekt na ľuďoch ktorí sú dôverčivý.

30.05.2023

Ku knižnej sérií Zaklínača som sa dostal po dohraní, dnes už, legendárnej hernej trilógie. Prvé čo ma prekvapilo pri prvej časti bola forma akou nám autor predostrel príbeh. V podstate ide o súbor poviedok, ktoré sa viac neprelínajú ako prelínajú a v rukopise majú takú zaujímavú pachuť triezveho sedliackeho cynizmu ktorý si, podľa mňa, nie každý dokáže vychutnať. Mám to šťastie, že je to moja krvná skupina. Presne toto chýbalo v mojej knižnici. Fantasy ktoré je inšpirované Slovanskou mytológiou.

10 29.05.2023

S touto časťou som mal trošku problém. Moja čiastočná nespokojnosť tkvie v tom, že kým sa v predchádzajúcej časti skrížili rôzne frakcie príbehu ktoré vyústili k ozbrojeným konfliktom hrdinských činov, a považujem to za vrchol ságy, (vrchol kým tu nemáme iné pokračovania) tak tuto akoby sa roztrhlo vrece s nie práve najzaujímavejšími dejovými linkami, ktoré mňa čitateľsky vôbec nelákali. Ako už samotný názov prezrádza Hostina pre vrany je príbeh kde sa zbieha to, čo z minulých dielov prežilo a aj dejové linky sa už rozkúskovali na toľko, že som s tým začal mať problém. Príliš veľa postáv s príliš detailným prerozprávaním každodenného života ( čo samo o sebe nie je zlé, klasické diela svetovej literatúry by o tom mohli rozprávať) ale bolo toho priveľa a dej sa až tak veľmi nehýbal.

2 26.05.2023

V podstate tu platí všetko to, čo som napísal o prvom zväzku tretej časti Piesne ľadu a ohňa. Druhý zväzok trojky sa ničím nelíši a rozdelenie vnímam skôr ako marketingový ťah a ťaženie z kapitálu značky. Za mňa ide o pomyselný vrchol série.

25.05.2023

Mám rád Hemingwayov rukopis. Nemal by som problém vytušiť, že ide práve o neho aj keby na titulke chýbalo meno :) myšlienky a životné skúsenosti ktoré nám tu autor predstavuje, ma nesmierne bavili. Čo sa týka však poviedok samotných, nebudem hrať formu a poviem, že mi pri ňom viac sedí novela a román, keďže tieto poviedky sú v podstate fragmenty príbehov ktoré nemajú nejak jasne definovaný cieľ respektíve nemá ten model poučenia ktorý u krátkych diel býva, a k tomu som sa od poviedok čitateľsky v podstate odlúčil. A preto chápem čitateľov ktorí tvrdia, že sú to poviedky o ničom, nič sa tam nedeje a končia nedostatočne. Keď sa však čitateľ sústredí na úvahy a celkom realisticky opísané fragmenty z bežného života, nemal by byť sklamaný na toľko aby Hemingwaya odpísal.

1 24.05.2023

Vidím aj tuto v komentároch, že nie som jediný, ktorý považuje práve Búrku mečov za najlepšiu časť Piesne ľadu a ohňa. Je to také to vyvrcholenie frakcií kedy stanovené pravidlá, dané strany s ľuďmi nie sú nemenné a z postáv ktoré sa na prvý pohľad mohli zdať kruté a zlé sa ukazujú v rôznych situáciách v úplne inom svetle. Čo je super, lebo práve týmto je tento obrovský príbeh tak silný a uveriteľný. Nemáme tu vyslovene čierno biele charaktery (ty si dobrý_____ ty si zlý______ a ty si v strede) ale poukazuje sa na to, že ide o individuálne bytosti ktoré sa zo svojej situácie snažia vyťažiť.

18.05.2023

Najsilnejšou stránkou tejto knihy a v podsade aj celej série je tá, že sa v ňom nachádzajú neuveriteľné zvraty ktoré by málo kto predpovedal. Tieto zvraty však nie sú vôbec samoúčelné ako to občas býva v umení, kedy autor chce konzumenta nečakane prekvapiť, ohromiť či naopak znechutiť. Samoúčelnosť tu nenachádzam preto, lebo keď sa nad tými udalosťami čitateľ zamyslí a dajme tomu, že má rád históriu a pozná celkom dobre rôzne spoločenské a politické udalosti a môže si vybrať od Sumerskej civilizácie až po novovek, dáva mu to úplne jasný obraz o tom, že situácie, ktoré sa v knihe dejú, sa tak prirodzene mohli vyvinúť. Srší z toho realizmus. Svet nie je čiernobiely a keď niekto čaká od tohto autora zromantizovaný boj medzi dobrom a zlom, neuspeje. Mne tiež chvíľku trvalo kým som vypustil z hlavy špecifiká fantasy na ktoré som bol zvyknutý. Dávam 4*. Držím sa pocitov ktoré som mal pri čítaní, keďže až nasledujúca časť ma úplne ochromila.

5 17.05.2023

Keďže sa snažím čítať prevažne klasiky zo svetovej literatúry, nebolo možné vyhnúť sa takému uznávanému autorovi ako bol William Shakespeare. Môj vzťah k nemu bol viac menej neutrálny a vedel som o jeho dielach iba to úplne všeobecne známe. Takže som rád, že som sa dostal k tomuto súboru tragédií ktoré obsahujú v podstate tie najvýznamnejšie diela ako sú Rómeo a Júlia, Hamlet, Macbeth či Othello atď. Obsahovo mi spomínané diela sedeli, užil som si ich, no nedokázal som sa preniesť cez tú formu divadelnej hry. Či ide o pôvodný formát, či to aj čo sa týka prekladu a štylizácie bolo pre čitateľa najsprávnejšie, o tom nechcem polemizovať. Mne forma nesadla a celkom mi kazila zážitok, pre to je moje hodnotenie "iba" za 3*. Čo však neznamená, že sa časom k tejto zbierke nevrátim a neprehodnotím svoj postoj.

16.05.2023

Hoci som pred knihou sledoval seriál (štvrtá séria mala svojho času premiéru ak sa pamätám dobre) ktorý nebol vôbec zlý a ani neskoršie série ktoré sa odchýlili od knižnej adaptácie ma nesklamali tak extrémne ako niektorých zarytých fanúšikov, aj tak ma prvá časť prekvapila svojou kvalitou. George R. R. Martin bol spisovateľ ktorého som poznal z jednej zbierky poviedok, takže sa nedá povedať, že by som ho poznal nejako bližšie. Jeho lyrika, silný inštinkt pre realizmus a schopnosť napísať pútavo pasáže ktoré nepatrili medzi tie najpútavejšie časti, spôsobilo to, že v roku 2018 som prakticky nečítal nič iné iba sériu
Piesne ľadu a ohňa.

3 11.05.2023

Priznám sa na rovinu: knihu som dočítal v rozmedzí piatich rokov až na tretí krát. Problém s touto knihou som mal taký, že autor nás od prvej strany nešetrí svojimi odbornými výkladmi tohto sveta. Tvári sa akoby sme viacmennej kraj v ktorom sa príbeh odohráva, poznali, vieme sa v ňom orientovať a tak nám nemusí vysvetliť isté pojmy úplne podrobne. Napríklad triedne rozdiely, kultúrne aspekty atď. Hoci svet Duny mi nebol úplne neznámy, videl som adaptáciu Davida Lyncha, a svojho času som hrával ako malý chlapec aj pc hru: Dune 2000, ale ani toto mi nestačilo na to aby som si naplno užil toto nevšedné literárne dielo. Tak sa stalo, že som dal prednosť iným knihám, hoci ma kniha bavila, a keď som sa k Dune vrátil, musel som začať od začiatku keďže som sa v tom strácal ešte viac,. No na tretí krát sa mi to podarilo. A musím podčiarknuť niektoré zásadné veci. Nebavila ma iba hlavná dejová linka ale aj všetky tie maličkosti ktoré vytvárali pocit naturalizmu (dôvody, prečo už nevyužívajú umelú inteligenciu, ekonomické pomery rodín, tradícia/komercia) toto všetko mi sedí. Jediné čo ma sklamalo a prečo je moje hodnotenie 4/5* je ten urýchlený koniec.

2 10.05.2023

Tretí trpaslíci varia z vody. Je to môj názor a božechráň aby som to niekomu chcel nanútiť, no príde mi, že v prvých dvoch častiach autor vystrieľal tak trocha nerozvážne všetky nápady a tým v podstate umŕtvil potenciál ktorý tento svet mal. Moje hodnotenie sú 3* takže nie je to taká katastrofa ako vyznie môj skeptický názor, no chýba mi tu nejaký extra prídavok, niečoho originálneho, niečo extra. Pre žrútov fantasy ok (Podľa hodnotenia a komentárov je vidieť, že pravoverných fanúšikov táto séria má) pre mňa, ktorý si pre menej času už literatúru vyberá, je to síce fajn ale pokračovanie ma vôbec neláka.

09.05.2023

Moje prvé stretnutie so Stendhalom dopadlo nad moje očakávania. S románom Červený a čierny som sa na internete stretol na viacerých miestach a to zvyčajne v rôznych anketách a rebríčkoch, kde tento román zaradili medzi najlepšie literárne diela v histórií. Tak som neváhal a skúsil. Po dočítaní som uznal, že tam právom patrí, hoci sú kapitoly písané z pohľadu dnešného, s časti uponáhľaného sveta, ťažkopádnejšie. Tempo je veľmi pomalé a ten archaický rukopis ktorý miestami rozoberá, dajme tomu, nie úplne najpodstatnejšie veci do elementárnych hĺbok, nemusí dnes každému sadnúť. V mojom prípade však sadol a som z toho celkom nadšený. Kniha sa nečíta najjednoduchšie (podobne ako diela Huga či Balzaca ale či to nieje iba starým prekladom, netuším. Keďže som nečítal preklad od týchto autorov ktorý by nebol starší ako ja) ale keď sa poriadne sústredíte, stránky sa vám odvďačia kvalitnou psychoanalýzou, ktorá svojou presnosťou a dôrazom na vierohodne zachytené psychologické pochody charakterov, dokáže čitateľa doslova prevteliť do postáv, hoci s nimi nemusí zdieľať morálne, etické či iné hodnoty. Ako som spomínal dej nie je vôbec dynamický a v podstate zachytáva "iba" všedné dni rôznych sociálnych tried. Avšak viac ako toto mi prekážalo to, že niektoré, pre čitateľa podstatné vyvrcholenia niektorých udalostí autor odrazil jednou vetou alebo dokonca túto udalosť vynechal a dej pokračoval ďalej. Ale beztak ide o kvalitný psychologický román a k autorovi sa v blízkej budúcnosti ešte určite vrátim.

6 09.05.2023

Druhá časť trpaslíkov mi prišla o niečo slabšia. Mal som pocit akoby autor v prvom diele vystrieľal všetok potenciál a tu sa vo svojom svete tak trocha zakuklil. Je to stále dobré čítanie, postavy ktoré bavili v prvej časti bavia aj teraz, no už som z toho nebol tak nadšený ako z prvej časti. Hodnotenie 3.5*.

03.05.2023

Je pravda, že Čarodeja zo Zememoria by som si užil viac, keby som sa k tomu dostal ako mladší, no rozhodne ma táto útla knižka neurazila a neurazí ani starších čitateľov-fanúšikov fantasy žánru (pri tých ostatných som si nie tak istý). No odporúčam to skôr pre mládež. Pre mňa to bolo ok ale ďalšie pokračovania ma nelákajú.

2 29.04.2023

Dlhé roky som mal problém so Slovenskými autormi, a s klasikmi možno ešte viac. Knihy čítam v podstate od detstva ale z nejakého dôvodu som predmet literatúry nemal rád. Ani na základnej ani na strednej škole. Nepáčilo sa mi, že ma nútili čítať úryvky. Učiť sa básne naspamäť som nenávidel ( veru aj Mor ho) a čítanie povinnej literatúry (bolo toho málo ale aj tak) som ako väčšina nie úplne spravodlivo odsúdil na "opajcnutie obsahu". Ale to už ubehli roky ktoré sa rátajú ako dvojciferné a postupne objavujem krásu a silu našej umeleckej kultúry. Samo Chalupka a Mor ho je toho príkladom. Zo zvedavosti som sa začítal do riadkov a nestihol som sa čudovať ako perfektne dokáže tento autor pracovať zo slovami. Epickosť, emócie a posolstvo na jednotku. Občas keď mi nejaký známy pustí slovenský rap, v drvivej väčšine to cynicky okomentujem, že slovná zásoba a posolstvo sú toho či onoho interpreta, tak slabé, že by som musel mať nižšie IQ aby som to mohol oceniť. A keď sa ma spýtajú tak kto je dostatočne dobrý na to aby som ho počúval, odpovedám im, že nezáleží na tom koho počúvam a koho nie, týmto interpretom by som odporúčal prečítať si Chalupku aby videli ako sa pracuje zo slovom. Nechcem aby sa inšpirovali témami alebo rýmami, mne by stačilo keby si uvedomili silu jazyka a prežijem aj text o tom ako sa pôjdem piatok večer ožrať von (tiež som to robil :) ) ak to bude kvalitne napísané a odprezentované. Toľko k Mor ho :D

3 28.04.2023

K Trpaslíkom som sa dostal na odporúčanie môjho známeho. Fantasy tohto typu ma vždy priťahovalo, trpaslíkov ako rasu som zbožňoval a keďže ide o sériu ktorá sa primárne venuje im, neváhal som. Poviem vám na rovinu, pokiaľ ste fanúšikom fantasy ktorého esenciálny príklad je Pán Prsteňov, s touto knihou ani sériou nič nepokazíte. Nachádzajú sa tu rôzne kráľovstvá, klany, bytosti, kúzla, intrigy, postavy majú charakteristické črty tohto žánru a nakoniec nechýba veľký súboj dobra a zla. V tejto prvej knihe mi ku šťastiu veľa nechýbalo.

2 26.04.2023

Východné (Sovietske, Poľské) Hard sci-fi ma ako tínedžera priťahovalo. Zbožňoval som v ňom ten despotický pocit, postapokalyptické-postkatastrofálne témy ktoré si brali inšpiráciu zo spoločenských udalostí rovnako ako aj postavy a ich charaktery. Hoci komunista by len ťažko hľadal súvislosť, ja som to tam cítil. Stalker rozhodne nie je výnimka, hoci som od tohto diela čakal vďaka hernému a filmovému spracovaniu, niečo diametrálne odlišné. Rozhodne som si to užil. Filozofické a existenciálne prvky ma úplne prekvapili a doslova som ich hltal, no viem si predstaviť, že nemuseli každému sadnúť.

11 25.04.2023

Začnem s tým, že Erich Maria Remarque patrí k mojim najobľúbenejším spisovateľom a Na Západe nič nové je dielo, vďaka ktorému som si v rámci literatúry neobľúbil iba vojnový žáner ale predstavil mi aj surový realizmus. Táto kniha sa môže v mojom prípade pýšiť aj tým, že som si ju prečítal viac krát v rôznych obdobiach môjho života a jej čaro (ak to teda tak môžem nazvať) sa ani doteraz nevytratilo. Útla kniha nám tu predstavuje dezilúziu vojny v tej najrealistickejšej forme. Príbeh zachytáva fantastické-nerealistické predstavy o vojne s ktorými sú ovplyvňovaný mladí ľudia. Tie sa počas deja roztrieštia na črepiny po prvej skúsenosti na fronte. O tom ako túto knihu nenávidel Nemecký Národný Socializmus sa rozpisovať nebudem. Proste veľmi. Vojna tu stratila svoju idealistickú tvár a bola jasne pomenovaná.

15 24.04.2023