Corso komentáře u knih

Netreba sa rozpisovat. Pre citatelov Kinga nutnost. Prekvapil ma jeden detail, skor teda vo forme ako v obsahu. V strede sa nachadza priloha ilustracii na natieranom papieri. Tiez nenavidite ked vam niekto, alebo sami si... zanechate na ciernej farbe mastne otlacky po prstoch?? Hnus Velebnosti. Tak tu je cierna prekryta vrstvou laku a nijake otlacky nehrozia!! LUXUS. Taky detail ale vidiet ze nad tym niekto premysla. Za svoje peniaze dostanete mohutnu kvalitu obsahom aj formou. Trosku ma len mrzi..no mrzi... nemrzi ale napadlo ma, ze o desat rokov to kupim znova ked vyjde doplnene vydanie k 50-tke, a potom duuufam este aj k 60-tke. K obsahu sa nejdem vyjadrovat, je tam to co som o autorovi vzdy chcel vediet a mam to pokope. Zivotopis, rozhovory s ludmi okolo neho, chronologicky o kazdej jeho napisanej knihe a poviedke,o filmoch, o jeho zaciatkoch stredoch pokracovaniach, (koniec nastastie este nie). Je tam clanok o Kingovych rozhlasovych staniciach, o jeho zavislostiach na kokaine a alkohole, o nehode, o ilustratoroch, o kapele Rockbottom...atd, o Limitovanych vydaniach, o autogramiadach, interview s redaktormi, kritikmi, priatelmi, je tam rozhovor s chlapikom co mu navrhol a postavil okolo domu plot (ano vazne). Komu to pride ako vata, moze preskakovat, ale cele to posobi ako uceleny obraz o spisovatelskom zivote. Aj s negativami ako napr neprijemni fanusikovia. Obrazovy material dostacujuci. Pathviezdickova mnamka.

15 03.08.2019

Napodiv, King sa v CSSR zacal objavovat najprv v slovenskych prekladoch. Mrtva zona, Tretie oko, Podpalacka. Kazdopadne kto vyskusal, zistil, ze nic podobne na trhu nenajde a ze pravdepodobne pojde o fenomen nam zatial neznamy. Az do cias kedy to do ruk zobral Laser, Melantrich, a neskor dalsie vydavatelstva uz konecne od gruntu a planovane. Na slovensku vsak ostalo ticho a mozno je to tak lepsie, tie preklady dost ...ako to napisat... deformovali Kingov talent :) No a tato kniha celkom zapadala do koncepcie vydavanych americkych autorov u nas. 80tky boli uz fajn. Vychadzali trebars Crichton, Follet, Hailey, Asimov. To sa dalo najst a cakalo sa na to v radoch. Hlavne posledna tretina tejto knihy nastavovala zrkadlo prehnitemu politickemu systemu, rozhodla ze v druhoradejsom vydavatelstve v CSSR, mohla Mrtva zona vyjst. Este nijaky hororovy motiv co by to zaradil do zanroviek. Akurat "jasnovidec" a ten sa tiez hodi do obrazu. Paradoxne mne sa tato kniha az tak nepaci, nehodnotim ju vysoko skor ako taky Kingov podpriemer. Najdes tu vsetky jeho pozdejsie postupy a znaky narativu. Milujem jeho kurzivou pisane vnutorne monology a pocity postav. Ale v ramci jeho portfolia diel, priemer az podpriemer. Za mna to ma dost utahany stred a zrazu v rychlom tempe ukonceny zaver. Vidiet ze v pociatkoch kariery si este King nemohol dovolit rozhodovat uplne o rozsahu knih. A asi bol donuteny orezavat. Viac sa urcite docitate v jeho zivotopisoch.

18 01.08.2019

No, nebudem opakovat co tu bolo napisane, ano, historia sovietskej blyat-atlantidy a historia jednej rodiny (zidovsko-ruskej) podane cez prizmu jedla, kuchyne, cisto zenska optika. Dozvieme sa par skvelych receptov, ktore ale asi nikto nebude nikdy skusat :) Pretoze ruska kuchyna je bud zhnita kysla kapusta, alebo zlozite 20 hodin prace vyzadujuce luxusne zradlo z 50 ingredienciami. Cital som s chutou a posmaknul som si. Je to v podstate mohutna reportaz. S radostou by som si pocital takyto obraz aj o inej kulture a krajine, pekne skrze zradlo. Namatkou Anglicko, Francuzsko, Sever, Mongolsko, Japonsko, Laponsko, Brazilska gubernija... a tak. Jedlo je totiz zakladom kazdej civilizacie. A kto nenakrmi svoj narod, padne... :) (Mimochodom je obdivuhodne ako dokazali ti pomateni experimentatori vyhladovat narod na kost a dohnat ku kanibalizmu... hoci zijuc na urodnej a bohatej zemi.)
Mimochodom, najlepsia kniha dejin ZSSR, smutne ze z prvej ruky.

8 25.07.2019

Viem si to predstavit ako fantazijny film z rokov sestdesiatych, ale ako je to napisane, ma nezaujalo. Viac cestopis, tajomny tvor az tak zaujimavy nie je. Vidiet, ze Ludvik S. mal o mongolsku dost nastudovano. Ale... ale.

5 17.07.2019

Mam obavu ze sa velmi rozpisem, hoci "nejsem hoden hodnotit". S Foldvarim som mal tu cest pred rokmi ked som kupil O detektivke. A viac som zase neriesil. Mimochodom prva cast Vystrelu je venovana prave detektivnej literature akurat na trochu mensej ploche. Ale o com to tu vlastne je. Kornel Foldvari, su roky 1969-70, napisal apologetiku, obhajobu, literarnych zanrov zatracovanych. Vieme, ako to po vojne bolo s nizsou, brakovou, neumeleckou, neangazovanou, nechcenou literaturou burzoazneho razenia. A prichadza Foldvari s myslienkou, "nechajte deti citat co chcu, z kovbojky, verneovky, detektivky, sa dozvedia a naucia viac (a nenasilnou putavou formou) ako z vaznej, umelecky vysokej, rezimom ocajchovanej literatury"! To je vlastne nosnou myslienkou celej tejto veci. Plus... Niet pokleslej, zavrhnutiahodnej a naproti tomu vhodnej, umelecky hodnotnej literatury. JE LEN DOBRE ALEBO ZLE NAPISANA KNIHA.
Postupne sa dostaneme cez detektivku, kovbojky, dobrodruznu, sci fi, horory, kratke nazory o praci ilustratorov. Schvalne kto navstevuje antikvariaty, vie aky bol prierez 1945 az povedzme 1965. Ako udajne pre nedostatok papierovej hmoty vyprazdnili kniznice republiky a miliony zvazkov nechceneho "akoze braku" sa mlelo aby mohol vychadzat novy, angazovany... zrkadlo nastavujuci, socrealism. Ktory aj tak len plesnivel v knizniciach a prasilo sa nan na pultoch. Mrazi ma. Detektivka vymizla, ostali kriminalky plne kapitanov a pohranicarov. Zmizol May, (ostal aspon Verne). Zmizlo vsetko co sa citalo pod lavicou a so zatajenym dychom. Tarzan sa dedi po starom otcovi v krabiciach plnych zositov T&M.
Knihe ubera trosku jej neaktualnost. Slusnejsie napisane, vek. Chybaju analyzy diel novych autorov, ale o to tu vlastne v roku 1970 neslo. Kludne si ale aj dnes mozete k citaniu pribrat pero a papier a vypisovat tipy. A ze ich tu bude! Nechajte sa inspirovat, nebudu tam blbe ponuky.
Vychadza v ramci edicie kompletneho diela KF. A ze je to teda luxus! Schvalne az budete v knihkupectve, chytte jednu do ruky. V zivote som nevidel knihu ktorej by stacila ako tvrde dosky hola lepenka. no... potlacena ale vkusne. Pri citani trosku nachylne na drolenie okrajov a treba s laskou chranit rohy, ale druhu takuto nebudete mat. Ak nekupite teda aj ostatne casti edicie. Krasna cervena oriezka... Pre oko pohladenie. Chvalim formu!! KK Bagala palec hore.
Ozaj...neviem ci ste niekedy videli byt Foldvariovcov. Schvalne... google. Hned bude jasne, ze to nepise len nejaky ulizany literarny kritik a teoretik. Uzasnejsie knizne jaskyne ste mohli vidiet asi len na zeleznicnej stanici v Leopoldove.

6 15.07.2019

Josef Čapek urobil jednu genialnu vec. (Vdaka svojmu nadaniu.) Knizku si opatril vlastnymi ilustraciami a tym zabezpecil jej kontinualnu nemennost. Takze casom sa nam nazbierali generacie ktore drzali v rukach stale tu istu krasnu knihu. Netvrdim ale ze by som nechcel vidiet ako by to urobili niektori ini ilustratori, bol by to zaujimavy prieskum a projekt :)
No, mimochodom... ako maly prcek som ovplyvneny pribehom myslel, ze psici su samci od maciciek, kedze tu si tak krasne nazivali. Jeden druh... Ale, netrvalo to dlho, na strednej skole mi to potom raz vysvetlili...

42 11.07.2019

*stale plati to iste co som napisal u prveho dielu. S poznamockou, ze kniha na konci obsahuje poucne a zaujimave doplnky. Citaty z clankov a prejavov tych cias. Skvelu stat o "modrych knizkach" (hrdym majitelom jednej z nich som aj ja!...hoci ziskanej az v "makksich" rokoch devatdesiatych). Ale rata sa aj to. Uprimne povedane, nakupujem okamzite vsetko co ma dnes nalepku RETRO, lebo ked vidim fotku stareho fenu, balicka caju, pohladnicu zo zotavovny ROH, stare noviny, taha ma k tomu magnet. Clovek naozaj zabuda. Nove prekryva stare. A ja rad spominam.

6 08.07.2019

Bezny "ludo" ma na tazke casy tendenciu reagovat s humorom. Je to taky obranny mechanizmus ako mentalna hrosia koza. To je znama vec. Vtipy, posmesky, pesnicky, basnicky zozbierane v tejto trilogii pokryvaju dobu socrealizmu, normalizacie, proste, nase retro. Ako Husakovo decko, tie zle veci ma minali, zil som uz v dost "krasnej budovatelskej dobe" radostneho detstva tych cias. Je pre mna dodnes az sokujuce, ze hoci som byval blok od ruskych kasarni u nas v meste, az po revolucii som sa zacal dozvedat nieco o roku 68. A to je dokaz ze ta zhovadilost a prekrutena realita uz na nasu generaciu vplyvala naplno. (narodeny v roku 1974)
Kniha mozno dalsim generaciam uz nevycari usmev. Bez aspon zakladnych znalosti kontextu tento humor straca na opodstatneni. Avsak pre ludi ktori zazili vycari nostalgicky usmev, spomienky, a mrazenie! Pomedzi riadky vtipov tu objavujete tie stopy zlocinnosti, obludnosti, neprava, manipulacie. Krutite hlavou nad tym, kto nam vobec mohol vladnut, aka banda nekompetenych nadludi. (No, to sa nemeni... Menia sa len menovky na dverach.) Tento humor straca na sile, ale svojim sposobom tieto tri knihy su kvalitnou kronikou. A nakoniec aj velmi zabavnou. S tym odfuknutim, ze "fuj este ze je to uz prec".

8 08.07.2019

Takto si severski detektivkari vychovavaju buducich citatelov. Nenarocna, predvidatelna zapletka a postavy, ale zvladol som na jeden zatah popri kave a ranajkach. Potesilo ma ze to je uceleny pribeh, nevyplneny zbytocnou vatou o tazkej minulosti detektiva a podobne. Trosku si Horst zarobil cesto na seriu "o troch patracoch a psu". Prijemne. Nie som cielovka ale dalsi diel si precitam.
Dodatok... 12jun2020 Citam po sebe komentare. Dalsi diel som si doteraz neprecital :)

5 05.07.2019

Mam slabost pre drevoryty Zdenka Mezla. Kupujem po antikvariatoch niekedy len preto, ze nejaku knihu ilustroval on alebo napr. Adolf Born, Neprakta. Nerobim to systematicky, nechavam sa prekvapit ako hubar alebo lovec pokladov. To je cosi neskutocne, taka pridana hodnota, ze knihu raz za cas vyberiete, prelistujete, hoci citat sa ju nechystate. Krasna vec.

10 21.06.2019

Tak... ja az po precitani knihy som pochopil zaver filmu :) Uz tusite asi v akom poradi som to zhliadol a precital.

4 20.06.2019

Ja mam s Karikom jeden zasadny problem. Nesedi mi ten jeho styl rozpravania. Nech vynecha vsetky tie vulgarizmy, prihovory k citatelovi na urovni postpubertalnej prvotiny, a bude to skvele. Zvladol som Strach, Tmu, aj Trhlinu a za mna su to dobre pribehy. Nemam po nich pocit strateneho casu. Ale ta silena Ich forma. Dokonca Trhlina je podporena po nete roztrusenymi strankami ktore z toho robia zaujimavu hru s citatelom. (Nepreveroval som, neskumal.) Akoze Jozef dokaze s citatelom rozohrat hru na urovni, nech mi je odpustene, miestami az pripomina Ludvika Soucka. Len nech sa vykasle na tie ospravedlnovacky, neustale opakovania aka hroza hlavnu postavu caka a hlavne, na vulgarne slova ktore maju potvrdzovat ani uz neviem co. Len mi proste vyrozpravaj pribeh a budem spokojny. Veelke plus ze je to zasadene do slovenskych realii, veelke plus za to ze ide o horory. Veelke minus za formu.
PS: Poslednu cast knihy je celkom prijemne citat s otvorenou Google Earth a sledovat to nadialku. Obcas takto citam knihy, s googlom na notebooku.
Inak, viem si zivo predstavit, ze trhlina mohla celkom ozivit turisticky zaujem o Tribecske vrchy :)

18 17.06.2019

Vyborne napisany "pitaval" z cias 1920-zhruba po druhej svetovej. Najslavnejsi slovenski detektivi tych cias, najzaujimavejsie pripady tych cias. Doplnene bohatym obrazovym materialom na kriedovom papieri, mnohe zabery nedoporucujem slabsim povaham. Chvalim aj podrobnejsi opis vysetrovacich metod, napr. psovodov :) Proste kto ma rad radu Vacatka alebo Krajewskeho detektivky... toto je ale podla skutocnych udalosti. Zhltol som za den a pol!

2 15.06.2019

Kym Mandolina uz vysla niekolko krat ci v slovencine ci v cestine, tento klenot je pomerne nezohnatelny. A dat dokopy celu trilogiu je nemozne bez ilegalneho cierneho obchodu :)
Ja som to cital zatial dva krat a zase sa na to raz chystam. Ako by platil nejaky zakon ze akonahle ideme smerom do juznej ameriky, opisnym jazykom sa stava magicky realizmus. Je to ale tak kontrastne voci tomu co sa tu vlastne opisuje, ze ked si to uvedomite, ziskate naozaj dost snovy vhlad do pribehu. A nieco taketo sa naozaj asi neda zobrazit inak. Bernieres ma dar ozivit neskutocne postavicky. Zive, tragicke, utrapene, alebo na druhej strane oportunisticky zrave. Toto je proste Tropico, Grecke baje, Cerni baroni, Svejk, Sto rokov samoty namiesane do koktejlu z ktoreho vam bude cukat kutikmi ust, ale zbadate ze obcas sa vam vykotula slza. Tato trilogia je u mna bezkonkurencne to najlepsi co Bernieres napisal. A ze teda nema jedinu slabu knihu, toto u mna prevysuje vsetky!

18 10.06.2019

Ak ste hltali verneovky, a chcete sa dozvediet nieco o objavovani poslednych bielych miest na mapach, je to pre Vas. M.Palinove cestopisy mam rad, obcas aj tu nieco pouzije zo svojich postrehov z ciest ale hlavne je to o zivote lode Erebus, o zivotnych osudoch jeho posadky, plus jej druzky HMS Terror. Je to o vasni, odvahe, britskej hrdosti, o prekonavani prirody. Doplnene celkom dostacujucim balikom ilustracii a fotografii.

8 09.06.2019

Je to trooosku nieco ine ako som podvedome cakal. Minimalne teda v takej prvej polovici knihy. Cakal som viac mediciny, studacky zivot medikov (nieco ako druhi "basnici"), dostal som trochu privela chlastacich excesov. Ale je to 500 stran lehke cetby, pohodovej, obcas vyprsknete smiechom. Ako humorna kniha sa to v policke medzi ostatnymi nestrati. A ano, naozaj to ma potencial a chut Cernych baronov. Armadna zhovadilost je generatorom absurdit, staci ich zaznamenavat a nevyjdete z udivu. Prekvapivo som narazil na odstavce, ktore som si musel odpisat bokom do zapisnika, co je u mna znakom vysokeho hodnotenia. S potesenim zistujem, ze existuje druhy diel, urcite chcem precitat!
Dovolim si citovat, ale bude to bez diakritiky, co mi dufam prepacite.
"Salek s cajem drzela obema rukama, zatimco ji zarivka z kuchynske linky zazihala zlate jiskricky v ocich a patinovala ji vlasy odleskem starych monstranci. Jak tam sedela s hrnkem caje, jenz se zdal v jejich ruckach vetsi, pripomnela mi malou morskou vydricku, roztomile drzici v tlapkach skebli."
Ano...i taketo perly sa tu nachadzaju.

3 27.05.2019

Ked lovim v internetovych vodach antikvariatov, vzdy skontrolujem HUMOR, a prihodim si jednu dve obrazkove. Nakoniec su to najvacsie klenoty mojej zbierky. Bez debaty, s trochou smutku konstatujem, ze takyto inteligentny humor sa nejak vytratil. Neviem ako v cechach, na slovensku urcite. Krasne stravena hodina pri listovani touto knihou a salkou kavy.

12 13.05.2019

Kedze som opluval Artemis, musim spravodlivo aj vychvalit Martana. Je to ako sleh bicom, napinave, vedecky uveritelne, je to ako sa dnes vravi ludovo SURVIVAL jak sa patri. Nenudi sa pri tom clovek ani jednu stranu. Tak to dopadne ked autor premyslal, dal si zalezat. Aj na marketingu :)

23 12.05.2019

Neda sa neporovnavat s Martanom. Lenze... Weir chcel namiesat novy roman podla receptu ktory tak perfektne fungoval minule. Lenze... samozrejme po novom. Budeme vo vesmire, budeme prisne vedecky presny, budeme hnat postavu do krizovych situacii. Ale dame tam tentoraz dievca, bude to ... Prepadak. Weir ja neviem... Mam dojem ze toto napisal skor ako Martana. Alebo vedel co by malo na citatela fungovat, len zapletku mu vymyslala 12 rocna sestra? A s dialogmi mu pomohla 16 rocna sesternica, ktora ma rada YA, a vobec jej nevadia priblble reci a radoby vtipne hlasky. Toto nie, touto cestou nie. Za mna hlboke sklamanie.
PS: citat ako priklad, preco som zvracal a tiekli mi krvave slzy.

"Ráno som sa zobudila nahá v luxusnej, veľmi pohodlnej posteli.
Nie, nik tam so mnou nebol. Prestaňte myslieť na samé prasaciny. Chcela som len okúsiť život, aký budem mať, keď dostanem ten milión géčok."

Ako to opisat a nespoilerovat. Az dojde k samotnemu "zlocinu"a nasledne k uteku, je spravanie a dej tak nelogicky, naivny, ze to proste nedavam. Hard sci-fi je drsna v tom ze neodpusta preslapy. Vsadza na uveritelnost. "Ako som si pribeh vysnil, tak to nejak narvem do kolajnic, ono to nevadi, ja som chcel pisat survival."
Andy Weir absolutne nezvlada vnutorne uveritelnu postavu, nezvlada dej, logicnost, akonahle nad spravanim postavy zacnete premyslat, skoncili ste. Dialogy su na urovni studenta pisuceho prvotinu. Cita sa to lahko, pomerne putave a odsejpa to, lenze proste toto nie je pre mna. Ak v stand alone hlavnej postavy z Martana urobilo dost vynimocny citatelovi blizky zazitok, tu nic z toho nie je. Netvrdim ze to uz ma navzdy pisat pribehy trosecnikov. Len tu mate pocit ze citate knizku z detskeho oddelenia fantastiky.
Dve hviezdy, jedna za par vedeckych zaujimavosti co som sa dozvedel, druha za to, ze to az tak premrhany citatelsky cas nebol.

12 12.05.2019

Ja neviem ci prave tato blbinka a podobne, neprispela k tomu ze mam rad knihy. :) Akoze... je to celkom mozne. Dodnes mam doma. A valil som oci, ked som niekde na martinuse ci kde videl, ze sa neustale robia dotlace! Taky maly nenapadny thriller detskych izieb. :) A tie vysekane lepenky nemaju chybu.

18 10.05.2019