Fantasysvet komentáře u knih

A právě pokus o žánrovou pestrost, jako prostý čtenář, u této antologie oceňuji.
Co se kvality povídek týče, pevně věřím, že editor odvedl kus práce a výběru věnoval dost času. Přesto si myslím, že se musel občas rozhodovat mezi kvalitou povídek a přizpůsobení se dosažení druhého cíle, kterým bylo obsáhnout všechna období Star Treku

Byť je kniha Jana Kotouče široce rozkročená a dost přelidněná, což příběhu v první třetině trochu podráží nohy, jde o hodně zajímavý krok stranou. A to především díky zápletce, komplexnímu světu a preciznosti, kterou autor věnoval všem dobovým a vojenským reáliím. Proto potěší především fanoušky military. Ovšem pokud se nebojíte objevovat, nová a netradiční spojení ve světě literární fantasie, překvapí vás České země kvalitním příběhem.

V rámci alternativní historie válek pak Jan Kotouč lehce zaostává za Žábami v mlíku Jana Drnka.

Provokatívny vedecko-fantastický technotriler o globálnych genetických experimentoch, pradávnych sprisahaniach a mystériách ľudskej evolúcie sa síce nemôže vyrovnať veľdielam majstrom klasického vedecko-fantastického žánru (A. C. Clarke, H. G. Wells, I. Asimov, J. Verne či E. R. Burroughs), ale svedomito môže konkurovať modernej vedeckej fantastike.

V duchu Michaela Crichtona (Kmeň Andromeda, Guľa, ale aj Park dinosaurov) a v medziach spoločenskej a antropologickej vedeckej fantastiky, ktoré už v minulom storočí upustili od technickej emancipácie a zamerali sa na modelovanie sveta s jasne vyznačenými sociálnymi koordinátmi, predkladá A. G. Riddle senzačný príbeh, v ktorom dominantnú úlohu bude zohrávať práve idea literárneho humanizmu.

A. G. Riddle vo svojich dohovoroch upozorňuje, že prvotný impulz, ktorý mu dodal odvahu napísať až trojdielny vedecko-fantastický román, vzišiel z jeho túžby vyrozprávať čitateľovi možno známy príbeh tak trochu iným spôsobom. Príbeh, aký by si chcel práve on sám prečítať a ktorý sa bude, paradoxne, páčiť užšej čitateľskej základni. Svoj zámer splnil. Záhada pôvodu predstavuje senzáciu. Známu. Môžete sa s ňou stretnúť na televíznych obrazovkách, veľkých filmových plátnach, v komiksoch i hrách. Má taký trošku hollywoodsky nádych, ktorý tvorí príjemný kontrast k pevne vytýčeným cieľom a základným špecifikám soft science fiction. Nebojácne kombinuje rôzne prvky, štýly, žánre, vedecké hypotézy aj dohady. Pohráva sa s genetickým základom našej populácie, jemne sa rýpe v smutnej minulosti, verí v morálny kódex, ale aj v ľudskú tvrdohlavosť. Predstavuje dlho hľadanú oddychovú knižnú kvalitu, ktorá vám príjemne vyplní voľný čas a možno rozšíri aj vaše obzory.

Prvá časť z trojdielnej knižnej série s názvom Záhada pôvodu, Tajomný gén Atlantídy, od A. G. Riddla vyšla vo vydavateľstve Motýľ v roku 2015. Vydavateľstvo sa s prekladom popasovalo celkom statočne. Až na niekoľko drobných chybičiek či nezrovnalostí oproti pôvodnému textu nie je ich práci na tomto rozsiahlom projekte čo vytknúť. Ak teda po malej senzácii s veľkými rozmermi poškuľujete, urobte krok vpred a kúpte si ju. Nebude to zlá voľba. Len si dajte pozor na jedno – soft science fiction je predsa len ľahším a okázalejším čítaním. Preto vám nemusí sadnúť. Ale o tom predsa literatúra, nakoniec, je.

1 02.10.2016

Vedecko-fantastický román Prvorodený nám ponúka odvrátenú tvár spoločnosti. Nie je to nič významné, ojedinelé, unikátne ani inak prekvapujúce, pretože podobná byrokracia vládne všade. A práve to, akým prirodzeným a vecným tónom nám dokáže autor sprostredkovať bežný deň človeka topiaceho sa v dlhoch a snažiaceho sa nájsť si rýchlo prácu, prebúdza o príbeh okamžite čitateľov záujem. Na jednej strane za to môže mýtus, ktorý vyvracia vašu ideálnu predstavu o krásach Štokholmu, na druhej strane veci, ktoré ste si už raz niekedy sami odžili...

Nájdu sa čitatelia, ktorým prítomnosť tzv. soft science-fiction môže prekážať. V tomto románe bola tým správnym krokom, ako príbeh oživiť a neurobiť z neho niečo tuctové. S radosťou si necháte vysvetliť, na akom princípe bytosti z iného sveta fungujú, a s ešte väčšou radosťou si pri tom zaspomínate na kultové filmy súrodeneckého dua sestier Wachovských.

A existujú aj takí čitatelia, ktorí sa s vybočením z klasickej štruktúry detektívnych a aj kriminálnych románov nedokážu stotožniť. Vzhľadom na koncept príbehu inakosť vyšetrovania a voľba nestereotypného typu vyšetrovateľa príbehu opäť prospela, a to aj napriek tomu, že sa sem-tam vo vyšetrovacích technikách, postupoch a myšlienkových pochodoch hlavnej vyšetrovateľky nájdu drobné nedostatky. Ide predsa o populárne čítanie, severský mainstream, zmes niekoľkých žánrov a čítanie pre trošku náročnejšie čitateľské publikum od 15 do X rokov, a v takomto prípade si kniha svoj štandard a kvalitu zachovala.

Neodporúčame vám iba jedno – slovenský preklad. Ak váhate medzi českým a slovenským prekladom, naozaj siahnite po tom českom. Ten slovenský, bohužiaľ, znehodnocuje text natoľko, až máte problém venovať sa príbehu a nehľadať na každej strane nejakú chybu.

Prvorodený od Filipa Alexandersona to síce v kategórii preklad a jazyková úprava nevyhral, ale v tých ostatných skóroval takmer na plnej čiare (aj obálka mohla byť o trošku lepšie prepracovaná). Medzi zaujímavými knižnými počinmi za minulý rok sa bude naozaj vynímať, ak ho teda ešte nemáte, napravte to. Investovaný čas do severskej akčnej vedecko-fantastickej krimi neoľutujete.

1 10.04.2016

Příběh je svižný a po té co si odbudeme pár vysvětlujících flashbacků, rozjede se takřka detektivní pátrání a ačkoli čtenář ví kdo je záporák, je zábavné sledovat, kterak Jet a její bývalý šéf a milenec David postupně odkrývají, kdo za celou věcí stojí. Finální bitva člověku nedá vydechnout a závěrečný cliffhanger je nejen velkým překvapením, ale zároveň otevírá vrátka dalšímu dílu.

Přesto bych ocenil více špičkování a humoru mezi ústředním párem a výraznějšího záporného hrdinu. Který nedostal v příběhu příliš prostoru. To jsou však jen malé skvrnky na veskrze dobrém příběhu.

Díky hrdince Jet se nám do rukou dostává svěží odpočinkový akční thriller, který díky milostné lince možná ocení nejen drsní muži, ale i něžné paní a dívky.

Také musím pochválit pány grafiky za luxusní plasticky vyvedenou obálku, která lahodí čtenářovu oku.

1 10.04.2016

Jak už u podobných knih bývá zvykem, čtenář dostává do rukou vydatnou porci akční zábavy, černého humoru a zběsilé jízdy ženoucí se stále kupředu. V některých chvílích jde drsný humor až do krajních mezí, ale přesně to se u tohoto žánru očekává (viz rektální krev použitá jako zbraň). Jiné momenty jsou akční až na hranici možností (dřívko od nanuku vražené do oka), v těch dalších se přes olovo v ovzduší nedá pořádně vidět. Ale autor s textem pracovat umí, takže kniha není jen akční, ale také oddychová. Rychlé pasáže se střídají s těmi pomalejšími, akční s mediálními, přestřelky s mluvením. Jediným slovem je kniha vyvážená a dobře napsaná.

Za nevýhodu lze brát fakt, že knihu člověk přečte jako večerní jednohubku. Ne, že by to bylo na škodu, ale po měsíci si sotva pamatuje, o co přesně šlo. Na druhou stranu v něm zůstává pocit, že se dobře bavil, což je to nejdůležitější.

1 07.01.2016

Všetky poviedky z tejto zbierky sú plné fantázie a skvelých nápadov. Joe Hill je tu naozaj zákerný vo svojej rafinovanosti, no kým si poviedky neprečítate, bude to pre vás len prázdna fráza. Kým totiž mnoho súčasných autorov vsádza na jeden osvedčený štýl, Joe ich skúša veľa a zaručene sa aspoň jednou z poviedok trafí do vašich strachov. Už len tým, že nikdy nebudete vedieť, do čoho sa s každou novou poviedkou púšťate. Navyše sa s čitateľom vie pohrať a píše tak, že od prvého okamihu cítite k postavám presne to, čo on chce, aby ste k nim cítili.

Joe Hill sa už dávnejšie svojimi románmi zaradil medzi autorov, ktorých knihy musím mať, nezáleží na tom, o čom sú. Do svojich fantastických poviedok vložil toľko realizmu, že sa možno pristihnete pri tom, ako sa v kine pozeráte na vedľajšie sedadlo, či tam nesedí nejaká obdoba Imogene a nechce sa porozprávať o filme, ktorý práve sledujete. Alebo ako po prebudení kontrolujete, či ste ešte stále človek, a nie obrovský cvrček alebo nafukovací chlapec či dievča. Ak si dáte na tvár masku, možno sa nenápadne uisťujete, že sa maska nemení na vašu tvár a nestáva sa vami. A ak vleziete do krabicového bludiska, vždy chodíte len po označených cestách, ktoré sú už bezpečné. Pretože toto Joe Hill dokáže. Vtiahne vás do svojho imaginárneho sveta, aby ste zabudli na ten reálny a mohli sa aspoň na chvíľu celkom obyčajne príjemne báť...

1 07.01.2016

Petr, který sám o sobě říká, „že má steampunk rád, ale tamní komunitou nijak ovlivněn není“ dává svému tvrzení o Ostravě za pravdu. Protože Fastyngerův svět je právě tak šedivý a špinavý, jak jen si lze industriální svět představit. Lughos a jeho okolí jsou zamořené zplodinami z chemických laboratoří, v moři se hemží zmutované potvory a všude se vznáší popílek z vysokých pecí. O skládky nebezpečného odpadu a hromady strusky není nouze.

A i když by snad někdo mohl autorovi vyčítat, že příběh o hledání ztraceného dítěte je stokrát omletý, já ho stejně tak, jako připomenutí takových myšlenek, že revoluce požírá své děti a cesta do pekla je dlážděna dobrými úmysly, považuji za přidanou hodnotu.
Románem Jak lvové se čtenáři dostává do rukou svěží, originální, akční dobrodružný příběh vonící párou, jenž nepostrádá morální přesah a který rozhodně stojí za přečtení.
A protože Petr nechal svému hrdinovi v závěru knihy otevřená krásná velká vrata do nového příběhu, můžeme se těšit na to, že se s Fastyngerem van Hautenem za pár let znovu setkáme.

1 07.01.2016

Všetky poviedky hýria farbistými opismi prostredia, ktoré poľahky prenesú čitateľa do zobrazovaných svetov bez toho, aby sa musel nejako výrazne snažiť, a pripravili ho na búrku emócií: strach, smútok, lásku, nenávisť, napätie, hrôzu, obavy, šťastie, zvedavosť, dychtivé očakávanie či trpké sklamanie – čitateľ ich prežíva spolu s postavami, ktoré sa navzájom ani trochu nepodobajú a ponúkajú viac ako len pohľad na nimi prežívanú realitu. Ani jednu z poviedok nemožno nazvať „ľahším čítaním na večer“. Autorka núti čitateľa zamyslieť sa nad hlbším zmyslom svojich textov, hľadať skryté významy a súvislosti. Miestami s radosťou zavádza (alebo len šikovne odvádza pozornosť iným smerom), aby v tej pravej chvíli ukázala, že nakoniec je všetko úplne inak, a ani vtedy si čitateľ nemôže byť istý, či sa predsa len nemýli. Práve táto nejednoznačnosť je pre Petrine texty typická, čo nemusí vyhovovať každému. Ponúkaný poviedkový kokteil skôr ulahodí literárnym fajnšmekrom, a to nielen tým, ktorí prahnú po originálnom príbehu, ale aj tým, ktorí dokážu obdivovať krásu jazykového výrazu. A presne to ponúka Železonoc... Kto sa rád nadchýna výberom jazykových prostriedkov či svojráznou štylistikou, si zaručene príde v zbierke na svoje. Autorka veľmi zručne narába s jazykovým materiálom, mazná sa s ním, hrá sa, zaujímavo kombinuje a pri tom vytvára veľmi živé a farbisté obrazy. Bez výčitiek svedomia sa dá tvrdiť, že viac ako na príbehu sú autorkine texty založené na myšlienke a obraze dotvárajúcom svojráznu atmosféru, ešte viac umocnenú ilustráciami z výtvarných dielní rôznych autorov, medzi nimi aj samotnej Petry Slovákovej.

Kniha je opatrená predhovorom od Františky Vrbenskej, známej českej fantasy autorky, a doslovom od českého editora, publicistu a redaktora časopisu Pevnost Martina Šusta. Obe tieto osobnosti nielen českej fantastickej scény Petrine texty vnímajú rôzne, avšak oceňujú ich kvality a začínajúcej autorke predpovedajú nádejnú spisovateľskú budúcnosť.
Petra Slováková má čitateľskej i kritickej obci rozhodne čo ponúknuť. Jej tvorba hýri originálnymi nápadmi, je príjemne živelná, temná i nežná zároveň a je len na čitateľovi, či sa ňou nechá strhnúť, alebo radšej siahne po niečom jednoznačnejšom a myšlienkovo jednoduchšom.

1 07.01.2016

Michalovi Menšíkovi to kreslí, a to veľmi dobre. Jeho ilustrácie v podobnom duchu, v akom je Železný muž písaný, dopĺňajú a obohacujú text o snové výjavy a abstraktné preludy detského sveta v podaní Teda Hughesa, čím mu decentne vzdávajú hold. Ich naratívna rovina, síce pomerne často vtlačená do jedného obrázkového poľa, nielenže drží krok s autorovým rozprávaním, ale aj konkrétnu nosnú pasáž príjemne dynamizuje, čím nechá vyniknúť dôležitosť autorovho odkazu, ktorý sa začal písať pred dlhými 46 rokmi.

Železného muža si teda neobľúbi iba zvedavý chlapec menom Hogarth, a neskôr i celá jeho domácnosť, vrátane obyvateľov priľahlých miest a fariem, ale aj vzrastom veľký či malý čitateľ. A vek ani v tomto konkrétnom prípade nehrá nijakú dôležitú úlohu. Bez ohľadu na to, čo máte radi, či veríte v duchov alebo drakov, uprednostňujete iný typ literatúry a rozprávky čítate iba sporadicky, nájdete si v tejto útlej knihe kúsok svojho rozprávkového šťastia.

A ktovie, možno sa o rok, alebo dva či tri, dočkáme aj prekladu pokračovania Hughesovho železného sveta. The Iron Woman vyšla v roku 1993 a od tohto momentu i ona čaká na to, kedy ju konečne objavíte. Zahoďte teda predsudky, ktoré literatúra pre deti a mládež so sebou v istom veku prináša, a ponorte sa do svojho detstva s príjemnou pomocou rachotiaceho železa, ktoré nerobí nič iné, len oznamuje príchod Železného muža.

1 07.01.2016

O výber poviedok do Triumfu noci sa postaral „výbor ze strašidelných povídek“, ktorý vsadil na Whartonovej tematickú rozmanitosť a typologickú pestrosť, takže každý jeden príbeh, ktorý sa vám do rúk dostane, tvorí samostatný uzavretý unikátny celok plný všelijakých fantastických mrazivých príhod vo farbistom prostredí s nádychom zašlej viktoriánskej éry. Statické prostredie, ktoré rozprávanie vsádza do ťaživej gotickej atmosféry pánskych honosných sídiel, Whartonová odľahčuje na prvý pohľad úplne stereotypným vzťahom medzi hlavnými aktérmi. Obyčajne ide o postavy vzdialených príbuzných, služobníctva, roztopašných pánov a dám z vysokej spoločnosti, ktorých ťaží vlastné imanie či stratené roky mladosti, ale aj o tuctových podomových obchodníkov, ktorí sa akýmsi nedopatrením ocitli vo víre neuveriteľných situácií, či o manželské dvojice bažiace po vlastnom duchovi. Avšak postupne, tak ako si príbeh sám plynie, odhaľuje Whartonová pravý zámer svojej strašidelnej historky. Takže to, čo sa nám na prvý pohľad zdalo byť niečím jednoduchým, priamočiarym a predvídateľným, naberá kontúry premyslene zosnovanej zápletky, ktorá si ani zďaleka nebude pokojne plávať v oceáne ľudského strachu. Edith Whartonová vás citlivo a nebadane lapí do vlastnej pavučiny snov. A tie vás nielen slušne vystrašia, ale aj prinútia dumať nad tým, či aj vy ste len tak náhodou toho svojho ducha už raz nestretli.

1 07.01.2016

Ak sa chcete báť, báť ľudsky a intímne, priamo vo vašej hlave, nalaďte sa spolu s Henrym Jamesom na vidiny, preludy aj sny miestami bizarné, inokedy hravé, zakaždým však akési dôverné a úzkostlivé. Na veci skutočné, aj ťažko uveriteľné, stojace tam niekde za hranicou ľudského chápania, pretože Henry James, syn zámožného intelektuála Henryho Jamesa staršieho, veľmi nerád čokoľvek prenecháva náhode a svojím excelentným rozprávačským umením vás nielen máta, ale aj baví. A to rovnako famózne ako majstri toho istého remesla, ktorí neodškriepiteľne začínajú práve pri Edgarovi Allanovi Poovi.

Strašidelné příběhy od Henryho Jamesa predstavujú ten pravý (takmer orechový) výber siedmich kratších, krátkych a snáď aj primerane dlhých poviedok, ktoré, podľa slov zostavovateľov tejto knižnej zbierky, ponúkajú různé autorovy přístupy k nelehkému žánru duchařské historky, anglické ghost story. Niet divu, že na ploche ani nie veľkej a ani nie malej dokážu témou úplne jednoduchou, obyčajne dôverne známou, stojacou niekde medzi strašidelnými domami a dvojníkmi, čitateľa pohltiť, rozžuť a vypľuť tak, aby začal pochybovať o tom, či aj on sám nie je náhodou výplodom bujnej fantázie niekoho iného.

1 07.01.2016

A napriek tomu, že sa historka o veľkých jašteroch a malých ľuďoch neodohráva v sychravom a hmlou opradenom Londýne, tak, ako sme navyknutí pri iných Doylových knihách, získa si vaše sympatie práve tým, čím je sám Doyle známy – svojou sviežosťou, vtipnosťou, pasívnou akciou i aktívnou pasivitou, detektívnou zápletkou a fantastickým rozuzlením, ktoré si neužije ani svojich povestných 5 minút slávy, pretože skončí úplne všedne.

Ak teda máte radi tvorbu sira Arthura Conana Doyla, vedzte, že túto magickú expedíciu si nemôžete nechať ujsť. A to aj práve z toho dôvodu, že je prinášaná z pohľadu novinára Edwarda D. Malona, formou krátkych reportáží, neskôr zápiskov v denníkovej podobe či šťavnatých anekdot, ktoré vás nenudia zbytočne málo dôležitými faktami.

Dej preto rezko plynie, prirodzene sa stupňuje a ešte prirodzenejšie vrcholí. Napriek tomu, že sa toto dobrodružstvo odohralo v roku 1912, teda v dobe, kedy veda začala pomaly naberať na objeme a technika rásť z plienok, takže o modernom spôsobe lovu prehistorických tvorov nemohla byť reč, Doylov "Stratený svet" vás o nič neukráti. Ba čo viac, dovolí vám snívať o tom, že si možno raz naň nájde čas aj sám Steven Moffat, aby práve jeho pričinením ožil Stratený svet priamo pred vašimi oknami!

1 07.01.2016

Karel Franta: Kniha komiksov je síce určená pre čitateľov od 8 rokov, ktorým zábavným spôsobom prináša rôzne menej alebo viac závažné situácie zo života s mravoučným odtienkom a so snahou i vzdelať, ale na svoje si prídu aj takzvaní pamätníci, ktorí vo všeobecnosti vyrastali nielen na komiksoch, ale aj detských či mládežníckych časopisoch a ich zbieraniu zasvätili polovicu svojho života. Obrázkové seriály Karla Frantu sú nadčasové. Nadčasové sú preto, že riešia i dnes aktuálne témy. Príbehy, obyčajne jedno až osemstránkové, rozprávajú odľahčenou úsmevnou formou farbisté (a to doslovne) príhody, ktorým museli čeliť hlavní protagonisti Frantových príbehov a ktoré si v istých momentoch žiadali oveľa prezieravejšej riešenie, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Zatiaľ čo sa bude detský čitateľ vnárať do víru jemu blízkej fantastickosti a z každého krátkeho alebo o niekoľko obrázkových polí dlhšieho dobrodružstva si bude odnášať istú špecifickú osobnú skúsenosť založenú na spoznávaní ľudského charakteru, starší čitateľ sa zabaví nad dôvtipom ukrytým v a aj medzi jednotlivými panelmi. A podobne ako detský čitateľ i on si nájde v týchto avantúrnych výpravách záľubu.

1 07.01.2016

Zřejmě nejsilnější Fabianovou zbraní jsou popisy, které jsou napsány velmi zručně a poutavě. Ať už jde o prostředí, futuristické mimozemské stavby či bojovou techniku, tak samotné válečné a vojenské postupy. Ty jsou popsány naprosto uvěřitelně a přesně evokují myšlenky moderního vedení války. Líbí se mi pasáže, které někomu možná přijdou nudné – vojáci se „zakopou“ na strategickém místě a vyčkávají – avšak ve své podstatě právě tyto kroky jsou jedinou správnou alternativou, kterou lze v neznámém prostředí při očekávání útoku použít. A navíc se tím získává další prostor pro vnitřní vývoj postav a jejich psychologii. Zcela samostatnou kapitolu tvoří popisy akce, soubojů a hlavně pak přeměn a proměn jednotlivých postav, s nimiž se během čtení potkáváme. A je jedno, zda se jedná o přeměny fyzické – velmi naturalisticky ztvárněné a popsané – či psychické. Výsledný dojem je naprosto famózní.

Je možné, že se objeví několik škarohlídů, kteří budou tvrdit, že toto není Fabian, na jakého jsme zvyklí, avšak s takovýmto vyjádřením nemohu souhlasit. S Dies irae dostáváme vydatnou porci všeho, na co jsme zvyklí, plus něco navíc. A jak moc to ve výsledku bude zvládnuté můžeme soudit až po přečtení pokračování, protože kniha tvoří velmi slušný rozjezd. A už nyní je jedno jisté – pokračování se bude nést ve stejném duchu akce, akce a další akce. Přesně tak, jak se nám to líbí.

1 07.01.2016

Bohužiaľ, okrem zručne zvládnutej práce s nonsensovými prvkami, ktoré nám v celej svojej majestátnosti priniesol v roku 1865 Lewis Carroll (a to na ploche necelých 15 500 slov), a vždy po niečom voňajúcich metaforách, neponúka Catherynne M. Valenteová na stranách prekračujúcich číslo 200 nič iné ako niekde niečo podobné a už dvakrát prečítané.

Aby sme však karmu tejto na prvý, druhý a aj ten tretí pohľad sympatickej spisovateľky nepriviedli k záporným hodnotám, musíme, vlastne chceme, pochváliť energiu, ktorú do svojho diela vložila a ktorá nabrala tie správne obrázkové proporcie, sprevádzajúce trošku prebytočne nakysnuté dobrodružstvo. Ako aj medzi riadkami ukryté strasti i slasti výchovy stratených malých dievčat, ktoré vám jedného dňa odídu do začarovanej krajiny, aby si v nej k vám mohli opäť nájsť cestu.

1 07.01.2016

Jonathan Stroud skombinoval ťažšie kombinovateľné žánre a vyťažil z nich maximum. V duchu detskej literatúry, ktorá rozvíja obrazotvornosť a imagináciu väčšinou dospelého ako detského čitateľa (vyrásť z detských kníh nie je niekedy jednoduché), nám prináša príbeh čerpajúci svoj základ z klasickej detektívky z čias Edgara A. Poa a novodobej fantastiky riadiacej sa mottom (určite by sa páčilo aj Malému princovi) „duchov vidia a počujú len deti“. Prostredníctvom výrazného detského aspektu uplatňujúceho sa v predmete aj koncepcii a za pomoci súbežného rozprávania realistického a fantastického príbehu podáva trošku abstraktnú, ale v konečnom dôsledku veľmi citlivú výpoveď o hľadaní si miesta v spoločnosti, ktorá stratila vieru v nezištnosť obyčajného človeka a riadi sa vlastnými sebeckými pohnútkami. V byrokratickom chaose a čeliac vlastnému strachu zo zlyhania vykreslil Jonathan Stroud unikátnych hrdinov s unikátnymi a miestami až praobyčajnými vlastnosťami, ktoré i teraz ako čitatelia detských kníh, aj tých fantastických, s radosťou vyhľadávate, pretože vám odrážajú to, čím ste.

Agentúra Lockwood a spol. je priateľská, aj keď tak rôznorodo a niekedy takmer nebadateľne. Agentúra Lockwood a spol. je detská, pretože iba tak nás môže ochrániť pred číhajúcimi nástrahami sveta duchov. Agentúra Lockwood a spol. je vážna, pretože to, čo robí, sa nedá brať na ľahkú váhu, aj keď niekedy niečo nevyjde alebo sa skončí fiaskom. Ako inak sa potom máme niečo naučiť, či sa z niečoho poučiť, alebo sa vyvarovať tých istých chýb?

Agentúra Lockwood a spol. je rýdzo Stroudovská, intímne Arthurovská a klasicky Slovartová. Jedným slovesom a prídavným menom vyjadrené – je nadčasová. Nadčasová podobne ako Traja pátrači, Slávna päťka, Harry Potter, Kroniky Narnie, Pipi dlhá pančucha i spomienky na naše detstvo. V knižnici pôsobí elegantne a v rukách spôsobuje chvenie. Číta sa rýchlo, ľahko, aj napriek vážnemu odkazu. Deti si ju ihneď zamilujú, rodičia ňou budú posadnutí, a bežní čitatelia si ju nebudú vedieť vynachváliť. S Lockwoodom a spol. sa i príjemne zaspáva, preto vyrazte do kníhkupectiev už teraz. Čaká tam na vás neobyčajne obyčajné duchárske dobrodružstvo.

1 29.12.2015

Velkou předností této knihy je samotné vyšetřování podivností, které se tváří, že je nadpřirozené povahy, ale lze je řešit především poctivou detektivní práci. Scény jsou čtenáři předkládány s pečlivostí a jsou dobře promyšlené. Nemusíme se tedy bát zbytečného balastu a hluchých míst nebo roztříštěného děje. Kniha rychle plyne, odsýpá a ani chvíli nenudí. Případ se sice zprvu zdá složitý, ale autor jej dobře ukočíroval, i když v některých místech jsem cítila velkou inspiraci Lerouxovým Fantomem opery, což však může být jen můj subjektivní dojem. Velmi zdařilé jsou popisy viktoriánského Edinburghu i tehdejších zvyků, magie a okultismus jsou zde v kontrastu s vědou a průmyslovou revolucí a troufám si tvrdit, že tento román by měl potěšit i každého fanouška steampunku. Zpracování je na velmi vysoké úrovni. Kniha je v tvrdých deskách s čitelným písmem a v krásném provedení. Jediné, co se mi na ní nelíbilo, je divná a nic neříkající obálka. Tento první díl z plánované trilogie je zajímavou a skvěle promyšlenou knihou, která určitě stojí za pozornost, a pokud máte rádi historické krimi, rozhodně si ji nenechte ujít, byli byste ochuzeni o skvělý kousek.

1 29.12.2015

Maz Evansová vymyslela knižnú sériu, ktorá by mohla medzi Chlapca, ktorý prežil, Bohov Olympu a Hraničiarovho učňa priniesť trochu sviežosti. Minimálne nápad hovoriť o neliečiteľných chorobách, postavení matiek v konzervatívnej spoločnosti, odsúdených otcoch, ktorí majú právo raz za život urobiť chybu a ľutovať ju, ako aj o školskom systéme v tej ktorej krajine, má potenciál osloviť súčasnú skupinu mladých čitateľov, ktorá vo fantastickom žánri hľadá niečo naoko nové. Potenciál ale ostal nevyužitý, a zatiaľ čo prvá časť volala po malej božskej katastrofe len z niektorých strán, pokračovanie prinieslo malý statický tajfún. Ten vás nútil sem-tam niečo preskočiť (pretože dej sa nehýbal), niekedy si nad výjavom šťavnato pofrflať (pretože bol jednoducho pritiahnutý za vlasy), občas knihu odložiť nabok (pretože bolo ťažké toľko nonsensu zniesť naraz) a, čo je najhoršie, všetky postavy si neobľúbiť.

29.07.2019

Kairos Tempus sa nesie v duchu deus ex machiny - osud zrazu nahrá postavám do kariet a navedie ich na tú správnu cestu. Síce sa za tým všetkým bude nejaký príbeh ukrývať, neviem, akým smerom sa bude uberať a čo od neho máme očakávať, nakoľko máme málo informácií. Svojim pôsobom na toto všetko tak trochu sedí známe heslo Deus Vult, teda Boh to tak chce. Prečo, na to prídete časom pri samotnom čítaní.

Vo filme Pán prsteňov sa nikdy nerozprávali dve ženy medzi sebou. V Stínoch země zase Ervin skoro vôbec neriešil mužov, a teda vlastné pohlavie. Bol tam len on a vedľajšie (tzv. support) charaktery v podobe žien (samozrejme, že sa tu raz za čas objavil aj nejaký ten chlap, no ako na potvoru bol stále veľmi v úzadí). Ženské postavy boli jednoducho múzami Ervinovho rozhodovania. V jednotke Anna, v dvojke Dolores, obe dávali zmysel a pôsobili prirodzene. V trojke ale zrazu pribudla Tereza, Katrin, a to už začínalo pôsobiť oveľaviac umelo. Čo kniha to žena - Anna dávala zmysel, Brusinka bola príjemným spestrením celého dobrodružstva, Tereza bola zase nelogická, nesympatická a zmena správania nebola prirodzená. Najskôr mentálne zaostalá "pípa a píska", a potom zmena o 180 stupňov, ktorá začne na vás pôsobiť tajomne až o niekoľko strán neskôr. Potom tu je ešte Katrin, ktorej dôvody jej správania sú tiež zvláštne, ak teda nejaké má. Po troch knihách začína byť vidieť formulka, ktorou sa autor riadi. A i keď Tereza bola zvláštna postava, Katrin bola ešte zvláštnejšia. V hlave síce mala chaos z udalostí, jej zvláštna nymfomanská dychčivosť po sexe sa však prejavovala v naozaj bizarných situáciách. V druhom diele bolo vysvetlené, prečo slečny, ženy i staršie dámy boli Ervinom priťahované. V trojke sa však zdá, že narážky na sex sú už skôr nútené. Ervin nie je žiadny erotoman. Alebo minimálne erotika by nemala byť hybnou silou správania väčšiny postáv rovnakého pohlavia v jednom príbehu, pokiaľ sa teda nepôjde o nejakú tú knihu na štýl Päťdesiat odtieňov sivej.

29.07.2019