Azizi komentáře u knih

Na túto knihu som bola nesmierne zvedavá už dlhú dobu, mnohí ju označujú za najlepšie Pratchettovo dielo, že sa vymyká ostatným "Zeměplochám", že je iná, vážnejšia, viac založená na deji... Žiaľ moje veľké očakávania neprekonala a ani sa im nevyrovnala.

16.04.2017

Dobrá Zeměplocha, aj keď samotná téma vojny nie je až tak pre mňa. Niektoré momenty boli naozaj veľmi vtipné a na konci mi dokonca vyhŕkli slzy (dojatia), nemyslela by som si, že niektorá z autorových kníh ma dokáže aj dojať. Terry Pratchett bol pre mňa spisovateľ nie len s vytríbeným zmyslom pre humor, ale aj s veľkým srdcom.

Pozor, spoiler!
Najvtipnejšie momenty: Keď sa upír už úplne prestal ovládať a začal ich naháňať v lese, z neba mu spadol obrovský sáčok kávy a zrazil ho na zem do bezvedomia. Keď oddiel Rubašku naviedol na nápad, aby sa niekto dostal do pevnosti prezlečený za pradlenu a on že samozrejme tam pôjde on (ako jediný chlap).

1 16.04.2017

Krásne spracovaná knižka dychberúcich zenových koánov, ktoré boli z pôvodného čínskeho jazyka preložené do nemčiny rakúskym autorom a následne do češtiny.

Tento koán dokonale vystihuje to, čo pre mňa znamená zen: Jeden mnich, který právě přišel do klášera, se zeptal mistra Suan-ša Š´-peje, jak najde počátek cesty k osvícení.
„Slyšel jsi cestou sem šumňení Juanova potoka?“ zeptal se mistr.
„Ano, potok jsem slyšel,“ odpovědel mnich.
„Nuže, to by pro tebe mohl být začátek,“ mínil mistr.

16.04.2017

Najviac sa mi páči, že je to taká milá malá knižočka do vrecka. Ale zenové koány mám radšej. Asi tým, že sú viac absurdné a majú akoby väčšiu hĺbku.

16.04.2017

The Long Walk je absolútne perfektná kniha! Zase raz sa mi potvrdilo, že King, ktorý nie je klasický, je oveľa lepší, ako tie jeho mysteriózne horory. Pre mňa po Dievčati, ktoré malo rado Toma Gordona, určite najlepšia kniha z tých, ktoré sa ku mne od neho zatiaľ dostali. Naviac je to prvý nezjednodušený román, ktorý sa mi celý podarilo prečítať v angličtine. Povedala som si, aká iná kniha môže byť ľahšia na čítanie v angličtine, ako chlapci idúci po ceste? A bolo to naozaj tak! Preto vrelo odporúčam pre tých, ktorí si svojou angličtinou zatiaľ nie sú úplne istí, no chceli by nejako začať. Vďaka tejto knihe som sa prestala báť čítať v angličtine.

Skvelá psychológia a vykreslenie charakterov postáv, budovanie napätia, úžasný nápad, myšlienka, žiadna zbytočná vata (tým myslím napr. zdĺhavé retrospektívne spomienky postáv ako v Geraldovej hre). Autor z témy vyťažil naozaj veľa a opísal snáď všetky možné zdravotné problémy, ktoré pri tak dlhej chôdzi s mizivou nádejou na prežitie môžu v organizme a psychike nastať. ...Vziať si do jednej ruky cukrovú vatu, do druhej popcorn a farebné balóniky a dychtivo pozerať na trpiacich umierajúcich chlapcov dokonale vystihuje zvrátenosť dnešnej doby a nezmyselnosť televíznych "reality show".

6 16.04.2017

V zásade je v mojom prípade asi chyba v tom, že nemám rada detektívky. Úprimne sa priznávam, že (tak ako asi aj mnoho ďalších) som si knihu prečítala len kvôli autorke. Napriek tomu ma však zaujala omnoho viac ako Prázdne miesto. Avšak stále neporovnateľne menej ako Harry Potter. Vravela som si, že ak sa mi bude páčiť, prečítam si aj ďalšie diely, no zatiaľ sa na to nechystám. Porovnať príbeh s inými detektívkami však žiaľ neviem, keďže tento žáner nečítam. Dej je relatívne pokojný, čo mne by nevadilo, keďže si nepotrpím na žiadne akčné ani morbídne scény, len je tam na mňa akosi moc toho samotného vyšetrovania. Čo ehm, povedzme si pravdu, k detektívke akosi patrí, no pre mňa to bol asi ten najväčší kameň úrazu. Ale za to samozrejme nemôže tá kniha.

4 27.12.2015

Trpaslíci a trollovia na Zeměploche idú tak nejak celkovo mimo mňa. A keďže táto kniha bola v podstate celá o nich, akosi som sa pri nej väčšinu času tak trochu nudila. Jasne, je to stále Pratchett, nečíta sa to zle alebo tak, ale príbeh, humor i nápaditosť sa mi tento krát zdali o niečo slabšie.

2 16.12.2015

Knihu som si prečítala len pre ten námet, ktorý mám inak rada (ľudia v uzavretom priestore). Potešilo ma, že taký román vznikol. Ale bolo to veľmi slabé - nudné, jednoduché, bez emócií. Takto nejako si asi predstavujem typický knižný brak.

1 24.10.2015

Hneď na začiatku je uvedený stručný názorný príklad toho, ako si teda "správne priať". Príklad je o mieste na parkovanie. Keď niekde potrebujeme zaparkovať, stačí si pri odchode z domu len priať, aby tam bolo nejaké parkovacie miesto a keď tam potom dôjdeme, tak zaručene presne na tom mieste bude voľné miesto alebo bude z toho miesta práve niekto odchádzať. Vraj tak to zariadi univerzum. Väčšiu blbosť som ešte nečítala.

Nápad bol pekný, čítalo sa to dobre, hlavný hrdina sympatický... Ale aj tak mi tam niečo chýbalo. Niečo, čo by ma aspoň na chvíľu strhlo, o čom by som si povedala, že wau! Na začiatku knihy som čakala, že to ešte len príde, v strede knihy som si vravela, že snáď ku koncu, ale nič také sa neudialo a tak ako si celý tento príbeh pekne začal, tak sa aj pokľudne skončil. Preto hodnotím "len" lepším priemerom.

1 23.05.2015

Fascinuje ma, že Kulhánkove knihy sú také čtivé už od úplného začiatku. Jednoducho prečítam si prvé strany a je to, akoby som pri inej knihe bola práve niekde v tom najlepšom. Prišlo mi to, akoby táto kniha bola taká malá, síce podobná, ale ešte nevyzretá sestrička Nočného klubu. Asi trochu prekvapivé, ale ja nie som moc na akčné scény a zatiaľ čo pri Nočnom klube ma veľmi bavili aj tie, tu som ich niekedy len rýchlo prechádzala očami. Aj keď na druhej strane nemôžem sa ubrániť pocitu, že moje hodnotenie ovplyvňuje aj fakt, že narozdiel od NK som Vládcov strachu čítala na čítačke. A ja to tak veľmi nemám rada, kazí mi to zážitok z čítania. V každom prípade už sa teším na ďalšie autorove diela.

7 05.05.2015

Čítala som túto knihu počas dlhých zimných dní a nocí medzi učením sa na skúšku z cytológie. Bolo to relatívne na začiatku môjho vš štúdia, takže som mala ešte silu preplietať študovanie učebníc s oddychom pri beletrii (v neskorších etapách to už bolo poväčšine len preplietanie učenia s oddychom pri spánku). A teraz vám niečo prezradím. Pohyblivé obrázky a cytológia, to je tak absurdná kombinácia, že je až dokonalá! Naozaj nezabudnuteľný zážitok!

2 01.05.2015

V ranom školskom veku, keď som už vedela čítať dosť dobre na to, aby som siahla aj po niečom inom ako po rozprávkach s veľkým písmom a plných obrázkov, som zistila, že mňa jednoducho knihy pre deti a mládež nebavia. To bol aj dôvod, prečo som rovno vhupla do literatúry pre dospelých. Výnimkou boli jedine detské knihy Roalda Dahla. A až relatívne o dosť neskôr Harry Potter. Preto Dahl a Rowlingová budú pre mňa vždy top autori v oblasti detskej literatúry. A Jakub a obrovská broskyňa je jedna z tých kníh.

1 01.05.2015

Úchvatný fantasy svet! Ale to je z mojej strany asi koniec pozitívneho hodnotenia. Žiaľ mne osobne by stačilo opísať fantastické výjavy na 5 strán formou encyklopédie a malo by to rovnaký efekt, ako tých takmer 500 strán. A nemyslím si, že je to len tým, že je kniha určená najmä deťom, s tým som samozrejme rátala. Nudný nezaujímavý príbeh, ktorý na mňa pôsobil ako nasilu vytvorený len preto, aby tam vôbec nejaký bol, totálna absencia napätia, postavy charakterovo absolútne nezaujímavé, ploché, emócie žiadne, bez humoru, a pritom sa tam vyslovene žiadal aspoň ten, keď už nič iné. Ale tak bolo to svojim spôsobom celé také milé, viem si predstaviť, že niekomu sa to môže páčiť.

1 12.04.2015

Vojna je príšerná. A presne o tom rozpráva aj táto kniha. Stručná a strašná výpoveď mladého vojaka na fronte. Mňa táto kniha veľmi zaujala už na strednej, keď nám profesorka vysvetlila význam jej názvu, Na západe nič nové. A ten ma dostal. Zriedka sa stáva, že majú knihy tak symbolický a silný názov. Takže som sa ju po pár rokoch rozhodla prečítať napriek tomu, že do smutných kníh sa musím vyslovene nútiť. Štýl písania mi síce úplne nevyhovoval, ale inak kniha naplnila moje vysoké očakávania. Zdá sa mi, že autor mal rád stromy. A snáď najradšej vysoké topole? Pretože topole sú aj moje najobľúbenejšie stromy...

5 09.04.2015

Čítala som túto knižku už relatívne dávno na základe množstva odporúčaní na internete, ale teda ja osobne ten ošiaľ nechápem. Nepáčilo sa mi, ako bola kniha napísaná. Ako reprodukcia smutného ľudského príbehu OK, ale literárnu hodnotu v tom žiaľ ja osobne veľmi nevidím.

1 14.03.2015

Pecka! Perfektne premyslené, dokonalá zápletka, dej plný skvelých nápadov a napätia. Krátila som si čítaním tejto knihy čas, keď som bola v nemocnici a nemohla som sa od nej odtrhnúť. A tie prvé Jerryho slová, na tie nezabudnem :D

5 20.02.2015

Básne, ktoré si pamätám z môjho detstva. Mala som ich veľmi rada, najmä Vodníka. Nedávno som si prečítala prvý krát celú zbierku. Skvelé, no teraz si ešte viac uvedomujem, ako veľmi aj často krát smutné až morbídne.

6 23.01.2015

Skvelé, humorné - takým skôr sarkastickým spôsobom, čtivé... Samozrejme nie je to asi kniha na úplnom špici svojho žánru, ale páčila sa mi, veľmi. Myslím, že je určená najmä čitateľom, ktorí v literatúre hľadajú najmä istý typ humoru. Tak ako ja. A to ja som pritom v tomto smere dosť kritická. Nevravím, že to bolo dokonalé, ani že mi ten humor vždy úplne sadol, ale niektoré pasáže boli naozaj veľmi vtipné, ako napr. tá s vlakom, to som sa myslím ozaj nahlas smiala. No a chvíľami mi to pripadalo nie ako "román z nepríjemne blízkej budúcnosti", ale ako "román z nešťastne súčasnej prítomnosti".

2 18.01.2015

Som veľmi sklamaná touto knihou. Čajka Jonathan Livingston ma nadchla, stala sa jednou z mojich najobľúbenejších kníh. Ale toto naozaj nie, zdá sa, že autor svoje najúspešnejšie dielo nemá šancu prekonať, ani sa k nemu čo i len málinko priblížiť. Aspoň z môjho pohľadu. Áno, v knihe bolo zopár (teda naozaj málo) jednoduchých právd (napr.: Môžeme dokázať všetko, čo si budeme priať, len nás to môže stáť veľa práce, úsilia. Robme čokoľvek, čo chceme, žime tak, ako chceme.), o ktorých som však vedela a nič mi preto nedali. Zvyšok knižky mi prišiel buď nezaujímavý, prípadne neprínosný. Dokonca som z toho mala pocit, akoby tie myšlienky chvíľami boli pozliepané nasilu. Žiaľ ani podanie príbehu ma príliš nezaujalo a chýbala mi tá krásne vzrušujúca poetika Čajky. Je to moja tretia kniha od R. Bacha a asi aj posledná.

1 18.01.2015