yerry komentáře u knih

Osudy Brena Camerona medzi Ateviami pokračujú. Kniha sa nesie v duchu predošlých dvoch. Psychologický príbeh spojený s politickými machináciami odvíjajúci sa na jednej planéte vo vesmíre. Táto časť prináša konečne rozuzlenie, vyjasní niektoré aspekty a aj pre suchopárneho Camerona dopadne dobre. Dej sa nesie presne v duchu predošlých dielov, keď príbeh akceleruje až k akčnému záveru.

Preklad do češtiny je veľmi kvalitný, musím však knihe ubrať opäť jednu hviezdičku, prvý diel ma totiž zaujal najviac, keďže to bol pre mňa nový prístup k sci-fi zo strany autorky, u pokračovaní som už vedel, čo môžem očakávať..

5 04.01.2012

Lien Rag zostane u drevorubača Hansena kvôli svojej láske Jdrou, ktorá patrí medzi zrzavých ľudí, teda stáva sa z neho dezertér. Medzičasom vďaka vojne na dvoch frontoch so Sibírskou a Panamerickou spoločnosťou ale aj vďaka rasistickej kampani neokatolíkov odchádzajú zrzaví ľudia hromadne preč, čo má za následok nedostatok pracovnej sily na tie najťažšie práce. Transeurópska spoločnosť preto podniká kroky na využitie zrzavých ľudí ako novodobých otrokov, začína veľký lov. Počas jednej cesty do mesta, kedy Lien ani Hansen neboli prítomní, bola Hansenova farma prepadnutá lovcami ľudí, Hansenova manželka bola znásilnená a Jdrou s ostatnými zrzavými ľuďmi odvlečení. Lien sa Jdrou vydá okamžite hľadať. Musí však prekonať niekoľko úskalí, dokonca aj väzenie. Napodiv snaží sa mu pomôcť aj jeho bývalá láska - sexuálne nenásitná, zvrhlá a nymfomanická Flo Sandová ale aj jeho druhá láska Yeuze. Na konci tohoto dielu čaká Liena prekvapenie.

Zdá sa mi, že úroveň tohoto serálu každým ďalším dielom stúpa. Nájdu sa, ale naivných prvkov je v príbehu čoraz menej, naopak, príbehy získavajú realistickejší nádych. Opis postáv je plastickejší a má ďaleko od čierno-bieleho videnia. Hodnotím ako nadpriemer.

5 04.01.2012

Táto časť sa nesie v znamení vojnového konfliktu medzi Transeurópskou a Panamerickou spoločnosťou. Lien Rag bol vzatý na milosť s tým, že vo vojnovom stave poskytne svoje služby Transeurópskej spoločnosti. Opäť sa tu stretne so starými známimi Skollom a Harnom Merlom. Nový problém sa vyskytne v Glass Station, kde dobyvateľské jednotky Transeurópanov narazia na tvrdý odpor, nie však ako predpokladali zo strany panameričanov ale zrzavých ľudí s laserovými zbraňami čo je veľmi čudné, keďže títo za ľudí vpodstate nie sú ani považovaní kvôli svojej mentálnej úrovni paleolitického človeka. Ich spoločnosť sa začína formovať a prerastať do akejsi marxistickej formy feudalizmu. Z pozadia za nitky ťahajú neokatolíci, ktorí na jednej strane podporujú rasové pogromy na zrzavých ľudí a na strane druhej organizujú aj revolučné brigády tejto rasy. Po stroskotanom vzťahu s Flo Sandovou, sa ochladzuje aj vzťah Liena k Yeuze. Naopak erotické vášne u Liena vyvolá mladá a krásna chlpatá "zrzaňa" Jdrou. Zopár erotických pasáží teda nebude chýbať ani v tejto časti. Tentoraz dávam maximálny počet bodov.

5 04.01.2012

Túto knižku tvorí ako keby súbor poviedok, akýchsi výrezov z rôznych časových úsekov zo života Nadácie (Základne) zaznamenávajúci priebeh udalostí počas niekoľkých generácií (storočí) po tom čo encyklopedistov vystriedala autokratická moc v rôznych obmenách.

V 1. polovici knižky autor opisuje útok Ríše proti Nadácii a čelenie tejto kríze zo strany Nadácie. V 2. polovici knižky je opisovaná kríza medzi až príliš autoritatívnou vládou Nadácie a jej demokratickou opozíciou v podobe slobodomyselných obchodníkov, do ktorej však zasiahne nepredvídateľný faktor v podobe nezvyčajnej bytosti - mutanta, ktorý má zvrátiť priebeh dejín a postaviť tak Sheldonovu psychohistóriu naruby. Knižka má pomerne spád, viac ako dej samotný ma zaujali Asimovove konštrukcie a myšlienky, ktoré sú v knižke zväčša len naznačené. V niektorých okamihoch som nadobúdal dojem, že čítam politologickú príručku, čo mi ani veľmi nevadilo. Hodnotím ako lepší priemer. Možno by som dal aj viac, ale knihu som čítal s časovými odstupmi, takže sútredenosť nebola najvyššia, mohla mi ujsť niektorá z poínt.

5 27.08.2011

Môj pocit po prečítaní tejto časti Nadácie je dosť rozpačitý a to je ešte dosť mierny výraz. Som sklamaný. Ústredná postava Hari Sheldon tu vyznieva ako egoista, na ktorého makajú desiatky rokov iní ľudia. V knihe som nenašiel žiadnu hlbšiu myšlienku okrem opisu úpadku impéria na príklade váľajúcich sa odpadkov na chodníku, nedostatku kreditov na jeho projekt a až smiešne vyzerajúcich pouličných bánd, keď 70 ročný dedko jednou ranou svojej palice zrazí na zem troch z nich a následne je označený za útočníka :-)

Aby som len nekritizoval, v knihe som našiel aj pár miest, ktoré ma trochu zaujali, napr. že daň na hlavu (v Anglicku známa Poll Tax železnej lady) vedie k sociálnej destabilizácii a pod.. To sú akože psychohistorické postrehy Hariho Sheldona po niekoľkých desaťročiach matematických výskumov.

Knihu som napokon s heroickým úsilím zdolal a oddýchol som si. Moje hodnotenie: ak by som začínal touto knihou, asi by som po ďalších Asimovových knihách nesiahol, je to tuším to najhoršie, čo som od neho doposiaľ čítal.

5 27.08.2011

Táto kniha opisuje ako Ford prerazil vďaka "vedeckému riadeniu výroby", výmenou kvalifikovaných pracovníkov za menej kvalifikovaných a teda lacnejších, zavedením bežiaceho pásu - linky a tým zvýšením produkcie a znížením ceny. Veľmi poučné čítanie. Sinclair ako ľavicový spisovateľ vnáša do príbehu ľudský rozmer a nie príliš optimistický záver.

5 25.08.2011

Priznám sa, že som od knihy očakával viac. Dej celej tejto série o Galaktickom impériu by mal chronologicky spadať medzi sériu Románov o robotoch a sériu Nadácia. Čakal som, že kontinuita nebude dodržaná, ale že nebude vôbec žiadna som nečakal. Pomery na Zemi v tomto románe sú ešte horšie ako v predošlej sérii o robotoch a opakujúce sa stereotipy o pozemských zadubených nacionalistoch s fašistickými tendeciami a na druhej o ich namyslených vesmírnych príbuzných s narýchlo načrtnutým a zbúchaným ľúbostným vzťahom tentoraz vesmírčana a pozemšťanky na mňa už pôsobilo ako opakujúce sa klišé. Celkovo knihu hodnotím ako slabší priemer.

5 23.08.2011

Vskutku najlepšia časť tejto série o robotoch. Po dvoch storočiach sa tu opäť stretávame s Gladiou, robotmi Giscardom a Daneelom a praprapra-potomkom Eliáša Baleyho drsným a ostrieľaným osadníkom. Ústrednými postavami sa však stávajú roboti. Nosnou témou knihy je modifikácia troch základných zákonov robotiky a aplykovanie tzv. nultého zákona. Kniha je docela dobre písaná a tentoraz ma upútala hneď od prvej strany. Dávam maximálne hodnotenie s prihliadnutím na autora ako klasika sci-fi.

5 23.08.2011

F-Station je mesto na železničných koľajniciach, ktoré sa vzoprelo Spoločnosti a preto musí byť odsunuté k fronte, v ktorej Spoločnosť bojuje s inou Spoločnosťou. F-Station nesie so sebou aj vysvetlenie záhady "Šikmej trate". Nikto totiž nevie, čo to tá Šikmá trať vlastne je...

Svet v tejto postkatastrofickej románovej sérii je celý pod ľadom a snehom. Z tohoto dôvodu ho ovládli železničné spoločnosti a väčšina ľudí žije vo vlakoch na koľajniciach. Týchto niekoľko Spoločností vedie voči sebe permanentnú vojnu.

V tomto svete žije aj hlavný hrdina románu glaciolog Lien Rag, ktorý šéfuje jednej lokomotíve až do času, než prijde na jeden otrasný poznatok, vďaka čomu sa stane disidentom.

Príbeh je pretkaný množstvom erotických scén. O Liena sa totiž začne zaujímať guvernérova dcéra Floa, ktorá ho vďaka svojmu vplyvu dokáže vysekať z viacerých lapálií, ktorá ale dáva prednosť sexu pred akýmikoľvek inými vecami.

Román je docela dobre písaný a zaujal ma, nebyť niekoľkých prázdnych pasáží vyznievajúcich do stratena a pôsobiacich ako vata, možno by som aj zahlasoval za maximum, ale čítal som aj lepšie...

5 23.08.2011

Cesta Mri pokračuje pozvolne ďalej, spoločne s jediným človekom Duncanom, ktorého Mri prijali, na ich pôvodnú materskú planétu. Duncan sa pomaly vnútorne pretvára a nemá to vôbec jednoduché. Vonkajší aj vnútorný svet Mri je totiž úplne odlišný od toho ľudského aj od sveta Regulov. Cherryhová bravúrne pokračuje v rozohratej partii politických vzťahov, osobných pohnútok, rôznych fylozofií, sociálnych vzťahov a odtieňov komunikácie v rámci druhu a medzi druhmi.

Akčné a bojové strety u Cherryhovej nedominujú ale nechýbajú tu. Ak k nim dôjde sú veľmi pôsobivé a zvyčajne s veľkým dopadom pre ďalší dej, majú hlbší zmysel. Pritom autorka necháva určité veci skryté. Pohľady a konanie jednotlivých rás a jednotlivcov sú ako v reále. Jednajú na základe im dostupných informácií a poznaniu, ktoré nemusia byť vždy úplne pravdivé alebo môžu byť dokonca zavádzajúce. Je to science fiction, ktorého predobraz je mrazivo podobný s našou realitou…

4 03.12.2017

Jedna z tých lepších a vo svojom čase hádam aj najlepšia antológia sci-fi poviedok vôbec vydaná u nás. Vyslovene slabé poviedky sa tu nenájdu. Autormi sú všetko staré známe mená. Ak by som mal vybrať zo všetkých desiatich to najlepšie, vyzeralo by to asi takto:

Absolutórium si zaslúži hneď úvodná poviedka od Isaaca Asimova: "Dvestoročný človek" spoločne s nasledujúcou poviedkou od J. B. Blisha: "Obyčajný čas" a poviedkou "Tvar" od Roberta Sheckleyho. Veľmi dobré poviedky tu má spoločná práca Ellisona a van Vogta, ďalej Bob Shaw a William Tenn.

Veľmi cenný na dobu vydania je aj doslov (dnes je to už trochu zjednodušený pohľad), v ktorom je vysvetlené, čo to vlastne Science Fiction je, v čom sa líši od literatúry faktu a v čom od ostatnej beletrie. Aký je rozdiel medzi sci-fi a fantasy, medzi hard a soft scifi. Spomenutý je tu Zlatý vek aj Nová vlna. Poznámky k jednotlivým autorom sú obšírnejšie ako bežné medailóniky v iných antológiách aj napriek ich neaktuálnosti s prierezom zásadných diel u jednotlivých autorov a ich bližšou identifikáciou v prípade pseudonymov.

Knižku hodnotím ako veľmi dobrú až vynikajúcu bez nejakých zásadnejších hluchých alebo slabých miest. Odporúčam.

4 09.01.2017

Objemná antológia s dosť premenlivou kvalitou poviedok. Na môj vkus miestami až moc preideologizovaná hlavne v prípade posledných poviedok od Gerta Prokopa. Niektoré poviedky až novely z tejto zbierky naopak, stáli za to. Vynikajúca bola už tradične Ursula Le Guinová so svojou novelou Svět je les, les je svět, ktorú som už čítal dávnejšie a tuná som ju len prebehol očami. Homo Divisus od Konrada Fialkowského, vydaný aj knižne ako román, bol vynikajúci. Růže pro kazatele od Zelazného a Vzpoura genů od Aldissa patria k už klasickým vrcholom.

Ak by som to mal zhrnúť, tak kvalitné texty vyvažujú tie menej kvalitné a jednoduchým prepočítaním to hodnotím preto ako DOBRÉ čítanie. Pozor, väčšina tzv. poviedok sú dosť dlhé literárne útvary.

4 13.08.2016

Útla knižka pre mládež patriaca k tým najlepším veciam od Heinleina. Svojim vyznením patrí do tej kategórie ako napr. mnou zatiaľ najvyššie radená „Měsíc je drsná milenka“. Antiautoritárstvo, individualizmus a anarchia na Heinleinov spôsob sú tu podobne badateľné. Heinleinov anarchizmus resp. libertariánstvo je trochu zvláštny. Autor by bol medzi anarchistami asi podobný vydedenec o akom písala Le Guinová vo svojom románe. Autor je na jednej strane nesporne vizionár, individualista každým cólom, opovrhujúci štátnymi inštitúciami a byrokraciou. Na strane druhej vyznáva vlastenectvo a mužský princíp. Jeho antimilitarizmus je tiež veľmi zaujímavý, keď veľakrát klin vyráža klinom. Čo teda nieje práve problémom tejto knihy. Plnej vlastenectva a odporu voči nadvláde.

Knižka má spád a nezadržateľný ťah na bránu. Technologicky je už dosť zastaralá, znalcov klasiky a Heinleina však určite zaujme. Plný počet nedávam len preto, lebo niektoré pasáže boli až veľmi skratkovité.

4 06.07.2016

Strhujúci príbeh pre mládež o mladíkovi, ktorý sa túžil stať astrogátorom a letieť ku hviezdam. Samotný vek románu na jeho priebehu nie je takmer vidieť. Heinlein sa tu vyhol špecifikám charakteristickým v 50. rokoch minulého storočia a predostiera tu zakrivenie priestoru vo vesmíre a časové skoky. Ku koncu síce príbeh pre dospeláho čiateľa naberá mierne naivné kontúry, ale to sa dá autorovi odpustiť. Autorov žargón a žartíky aj v tých najvážnejších situáciách opäť nemajú chybu.

Tak ako pred rokmi, užil som si príbeh aj dnes. Ak si to ešte nečítal a máš 9 - 99 rokov, tak to skús. Že ťa to bude baviť, je isté ako dane! :)

4 12.06.2016

Pôvodne som nemal v pláne túto knihu ani čítať ale po zopár záporných reakciách na ňu som podľahol. Bol som pripravený na jednu z najhorších Heinleinových kníh a dobrý výplach mozgu. Ako to začalo odsýpať, pomaly som menil názor…

Jasné, je to totálne nekorektné, primitívne a do určitej miery rasistické. Pozri si dátum vydania originálu a možno sa dovtípiš prečo. Heinlein jednoducho tie ploché žlté ksichty, teda Panaziatov nemusí a vyhladzuje ich na rasovom princípe a má aj prečo. Panaziati to je akási zmiešanina japoncov a číňanov, ktorý dobyli vpodstate celý svet plus samozrejme USA a pretvárajú ho na svoj obraz. Ešte aj komunisti sú oproti nim slabý odvar, a to je u Heinleina čo povedať. Škrt cez rozpočet im však spraví maličká skupina samozvaných diverzantov Made in U.S.A., pre ktorých nič nie je nemožné.

Ak by som to mal zhodntiť, bola to kravina ako hrom. Ak by to nepísal Heinlein, totálny prepadák. Nebyť jeho hlášok a podania príbehu neviem, neviem… Pri čítaní, ktoré inak odsýpa kvalitne, len krútiš hlavou a pomyselné hodnotiace body len naskakujú. Musím však ubrzdiť, aby som to hodnotenie neprepálil. Napriek všetkému a sebe napodiv knihu odporúčam všetkým nadšencom pre klasickú scifi a alternatívnu históriu zvlášť, ak ti teda nevadí určitá nadsádzka.

4 06.05.2016

Poviedková zbierka z Honoverza ale bez Honor Harringtonovej. Zdá sa mi, že obaja spoluatori tu tak trochu predčili Webera. Drake o kúsok a Stirling o riadny kus, teda ak neberiem do úvahy Weberov záverečný tutoriál.

Výbuch šrapnelu je jednoznačne najlepšia poviedka zbierky. Velký výlet zasa priniesol ný pohľad na Weberovo Honoversum v trochu odľahčenejšom štýle. Tá prvá poviedka o stromových kočkách od Webera bola určená viac detskému čitateľovi, preto mi možno až tak nesadla.

4 21.02.2016

Zatiaľ najlepší diel série. Dej sa rozbieha trochu pomalšie ale nie nezaujímavo. Nechýba tu bojový stret, ktorý je síce iba lokálnych rozmerov ale takticky zvládnutý bravúrne. Honor zažije horkosť porážky, stratu blízkych spolubojovníkov a poníženie. Psychológiu a motiváciu protivníkov z Republiky Haven tu zatiaľ Weber zvládol najlepšie.

Sympatické je, že jednotliví protivníci z Havenu už nie sú vykresľovaní ako jednoznačne tí zlí. Trochu mi nesedí ten ich politický systém. Havenská spoločnosť totiž stojí na štyoch pilieroch, ktoré by v takejto forme nemohli v žiadnom prípade koexistovať. Najvyššie stoja legislatívci, ktorí fakticky ovládajú mocenské páky, občanmi sú tzv. dávkari, ktorí nepracujú a žijú z podpory, a niekde medzi je armáda a zložky Štátnej bezpečnosti. Odhliadnuc od toho, že aj napriek vojenskej expanzii, by takýto systém bol ekonomicky asi ťažko udržateľný, patria dávkari do úplne iného typu politického systému. Socializmus či už ľavý alebo pravý sa snaží udržať svojich občanov v plnej zamestnanosti hlavne kvôli kontrole a neponecháva im priestor na samostatné myslenie. Ich systém tu Weber vysvetľuje niečo ako socialzmus sovietskeho typu, kde na úplnej špičke moci jednu radikálnu skupinu strieda ďalšia ešte radikálnejšia a zároveň sa akosi generujú zdroje na ďalšiu techniku a vojnové lode. Takto to však ani v tejto tyranii fungovať nemôže.

Pozor spoiler!!! To hacknutie vesírnej lode bolo síce úsmevné a nereálne hádam ani v brakovej scifi, ale zobral som to tak ako to prišlo, lebo následný sled akcie a deja naozaj stál za to.

Napriek vyššie spomenutým nedostatkom som bol z knižkou viac ako spokojný. Napínavá druhá polovica knihy a strhujúci záver nedovolili knihu odložiť. Military neholdujem ale tento diel som si fakt užil.

4 25.12.2015

Tak konečne som dočítal aj tento posledný diel. Na konci sú moje pocity z Eriksona trochu rozporuplné. Chromák mal v podstate všetko to, čo má výborná fantasy mať ale nemôžem si pomôcť, určité negatívne "príchute" som pocítil. Nemyslím len samotného Chromáka, v ktorom nemal na začiatku série úplne jasno asi ani sám autor, inak by jeho postavu v tomto epose nezačal vykresľovať tak ako ju vykresľoval. Na môj vkus tam bolo strašne veľa pátosu a gumáckych žvástov. Na celej sérii je badať posun od epickosti a temnosti, čo mi sedelo viac, k military literatúre, to už menej. Malo to však zádrhel. Logika samotných stretov pokrivkávala. "Deus ex machina" u Eriksona funguje úplne. Veď autor mal z čoho ťahať pri toľkých postavách.

Tak už len v skratke:
Od genocídychtivých Forkrul Assail som očakával viac, čo sa týka ich počtu aj prejavu - sklamali.
K'chain Che Male - v závere už vyludzovali u mňa úsmev, tiež som od nich čakal viac. Chromáka som čakal temného, nie to rozprávkové torzo, ktoré z neho napokon autor vyrobil. Rôzne tie druhy Tiste tu boli dosť nevýrazné. S T'lan Imass akoby autor nevedel čo spraviť, uhral to s nimi veľmi nepresvedčivo. Karsa splnil svoj účel a mihol sa v pár odstavcoch, ale nič viac. Atď atď...

Ten pressing, ktorý autor od začiatku hral na svojich čiateľov uťal na niekoľkých posledných stranách. Pýtam sa, načo to plytvanie slov cez niekoľko tisíc strán, keď sa to dalo aj trochu inak... Napriek všetkým mojim výhradám, hodnotím knihu nadpriemerne. Iný autor by asi dostal odo mňa plný počet hviezd za takýto počin, nie však Erikson.

4 09.11.2015

Ganymede alebo Ganymedes je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileovych mesiacov. S priemerom 5 262 km je najväčší mesiac v slnečnej sústave, je väčší ako planéta Merkúr. Keby obiehal samostatne, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme ho považovali za planétu. Povrch Ganymeda je skalnatý a pokrytý impaktnými krátermi. Sú na ňom výrazne rozlíšiteľné tmavšie a svetlejšie oblasti. Tmavšie obsahujú viac kráterov, čo svedčí o ich vyššom veku. Na mesiaci sa nachádzajú aj dlhé rovnobežné brázdy so šírkou 5-10 km. Predpokladá sa, že vo vnútri Ganymeda sa nachádza ľad, možno aj globálny oceán kvapalnej vody.

Na túto obežnicu sa rozhodol vydať mladý George Lerner spolu so svojím otcom a ostatnými osadníkmi Zeme, ktorá je sužovaná preľudnením a prídelovým systémom na potraviny. Tu chceli začať nový život ako v dávnych časoch Ameriky prví pionieri.

Heinlein tu veľmi farbisto a sugestívne popisuje tvrdé začiatky osadníkov, tvrdšie ako mali tí prví americkí. Ich heroický boj s drsným prostredím, podnebím a pohromami. Chvíľami som mal dojem, ako by som čítal niektorú z najlepších kníh od Jacka Londona, len v sci-fi kabáte.

Žiadne prestrelky, boje, násilie pre efekt v tejto knihe nenájdete. Nájdete tu po kvapkách všetko to, čo robí veľmi dobrú literatúru svetovou aj s humanistickým odkazom. ... áno aj s tým. Aj toto je Heinlein. Ako svoju odpoveď voči malthuziánstvu tu dáva vieru v človeka. Ako alternatívu voči nevyhnuteľným vojnám, katastrofám a preľudneniu tu predostiera expanziu ľudstva do vesmíru a schopnosť človeka prežiť aj v tých najtvrdších podmienkach. Lebo o tom je vlastne život v Heinleinovom podaní.

Príbeh je písaný z pohľadu chlapca a z tohoto pohľadu sú tu rozoberané aj rôzne technické, ekologické, astronomické, fyzikálne či chemické termíny, ktorých je v knižke naozaj dosť. Je to taká hard sci-fi pre mladých a pamätníkov. Svoje čaro kniha nestratila ani 64 rokov po jej prvom vydaní. Dávam plný počet hviezd.

4 09.01.2014

Tak toto je absolútna klasika v žánre a zároveň aj predchodca filmu Iron Sky, z ktorého mi utkveli v pamäti akurát nacistické uniformy a hudba od slovinskej kapely Laibach. Útla knižka je určená predovšetkým mládeži na sklonku 40. rokov minulého storočia, teda tesne po WW II. Dnešnej mládeži asi veľa nepovie, skôr už pamätníkom klasickej sci-fi literatúry.

Príbeh je o troch amerických chlapcoch Rossovi Jenkinsovi, Artovi Mullerovi, Maurice Abramsovi, ktorí si stavajú rakety a vedcovi Donaldovi Cargravesovi, atómovom fyzikovi. Títo hrdinovia sa rozhodnú, že si postavia raketu a navštívia náš milý Mesiac. Toto napodiv aj realizujú.

Príbeh je na jednej strane písaný štýlom hard, teda uvádzajú sa v ňom nejaké vzorce, postupy, informácie o atómovej energii platné v čase písania príbehu. Na druhej strane však trpí riadnou dávkou naivity, čo však neberiem vyslovene ako negatívum, keďže kniha bola určená predovšetkým mladým chlapcom.

Heinlein si tu neodpustí svoj vojenský žargón, obdiv k atómovým zbraniam a tak trochu nekorektný humor, v tejto knižke napr. na úkor Hirošimy. Dá sa to v jeho prípade aj trochu chápať, keďže knižka bola vydaná iba 2 roky po konečnom riešení s Japoncami a nový nepriateľ, tentokrát komunistický ešte nebol na programe dňa.

Knižku odporúčam predovšetkým pamätníkom, skalným fanúšikom Heinleina a všetkým, ktorí dokážu vyčítať zo sci-fi literatúry svedectvo o dobe jej vzniku.

4 09.01.2014