Fantasysvet komentáře u knih

Starlingova kniha je síce tenká a sprievodný text v nej iba dopĺňa ihravé ilustrácie, ktoré čitateľom odovzdávajú tie najdôležitejšie informácie, avšak autorovmu zámeru poslúži ideálne. Prakticky konfrontuje deti s rôznymi modelovými situáciami, v ktorých dochádza ku konfliktom vyúsťujúcim do hnevu. A to či už v domácom prostredí, v škole počas vyučovania, ale aj pri voľnočasových aktivitách či v meste, kde má Rúfus, podobne ako deti čítajúce jeho príbehy, možnosť stretnúť rozmanitých ľudí a zažiť s nimi všelijaké príhody. Spájajúcim a stále sa opakujúcim prvkom je tu hnev, ktorý Rúfus púšťa von v podobe ohňa, čo ničí všetko vo svojom dosahu. A práve Rúfusova povaha a hnev v rôznych svojich podobách nútia postavy prichádzajúce s dráčikom do styku k prirodzenej interakcii. Takže hlavný hrdina je časom nútený prehodnotiť s pomocou okolia svoje správanie, ak nechce prísť o priateľov.

24.07.2019

Rád by som sa vyvaroval chronickému porovnávaniu s jednotkou, avšak bez toho to nepôjde. Iskra má oproti jednotke oveľa lepší príbeh, a to na plnej čiare. Gradácia je úplne bezchybná, napätie sa dá doslova krájať, o nečakané zvraty nie je núdza... prekvapivých prvkov je tu teda veľmi veľa, čo ma nesmierne potešilo. Ale! Vždy tu nejaké ale musí byť, bez toho to jednoducho nefunguje. Tým ale je zhruba prvých päťdesiat strán, ktoré mali podľa mňa patriť stále do Tinty, keďže sa venujú tomu istému. Jednoducho detailne rozoberajú záverečný ceremoniál, vďaka ktorému sa prišlo na to, že Leora je polovičná Neoznačená. Týmto je kniha na moje pomery dosť krátka a mohlo by sa z jej potenciálu vyťažiť oveľa viac.

Z nasledujúcich kapitol je ale priam cítiť napätie, keďže Leora robí špióna pre starostu. Veľmi sa mi páčila rozličnosť týchto dvoch kultúr, ktoré sú neuveriteľne odlišné a predsa majú spoločný vznik a príbehy. Ďalším mínusom, ktorý oberá príbeh o dostatočnú noblesu, je Leora sama. Keďže je veľmi ľahké presvedčiť ju o vlastnej pravde, dobre sa ňou manipuluje, čo využívajú skoro všetci. Navyše je priveľmi nechápavá, keď vy už tušíte, čo sa deje, ona nemá o tom ani potuchy a s pokojným svedomím si vkráča priamo do jamy levovej, čo ma nesmierne iritovalo. Ak ide autorke o to, aby vykreslila postavu, ktorá si musí prejsť zrodom, nejakou osobnou premenou, aby svet videla inak, potom jej tento zámer pomerne vychádza. V opačnom prípade stojí na zamyslenie jej vykreslenie dievčaťa, ktoré možno zmení svet a doterajší rád v ňom. V takejto podobe je jednoducho stereotypné, šablónovité, YA literatúra má potenciál, aby svoje hlavné hrdinky s niečím ozvláštnila. Prečo ním teda mrhať?

04.06.2019

Mimoriadnym plusom knihy je samotná jej obálka. Jej dizajn knihu predáva sám. Pochváliť musím aj prekladateľku Katarínu Slivkovú, ktorá knihu preložila výborne (z deja ma pomerne nemilosrdne vie vytrhnúť pravopisná chyba, a tých v poslednom čase býva v knihách akosi veľa). V tomto prípade Tinta vyhrala na plnej čiare! Vytknúť však musím jednu vec, a tou je gradácia príbehu. Keď sa konečne deje niečo napínavé, odrazu príde koniec. Rýchly, nepremyslený, umelý, zbytočný. Nie, kniha nie je nudná, to vôbec nie. Len je každému odrazu jasné, že si necháva rozuzlenie všetkého, čo sa navôkol hlavnej hrdinky deje, pre ďalšiu časť, čo ale nemusí byť dobrým marketingovým ťahom. Aj keď zámerom spisovateľky je motivácia čitateľa pre kúpu ďalšej knihy, je potrebné, hlavne pri dlhších sériách, aby jednotlivé príbehy odohrávajúce sa v jednotlivých častiach boli aspoň sčasti uzatvorené. Nech čitateľovi niečo odovzdajú, niečo ho naučia, alebo mu jednoducho normálne prerozprávajú jednu z mnohých zaujímavých príhod. Ale, čo si povieme? Trochu toho marketingu občas nezaškodí.

09.05.2019

Na začiatku sa pozeráme na svet očami Owena, ktorého zožiera túžba po pravde o jeho otcovi. Šokom však môže byť skok, kedy sa kniha prestáva orientovať len na hlavného hrdinu, ktorého nám predstavila v úvode, alebo ešte na Javiera, jeho kamaráta, a čitateľ ako taký sa zrazu ocitá v tele pravého asasína či zvyšných postáv a na svet či iba simuláciu sa odrazu bude pozerať z niekoľkých rôznych perspektív. Táto zmena v štruktúre knihy zapríčiňuje malú dezorientáciu, ale časom sa dá navyknúť na spôsob, akým sú všetky príbehy v tejto časti rozprávané. Všetko je príjemne plynulé a čo kapitola, to iný zážitok, ale stále je všetko výborne konzistentné.

09.05.2019

Jukito Kiširo je naozajstný majster akcie, všetky štyri knihy sú toho dôkazom. A aj tak sa tu nájde problém, ktorý čitateľ jednoducho neprehliadne – rozprávač a jeho rozprávanie. Na začiatku nám totiž samotný rozprávač naznačí jasné ciele, a potom to odrazu vyzerá tak, ako keby si to všetko rozmyslel. Príbeh odsúva do úzadia, pozornosť obracia na úplne iné jeho zložky či aspekty, ktoré mu ale nepridávajú na kráse, pretože tvoria pomerne zdĺhavé odbočky. Tieto dejové odbočky sú zároveň i nekonzistentné a celý príbeh je skôr podkladom pre výborné a majstrovsky zvládnuté akčné scény.

09.05.2019

Nové dobrodružstvo má 35 strán, takže nie je až také náročné a zdĺhavé. Text je ale obsiahly, výstižný, a podobne, ako to majú Hanáčkovej knihy vo zvyku, prezradí vám rôzne zaujímavosti spôsobom vhodným pre deti vo veku od 6 rokov. Ilustrácie, opäť celostránkové a zaujímavo rozdelené do rôznych sekvencií, príjemne dopĺňajú text. Dokonca sú miestami popisné natoľko, až k nim žiadny písaný dodatok nie je vonkoncom potrebný. Učenie sa premenia na hru a to, čo sa spolu s deťmi na jednotlivých stránkach dozviete, určite spolu využijete do budúcna, a nielen vo svojom voľnom čase.

S Pavlou Hanáčkovou sa teda pozriete do drsnej antarktickej krajiny, pobudnete chvíľu aj pod vodou, zavesíte sa na konár stromu, zavítate k protinožcom, ocitnete sa v zemi, a čo je najlepšie, dozviete sa, kto vyhral súťaž o najstarostlivejšieho rodiča na svete. Môžem vám prihrať malú stopu – hľadajte ho v ríši plazov. A nie, had to nie je!

10.03.2019

Malý otáznik nám bude nad hlavami svietiť len pri objasnení fungovania života na zdevastovanej planéte. Vzhľadom na to, že sa v sérii bežne vyskytujú náznaky súčasnej politiky a problémy spoločnosti vysvetlených tak, ako sa to autorovi hodí práve do konceptu, absentujúce informácie okolo atmosféry planéty, na ktorej sa dej odohráva, dosť zamrzí. A nielen to. Všetky prírodné javy fungujú len tak polovičato... ale iste, veď bola z veľkej časti poškodená, ale toto zdôvodnenie jednoducho nepostačuje. S každým novým javom a problém prichádza aj otázka, ktoré si pýta vysvetlenie. Lenže to neprichádza. A tak sa pristihnete počas čítania pri tom, že vám v hlave víria otázky typu: Prečo teda nová generácia už nikdy neuvidí slnečné lúče? Ako zmena súčasnej klímy bude vplývať na úroveň kyslíka a iných plynov či teploty, ktorá je už teraz iná nad oblakmi? Budú si musieť ľudia hľadať nový domov? Ak áno, kde a ako? A čo oblečenie? Zmení sa, aby sa prispôsobilo novým podmienkam? Majú vôbec tie špeciálne skafandre nejaké kyslíkové bomby alebo iné vychytávky, ktoré pomáhajú prežiť v nehostinnom prostredí?

Hoci koniec knihy prináša neočakávané odhalenie, väčšinu vecí zamotá. A to poriadne. Aby sa vôbec vniesol poriadok do chaosu, musí si človek počkať na pokračovanie. Na jednej strane je to fajn, pretože vás baví čakať na to, ako sa život hlavných hrdinov bude ďalej meniť a vyvíjať. Na druhej strane chaos v práci s textom máta vo snoch. Veď, čo ak nám autor zase nič z načrtnutej problematiky opäť nevysvetlí? Veď je to, pre Merlina, trojdielna knižná séria, ktorá by mala mať minimálne ucelený chod sveta, v ktorom hlavné postavy prebývajú.

10.03.2019

Klasickou prednosťou asasínskej série je historická fikcia. Kto by predsa nemal rád stretnutia s veľkými osobnosťami? Či už vám pomáhajú, alebo stoja proti vám, sú historicky presné ako len medze tvorby zábavného materiálu dovolia. Teda, aspoň tak presné, ako to písomné pramene umožňujú. Komiks tento fakt vzal vážne, a tak sa fikcia prelína s históriou veľmi prirodzene a bez úskalí. A keď už je reč o možných úskaliach, komiksu sa podarilo nielen slušne podať konkrétny príbeh, ale zároveň ostalo verné hernej predlohe, čo poteší nejedného fajnšmekra.

Nedá sa nehodnotiť komiks a nepristaviť sa pri jeho výtvarnej stránke. Omámi a úplne si vás omotá okolo svojho fiktívneho prsta práve svojou farebnosťou. Tá si povedala, že ak je už raz príbeh verný predlohe a histórie, bude sa s ním snúbiť ruka v ruke. A tak sa vaše oči pokochajú nielen starovekým Rímom prostredníctvom textu, ale aj obrazu. Výtvarná stránka je na vysokej úrovni. Kresby sú naozaj dynamické, dekapitácia nepriateľa zo mňa dostala proste len „wow“. Chybou krásy sú len výrazy postáv, tie sú menej detailné a s tým nepriamo súvisí aj podobnosť Rimanov. Ako keby ich všetkých jedna mať mala (Mor ho!) :) U rôznych postáv využitých na vyplnenie pozadia scenérie to, samozrejme, veľký problém nie je, ale keď sa vám podstatnú časť knihy pletú dve hlavné postavy v príbehu, predsa len to nie je ideálne.

10.03.2019

Samotný dej ma chytil. Skupina Verných sa snaží dostať späť na trón dedičku po tom, ako jej rodina bola vyvraždená a ostrov padol do drápov zradcov a neznámych nájazdníkov v čiernych brneniach. Údel je jasný, obrancovia spravodlivosti sa majú dopracovať k želanému výsledku. Ľahko sa to povie... Ich snaha si vyžaduje veľa plánovania, veľkú kopu spojencov, špehov a, samozrejme, aj priamych stretov, počas ktorých nie všetko ide tak, ako by si jeden želal. Niektoré situácie hrdinov milo prekvapia a iné zase, naopak, im hodia polená priamo pod nohy. Príbeh sám o sebe nepredstavuje známe klišé a viacero dejových zvratov, mnoho z nich skutočne neočakávaných, vás udrží v napätí a v očakávaní z toho, ako sa bude zápletka ďalej odvíjať.

Ollo je ale i fantasy príbeh, takže sa tu, pochopiteľne, stretneme s elfami, trpaslíkmi či s menej známymi magickými tvormi (sú to napríklad vodní démoni podobným vodníkom, ktorí nesú príznačné pomenovanie Nøkken). Napriek severskej premise však o viere samotnej príliš počuť nebudeme. Kláštory síce hrajú svoju úlohu v deji, nevieme však, aké božstvá vyznávajú. Toto tak trošku zamrzí, pretože sa tu objavia otázky, na ktoré by ste radi dostali nejaké odpovede. Tie ale neprichádzajú, a tak je na vás a vašej predstavivosti, ako túto problematiku uchopíte. Keďže je príbeh sám o sebe akýsi mix baladického eposu a klasickej fantasy, vyššie spomenuté nezrovnalosti mu tak trošku nepriamo ubližujú.

10.03.2019

Príbeh o Majstríkovi a Krasomilke je na jednej strane Zuzkinou typickou detskou knihou. Ponúka známe témy, motívy aj nápady, ktoré sú spracované dôvtipne, a teda vnášajú do čítania svieži vánok a radosť z objavovania nových vecí. Jazyk je hravý, jednoduchý, spisovný a pre detského čitateľa zrozumiteľný. Dej si teda rezko odsýpa a je ťažké prestať knihu čítať, nakoľko vás jednoducho celých, celučičkých pohltí. Na druhej strane sa jej knižná novinka mení na kroniku plnú kreatívnych vecí, s ktorou sme sa mohli už raz stretnúť, a to pri jej rozprávke o víle Jazmínke a škriatkovi Vendelínovi. Takže okrem rozprávky v nej nájdete aj stránky venované chutným nepečeným koláčom, ktoré zvládnu upiecť aj tí najmenší, popis hier, ktoré ste sa kedysi zvykli hrávať na školskom dvore alebo len tak pred panelákom, aby čas rýchlejšie ubehol, ako aj návody na zhotovenie krásnych vecí pre našich najmilších. Čítanie si ruka v ruke kráča s hrou a Zuzkina kniha aj tento raz bude baviť veľkých i malých, deti či dospelých, klasikov alebo dobrodruhov, jednoducho každého, kto má rád súčasnú slovenskú tvorbu a zvučné mená spisovateľov, akými sú Peter Karpinský, Ľuboslav Paľo, Zuzana Štelbaská, Ivana Jungová, Július Belan, Katarína Kerekesová či už spomínaná Zuzana Csontosová.

25.11.2018

Bocian Maťko nám, naopak, ukáže, prečo je diaľkové lietanie také praktické a ako vlastne bociany trávia svoj čas, keď k nám priletia. Spolu s jeho rodinou navštívime Saharu a viac-menej sa priučíme remeslu aktívneho cestovateľa. Spoznávať bociany nám aj pri tomto dobrodružstve pomôže Edit Hajdu, ktorej to jednoducho kreslí. Helena Haraštová sa ujala slova. Miestami je naň tak trochu skúpa, ale sprievodný text svojou dĺžkou otvára priestor na to, aby cez obrázky deti aktívne preskúmali objasnený jav a rodičia mali možnosť vymyslieť si doplňujúci príbeh. Spoločnými silami sa tak môžu ponoriť do jedného úžasného sveta, ktorý nás denno-denne obklopuje, prinavracať sa k nemu a postupne svoj záujem o prírodu ako takú prehlbovať.

Helena Haraštová vám po dlhom čase pripravila ďalšiu príjemnú aktivitu. Tá deti bez menších problémov osloví a učíte zaujme natoľko, aby ste v nich mohli i naďalej rozvíjať ich vzťah k životnému prostrediu. Nakoniec, náučných detských kníh v podobnom duchu máte v súčasnosti neúrekom, stačí si iba vybrať.

05.09.2018

Kvapka Kajka a bocian Maťko sú názvami kníh, ktoré vydavateľstvo Albatros vydalo posledný augustový deň. Určené sú pre deti od 3 rokov, a to preto, že im do ruky padnú ako uliate a čítať ich bude nenáročné. Hoci oba názvy tak trochu mätú a vytvárajú ilúziu, že pôjde o obyčajný rozprávkový príbeh, dotknú sa celkom vážnych tém. S kvapkou Kajkou sa malý čitateľ zúčastní nadčasovej športovej aktivity, ktorú väčšina z nás pozná ako kolobeh vody. Edit Hajdu pomocou celostránkových ilustrácií bude sprevádzať pútavé rozprávanie Heleny Haraštovej o tom, ako sa kvapka Kajka, hlavná hrdinka rovnomenného príbehu, ocitla na zemi. Keďže jej príchod bol trošku nešťastný a kvapka prišla o svoju pamäť, budeme jej musieť pomôcť rozpamätať sa na to, čo má ako kvapka vody vlastne robiť. Zahráme sa na detektívov a nájdeme prostredníctvom písaného slova a originálneho výtvarného prejavu odpovede na otázky: Odkiaľ sa kvapky berú? Čo robia na zemi? Komu pomáhajú? Ako sa opäť dostanú na oblohu? Koľkokrát musia z mraku skočiť na zem, aby mohli ísť do dôchodku? A či vôbec starnú?

05.09.2018

Príbeh po prvých dvoch zväzkoch, ktoré síce neboli najhoršie, konečne začína dostávať tvar. A nielenže to, dozvedáme sa viac aj o minulosti bratov a zistíme ako funguje automail technológia. Objavia sa i kontúry niečoho väčšieho a temnejšieho. Príde aj na nejakú tú akciu v podobe súbojov. Hiromu Arakawa bravúrne ovláda prechod z emočných stránok k tým akčným, a to bez unáhleného skoku a využíva vedľajšie postavy nielen k vyplneniu niekoľkých prázdnych panelov. Príbeh je naozaj vybalansovaný na jednotku.

Akčné scény sú výborne nakreslené. Nestratíte sa v nich, ľahko si ich predstavíte a hlavne, sú vzrušujúce. Príde mi, že autorka je zručnejšia v kreslení interiérov, kým tie exteriéry sú stále podstatne chudobnejšie. Väčšina deja sa ale tentokrát odohráva v rôznych budovách alebo izbách, takže majorita panelov je bohatšia, čo je len dobre. Konečne manga vyvoláva pocit živšieho sveta ako predtým.

Odhalenie niekoľkých čriepkov minulosti bratov Elricových takmer hneď na začiatku tejto dlhej, až 27 zväzkovej, ságy je určite dobrým ťahom. Vďaka tomu sa zdajú čitateľom ľudskejší a nie sú to len ďalší superhrdinovia. Vnáša to taktiež viac logiky do ich správania a vieme sa s nimi lepšie stotožniť. Koniec mangy nás znovu necháva v napätí a môžeme tak horieť od nedočkavosti, kým vyjde ďalší zväzok. Malým bolestným je pre nás aspoň bonusová kapitola „Armádní slavnost“, ktorá prekypuje geniálnym armádnym dôvtipom. A za bonusom ešte jeden bonus, pretože... prečo vlastne nie?

01.07.2018

V rozhovore, ktorý s autorom urobilo pri predstavovaní zbierky piatich detektívnych príbehov o Christopherovi Orchardovi žilinské vydavateľstvo Artis Omnis, sa pozrieme viac-menej na to, ako vyzeral celý proces navôkol Hatalovej tvorby. Nazrieme do jeho súkromia, spoznáme jeho literárne vzory a vyvarujeme sa tak prvotnému odsúdeniu jeho debutu, keďže zbierka Whiskey, krv a striebro sa až priveľmi snaží odkopírovať schému detektívnych románov jeho obľúbeného spisovateľa Raymonda Chandlera. Bohužiaľ, pred porovnávaním neutečieme, a to ani v prípade, že tento detektív bude, podobne ako bratia Winchesterovci či Grimmovci (tí moderní), riešiť záhadné vraždy vo svete mytologických tvorov, krvilačných príšer, legendárnych prízrakov, opách, beštií či ohýzd.

Napriek tomu, že sa Chrsitopher Orchard snaží čitateľovi zapáčiť už od prvej stránky, a to svojráznym prístupom k vyšetrovaniu, svet drsnej školy v prevedení Martina Hatalu bude na vás pôsobiť stereotypne. Záujem vo vás nevzbudí ani prostredie, v ktorom sa väčšina príhod bude odohrávať (Los Angeles), ani éra, v ktorej sa spolu s hlavným hrdinom ocitneme (30. roky minulého storočia), tobôž záhady, ktoré musí súkromné očko riešiť. Nedostatok záujmu o to, čo sa v jednotlivých príbehoch robí, majú na svedomí málo výrazné postavy, jednoduchá dejová línia, hustota textu (predovšetkým opisov) a autorov jazyk.

30.06.2018

Na prvý pohľad obyčajná súťaž v rečníckom umení ponúka veľký priestor na to, aby sa vám predstavila práca šestnástich umelcov, ktorých David Petersen pri zostavovaní tejto komiksovej antológie oslovil. Aby ale rôznorodosť umeleckej výpovede Petersenových hostí nepôsobila na čitateľa nekonzistentne, dovolil si jej zostavovateľ zakomponovať do konceptu hneď niekoľko zaujímavých prvkov. Na jednej strane veľmi pekne vyvážia jednoduchosť hlavnej dejovej línie, ktorá po obsahovej stránke neprináša nič prekvapujúce. Na druhej strane nenásilne vyzdvihnú kvalitu práce na žánrovo pestrých scenároch oslovených umelcov.

Legendy o Myší hlídce sa pohrávajú s rôznymi témami. V nich si svoje čestné miesto nájdu motívy priateľstva, cti, oddanosti, lásky, ale aj odvahy, prefíkanosti, vypočítavosti a myšacej naivity. Zároveň experimentujú s osobitými modelovými štruktúrami stredovekej literatúry, medzi ktorými vyniká trubadúrska poézia (Balada o Kopřivové dolince) a elégia (Havran). Nájsť tu samozrejme môžete aj malý ale za to príjemný nádych anakreontskej poézie (Zlatá s stříbrná koruna, Viktrínův příběh), bohatierskeho spevu (O veliké bitvě mezi jestřábovou a lišákovou myší), bájky (Lev a myš), nonsenosvej rozprávky (Dovětek) či povesti (Oleg Modurý). Táto príjemná hra so známymi žánrovými modelovými štruktúrami dovoľuje umelcom detailne sa vyhrať aj s formou, aj s obsahom ich príbehu. A Petersenovu antológiu stavia do úplne nového svetla. Nie je (a ani nebude) fádna, nudná, praobyčajná či stereotypná.

17.06.2018

Kresba ostáva aj v tretej knižke impozantná. Stačí sa pozrieť na jej obálku z oboch strán. Nebýva zvykom, aby zadná strana knihy mala nejaký vyčačkaný vizuál, Koré Jamazaki ale neotáľala a vyhrala sa s ňou. Obrázok v recenzii síce neposkytujem, zastavte sa ale u dobrého kníhkupca a prezrite si ju sami, budete ohúrení. Každý jeden panel vo vnútri knihy je majstrovsky zvládnutý. Je tu hra tieňov a liniek pomáhajúca dotvoriť dynamiku tam, kde treba, ale aj pokojnejšie stránky vám vyrazia dych vďaka nádhernému prostrediu.

Dej je celistvejší v porovnaní s prvými dvoma dielami a v kombinácií s nemeniacim sa štandardom kresby bolo vytvorené veľdielo, na ktorom sa len ťažko hľadá niečo zlé. Jediná škoda je, že teraz budeme musieť čakať na štvrtý diel až do augusta.

17.06.2018

Motorball je zaujímavo vymyslený šport. Pripomína mi tak trochu metlobal z Harryho Pottera. Hráči ale nemajú metly. Pre hru potrebujú iba svoje kybernetické telá upravené tak, aby boli čo najrýchlejší a najsilnejší. Namiesto maličkej zlatej strely sa naháňajú za špeciálne upravenou loptou s niekoľkými motormi. Obe tieto strely sú v tomto prípade nevyspytateľné. Aj keď motorball nemá krídla, jeho motory mu dovoľujú ľubovoľne meniť smer, čo z neho pochopiteľne robí ťažký cieľ. Pre čitateľov bude však táto hra predstavovať príjemne rezký relax, ktorý vám vyplní čas medzi statickými pasážami. A hoci sa musí Alita so svojimi vnútornými démonmi vysporiadať po svojom, zaujme vás práve táto jej etapa rovnako, ako zvyšok knihy.

17.06.2018

Realistická rozprávka vo fantastickom šate o sirote s číslom namiesto mena má potenciál čitateľa nepríjemne „šokovať“. Ponúka osobnú výpoveď dieťaťa, ktoré sa nenarodilo do šťastnej rodiny a nemalo toľko šťastia, aby sa do nejakej časom dostalo. Odzrkadľuje život detí v detskom domove či systéme, ktorý sa ich snaží vzdelať, sčasti nejako pripraviť na život za múrmi, prípadne im dopriať nejaké detstvo, hoci bez záruky, že bude veselé, spontánne, príjemné... jednoducho také, na ktoré sa bude spomínať v dobrom. V tomto smere sa Malý Zázrak pridŕža Dickensovho sveta s hravým nadhľadom. Vie vás svojou detskou naivitou osloviť a zaujať.

Mira Bartóková s Malým Zázrakom vedia ale aj nemilo prekvapiť. Aspoň nás, veľkých čitateľov. Rozprávanie, ktoré osud siroty sprevádza, ukrýva priveľa pátosu a nevypovedaných vecí. Problém spoločnosti a kritizovaného systému nijako neuzatvára, ponecháva ho otvorený a so šťastným koncom, ktorý na vás, bohužiaľ, pôsobí neprirodzene. Vzhľadom na motív, zmes žánrov či predlôh očakáva nenáročný čitateľ aspoň akúsi kompaktnosť. Ucelenosť jednotlivých komponentov, a to od myšlienky cez postavy až po samotný jazyk. Toto očakávanie však Mira Bartóková nedokáže naplniť a vy máte miestami pocit, akoby si na svoje plecia nabrala jednoducho priveľa.

20.05.2018

Špeciálna zberateľská publikácia je rozdelená na dva samostatné celky. V prvom si môžete s chuťou prelistovať známe Saudkove stripy (Tieň na hranici času, Objav, Hor sa do hlbín!, Skaza balóna Kysibelka...), ktoré boli v technických novinách zverejňované na pokračovanie. V knižnej podobe tvoria krátke a svieže príbehy. Dominuje v nich nielen Saudkov dôvtip, ale aj výtvarná zručnosť, preto vás upútajú či už dynamickou naráciou, šikovne zvládnutým technickým scenárom, alebo stieraním hraníc medzi obrazom a textom. Toto zámerné narúšanie konkrétnych plôch dodáva vizuálnej stránke príbehu isté poetické čaro. Zaujímavým prvkom, ktorý robí z pobytu v Saudkovom miestami až bizarnom svete jedno fantastické dobrodružstvo, je autorova ľahkosť, akou vám vie jednotlivé výjavy vyrozprávať. Všetko, čo potrebujete vedieť, je nalinkované bez toho, aby ste museli do prežívania zapojiť samotný text. V istých momentoch teda máte pocit, že je jeho prítomnosť zbytočná a iba sťažuje „čítanie“.

To, čo text v stripoch tak trochu kazí, naopak napraví dohovor Tomáša Prokůpka v závere knihy, ktorý vznikol v rámci aktivít Centra pro studia komiksu. Tomáš Prokůpek v ňom mapuje Saudkovu činnosť v Technických novinách od roku 1971 a publikované stripy podrobuje zaujímavej analýze, ktorá obohacuje poznatky o Saudkovej časopiseckej tvorbe o nové zistenia. Čitateľom je tu teda prezentovaná hravá a bohatými informáciami nasiaknutá štúdia, ktorá tvorí druhú časť publikácie. Hoci nie je natoľko obsažná (narážame na počet strán) ako obrázkový celok, pre koncept edície je dôležitá. Pomáha lepšie porozumieť knihe, ktorú práve teraz držíte v rukách.

06.05.2018

Prekvapenie neprichádza. Stupňovaniu deja chýba iskra, zvrat sa nekoná. Struny času ostávajú v rovine nastolených otázok, pomaly rozvíjajúcich sa hypotéz a morálneho pátosu. Na nič vám neponúkajú priamu odpoveď, čo by neprekážalo, ak by sa príbeh uchopil úplne inak. Aj keď máte možnosť cestovať svetom farbistej fantázie samotnej autorky, rozkladať sa na molekuly atómu a bojovať s podobným nepriateľom, akému čelil aj sám Anakin Skywalker, nielen príbeh, ale aj jeho kostra vám tak trochu škrípu pred očami. Vynára sa teda otázka, či druhá časť prinesie uspokojivé odpovede, pomôže zžiť sa s postavami, a tak trochu lepšie porozumieť hlavným hrdinom. Vzhľadom na to, že ide o štvordielnu knižnú sériu, bolo by to od autorky naozaj láskavé gesto.

Knihe priťažuje aj fakt, že s nonsensom, ktorý sa postupne z príbehu vynára, nedokážu zručne pracovať ani postavy. Či už hlavní, alebo tí vedľajší hrdinovia. Ich povahy nateraz ostanú pre vás nesympatické a vyvolávajúce skôr rozhorčenie z toho, že v nich nedokážete poriadne čítať a aspoň nejako si utriediť chaos, ktorý vďaka nim vzniká. Márne hľadáte autorkin zámer, asi žiadny nemala. A tak vám neostáva nič iné, len zaťať zuby, a zmieriť sa s tým, že sympatie sa jednoducho dostavia časom. Možno zahorí iskrička nádeje práve pri postavách mimozemských civilizácií, ktorým naši hrdinovia vbehnú do cesty. Nuž... všetky postavy, bohužiaľ, pôsobia miestami plocho. Sú málo výrazné, sem-tam neuveriteľné, chýba im prirodzená spontánnosť, ale až takú veľkú hanbu si však nerobia. A to je dôležité.

05.05.2018