DzordanoChruno
přečtené 158
Záhrada kostí
2008,
Tess Gerritsen
odpad!
Je to ponuré, studené, vlhké, plné smradľavého hnisu, vyvrhnutých vnútorností, rozkladajúcich sa mŕtvol, páchnucich bezzubých dychov odporných špinavých sviniarov, hlavné postavy nemajú čo jesť, čo si obliecť ani kam ísť. V knihe nie je ani štipka humoru a pôsobí obzvlášť deprimujúco. Stále tam prší, mrzne alebo je hmla. Ak vás toto láka, čítajte. Ale ak nechcete byť sklamaní, nečítajte až do konca. Autorkina práca na tejto knihe sa podobá maliarovi, ktorý mesiace trpezlivo vykresľuje najjemnejšie detaily a odtiene na svojom diele, no pred záverom na plátno vychrstne kýbel sračiek. Tak ako je úvod knihy presvedčivý, tak je záver tupý a neuveriteľný; autorka tú zbierku hlúpostí, náhod a nepravdepodobností namixovala tak zle, že musí znechutiť každého s IQ nad 25. Nevadí mi červená knižnica ani zbytočná súčasná dejová linka, obe som preskakoval. Vadí mi ale, a to zásadne, autorkin skrat v hlave, ktorý ju presvedčil o tom, že nitiek v knihe musí byť milión a všetky sa v závere musia za každú cenu rozpliesť, nech už je to urobené akýmkoľvek primitívnym spôsobom. A že jej to čitatelia zožerú aj s navijakom... Teta by nemala písať detektívky, nech sa radšej venuje dejinám lekárstva alebo historickému románu. Za mňa je to odpad, dokonca ešte horší ako detektívky Michaely Klevisovej. Bohužiaľ, začínam sa priklánať k zovšeobecneniu niekoho z diskusie nižšie, že ženy nevedia napísať kvalitnú detektívku.... celý text
Kto by už kradol nohy!
1980,
Gert Prokop
Naivné, ako takmer každá sci-fi, ale neberie sa to príliš vážne, takže sa to vďaka miernej irónii a občasnému humoru dalo čítať. Postupne však kúzlo vyprchalo a čím viac riešil Timothy prípady nie logikou, ale s rayvolverom a vydieraním, prestalo ma to baviť úplne a knihu v polovici odkladám nedočítanú.... celý text
Malý Mikuláš
1997,
René Goscinny
Tak pre veľkých čitateľov to môže byť stráviteľné iba z nostalgie, ak to čítali ako deti. Inak je to plné zloby, mne to vtipné nepríde.
Maigret má strach / Maigretova dýmka
1979,
Georges Simenon
M. má strach: Napísané je to bravúrne, zaujímavo; rozhovory sú skôr v náznakoch, nedokončené, väčšina postáv tápe a je si toho vedomá. Maigret je mizantrop, ktorý to nikomu neuľahčuje, nechá ich topiť sa v kakaniciach. Ale pointa moc uveriteľná nie je a na môj vkus je to príliš socialistické. No a Maigretova dýmka je úplný blábol, odpad, vycucané z prsta, nedáva žiadny zmysel, ako sa pán detektív dopracoval k rozuzleniu.... celý text
Dům na samotě
2011,
Michaela Klevisová
Cesta do plytčin ženské duše...Nejak som to dočítal, ale detektívka to nebola ani náhodou, skôr román na pokračovanie z nejakého feministického občasníka. Väčšinu knihy totiž zaberajú analýzy ženských myšlienkových pochodov. Toľko plytkosti a gýču pokope ako je v tejto knihe sa ťažko hľadá; pripomína mi to súčasnú českú filmovú tvorbu: veľa rečí, krásne obrázky, ale žiadna hĺbka a emócia. Akoby to bolo napísané pri zapnutom StarDance v pozadí. Len pár postrehov na ilustráciu toho, čo píšem: Vonku sú ťažké mraky, ale vnútri poletujú trblietavé zrnká prachu v lúčoch, ktoré presvitajú cez okno... Alebo: Hlavný neverník je absolútny pedant vo všetkých smeroch, ale dvakrát zabudne v pohovke podpísaný list od frajerky, kde ho žiada o sexi spodné prádlo... Alebo: celý večer výdatne prší, ale za džípom policajta sa ráno vznášajú kúdoly prachu. (Už tu snáď chýba iba záverečná scéna, kde milenci odchádzajú v objatí na koni v ústrety zapadajúcemu slnku). Takéto nelogizmy a prvoplánové vsuvky musia urážať každého milovníka poctivej detektívky. No a záverečné vyriešenie prípadu "Kaderník" je škoda komentovať, celý lajtmotív knihy je nedôveryhodne objasnený na predposlednej strane... Navyše: čo sa stalo s Radimom? Pani spisovateľka by mala radšej zmeniť žáner, napr. na vtipné kuchárske knihy. P.S. Kniha má 87%... naozaj stačí vačšine čitateľov tak málo na tak vysoké hodnotenie?... celý text
Zmizela v mlze
2017,
Michaela Klevisová
Ani neviem, prečo som to dočítal. Bola to skôr štúdia chaosu v hlavách ženských postáv, než detektívka. Predpokladám, že ženy budú knihu hodnotiť lepšie než muži. Je to sexistický názor? Určite! Idem si overiť jeho platnosť prečítaním komentárov.... celý text
Možná, možná ne
1996,
Robert Fulghum
Veľa zaujímavých postrehov a zamyslení na témy, ktoré sa dotýkaju každého, alebo by sa mali: láska, život, smrť. Nie je to nič objavné, autor skôr pomáha spomaliť a všímať si veci v sebe a okolo nás. Žiaľ, v knihe je aj zopár vyslovene nudných či trápnych pasáží (rozjímať o blahodárnych účinkoch pitia šťanky je pod úroveň autora aj čitateľa). No a výpočet kapitol uzatvárajú pasáže, kde sa prejavila autorova sebestrednosť (pýcha je mocná čarodejka); Fulghum je presvedčený o svojej genialite a niekedy to zle maskuje. Hyperaktivita a rozdávanie múdier na každom kroku (dirgovanie orchestra, naivné hry na úvod každého jeho seminára, a pod.) spolu s americkým zlozvykom "s každým sa dať do reči a obohatiť ho svojimi univerzálnymi zisteniami" - na to som už alergický. Ceklovo teda iba priemer.... celý text
Od začátku do konce
1998,
Robert Fulghum
Fulghuma mám rád. Resp. mal som, pred 30-mi rokmi. Vtedy boli jeho prvé knihy svieže a obohacujúce. Zostarol som? Zostarol Fulghum? Táto kniha je písaná nasilu. Je v nej pár pekných postrehov, ale mám pocit, že autor už nevedel, o čom má písať a tak to umelo našrouboval akože na rituály, pričom polovica knihy sú nudné opisy všedných udalostí všedných osôb. Bez preskakovania som to nedal. Skrátka, písanie mu celkom slušne vynášalo, tak musel písať ďalej, i keď nápady už boli minuté. No a z druhej stránky: radšej mám životné poučky od človeka, ktorý niečo preskákal a vytrpel. Ťažko aceptovať mudrlantské reči o pravde a láske od chlapa, ktorý je už medzitým tretí krát ženatý, pričom prvú ženu poslal do minulosti kvôli druhej, ktorú stretol na budhistickom telovýchovnom sústredení, a tú druhú poslal do kelu kvôli tretej, o 40 rokov mladšej, ktorá ho očarila na kurze tanga. Asi mala tangáče, dědek oplzlej :-)... celý text
Noc jako stvořená pro nevěru
2005,
Zdena Frýbová
V Mojmírových myšlienkových pochodoch a chovaní sa so zahanbením občas nájdeme. Kniha je v tomto trefná a ide pod kožu. Vtipné je to však iba zriedka, uplne to zabije nekonečné opakovanie toho istého. Mojmírova kapitola zaberá 66% knihy a polovicu z toho som musel preskočiť, bola to neskonalá nuda. Časť o Marianne bola fajn, ale príliš krátka. Zvyšok bol tiež pomerne nezáživný, koho už mohli baviť nekonečné opisy Drahuškinho kulinárskeho umenia, alebo aké všetky veci mu nahádzala do auta? Oproti zbytočnej dĺžke je ešte horšie stráviteľným čierno-biely dej. Muž je tupec, neschopný v akejkoľvek oblasti. Manželka (ale aj jej brat, jeho žena, právnik a jeho žena) sú zas tí absolútne kladní hrdinovia. Takže dokopy mi kniha veľa nedala.... celý text
Spalovač mrtvol
2007,
Ladislav Fuks
Autorovi som neuveril, že tak pokojný, milujúci a v žiadnom ohľade nesubmisívny človek môže prejsť tak významnou zmenou s fatálnymi následkami. Chýba mi tam sklon aj motív - pri prvom dotyku s fašizmom mu musel v hlave zaznieť poplach a mal zdvihnúť kotvy, alebo sa minimálne proti zlu vymedziť. Napriek tomu je kniha napísaná dobre, od začiatku sa viac a viac desíte toho, že príde niečo hrozné. Samotný čin je až psychopatický a rýchly, ale aspoň v mojom prípade nastalo "uvoľnenie", že už k tomu došlo a nebude pokračovať napínanie nervov večným ospevovaním "nejvznešenějšího jízdního řádu". Kniha zároveň ponúka možnosť pohľadu z druhej strany, očami "vyvolenej" rasy. Niežeby to ich činy ospravedlňovalo, ale pomôže to ozrejmiť, ako sa neempatický človek a národ dokážu nadchnúť myšlienkou, síce úplne zvrátenou, ale cez ich optiku vznešenou a spásonosnou. Je to mementom aj do dnešných dní.... celý text
Městečko jako malované
2008,
Pavel Frýbort
odpad!
Takú hlúpu knihu som už dávno nečítal. 90% z nej sú chlastanie a krčmové tlachy, vo zvyšku hlavný hrdina - tučný chmuľo, vydierač a nesympaťák, zaľúbený do seba, mudruje o živote, kláti mestské paničky a odhaľuje vrahov. U kníh mám rád mnohorozmernosť, dotyk hlbokého, nadčasového. Táto zlátanina má len jeden rozmer, priamku nudnosti a zbytočnosti, ktorá sa tiahne donekonečna.... celý text
Den jako stvořený pro vážnou známost
1989,
Zdena Frýbová
Stavil by som sa, že autorka opisuje reálne postavy v reálnych situáciách. Ťažko uveriť, že tak dokonale vykreslené osudy a zápletky sú iba vymyslené. Prvé dve poviedky ma trocha nudili, ale potom som za začítal a našiel som tam aj kus vlastných slabostí. Každá postava má čosi do seba, ale Holománek je kráľ!... celý text
V lesích
2010,
Tana French
Škoda, že je hlavný hrdina hlupák a slaboch. Autorka ho nevykreslila veľmi dobre, nezíska si sympatie čitateľa. Rovnako ani Rosalinda, ktorá sa nielen menom podobá na postavu z mexickej telenovely. Ťažko uveriteľné postavy. Kniha je napísaná výborne, no hodnotím nižšie, ako si zaslúži, keďže Frenchovej knihu "Podoba" som zas mierne nadhodnotil.... celý text
Lidské srdce
1996,
Erich Fromm
Véľmi zaujímavé čítanie, žiaľ, navrhované riešenie je utopické až naivné, zaváňa komunizmom. Aby bol na svete mier, musia sa všetci mať rovnako dobre - to je podobné, ako napísať, že ľudia nebudú túžiť po jedle, keď budú mať plné bruchá. Dosiahnuť taký stav je nemožné, nerešpektuje to ani ľudskú povahu, aby regionálne geografické či kultúrne rozdiely.... celý text
Podoba
2010,
Tana French
Tých ťažko uveriteľných vecí je tam veľa: dokonalá dvojníčka, s rovnakým menom, zvláštny postup vyšetrovania a hlavne fakt, že tá pretvárka nebola odhalená po 5 sekundách... Kvôli nim som mal zo začiatku pocit, že to bude mysteriózny žáner. Ale je to psychologická kniha, napísané tak dobre, že som prekusol aj jej zbytočnú rozvláčnosť a extrémnu dĺžku. Ako môže niekto napísať dielo, ktoré je tak premyslené do najjemnejších detailov? Každý rozhovor je vypointovaný a konanie postáv uveriteľne obhájené. Má v tom autorka vopred jasno, alebo to tvorí "za pochodu"? V tomto ohľade je to geniálna kniha a z hviezdičiek teda neuberám napriek spomenutým slabinám.... celý text
Zelňačka
1985,
René Fallet
Toto je presne kniha z kategórie "Krásna literatúra". Nádherné čítanie, bez gýča a pátosu, s jemným sarkazmom, o sile priateľstva. Pokrok a peniaze sú ničím v konfrontácii s vekom, smrťou a odpustením. Dvaja starí kamaráti vlastnou jednoduchou optikou pomáhajú čitateľovi rozpoznať, čo je v živote dôležité. Nie je to však napísané mravokárne, skôr poeticky a láskavo, ako staré české knihy a filmy. Navyše, kniha je podaná veľmi vtipne a napriek tomu, že humor je častokrát jednoduchý, nie je nikdy fekálny. Tomu hovorím umenie. Klobúk dole aj pred famóznym českým prekladom, každé slovo je presne také, aké má byť, a na správnom mieste. Zostáva mi už len dúfať, že niekedy takú pravú zelňačku aj ochutnám :-)... celý text
