Ivan F Ivan F komentáře u knih

☰ menu

O mé rodině a jiné zvířeně O mé rodině a jiné zvířeně Gerald Durrell

Počiatočné nadšenie z knihy ma postupne opustilo, ale pocit niečoho krásneho a snového vo mne zostal. Priznám sa, ak by som si mohol vybrať, ako prežiť detstvo, tak by to bol mix niekoľkých osudov (najmä z čias 18-19 storočia), destinácií (kde som už bol a aj tie, kam by som ešte chcel ísť) a určitú časť by tvorili aj reálie z tohto príbehu. Prečo ma opustili nadšenie je fakt, že kniha je tak trochu rozvláčna a nebyť skvelých príbehov rodiny Durrelových, tak ma pomerne skoro otrávilo Gerryho popisovanie živočíšnej ríše. Nebolo špatné, to ani trochu, ale bolo ho, na tak útlu knihu príliš. Pocit pohody, ktorý mi kniha po niekoľko dní prinášala, tak ten mi zostal. V dnešnej dobe je takýchto láskavých kníh naozaj treba.

14.06.2020 4 z 5


Marco Marco Jussi Adler-Olsen

Čoraz viac ma diela zo Škandinávie presvedčujú o tom, že nie je o čo stáť, a to ani v literárne hodnotnom svete, ani v nápadoch, ani v šetrení papierom (všetko sú to tlstopisy), ani v udržaní čitateľa v napätí, ani v ... skrátka v ničom. Adler-Olsen bol (teda stále je) pre mňa akousi svetlejšou výnimkou z tohto ničím nepodloženého boomu "severskej krimi", avšak oddelenie Q, na ktoré som sa tešil, hrá v románe Marco druhé husle. Menovaný Marco hrá husle prvé, ale hrá falošne. Vlastne spisovateľ hrá falošne, ošulil nás čitateľov príbehom o niekom, v koho som neuveril. Neuveril som tomu, že je tak bystrý a ostatní tak tupí (vrátane Carla a Asada) a v podstate každého "preští" a to aj v smere proti vetru, neuveril som tomu, že by pod ťažbou komunity, v ktorej vyrastal a žil, sa nezlumpačil natoľko, aby zostal chlapcom dychtivým po vzdelaní atď., to bolo príšerné. Kniha je stále výborne čítavá, Jusi nevybočil zo svojho štýlu, no ako celok je to také nejaké nedomrlé.

Postupne vo mne narastá averzia voči krimi zo severu a dúfam, že bude nákazlivá aj pre ostatných. Tento fenomén raz odznie a potom sa budeme hanbiť, že sme týmto dielam venovali toľko svojho vzácneho času.

25.01.2020 2 z 5


Zub za zub Zub za zub Ed McBain

Starý dobrý Ewan Hunter nám čitateľom a mňa nevynímajúc, prináša vždy poctivú dávku krimi, šmrncnutú (teda teraz v roku 2020) akýmsi oparom starých dobrých čias, ktoré sú nenávratne preč. Autorovi znovu stačí cca 160 strán textu, aby rozohral a ukončil príbeh, okorenil ho notnou dávkou svojského humoru a pridal pár krásnych a trefných prirovnaní o meste Isola. Ewan ma svojím krátkym príbehom potešil, avšak v rámci žánru a s úctou k jeho najlepším dielam, je to v sumáre na poctivé štyri krimi hviezdičky.

12.01.2020 4 z 5


Maryčka Magdonova Maryčka Magdonova Petr Bezruč (p)

Krásne, Melancholické, Dojemné. V každej strofe tragédia ukrytá je.

02.11.2019 5 z 5


Básnik smrti Básnik smrti Michael Connelly

Niečo viac ako pred rokom som prečítal iný príbeh s Jackom McEvoyom a nebol som nadšený, pretože Jack je síce fiktívna postava, no je to hnusný slizký zmrd. Presne taký istý je aj tu, hoci kniha je výborná, no všadevlezlý novinársky pisálek mi čitateľský pôžitok úspešne ničil. Nemôžem Connellymu uprieť, že spisovateľské remeslo má v malíčku (v rámci žánru určite), príbeh má hlavu a pätu, síce trochu prekombinovaný záver a úspešne čitateľa namotáva, kto je vlastne vrah alebo vrahyňa. Ako už x-krát predtým ani tentoraz to nebol/a ten/tá na koho sa v knihe najviac poukazovalo, a ak čitateľ postupne vylučuje jednu postavu po druhej (rozumej metódou Sherlocka, ktorý tvrdí, že po vylúčení všetkého a všetkých zostane len jedna možnosť, aj keď vyzerá akokoľvek nepravdepodobne), tak úspešne nájde páchateľa/ku. Asi toľko som chcel napísať do komentára, pretože Jack ma odrádza siahnuť po ďalšom jeho príbehu, tak mi je protivný, ale zas o niečo viac ako rok, nuž uvidím.

07.01.2024 4 z 5


Ja, Robot Ja, Robot Isaac Asimov

Tri robotické zákony - je užitočné prečítať si, ako by pravdepodobne v praxi nefungovali, alebo by mohli zlyhať. Oproti iným (pre mňa nečitateľným) knihám potomka ruských emigrantov, je to svieže a pomerne dobre napísané dielko, ktoré by si mal každý, kto trochu koketuje so SF, určite prečítať. Čo sa týka niektorých poviedok, tak majú priam banálnu zápletku a krkolomné riešenie - určite z dnešného pohľadu, lenže v roku 1950 nemohol autor predpokladať, ako sa budú systémy v roku 2023 testovať. Ešte sa pristavím pri knihe Pozitronový muž (základom je poviedka Dvestoročný muž), tá je z môjho pohľadu lepšia, je tam viac zo Silverberga a je to poznať - a tiež je to kniha vystavaná na myšlienke, ako môže testovanie zlyhať a robot (alebo android) má zrazu potrebu stať sa nedokonalým tvorom - človekom.

13.12.2023 4 z 5


Moje vražedné vnútorné dieťa Moje vražedné vnútorné dieťa Karsten Dusse

Takže tu máme pokračovanie príbehu štvornásobného vraha (teda štvornásobným bol v prvej knihe), ktoré je spisovateľsky na úrovni prvého dielu, no s humorom to šlo o niečo nižšie. Nič to však nemení na tom, že kniha je to zábavná, netreba nič očakávať, ale nechať sa pobaviť, hoci sú niektoré situácie riadne pritiahnuté za vlasy a niektoré vyslovene absurdné. Ako celok je to fajn, treba mať nadhľad nad napísaným textom. Veľmi sa mi páčilo v knihe opisované detstvo v Nemecku, ktoré bolo tak podobné nášmu (teda skôr narodeným), lenže časy sa zmenili a rozprávka mladosti sa už nikdy nevráti. Takže namiesto drsných chlapov na motorkách tu máme metrosexuálov na elektrických kolobežkách. Keď sa niekto vyflákol na motorke, tak to väčšinou už nerozchodil, teraz na kolobežke si znetvorujú xichty na kašu roztrieskanými nosmi a zlomenými čeľusťami, spolu s polámanými zápästiami a kľúčnymi kosťami. Tak sa časy zmenili. ;-)

Dovolím si jeden citát, ktorý úplne presne vystihuje detstvo ľudí narodených v ČSSR v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch: "V tom čase bolo úplne normálne, aby sa päťročný chlapec hral celé hodiny bez dozoru s deťmi zo susedstva. Naši otcovia ešte nepracovali na projektoch, ale mali zamestnania. Mamy nemali varné roboty, ale hrnce. Jedno aj druhé poskytovalo dostatočný dôvod zrieknuť sa dnes bežného dvadsaťštyrihodinového sledovania svojich potomkov." A že to bolo dobré detstvo.

Zaradenie knihy do detektívok a krimi je podľa mňa mimo, skôr by som ju zaradil medzi absurdnú literatúru a určite do humoru.

23.10.2023 4 z 5


Zákon neviny Zákon neviny Michael Connelly

Nevlastný brat Harryho Boscha, teda losangeleský právnik Mickey Haller sa na vlastnej koži zoznámi so skúsenosťami svojich klientov, keď sa ocitne za mrežami ako podozrivý z vraždy. Ako vždy, aj tento Connellyho román je takmer dokonalý, venuje pozornosť aj najmenším detailom, má naštudované ako funguje proces v americkom justičnom systéme. Takže slovami svojho autora, musí Mickey Haller uplatniť zákon o nevine, ktorý hovorí, že obžalovaný musí nielen dokázať, že je nevinný, ale aj identifikovať skutočného vinníka zločinu, z ktorého je obvinený. Do románu Connelly vložil tiež prvé náznaky pandémie Covid 19, ktorá sa začala čínskom Wu-chane a má vplyv aj na Mickeyho, ktorý rozhodne nechce zostať vo vezení a umrieť v ňom, zvlášt v dobe covidovej.

18.10.2023 4 z 5


Temné světelné roky Temné světelné roky Brian Wilson Aldiss

Túto knihu zaraďujem do série podrazov, kedy sa sci-fi háv použije na zakrytie autorovho zámeru ponúknuť čitateľovi dávku filozofie alebo kultúrneho zamyslenia sa nad ľudstvom. Presne toto spravil aj pán Aldiss a z môjho pohľadu mu to moc nevyšlo. Na začiatok si je nutné položiť otázku, na ktorú neexistuje odpoveď a to: čo je vlastne civilizácia, a koho alebo čo možno za ňu považovať? No a potom sa ako odpoveď dajú napísať stohy kníh a ani jedna z nich nedokáže obsiahnuť to množstvo nuancií, na ktoré by sme narazili. Svoju odpoveď nám dáva aj pán Aldiss. S malou obmenou by sa táto otázka dala položiť aj na tému inteligencia. Ale načo to robiť vo forme sci-fi románu? To mi príde zbytočné. Že ľudstvo je na ceste do večného zatratenia (a to by sa naplno prejavilo aj pri stretnutí iného druhu), to musí byť jasné každému racionálne zmýšľajúcemu človeku.

Po prečítaní štvrtej knihy od pána Aldissa, z ktorých ani jedna nebola lepšia než priemerná, som sa rozhodol, že som si s týmto pánom nesadol a z jeho literárnym dielom som skončil. Jednoducho mi jeho štýl nepasuje.

14.10.2023 3 z 5


Ak tečie krv Ak tečie krv Stephen King

Kuvičie hlasy budú všeličo vyčítať starému spisovateľskému pardálovi, ba niektoré z nich budú aj príkro kritické, no nutno uznať, že pán zaslúžilý dôchodca má stále svojím verným (aj neverným) čitateľom čo ponúknuť. Jednoducho po toľkých naklepaných stranách je Stephen pán spisovateľ. Takže kvarteto krátkych prác v tejto knihe nenudí, hoci niektoré nápady sú recyklované, no dobre sa čítajú. Osobne rozumiem Stephenovi prečo si spisovateľsky obľúbil slečnu, ktorej kariéra začala s pánom Mercedesom. Nemôžem si pomôcť, ale osobne mám s Holly Gibney problém - čitateľský. Skrátka a (ne)dobre, nezískala si moje sympatie. Nebude to samotnými príbehmi, ale tým, že je studená ako ryba a mdlá a nezáživná ako argentínska telenovela - než sa k niečomu rozkýva, tak prejde more strán, to je tiež ako telenovela. Tak máme na svete ďalšiu slovnú hnačku, ktorú pán King v minulosti kritizoval. No nič, kniha je to príjemná a mňa potešila.

11.10.2023 4 z 5


Tekuté krystaly Tekuté krystaly Petr Heteša

Ideálna kniha na leto, oddychové čítanie ako vyšité. Je cítiť, že autor je skorší ročník narodenia a tomu aj zodpovedajú propriety uvedené v knihe a "kúl" postava hlavného sympaťáka - húli, chlastá, jazdí na motorke, sem tam sa umyje a samičky sa naňho napriek smradu aj tak lepia - mne to príde ako vlhké sny muža počas krízy stredného veku. No nič, ak by Tekuté krystaly vyšli v deväťdesiatych rokoch a pán Heteša bol súputníkom pána Kulhánka, mohla to byť silná dvojka na poli splaterovej literatúry. Takto si aspoň pamätníci poslednej dekády minulého storočia môžu prečítať niečo nové, lebo pán Heteša stále píše, zatiaľ čo pán Kulhánek to zavesil na klinec. V každom prípade je to kniha zábavná, príbeh dobre napísaný, autor ústami hlavného sympaťáka statočne hláškuje a mňa čítanie bavilo - skrátka, príjemne strávený čas pri knihe, len Jacka som vymenil za karibský rum a camelky za svieži vzduch.

16.08.2023 4 z 5


Poslední případy slečny Marplové Poslední případy slečny Marplové Agatha Christie

Keď si to zrátam, že z ôsmich poviedok boli dobré alebo veľmi dobré len tri, zatiaľ čo ostatných šesť dosahovalo sotva priemernú úroveň, tak z tejto poviedkovej zbierky som sklamaný. Okrem toho mi slečna Marplová nedokáže ulahodiť - áno, viem, je to len vymyslená postava, no iné vymyslené postavy mi ponúkajú viac. Okrem toho je názov knihy tak trochu podvod, pretože v dvoch poviedkach sa slečna Marplová nevyskytuje. Takisto mi duchárske zameranie niektorých poviedok ani trochu neulahodilo, to si pani Christie mohla odpustiť. Na druhú stranu s ohľadom na rok narodenia autorky sa dá jej špiritistické zameranie pochopiť. Len škoda, že tým otravovala čitateľov.

27.07.2023 3 z 5


Svedok obžaloby (11 povídek) Svedok obžaloby (11 povídek) Agatha Christie

Ako vždy, keď sa mi dostane do rúk kniha poviedok, tak si povzdychnem, pretože ich kvalita je nerovnomerná. Presne tak je to aj tu, a ja nemôžem hodnotiť plným počtom len preto, lebo to na písacom stroji naklepala Agatha Christie. Až na dve tri poviedky do týždňa maximálne dvoch zabudnem o čom boli a zostane mi len pocit, že kniha bola fajn oddychové čítanie. V podstate nič iné od poviedkových zbierok neočakávam, len dobrý pocit. Kniha tedy splnila svoj účel a ja sa niekedy v budúcnosti s tvorbou prvej dámy anglickej detektívky rád stretnem.

30.03.2023 4 z 5


Blade Runner – Sní androidi o elektrických ovečkách? Blade Runner – Sní androidi o elektrických ovečkách? Philip K. Dick

Pamätám si, ako mi kniha kedysi dávno nesadla, pretože som čakal úroveň iných Dickových diel. Tá tu nie je ani na tretí krát, a zároveň mi je to po opätovnom prečítaní vysvetlením, prečo je to autorova najznámejšia a najčítanejšia kniha. Dickove schizofrenické vnímanie sveta, neuchopiteľnosť toho, čo je "realita" a čo nie je, to všetko je tu len v náznakoch a skalný priaznivec Philipových vízií si zúfa. Zato priemerný čitateľ (rozumej čitateľ, ktorý nie je priaznivec SF alebo len veľmi vlažný priaznivec) si chrochtá blahom, lebo v románe je všetko jasné a nič z P.K.Dickovho univerza tu nie je - teda je, ale v tak miernej dávke, že sa v príbehu dá bez problémov orientovať, čo je v iných spisovateľových knihách problém. Takže podčiarknuté a spočítané - knihu som si prečítal tretí krát a ... a je to Philip Dick, ale len priemerný. Našťastie napísal mnoho lepších kníh a už teraz sa na ne teším, hoci ich budem čítať opakovane.

05.03.2023 4 z 5


Večne spievajú lesy Večne spievajú lesy Trygve Gulbranssen

Románová trilógia na začiatku pripomína, akoby ju napísal Karl May alebo James Fenimore Cooper - je to taká klasická indiánka - pomyslel som si. Lenže ono sa to po pár stranách zmení a čitateľ dostáva prepletenec vzťahov, kde síce je na jednej strane silný muž, no na druhej strane by svoju "veľkosť" nedosiahol, nebyť silnej ženy. Takže príbeh začína listom od nej, on sa rozkýve, navštívi ju, dajú sa dokopy (žiadna romantika sa v ich vzťahu nekoná) a už to celé frčí jedna radosť. Celkový dojem mi však kazili pasáže, ktoré boli zjavne inšpirované štýlom a príbehom z knihy Pýcha a predsudok, to bolo až príliš okaté. Bola to iná doba, dnes by taká prehnaná hanblivosť popisovaná v knihe bola na smiech a poklepanie na čelo. Zvyšok bol fajn, no neubránil som sa porovnávaniu so ságou rodu Forsythovcov, hoci tá je úplne iná, ale v niečom sú si knihy podobné. Nakoniec musím zmieniť modernú pliagu menom peniaze - tie tu zohrávajú extra úlohu ničiteľa všetkého dobrého, rodinu nevynímajúc, tú hlavne.

P.S. V nemenovanom obchode s obuvou (pomenovať ho nemôžem, inak by to bola reklama) si už roky kupujem šľapky na doma. Sú značky Björndal, taká milá paralela s knihou.

27.01.2023 4 z 5


Na vrcholu vlny Na vrcholu vlny Agatha Christie

Prikloním sa k tým, ktorí knihu ohodnotili ako priemernú a v rámci detektívneho žánru skôr podpriemernú krimi. Pani Agatha napísala veľa omnoho lepších kníh, pri ktorých som si čítanie užíval, tu som sa do čítania viac-menej nútil. Celkovo som mal skôr pocit, akoby písanie nebavilo ani samotnú Christie. Vyznenie príbehu je také nijaké a k žiadnej z postáv si nemožno (teda z môjho pohľadu) vytvoriť kladný vzťah. Takisto je malý belgičan v príbehu upozadený - čo by nebolo na škodu (túto schému A.Ch. použila viackrát) - objaví sa až za polovicou prečítaných stránok, ale ruku na srdce, mnoho z nás očakáva skorší a výraznejší nástup na pole vyšetrovania zločinu a určite viac razantnejších prejavov detektívovej dômyselnosti. Tak, ako sa k viacerým príbehom s fúzatým a plešatým detektívom rád vrátim, tak tento to rozhodne nebude.

18.06.2022


Válka starého muže Válka starého muže John Scalzi

Prekvapivo dobré čítanie o starých páprdoch, ktorí notne opotrebovaní a vekom zašlí (nehovoriac o zubných protézach, kalnom zraku a pečeňových škvrnách) narukujú. Kniha je síce tak trochu utáraná (čo mne vyhovovalo) no neuberá jej to na pútavosti. Opisov bojov je takisto málo oproti iným military SF počinom, no nie je to na škodu. Takisto na konci správne odmeraná dávka potrebného pátosu a sentimentu dáva vyznieť ľudskosti a čuduj sa svete nehynúcej lásky - mne sa to veľmi páčilo, hoc nemusí to byť každému po chuti. Suma sumárum: príjemné čítanie s tými správnymi ingredienciami, ktoré moju stále hladnú čitateľskú dušu na určitú dobu zasýtilo.

07.03.2022 4 z 5


Příliš tiché hodiny Příliš tiché hodiny Ed McBain

Moje chronologicky pätnáste stretnutie so starými známymi s 87čky je trojstretnutie - ako hokej na tri tretiny rozdelené na tri samostatné prípady. Zo všetkých troch sa mi najviac pozdával Hawesov prípad odohrávajúci sa v lyžiarskom stredisku, to naozaj malo ťah na bránu. Zvyšné dve novely sú takým klasickým Hunterovým rozprávaním, neurazili, no ani neoslnili. Suma sumárum - príjemne strávený čas v dobrej spoločnosti.

25.02.2022 4 z 5


Půjčovna masa Půjčovna masa Richard K. Morgan

Je zaujímavé sledovať, že príbeh rozpráva nebožtík. Presne tak - Takeshi umrie hneď na začiatku a potom vysype, ako to vlastne bolo. A ono by to bolo popletené, nebyť toho, že je to vlastne krimi zaodené do sci-fi hávu a tých pár šablón, ktoré sú v detektívkach donekonečna omielané, nuž tie poznám naspamäť a vodítko k odhaleniu páchateľa je tiež na začiatku knihy. To všetko dohromady je ťažký prúser, lenže Richard napísal príbeh pútavo a mňa to bavilo čítať. Kyberpunk nie je môj najobľúbenejší SF subžáner, no tomuto príbehu celkom sedí. Čo už moc nesedí je, že sa to zároveň tvári aj ako stará drsná škola a máme tu prvotriedny žánrový mišmaš. Richard to však ukočíroval celkom fajn.

11.02.2022 4 z 5


3x Hercule Poirot 3 3x Hercule Poirot 3 Agatha Christie

Budem sa síce opakovať, no tretí diel súborného vydania 3x Hercule Poirot je v kvalitnom viazaní, s pútavým obalom a nezameniteľnou vôňou novej knihy. Veľmi dobre sa vyníma v knižnici spolu so svojimi staršími súrodencami 3x Hercule Poirot 1 a 3x Hercule Poirot 2. Sledovať odkrývanie zápletiek z dôb bez počítačov, internetu, mobilov, naopak používali sa pevné telefónne linky, telegramy atď. má svoje neopakovateľné čaro. Atmosféra je starosvetská, v príbehoch nie je žiadna zbytočná brutalita, potoky krvi, detaily mŕtvol, snaha za každú cenu šokovať. Nedávam plný počet, pretože prvý a posledný príbeh, ktorých spoločným menovateľom je Styles sú pre mňa o niečo horšie než iné detektívky s malým Herculom.

31.12.2021 4 z 5