Ivan F komentáře u knih

V lete sa takmer vždy prepnem na vlnu čítania oddychových kníh a Hodvábna šnúra k takým patrí. Už v minulosti som sa stretol s tvorbou pána Malyka a bolo to príjemné stretnutie. Ani tentoraz román nesklamal a mňa by zaujímalo, či pán Červenák túto knihu čítal, pretože atribúty, ktorými sú jeho romány prešpikované, teda hektolitre krvi, odseknuté hlavy, ruky, nohy, zákerní Turci, rabovanie, vraždenie, intrigy atď., tak to všetko je aj tu. Takže román Hodvábna šnúra od pána Malyka je akousi skrátenou beta verziou príbehov o vpáde Turkov do južnej a strednej Európy, ktorým pán Červenák venoval päťdielnu ságu. Nutno podotknúť, že takmer polstoročný rozdiel medzi napísaním týchto kníh je poznať, no zábava je to výborná. Čo viac si počas letných dní želať? Len to, aby nebolo tak strašne horúco.

26 23.07.2023

Toto je SF z kategórie YA a vôbec to nie je typický Gibson, skôr plagiátor samého seba. Dej knihy je - no ak tu nejaký dej je - tak mne dokonalo unikol a celkový dojem je, že je to v podstate o ničom. Takisto som si nedokázal vytvoriť žiadny (ani pozitívny ani negatívny) vzťah k štrnásťročnej Chie, bolo mi úplne fuk, čo stvára a ako to dopadne. Takisto mi uniká, prečo je Idoru druhým dielom trilógie Bridge, pretože s Virtuálnym svetlom tu nie je žiadna spojitosť - teda ja som žiadnu neobjavil. Nadôvažok, keď sa kniha volá Idoru, tak čitateľ čaká, že to bude o Idoru a tá sa v knihe pritom mihne na pár stranách. Táto kniha sa Gibsonovi nepodarila.

24 20.07.2023

V tomto rannom diele sa už formuje typický pre Philip K. Dick: mierne suchý no lahodný, svižný a vecný, s frenetickým popisom šialeností, ktoré šialenosťami nie sú a useknutým záverom.
Počas čakania na záchranu po katastrofálnej havárii urýchľovača častíc majú obete ešte v bezvedomí strašný sen, v ktorom prežívajú svoje najhoršie obavy: fóbie, hlboko vštepenú paranoju, blahoslavenú nevedomosť, atď. a toto všetko je nehmotné ako sny, ale aj tak to všetko cítia akoby to bolo skutočné. Nie som sklamaný ani touto Philipovou knihou zo začiatku jeho spisovateľskej kariéry pretože nápad príbehu je výborný, no prevedenie je stále chabé, na Dicka nedokonalé. Okrem toho tu Philip odhaľuje toľko predsudkov, koľko sa snaží nájsť ich dôraznú protiváhu návštevou dokonalých svetov jednotlivých protagonistov. Pritom v detailoch spisovateľ servíruje spôsoby akými ideológia podfarbuje uchopenie reality, čím nevedome podčiarkuje svoju hlavnú myšlienku, teda to, že všetci sme stvorenia podľa vlastného presvedčenia. A to si budem pamätať veľmi dlho.

25 15.07.2023

Pomerne dobre čitateľný Gibson, pretože to nie je tak kostrbato napísané ako iné Gibsonove knihy. V podstate je to zábavný príbeh, kde najnápaditejším prvkom je komunita tulákov žijúca na moste Golden Gate. Samozrejme, nesmú chýbať ruskí zloduchovia - to je typickým Gibsonovým poznávacím znamením. Veľmi sa mi páčil nápad nanoinžinierstva budov v zónach zemetrasenia, to bolo skutočne fajn. Celkovo je príbeh solídny, hoci sa pomerne rýchlo skončí, no autor to vyvážil zaujímavými postavami, najmä Sublettom. Kniha je kyberpunk,o tom nie pochýb, zároveň je to postapokalyptická vízia nie príliš vzdialenej budúcnosti, a áno, je to aj kriminálny mysteriózny thriller. Prekvapivo slušne to celé drží pokope, ale ako majstrovské dielo SF to nemôžem označiť.

24 12.07.2023

Pre niekoho, kto nečítal romány zo série Heechee, tieto poviedky nedávajú veľký zmysel, a pre tých, ktorí romány čítali, tak poviedky čítať nemusia, pretože v nich nie je veľa nových informácií. No je to zároveň príjemné čítanie s typickým Pohlovým štýlom, ktorý mi sedí a napriek málu, čo človek dostane, je to príma návrat do série. Takže sa mi táto útla poviedková kniha páčila.

Nakoniec hodnotím štyrmi hviezdami. Jediné na čo sa môžem sťažovať je krátky rozsah, ale na druhú stranu kniha neomrzí, k tomu čitateľovi nedá šancu - šup a už je koniec. Dovolím si ešte jeden postreh: viackrát som si všimol v mnohých starších SF kusoch, kedy sme sa nehrali na #meetoo, a to je fakt (môj postreh aj #), že vzťahy ženy-muži sú pomerne čiernobiele, čo je na prvý pohľad roztomilé, pretože dámy nosia priliehavé kombinézy rozopnuté nielen cez prsia, ba priam až po pupok, no na druhú stranu to pomerne rýchlo človeka omrzí. Teda je to tak trochu pulp fikcia, no na druhú stranu je Pohlov štýl oveľa oveľa viac, než lacné pipiny kontra nadsamci - hoci tam sú, aj pipiny, aj nadsamci. Avšak dobré SF zostáva.

27 09.07.2023

Aj na začiatku svojej spisovateľskej kariéry pán Philip používal zvláštny (taký svojský) štýl, ktorý neskôr vybrúsil do podoby, že ak čitateľ otvorí hociktorú jeho knihu, tak po pol strane zistí, kto je autorom. Skrátka a dobre, štýl mal jedinečný, no nie každého dokázal osloviť, najmä svojimi víziami sveta. Napriek tomu, že kniha "Svet, ktorý stvoril Jones" je len jeho druhým románom, tak je to kniha, ktorej naozaj slúži prívlastok "docela blábol", ako to napísal čitateľ honajz. Celý krátky román je plný skokov z jednej témy do druhej a nedrží to pohromade. Na zamyslenie sa je kniha dobrá, a ja som rád, že som si ju prečítal, ale viem, že sa k nej na rozdiel od iných Dickových kníh nevrátim.

23 06.07.2023

S prihliadnutím na to, čo sa v súčasnosti nielen na Slovensku deje, veľmi aktuálna kniha. Príliš rýchlo a ľahko zabúdame, čo sa kedysi stalo a nedokážeme sa z toho poučiť (alebo len veľmi málo) a preto sa história (v nejakej variácii) neustále opakuje. Osoby podobné lekárnikovi Balákovi môžeme nájsť v takmer každom malom meste, len im treba načúvať a podľa toho sa zariadiť a konať. Hneď by to inak vyzeralo. Silvester Lavrík spája fikciu s realitou a ono to výborne funguje. Čitateľovi otvára priestor na zamyslenie sa a dáva námet na premýšľanie nad tým, prečo sme takí, akí sme - večne nespokojní a závistliví. Škoda, že tak málo ľudí číta, lenže ono je to tak pohodlné, pozerať na komerčné vysielanie a nechať si vymývať mozgy. Niekedy naozaj pochybujem, či si tento národ zaslúži niečo lepšie, pretože, citujem: "pán Tiso bol prezident, akého sme si zaslúžili, na viac sme nemali." A súčasnosť je toho dôkazom, akurát s tým rozdielom, že výkonnú moc má predseda vlády a tam sme si (na jednu jedinú výnimku) ešte nikoho dobrého nezvolili.

28 02.07.2023

Konečne. Cítim úľavu, že som túto skutočne obrovskú knihu po niekoľkých mesiacoch dávkovania si poviedok, konečne dočítal. Jednoducho, bolo toho príliš a cítim, že som sa (momentálne) tvorby pani Christie presýtil. Okrem toho bolo mnoho poviedok v knihe priemerných a zopár vyslovene úbohých - teda časť knihy, kde šla jedna duchárska poviedka za druhou, bola pre mňa veľmi ťažko stráviteľná. Nechcem porovnávať s inou tlstou knihou poviedok od tety Agathy, ale tá je rozhodne lepšia a táto ťahá za kratší koniec. Len to porovnanie sa vyslovene ponúka, pretože autorka je tá istá a hoci postavu Hercula neznášala, tak možno práve preto sú poviedky s ním o toľko lepšie, než so starou všetečnou starou dievkou Jane.

27 29.06.2023

Tak som si skúsil dať pár hororových poviedok v horúcich letných dňoch, kedy je obloha tak modrá, akoby bola vystrihnutá z gýčovitej pohľadnice, aby som porovnal, či budú mať taký účinok, ako za dňov daždivých, studených, vtedy, keď má obloha farbu olova.

Nemajú.

Nie je to chyba samotných poviedok, ale naladenia sa človeka, ktorý jednoducho v lete očakáva pozitíva vrátane otravného hmyzu. Takže vzadu na záhrade som sa párkrát knihou ohnal voči všelijakej lezúcej a lietajúcej chamradi z hmyzej ríše, ale inak som si poviedky pomerne užil. Len to leto a slnko im nesvedčí, jednoznačne to chce dážď a chlad.

26 25.06.2023

Kratučké, ale veľmi dobré čítanie. Je to pomerne vtipný príbeh a mne sa páči jeho pomalé tempo. Pohl sa nikam neponáhľa, ale postupne buduje svet a protagonistov príbehu: cynicko-ironickú hlavnú postavu, vedľajšie postavy, ktorými sú prachatý turisti, hoci bez peňazí - to je ďalší ironický prvok. Ekonomika Venuše je ako divoký západ, s mnohými ľuďmi, ktorí sa na Venušu dostanú len preto, aby zistili, že si to nemôžu dovoliť. No a hlavná postava má problémy so zlyhávajúcou pečeňou (nie, nie od pitia, ale zo zhubného prostredia planéty) a súrne potrebuje prašule na transplantáciu, aj keď ich ten, či si ho najme na prieskum tunelov Heechee, nemá. Skrátka, ironický príbeh s typickým Pohlovým štýlom.

Novela sa neskôr stala predlohou šesťdielneho cyklu Heechee.

23 22.06.2023

Vždy som premýšľal na tým, prečo ruskí spisovatelia nedokážu napísať dobrú sci-fi knihu a neprišiel som na to ani tentoraz, len som sa utvrdil v tom, že to nevedia.

Krutý hlas vesmíru od Fiodora Knorreho je kniha vyslovene zlá, ako spisovateľsky, tak aj obsahom. Jej jediným kladom je stranový rozsah, a už teraz viem, že veľmi rýchlo zabudnem, o čom to (ne)bolo. Druhý plus má kniha za to, že som si vymazal ďalší čitateľský rest z mladosti, hoci by som o nič neprišiel, ak by som si knihu neprečítal.

Aby som rusky píšucich spisovateľov len nehanil, tak musím napísať, že Igor Vsevolodovič Možejko bol spisovateľ ruskej národnosti a je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo a podnes deň jeho príbehy o Alice Seleznevovej považujem za to najlepšie, čo som v rámci žánru čítal - samozrejme s ohľadom na vekovú skupinu, ktorej sú Alicine príbehy určené.

23 19.06.2023

Trója už dávno nestojí, no veľké zelené more je tu stále. Gemmellovo spracovanie toho, ako Trója zanikla je (z môjho pohľadu) vynikajúce a to aj napriek tomu, že sú v knihe mierne spisovateľské nešvary a stereotypy. To však nevadí, pretože je to napísané skutočne vynikajúco a viem, že si budem dlho pamätať veľkolepý súboj Hectora s Achileom, to bolo pre mňa pomyselné vyvrcholenie časti deja. Nadôvažok, je to lepšie než ako sa to zachovalo v bájach a povestiach, teda Achilova päta, jediné zraniteľné miesto a nedôstojné vláčenie Hectorových ostatkov za vozom. Druhé pomyselné vyvrcholenie časti deja bol nešťastný Banoklov osud, to ma skutočne zamrzelo, napriek tomu, že bol vymyslenou postavou, no ja, ako čitateľ, som si k nemu našiel cestu. Skrátka, pán Gemmell vedel písať tak, že ma zaujímali osudy jednotlivých postáv a vedel som s nimi prežívať radosti a žiale. Čo dodať na záver? Len toľko, že spin-off bol v Tróji omnoho lepší než v Harrym Potterovi, čo dodnes považujem za jeden z najväčších podrazov na čitateľovi.

25 13.06.2023

Tak som sa na vlnách veľkého zeleného mora a pevnine okolo neho ocitol po druhý krát. A jazda, ktorá začal v "Pánovi strieborného luku", parádne a na plný plyn pokračovala aj v "Štíte hromu". To, čo ma zaujalo už v prvom diely a to, že všetci hrdinovia dávnych bájí sú opísaní ako obyčajní smrteľníci, to je tu opäť a je to príma, zbožšťovanie sa nekoná, zato heroickosti je tu plno a nie je to vôbec na škodu. Takisto sa mi veľmi pozdáva postava Banokla, kedy z pohľadu obyčajného vojaka čitateľ zistí, že za víťazstvom hrdinov je mnoho mnoho položených životov práve tých obyčajných hrdinov. Ešte si dovolím doložiť, že Gemmel si z príbehu o Tróji zobral len kostru a ovešal ju svojimi nápadmi - nikdy by som sa nedozvedel o Hectorovom tajomstve, o tom, že Helena nebola krásna alebo, že Odyseus bol praobyčajný luhár. No a maximálne odporný Agamemnón (hoci si ho pamätám inak než ako ho spisovateľ opísal) je tu tiež a jeho stret s kráľom klamárov je brilantný.

P.S. V slovenskom vydaní obsah je.

26 08.06.2023

Veľmi príjemné čitateľské prekvapenie, ktoré ma čakalo niekoľko rokov v domácej knižnici. Prvé stretnutie s autorom dopadlo na výbornú a prerozprávaný príbeh Tróje, tak ako sa nezachoval v povestiach, ale spisovateľ si ho vymyslel, ma veľmi bavil. Je skvelé, že autor sa inšpiroval gréckymi bájami a zároveň ich porozprával inak. Celá grécka, mykénska, chetitská a ktovie aká história národov okolo stredozemného mora je poriadne krvavá, plná intríg, krvavá, politická, krvavá, sú v nej víťazstvá a prehry a tým pádom opäť krv. Jednoducho aj ten, kto čítal zjednodušené grécke báje a povesti od Petišku si musel všimnúť, že sa tam všetci režú hlava-nehlava a krvi sú plné potoky. Čo ma veľmi prekvapilo, je postava Aeneasa, o ktorej mám aké-také vedomosti a tým pádom oceňujem Gemmelov pohľad na jeho vývoj od rannej mladosti, hoci je to skrz-naskrz vymyslené. Takisto charaktery ostatných postáv, hoci sú niekedy až moc kryštalické, boli veľmi dobre opísané, napríklad Odyseus, ako kráľ vymyslených príbehov, alebo Priamos, to bol skutočne nafúkaný zmrd a tak podobne. Celkové vyznenie je pozitívne a som rád, že som Gemmela objavil.

32 04.06.2023

Čakanie na skutočne dobrú knihu od Grishama pokračuje. Sudcov zoznam nie je zlý román, no je tuctový. Je to sterilné stenografické čítanie bez akýchkoľvek emócií a, čo je z môjho pohľadu prúser ako traky, v knihe nie je žiadna postava, ktorej by som držal palce. Všetky postavy sú nudné a nevýrazné, tak isto, ako za posledných desať-dvanásť rokov postavy z Grishamových románov spomínaného obdobia. Kedysi v deväťdesiatych rokoch mal Grisham schopnosť napísať skutočne dobré knihy a Stephen King sa o ňom vyjadril, že John je výborným škrabákom kníh. Škoda, že z výborného spisovateľa (samozrejme v svojom žánri) sa stal spisovateľ dobrý, vlastne priemerný. Mám doma ešte dve iné grishamovky, no vôbec ma neláka ich otvoriť a prečítať si ich. A pritom stále čakám, že ma John ešte raz prekvapí. Obávam sa, že prekvapí, ale negatívne.

27 30.05.2023

Sakra, kde sú tie časy, keď aj v marci bola zima s kopou snehu a mrazom, ktorý si vždy našiel nechránené kúsky tela? Tie časy sú nenávratne preč, ale spomienka na ne je v dvadsiatomdruhom príbehu z 87. obvodu. Ako kontrast k belobe mesta tu máme partiu maliarov, ktorí služobné miestnosti natierajú hráškovo zelenou farbou. Niekto po meste upaľuje bezdomovcov a na dôvažok sa na scéne po dlhom čase zjaví Hluchý, takže šou sa môže začať. Už minule som Hunterovi vyčítal, že čitateľmi najobľúbenejšieho detektíva Steva neustále nechá zmlátiť, postreliť, dobiť, zdrogovať, skrátka všemožne mu uškodiť a ani teraz to nie je inak - nechá ho podpáliť. Začína mi to pomerne dosť prekážať. Na opačnú stranu, všetky ingrediencie, ktoré od Evana očakávam sú aj tu a tvoria peknú výživnú detektívku. Veľmi dobré pokračovanie série z osemdesiatsedmičky.

28 26.05.2023

Parádna obálka, to sa musí nechať, ma ako magnet pritiahla k ďalšej knihe od Stephena. Nemôžem však napísať, že sila obálky je rovnaká ako sila textu. Nie je. Text je výrazne slabší a v porovnaní s inými Kingovkami je to v podstate úbohé čítanie. Príbehu chýba akýkoľvek ťah na mozog čitateľa, ťah, ktorý je takrečeno "trademarkom" pána Kinga - a že to vie skvele, to už dokázal mnohokrát, no tentoraz, akoby sa do písania viac-menej nútil. Je to nevýrazný a plytký príbeh a to, čo robí kingovky kingovkami, to tu absentuje. Rozsahom ide o, teda na Kinga, podpriemernú knihu, no zároveň sa čitateľ stihne nudiť. Celá zápletka o aute, ktoré je bránou do sveta "monštier" pôsobí lacno a nevierohodne. Toto kráľovsky nevyšlo. No čo už, aj pán Kráľ si môže vybrať slabšiu spisovateľskú chvíľku.

26 23.05.2023

Kniha bola darom k sviatku a potešila. Neviem, či prináša niečo nové, doplňujúce k informáciám o človekovi s veľkým hlasom a plytkým emočným "ja", ale pre mňa to bola prvá kniha, ktorú som si o "obdivovanom a zatracovanom" umelcovi prečítal. Za tým "ja" je skryté všetko, čo Farokha Bulsaru robilo a spravilo tým, čím bol. Bol všetkým a ničím, patril všetkým a nikomu. Kniha ako celok na mňa pôsobila veľmi dobrým dojmom, kvalita tlače a papiera zodpovedá Freddiemu "ja". Držiac knihu v rukách, je obálke skutočne "kúl".

28 20.05.2023

Pomerne vydarená zbierka poviedok so slečnou Marplovou. Poviedky som si postupne dávkoval, cca dve za deň a tak ma nestihli nudiť. Poviedky v detektívnom žánri nie sú to pravé orechové, ale pomerne dobre sa tieto staromilské kúsky čítajú. A keďže sú pomerne priehľadné, žiadne veľké prekvapenie sa nekoná, naopak, čitateľ si príjemne oddýchne. Na druhú stranu som po x rokoch tvorbou pani Agathy presýtený a potrebujem od nej pauzu - možno aj ročnú.

30 17.05.2023

Z poviedkovej tvorby pani Agathy je táto kniha jednoznačne najhoršia, v jej románovej tvorbe je tých horších viac. Spoločný menovateľ tejto zbierky - ducharina a špiritizmus, nadprirodzené prvky. Nemôžem si pomôcť, ale ak sa pani spisovateľka v svojom súkromnom živote týmito témami zaoberala, mohla si ich pokojne nechať pre seba. Až na dve poviedky a to Rádio a SOS, to bolo v podstate utrpenie dočítať. Je to kniha, ku ktorej sa určite nevrátim. Ďalej je už škoda slov.

24 17.05.2023