Ivan F
komentáře u částí děl
Na konci poviedky, keď sa Clark rozpráva s podplukovníkom o svojom prevelení, je tam chyba v hodnostiach. Clark je desiatnik, podplukovník ho tak tituluje, ale raz povie slobodník, čo je o stupeň nižšie. Neviem, či to bolo autorovým zámerom, aby vyskúšal pozornosť čitateľa, alebo je to preklep, v každom prípade je to do očí bijúce.
Skutočne dobrá pocta autorom filmu Alien, je cítiť, že Robert Fabian sa v prostredí filmu orientuje a bavilo ho písať. Mňa zas bavilo napísané čítať. Tak to má byť.
Excelentná poviedka s atmosférou zašlých povojnových čias, neortodoxnými spôsobmi vyšetrovania a vytríbeným rozprávačsko-spisovateľským štýlom - maximálna spokojnosť. No a prednes Borisa Farkaša nemá chybu, skutočná lahôdka pre uši.
Tak som po rokoch zistil, kde Frederick Pohl čerpal inšpiráciu pre Gateway.
Jedna z najlepších poviedok (ak nie najlepšia), akú som kedy čítal. Je to už viac ako štvrť storočia, čo som ju prečítal, avšak dodnes si ju pamätám. To elektrizujúce "zasiahnutie" mám v bunkách doteraz a jeho obraz stále uložený v podvedomí - stačí len privrieť oči. Jednoducho je obraz len a len oranžovo-modrý. Výborné, vynikajúce, bravúrne.
Na pár stranách London dokázal navodiť skutočne mrazivú atmosféru, z ktorej som mal naozajstnú husiu kožu. Zápas človeka o prežitie v treskúcom mraze je zachytený bez príkras, len s opisom toho najnutnejšieho a tento v podstate minimalistický popis má za následok maximálne zimomriavky. Výborne a ešte raz výborne.
Nostalgická spomienka na staré, zašlé časy. Kto v 80tych rokoch 20teho storočia nežil, tak ťažko pochopí.
Veľmi premrštený počet slov na úkor niečoho zmysluplnejšieho. Na pozadí mladíckej lásky, kedy sa chlapec vyberie hľadať niečo pre vyvolenú, aby v jej očiach bol lepší než sok, nám Arthur prináša myšlienku návratu života v prírode a nie v mestách, tak ako ich poznáme - preľudnené, plné hluku, ruchu, jednoducho mestský život tak vzdialený od základov prírody.
Naozaj ľudstvo pochová jeho nenažranosť? Pravdepodobne áno. A potom nám bud všetko zlato sveta (teda aj to v mori) úpne na nič.
Pocit návratu do niečoho tak známeho a pritom dávno zabudnutého. Presne tak som sa cítil pri čítaní tejto poviedky. Duševný návrat do snov detstva, kde všetko bolo ešte čisté a nepoškvrnené poznaním - len čistá fantázia. Super a ešte raz super Arthur, poviedka je čistým pohladením pre dušu.
Neskutočne dobre vystihnutá atmosféra, skutočne ma mrazilo pri čítaní. Koniec, kedy bolo Tibikemu (je to Maďar) oznámené, čo bolo nájdené v zovretej ruke ... dostal presne to, čo si zaslúžil. Nenávisť voči národu si nemôže odniesť jedinec, však, Tiborko?
Perfektná myšlienka, ako prestať drancovať Zem. Arthur mal už pred siedmimi desaťročiami jasno v tom, že to s nami dopadne zle. Dnes sme toho svedkami, len niektorí tupci si to nechcú pripustiť.
Ak si ľudstvo nedá pozor, tak ani takýto pohľad na matičku Zem, už nikdy nikto neuvidí. Smerujeme k tomu, dosť rýchlo a pravdepodobne neodvratne.
Clarke, ako správny američan, nám predostrel, že američania vždy idú po zisku. Nech to stojí čo to stojí. A za hocijakú cenu - nefinančnú - po nich len púšť a potopa.
Ľudstvo si ako parazit na tejto planéte (z celkovej biomasy tvorí, 0.02%) nezaslúži prežiť. Či, kto a ako, respektíve vôbec, nás nahradí je otázne. Nakoniec to môžu byť budúci nájomníci použití v tejto poviedke.
Veľmi zaujímavý nápad o tom, ako možno cestovať v čase, hoci len v myšlienkach a byť pritom parazitom v minulosti. Nechcel by som sa niečoho takého dožiť.
Nápad na poviedku super, len spracovanie je na Clarka biedne. Sorry, ale toto sa nepodarilo.
Myšlienka pasenia veľrýb za pomoci ponorky a morských sviňúch (nie delfíny nie sú ekvivalentom psov, ako je to v komentároch podo mnou) je neotrelá a zaujímavá. No a ako sú na súši vlci, tak sú v moriach a oceánoch žraloky.
Taký život, aký má hlavná postava poviedky, je prekliatím a nie darom. Smutné a smutné a smutné čítanie. Naopak, bezdetným párom prinášal radosť a radosť a radosť a na konci žiaľ z rozlúčky.