Adhara komentáře u knih

Silné. To je hlavný pocit, ktorý sa mi spája s touto knihou. Silné aj napriek drobným nedostatkom či prinajlepšom diskutabilným záležitostiam. Osamelosť a depresia z Enderovho života sálajú naozaj intenzívne. Je to jedna z kníh, ktoré nútia človeka premýšľať. Určitá nejasnosť bola možno zámerom, napriek tomu sa neubránim dojmu, že toto je príbeh, ktorý by si zaslúžil podrobnejšie spracovanie. A to nielen v pasážach týkajúcich sa Endera a jeho myslenia, ale aj ohľadom ostatných postáv, mimozemskej rasy a (nezapriem v sebe hardscifistu) aj technológií. Prekvapuje ma, že tento román už vlastne je rozšírením pôvodnej novely, pretože viac okresaný, ako je teraz, si ho predstaviť naozaj neviem.

4 15.12.2017

Na Rowlingovej štandard, na vysokú latku položenú predošlými dielmi, slabé. Jednoznačne najslabší diel ságy. Prvá polovica knihy dosť postrádajúca dianie (hoci primerane temná), druhá potom nerealisticky optimistická (Woldemort, ktorý prvé horcruxy tak dobre zabezpečil, tie ostatné len tak rozhádzal?).

4 13.12.2017

Príjemne ma prekvapila dobrá čítavosť tohto diela. Už dávno som v tomto žánri nečítala nič, čo by som mala chuť zhltnúť tak rýchlo. Z opisov iných som čakala čosi pochmúrnejšie a uletenejšie, sama som sa čudovala, aký mi bol tento príbeh blízky. Žiaden drastický krvák, vhodné aj pre násťročných. Hlavu som si lámala len nad technologickým riešením Arény, rozmiestnením kamier, že ich nikde nevideli, možnosťami regulácie teploty vzduchu v otvorenom priestore a ďalšími zázrakmi. A scéna umierania Rue mi pripadala patetická, pre mňa to bolo najslabšie miesto knihy.

4 26.11.2017

Prečítané prvý raz asi v dvanástich-trinástich, potom znova v dospelosti. Niektoré poviedky boli perfektné, za mňa boli najlepšie Jahodová jar, Deti kukurice, Viem, čo potrebuješ, Bubák, Rímsa, Sivá hmota, Akciová spoločnosť odvyk. Mali fakt hustú atmosféru, boli pre mňa zrozumiteľné aj v nízkom veku. Najdesivejšia mi pripadala Kukuričné deti. Iné neboli až tak hororové, skôr psychologické, ako napríklad Posledná priečka na rebríku, kde mi trochu unikla pointa. Zmätené boli pre mňa Niekedy sa vracajú (pochopila som ju až pri dospelom čítaní) a Chlap s kosačkou. Za najhoršiu považujem Bojisko, kde mi chýba nejaké záverečné vysvetlenie.

3 25.04.2024

Budúcnosť ľudstva je (ako zvyčajne) desivá. Náladu vám táto kniha nezdvihne. No za prečítanie stojí.

Predtým som od autora prečítala len Metro 2033, ktoré ma príliš nenadchlo. Bola som však prekvapená, ako odlišne od Metra je tento román písaný. Autor pôsobí ako omnoho vyzretejší, drsnejší a aj dejovej logiky má viac, hoci stále sú tam diery (čo vo svete takmer bez rastlinstva vyrába kyslík? Ako rieši "vírus nesmrteľnosti" mutácie v DNA, ktoré sa podstatnou mierou podieľajú na starnutí? Ak môže mať niekto otvorenú kupolu vo výške 10 km nad zemou, keď podtlakom by upadol do bezvedomia? A ako sa postava 503 dostala von, keď mala zostať v internáte navždy?...). Inak ale ide o pútavo napísané a akčné dielo. Nechápem, kde komentujúci podo mnou videli rozvláčnosť, ja som sa častokrát nemohla odtrhnúť.
Hlavný hrdina je antipatický a zlepšuje sa to len nepatrne. Oveľa viac mi však s blížiacim sa koncom prekážalo, ako do mňa autor tlačil posolstvá o rodine a smrteľnosti. Hlavná postava nasadá z bezcitného egocentrika do klasického hodnotového klišé, ktoré mi v knihách už lezie krkom. Kto prežije, kto umrie a ako to skončí pre celé ľudstvo začnete tak trochu šípiť. Autor sa necháva priam otrocky zväzovať tým, čo sa robí a čo sa nerobí. Jediné, čo z týchto otrepaných morálnych schém trošičku vyčnieva je
SPOILER!
hrdinov sex s oboma jeho nevlastnými matkami...
ENDSPOILER

3 17.05.2023

Zo začiatku to vyzeralo ako náročný, nadupaný technotriler, žiadne oddychové čítanie. Už od prvých strán sa autor pokúša odradiť čitateľa podrobným vysvetlením princípu, ako funguje tá jeho antigravitácia. A úplne zbytočne, pretože v knihe sa začne vyskytovať čím ďalej, tým viac, totálnych blbostí a nelogizmov, ktoré sa neunúva vysvetliť vôbec. Do strany cca 100 to bolo celkom dobré, síce náročné, ale aspoň uveriteľné. No potom autor uvrhol hrdinu do takej beznádejnej situácie, že mu z nej musel pomáhať rádoby vedou, v skutočnosti ale kúzlami a čarami. Ako vysvitne v závere, celé fungovanie AKT je nezmyselné, pretože nech by mala hocijaké technológie (a niektoré sú teda echt pritiahnuté za vlasy, napríklad 3D tlač chutného jedla), tak suroviny niekde získavať musí a ten satelit na obežnú dráhu tiež musel odniekiaľ štartovať. Je úplne absurdné, že svet ovládajúca agentúra sa celá ukrýva v jedinom podzemnom mrakodrape, navyše autor si sám odporuje – veď tie technológie mal aj v Hibernity. Alexa je napriek tvrdeniam o jej genialite tupá ako tágo, ale ak ju riaditeľ AKT vnímal ako taký zázrak, neviem, prečo ju nenaklonoval a prípadne ju aj geneticky nemodifikoval, aby vyhovovala jeho potrebám. To, že sa v UI bez akéhokoľvek vysvetlenia zrodia ľudské city, nechávam radšej bez komentára… výpočtom chýb by tu človek zabil aj niekoľkonásobok takéhoto komentára, tak to už len zhrniem: začiatok sa celkom dal, ale ku koncu čím ďalej, tým absurdnejšia somarina. Akoby po celkom sľubnom úvode prebral písanie iný, oveľa menej vzdelaný autor odchovaný na lacných a nezmyselných akčných filmoch.

3 05.10.2022

Space opery bežne nečítam. Nebudem preto kritizovať veci, ktoré sú (asi) pre tento žáner typické a práve kvôli nim ich nečítam. Viem tiež, že táto kniha patrí do akéhosi väčšieho autorovho univerza, v kontexte ktorého by asi (aj ako prvý diel trilógie) dávala väčší zmysel. Napriek tomu si však dovoľujem vytknúť, že zmysel mnohých vecí sa človek dozvie až pred koncom alebo vôbec. A pokiaľ to nie je tým, že táto kniha je vytrhnutá z kontextu univerza, o to horšie.

Autor nás bez postupného zoznamovania vhodí do sveta, ktorý je extrémne odlišný od nášho. To sa dá čakať, keď je 36. storočie, ba dokonca v reáli si myslím, že bude toto storočie ešte oveľa odlišnejšie od súčasnosti, než ho autor popisuje. Lenže všetky odlišnosti treba nenápadne predstaviť, ukázať, vysvetliť. A tu je vysvetlené naozaj máločo. Sme vtrhnutí do víru postáv a pojmov. Takmer v každej vete je niečo, o čom nevieme, čo si pod tým predstaviť. Iste, autor aspoň naznačuje. A mnohé veci časom do seba zapadnú, ak si ich, pravda, budete po tom strašnom počte strán ešte pamätať. Autor nám však nedáva dostatočnú motiváciu na to, aby sme ten strašný počet strán zdolali. Nijako sa nesnaží nás zaujať (začína scény opismi, čo je jedno z najväčších ziel), akoby si neuvedomoval, že nikto nemá povinnosť prehrýzať sa jeho knihou, tobôž takou hrubou – že buď nás so záujmom drží, alebo ju odložíme. Ja som ju neodložila len preto, že som, výnimočne, povinnosť prehrýzť sa touto knihou mala.

Dlho, dlho chýba jasná predstava o tom, čo sa tam vlastne deje, pretože prvé desiatky strán sú preplnené pojmami, ktoré nám nič nehovoria. Akoby boli v cudzom jazyku. Navyše vždy, keď by sme sa mohli v nejakej dejovej línii konečne zabývať, vtrhne nás do novej plnej nových pojmov a nových postáv. A toto robí stále znova a znova. Postavy pribúdajú po celú knihu, kým súvislosti medzi nimi sa budujú len veľmi, ale naozaj veľmi pozvoľna. Až príliš pozvoľna. Zaujímavé to začína byť až pred koncom.

Tiež ma zaráža, aký slabý je ústredný motív spomenutý v anotácii. Takmer nikto sa rozširovania Prázdnoty skutočne nebojí, necítiť jeho strach zo zániku všetkého, čo pozná. Čo tam po zničení celej našej galaxie, keď nás trápia banality, však? Sem-tam ktosi tento problém spomenie, ale bez štipky naliehavosti a záujmu. Okrem iného aj vinou tohto sú všetky postavy nesympatické.

Páčila sa mi iba jedna dejová línia – Inigove sny. Tá bola písaná tak, ako má byť. Postupné uvádzanie do sveta, postavy pribúdajú pozvoľna, sú poriadne predstavené, majú aj hlbšie emócie a sú lepšie stotožniteľné. Aj jej svet je veľmi odlišný od nášho, pripomína však viac fantasy príbeh. Vrátane fantasy klišé, akým je hlavný hrdina mládenec so supersilnými „magickými“ schopnosťami. No po hromade chaosu okolitých dejových línií sa mi trocha klišé normálne aj žiadala. Je fajn, že autor má schopnosť písať takto odlišne, len prečo to nevyužíva viac? Ako celok sú Sny totiž veľmi únavné dielo.

3 04.08.2022

Čítala som ako dieťa a ide knihu, ktorá patrí medzi najvplyvnejšie môjho života. Jej nápady, atmosféra i prostredie ma tak fascinovali, že som na základe nej napísala román, poviedku a dnes pracujem dokonca na sci-fi tetralógii, ktorá má počiatočný námet práve v tejto knihe. Kolumbovia zo základne Ganymedes sú písaní jednoducho, tak jednoducho, že dospelému čitateľovi to ani zďaleka toľko nedá, ale pre deti primerane. Ničoho v knihe nie je priveľa ani primálo, príbeh sa utešene vyvíja správnym tempom, drámu v ňom rýchlo strieda humor. Obávam sa však, že táto knižka toho už súčasným deťom veľa nedá. Predsa už ide o zastaranú sci-fi, kde sa informácie zaznamenávali na pásky a počítač bol luxusná vymoženosť. No hlavne myslenie a jazyk postáv sú dnes už značne vzdialené súčasným knižkám pre dospievajúcich. Hoci hrdinovia príbehu sú pubertálni chlapci rozličných národností, rozprávajú takou írečitou starosvetskou slovenčinou, že človeka nenechá na pochybách, že nejde o preklad. Dnes však už tak ani na Slovensku nikto mladý nerozpráva a je zjavné, že v ďalekej budúcnosti už dupľom nebude. Takže tak. Vo svojej dobe pre čitateľov plus mínus vo veku hlavných hrdinov (10 – 15 rokov) to bolo dokonalé dielko, podpísal sa však na ňom zub času.

3 28.07.2022

Dielo o ľúbostnom trojuholníku pre čitateľov, ktorí nechcú túto typickú tému červenej knižnice čítať v prevedení červenej knižnice. Toto je prepracovanejšie, hlbšie a najmä ani trochu nie idylické či romantické. Napriek tomu však nebolo pre mňa. Keď scény začnú byť konečne trochu napínavé, nasleduje preskok do iných scén, do ktorých je veľký problém sa začítať. Dej bol prakticky minimálny a vlečúci sa, čo by mi až tak nevadilo ako skutočnosť, že bol prekladaný zdĺhavými opismi a najmä ponormi do oblastí z rôznych odborov. Na jednej strane klobúk dole pred autorovou rozhľadenosťou, na druhej strane to ale ľuďom mimo odboru nič nedá. Ako biologička som rozumela len biologickým pasážam, ale tie literárne, filozofické a náboženské ma riadne nudili. Človek, čo dané diela nečítal a téme sa nevenuje, pri nich skrátka nemá ani obraz ani zvuk a snaha autora priblížiť mu tieto pasáže je minimálna. Ďalej ma neoslovili ani hlavné postavy, aktéri trojuholníka, všetci traja nesympatickí. Leonard bol z nich najhorší a duševná choroba to vôbec neospravedlňuje, ale ani k Madeleine a Mitchellovi som si nevytvorila pozitívny vzťah. Hoci sme sa do ich hláv ponárali niekedy dosť podrobne, aj tak som im a ich rozhodnutiam zďaleka nie vždy rozumela. Príbeh sa dá chápať aj ako učená omáčka okolo obohratých ľúbostných patálií, ktorým však možno uznať aspoň originálny koniec.

3 21.03.2022

Smutná kniha. Veľmi smutná, rovnako ako prvý diel. Opäť rieši celú tragédiu konca priateľstiev – rieši ju poriadne, do hĺbky, čo je obrovské plus oproti iným románom, ktoré stále dookola premieľajú len partnerské, prípadne rodinné vzťahy. Znova predostiera myšlienku, že sex priateľstvá nenávratne ničí. Napriek tomu asi o pol hviezdičky slabšia ako Vtedy v lese. Zase tu máme zaujímavý úvod, strhujúci záver, no medzi tým oblasť so spomaleným dejom, kedy má človek pocit, že celé desiatky strán ho nikam neposunú. Nebolo to ešte nudné, ale rozhodne to nie je kniha pre tých, čo čakajú akciu na každom kroku. Taktiež som nebola až tak dokonale napojená na rozprávača ako v jednotke. Cassie rozoberá veľa svojich vnútorných pochodov, a predsa som jej konaniu občas nerozumela. Môj počiatočný podozrivý to nebol, čo ma tiež sklamalo. Na druhej strane sa ale nenaplnili moje obavy z toho, že zostane až toľko nevysvetleného ako zostalo po Vtedy v lese. Aj keď konanie obete vraždy by si vyžadovalo lepšie rozobrať, lebo z neho stále nie som múdra. Diskutujúci podo mnou vravia preškrtať, ja vravím, že chce viac, viac, viac. Spojiť ojedinelé náznaky, zodpovedať bezpočet otázok „prečo?“ na jednotlivé postavy. Tak ako v jednotke, aj tu sa pýtam, prečo sa aktéri tak neomylne ženú do nešťastia a lámu sebe aj druhým srdcia.

Anotácia je nevydarená. Čo by som v nej určite zdôraznila je, že ide o voľné pokračovanie Vtedy v lese. Že udalosti z prvého dielu sa budú spomínať aj tu, hoci decentne, okrajovo, bez výrazných spojlerov, aby nepokazili zážitok tým, čo predošlý diel nečítali. Že zavraždené dievča neuveriteľne sa podobajúce Cassie je bývalá identita Cassie z čias jej práce v utajení, čo robí celú vec ešte tajuplnejšou. Že je to dobré pre tých čitateľov jednotky, ktorí chcú vidieť príbeh Roba a Cassie z pohľadu Cassie a dozvedieť sa o ňom ešte jeden zdrvujúci, prekvapivý fakt.

Po ďalšom dieli už ale nesiahnem. Frank ma totiž naozaj nezaujíma.

3 13.12.2021

Výborný nápad napísať niečo o postavách mimo hlavného príbehu a tak trochu si vystreliť (aspoň ja to tak vnímam) z pubertálnych vyvolených, ktorými sú iné knihy preplnené. Aj obálka sa mi páči.

Ale nebolo to dobre spracované. Postavy mi boli nesympatické, ich city plytké, povrchné, pre mňa nepochopiteľné, nestotožniteľné. Nefandila som im a nad ich správaním som iba krútila hlavou. Tiež ma fascinovalo, ako málo sa pozastavovali nad paranormálnymi javmi. Tie uletené popisy kapitol som od istého momentu prestala čítať, dobré sú iba na to, aby doplnili trošku vysvetlenia do tých fantasy vsuviek. Celé to bolo akési rozbité, nefunkčné. Keby bolo prežívanie postáv excelentne spracované a knižka povedzme dvakrát hrubšia, možno by som to zhltla aj s navijakom. Takto ďakujem, neprosím.

3 26.10.2021

Nebola to zlá kniha, no podľa nadpisu aj jej začiatku som očakávala niečo iného. Čakala som – kto by to bol povedal, že? – že bude celá venovaná sociálne úspešným psychopatom, analýze ich správania, spôsobu ich fungovania. Napríklad by ma bolo veľmi zaujímalo, odkiaľ psychopati – keďže nemajú empatiu – presne vedia, čo na ľudí platí, čo v nich vyvoláva tie správne pocity, akým spôsobom sa nimi učia manipulovať. Veď žiadna vysoká škola manipulatívna, ktorú by mohli navštevovať, neexistuje. No odpovede som sa nedozvedela. Namiesto toho sa so psychopatmi, aj to v širších súvislostiach, stretávame iba na začiatku. Stred je skôr taký povzdych, kam ten náš svet speje, kritika ľudskej hlúposti, vyjadrenie názorov na rozličné spoločenské a filozofické témy. Niežeby som sa s autorom nestotožňovala, s jeho závermi som skoro vždy súhlasila a bolo to užitočné, aj keď nie práve najjednoduchšie čítanie. Len nespĺňa očakávania, ktoré dáva svojím názvom. Ani posledná časť knihy, prílohy, nie je priamo o nich, popisuje však techniky, ktoré títo narušení ľudia používajú na ovládanie davov.

Ak by som predtým nečítala Chlapca z lesov, bola by som hodnotila o pol hviezdičky lepšie (keby to tu bolo možné). Takto na mňa nezapôsobilo opakovanie motívov z týchto dvoch kníh, napríklad rodiny zloženej z otca, matky a dospievajúcej dcéry, pričom matka je zlá a rodinu opustila. Alebo až prehnaná šikana dievčaťa za jedinú drobnosť. Šikana jestvuje a je vážnym problémom, ale toto mi pripadalo až absurdne extrémne (a ešte znásobené tým, že je to druhý podobný prípad, ktorý nám autor predkladá). Tiež tam na môj vkus bolo až priveľa postáv. Čítalo sa to však dobre a linky osudov sa na konci pekne preplietli.

3 21.06.2021

Zhruba z prvej polovice som bola celkom aj nadšená. Zaujímavá zápletka, realistické prvé reakcie, celosvetové pozdvihnutie v rozličných oblastiach. Príbehy troch rodín, ku ktorým sa vrátili ich zomretí blízki, som dychtivo hltala (hoci Elvy + Flora ma bavili najmenej). No sila príbehu postupne slabla. Na môj neveriaci údiv nemŕtvi akosi prestali väčšinu ľudí a najmä vedcov zaujímať, nikto sa nič nepokúša urobiť pre ich záchranu, a pointa je strašne otrepané klišé. Navyše sa línia Elvy + Flora vôbec neuzavrela a absolútne nechápem, akú úlohu tam zohrala postava Petra. Škoda, iba priemer.

3 21.05.2021

Po Chlapcovi z lesov ide o veľké sklamanie. Už od prvých riadkov ma nepríjemne zarazilo, že kniha je písaná veľmi jednoducho. Akoby to autor písal o zhruba dvadsať rokov mladší, nevyzretejší. Prosté, polopatistické slová míňajúce sa účinku. Tú veľkú lásku som hrdinovi ani na chvíľku neverila. Ani to, s akým stoickým pokojom zvládal situáciu, keď začala ísť do tuhého. Nevedela som sa stotožniť s ničím. Nemám ani tak výhrady voči príbehu, ale to podanie... Dám autorovi ešte šancu a budem dúfať, že jeho iné knihy budú už oveľa inteligentnejšie.

3 02.05.2021

Prehrýzala som sa tým bez nadšenia. Áno, iná doba, iný jazyk, iný štýl... ale poznám aj akčné, čítavé a dychberúce dobové romány. Tento k nim nepatril. Zdĺhavý, ťažkopádny a nudný najmä v prvej polovici. Pasáže v zámku Blackwater (azda si si dobre pamätám názov) boli mojimi najväčšími čitateľskými útrapami. Záporné postavy, možno s výnimkou Fosca, boli vykreslené veľmi nevierohodne. Aj kladné majú čo doháňať. Podivné zdravotné problémy postáv boli úsmevné - paničkám stačí troška stresu a už sú choré na omdletie alebo rovno na umretie, zo zmoknutia sa zase chytí týfus... Možno keby som to čítala o dvadsať rokov mladšia, hodnotila by som to lepšie. Ale toto nebolo pre mňa. Žiadna atmosféra a ani napätia ktoviekoľko nie.

3 24.04.2021

Dobrý triler. Dejovo síce nijako prevratný, máme klasické zdroje napätia aj rozuzlenie. Na ňom je prekvapivé hlavne to, že nebolo príliš prepojené s tým, čo sme čakali. To ale neznamená, že odhalenia a rozuzlenia v knihe poprepájané nie sú. A aspoň to nie je prvoplánové.

Kniha je najmä veľmi dobre napísaná. Jeden z mála románov, ktorého autor si uvedomuje, že keď rozpráva len o takých obkukaných banalitách ako medziľudské vzťahy, nemá o nich rozprávať banálne a klišéovito, ale naopak, čo najviac zaujať. Jazyk je pestrý, detaily zaujímavé a čo viac – prináša nám nefalšovaný pocit hnusu, odporu a telesných tekutín. Nie, nevyžíva sa v opise zohavených mŕtvol, ale prináša z výzoru každej postavy nejaký nechutný detail, prípade nechutné drobné poranenie. V súvislosti s menštruačným cyklom, ktorý postavy skúmajú, a prekvapivými úmrtiami, to prináša ten pravý pocit hnusu. A presne to v knihe tohto typu na takúto tému očakávam. Veľkým pozitívom je aj reakcia hlavnej hrdinky na vraždy a úmrtia – je z nich primerane zdesená, šokovaná, otrasená, šalejúca. Žiadne nepresvedčivé mávnutia rukou nad stretnutím so smrťou. Napriek tomu mi ale hlavná postava nebola sympatická. Okrem iného aj svojím presvedčením, že chlapi rastú na stromoch, stačí natiahnuť ruku a nejakého si odtrhnúť, len na to akurát nemá čas...

3 12.02.2021

Bola som naozaj zvedavá, ako sa zápletka vyvinie. Útrapy hrdinu počas pokusu o útek z mesta som s ním prežívala úplne citeľne No vysvetlenie stálo na vode. V rozuzlení možno toho napadnúť toľko, že škoda slov.

3 18.11.2020

Táto klasika ma sklamala. Áno, aj potom, ako prižmúrim oko nad dobou, v ktorej bola písaná. Logika ale existovala už vtedy. Príbeh je krajne nevierohodný a tým vôbec nemám na mysli oživenie monštra, ale jeho putovanie po oživení. Autorka toho málo tuší o prírode (jahody rastú pod snehom?), o prežívaní v divočine. Postavy sú príliš jednoduché, ich pohľady obmedzené a reakcie stereotypné.

3 09.09.2020

Kladom príbehu je nadstavba nad klasický triler. Tu sa nejde hurá rovno k vražde, ale je dobre rozobraté aj pozadie postáv, vývoj ich vzťahov a plno atmosféru dotvárajúcich, aj keď dej zdanlivo len málo posúvajúcich situácií. Časť odohrávajúca sa počas vysokoškolských štúdií ma zaujala viac, zvyšok o trošku menej. Celá kniha sa ale čítala dobre. Mínusy? Ani s jedinou postavou som sa nevedela stotožniť. Dve z kamarátok boli antipatické a Kate bola absolútne príšerná. Vôbec som nechápala, prečo sú z nej všetci úplne paf. Bola krásna a mala peniaze, ale ku každému sa správala ako taká mrcha, že ono jej tajomné kúzlo išlo úplne mimo mňa. K neuveriteľnostiam sa pridala aj výdrž jej krásy pri jej životnom štýle. Tak celý život je na alkohole, omamných a striedavo povzbudzujúcich látkach, a pri takejto životospráve je aj v štyridsiatke očarujúco krásna? Taktiež emočne to pre mňa nebolo až také silné, ako to zrejme chcelo byť.