yerry komentáře u knih

Obálka tejto antológie je síce dosť otrasná ale s úrovňou jednotlivýcvh poviedok, ich kvalitou a slovenským prekladom som bol viac ako spokojný. Pár mušiek sa síce našlo, ale nebolo to nič zásadné. Osvetľujúce texty k jednotlivým autorom už boli trochu zastaralé, čo sa vzhľadom na rok vydania antológie aj dalo čakať. Boli zaradené na konci knihy. Uvítal by som, ak by boli súčasťou jednotlivých poviedok. Nechýba ani doslov od Dušana Slobodníka, ktorý sa mi zdá byť na svoju dobu nezvyčajne triezvy.

Suma sumárum veľmi vydarená antológia a obsahovo docela vyvážená. Každý si tu nájde niečo svoje. Odporúčam na prečítanie.

5 03.07.2016

Pod extrémnosťou si predstavujem niečo iné, v tomto prípade by som nazval túto antológiu skôr Experimantálnou science fiction. Svojou kvalitou až na poslednú poviedku obstáli hádam všetky poviedky. Teda niektoré viac a niektoré menej. Viac mi sadli poviedky z prvej polovice, ktoré už boli staršieho dáta a ktoré boli písané tak trochu konzervatívnejším (toto slovo pritom fakt neznášam) štýlom. Tie novšie hard scifi o nanotechnológii a rôznej forme vedomia už išli dosť mimo mňa. Neboli zlé ale akosi som v nich nenašiel pevný bod, o ktorý by som sa zachytil.

Napriek výhradám hodnotím antológiu ako veľmi dobrú, občas nie je od veci si prečítať aj nejaký alternatívny text.

5 12.06.2016

Kniha pre mládež radiaca sa k tým najlepším Heinleinovým prácam u mňa však s určitými výhradami. Predpokladám, že práve týmto románom bol do určitej miery inšpirovaný film "Hviezdna brána". Knihu by som podľa obsahu a kvality rozdelil na dve časti. Tá prvá bola napriek svojmu veku veľmi dobrá. Popis jednotlivých brán a nasledujúci dej na planéte, kam boli vyslaní študenti v rámci testu Kurzu prežitia sa čítal jedným dychom ako dobrodružný román a klasická scifi... Takže prvá polovica za sto bodov...

Druhá polovica románu už je o niečom inom. Heinlein v nej nasadil poriadny politický výplach mozgu. Dnešnému mladému čitateľovi to až tak nepríde ale na podobné politické agitky som citlivý síce z opačnej strany politického spektra a jednoznačne mi vadia. Čo si myslíš že je u Heinleina najdôležitejšie na prežitie skupiny necelej stovky osôb na neznámej planéte? Ak si myslíš, že oheň, zbraň alebo voda si na omyle. Jo to VLÁDA, ÚSTAVA a politický aparát. Toto je určujúce pre zachovanie rasy. Teda tentoraz netuším, či text myslel autor naozaj vážne, či to tam bolo vsunuté na objednávku alebo len fabuloval...

Aby som to zhrnul. Vynikajúci román pre mládež, z ktorého dýcha čaro Zlatého veku science fiction, dnes už klasika, ktorého hodnotu zráža dolu politická agitka na americký spôsob. Z tohoto dôvodu to nemá na plný počet hviezd.

5 15.05.2016

Hodnotiť túto antológiu je pre mňa dosť ťažké, keďže s antológiami som sa doposiaľ veľmi nepriatelil. Kvalita jednotlivých poviedok dosť kolíše, jedná sa o texty zo 60. rokov minulého storočia. Niektoré z nich sú už anachronizmom, ale s týmto vedomím som k nim aj pristupoval. Prekvapil ma ten počet poviedok s náboženským motívom, čo by som viac očakával u fantasy ako u science fiction. Zaujali ma úvody aj doslovy, k jednotlivým poviedkam, v ktorých sa dalo čo - to dočítať o jednotlivých autoroch a ich prácach. Celkovo u mňa kniha vyvolala veľmi dobrý dojem.

Nemám rád ak je dielo označované za zásadné alebo určujúce, ale táto antológia napriek svojim nedostatkom si plný počet hviezd zaslúži.

5 15.05.2016

Jeden z tých slabších Heinleinových románov. Dej sa odohráva v dosť drsnej budúcnosti, kde výsada nosiť zbraň, je podmienkou pre úspešné riešenie sporov medzi ľuďmi najvyššej kategórie. Tých kategórií je tu niekoľko, menej kvalitní ľudia musia nosiť pásku na rukáve. Rasa je alfou a omegou. Genetické inžinierstvo je jedným z hlavných odvetví. Kvalita človeka sa tu nemeria farbou pokožky ale počtom čistých génov. Niečo ti to pripomína? Hmm, Heinlein tu experimentuje s určitým typom spoločnosti a vychádza pritom z poriadne konzervatívnych pozícícii v niekoľkých prípadoch zachádza až do extrému…

Vzhľadom na to, že román vychádzal v originále na pokračovanie v priebehu roku 1942, teda II.WW bola v plnom prúde, chápem že sa snažil pokryť určitú tému, avšak veľmi sa mu to nepodarilo. Dej je roztrieštený. Čo by stálo za rozvinutie, to ukončí veľmi rýchlo pár vetami a rýchlo prechádza zasa k inej téme. Záver knihy je už len samá nuda.

Ak sa chceš niečo dozvedieť o budúcej autoritárskej spoločnosti založenej na rasovej výlučnosti, kľudne do toho choď, u mňa to hodnotovo osciluje kdesi v strede.

5 13.04.2016

Záverečná rozsahom najväčšia časť kroník Západného pobrežia je zároveň najdepresívnejšia a najskeptickejšia zo všetkých fantasy kníh, ktoré som od Ursuly čítal. Napriek tomu, že je určená predovšetkým mladým čitateľom, budú pravdepodobne oni mať s jej čítaním riadny problém. V knihe sa nenachádza kladný hrdina, ktorý by zodpovedal dnešným štandardom. Gavir je mladý, má strach, občas je zbabelý a prenecháva veciam voľný priebeh. Vyznačuje sa však dvomi darmi: vidí budúvcnosť a má dar slova. Napriek všetkému sa napokon dokáže vzoprieť osudu.

Le Guinová je expertom na ľudský rozmer v rôznych politických systémoch. Tentoraz rozohrala svoju hru vo fantasy kulisách. Zobrala si na paškál spoločnosť otrokársku a spoločnosť anarcho-individualistickú (mesto v lesoch) a obe dala do protikladu s mužsko-ženským princípom. V oboch týchto spoločnostiach, či už autoritárskej alebo rovnostársky anarchistickej muži ako celok nevyzneli veľmi pozitívne.

Kniha je o násilí, nevedomosti, ovládaní človeka človekom bez rozdielu o aký typ spoločnosti sa jedná ale aj o túžbe po slobode, o oslobodení jedinca z područia. Autorka má tiež jeden dar, dokáže opísať násilie bez toho, aby ho heroizovala, čo nie každému môže sadnúť. Čitateľ prahnúci po akcii, môže text knihy vnímať ako nekonečnú nudu. Tomu, kto vie, čo môže od autorky očakávať sa bude kniha určite páčiť. U mňa veľmi dobré čítanie.

5 07.04.2016

Antológia z Honoverse nadpriemernej úrovne. Vyzdvihol by som dve poviedky: „Svízelná cesta domů " a "Čím se platí za sny?“ od samotného Webera. Naproti nim „Zatoulánek“ od Lindy Evansovej išiel dosť mimo mňa.

Komu chýbajú niektoré detaily z histórie Honeversa, tomu knižku rozhodne odporúčam.

5 27.03.2016

Román iba voľne nadväzuje na predošlý diel. Odohráva sa niekoľko rokov po udalostiach opísaných v Daroch v meste Ansul, ovládanom Aldami, vyznavačmi boha ohňa a nenávidiacich knihy. Vyskytujú sa tu len dve známe postavy: dievča Gry, ktorá má dar dorozumievať sa so zvieratami a poet Orrec, ktorého darom je písané a hovorené slovo. Ústrednou postavou Hlasov je však mladučká Memer, ktorá má taktiež jeden dar…

Ako je u Ursuly v tejto sérii zvykom, stavba príbehu nie je postavená na konflikte. Takže ak by aj mohol byť motív príbehu pomerne akčný, autorka ho posúva do kľudnejších vôd. Akčné scény sú tak opisované úplne neakčne. Naopak, spád to má pri opise myšlienok a pocitov. V tomto smere Ursula drží svoje slová ohľadom ukrutnej nudy násilia a banality krutosti. Pritom nie je vyložene pacifistická.

Knižka je určená hlavne mládeži, jej údernosť vystupuje do popredia hlavne vtedy ak sa poohliadneš po ponuke fantasy titulov a vidíš, že sa to dá písať aj trochu inak. Jednu hviezdu strhávam s prihliadnutím na to, že do cieľovej skupiny už dávno nepatrím, napriek tomu sa mi knižka páčila a určite si prečítam aj diel tretí.

5 19.03.2016

Čo dodať k predošlým príspevkom? Táto séria sa stáva pomaly ale iste drogou a vôbec nemusíš byť fanúšikom tohoto typu sci-fi, jednoducho ťa pohltí. Weber sa asi pod návalom kritiky snaží vyhnúť čierno – bielemu videniu svojho vesmíru. A musím uznať, že sa mu to darí.

Po dosť nezáživnej úvodnej časti nasleduje doslova uragán, ktorým autor ženie dej vpred. Budú vesmírne bitky, diverzná činnosť na Pekle, plány a akcia a okrem toho samozrejme aj Honor, síce len v každej druhej časti, ale stojí za to, Weber tu z nej urobil už prvotriedneho absolútneho zabijaka s taktickým myslením. Vychádza jej doslova všetko na čo siahne, čo by mohla byť zároveň asi aj najväčšia slabina tejto časti.

Veľa priestoru tu autor tentoraz dáva psychológii a motivácii jednotlivých postáv kopúcich za Haven, čím ich poľudšťuje. Niekomu to nemusí sadnúť, mňa to zaujalo. Ak si náhodou zažil dobu komančov, môžeš porovnávať a zistíš, že v niektorých veciach sa Weber trafil docela presne a popis politického systému na Havene už nevyznieva tak neprirodzene propagandisticky ako v prvých dieloch o Honor. Docela ma zaujali odkazy na rôzne viac-menej radikálnejšie frakcie v rámci politického systému Republiky Haven (z pohľadu autora), na ktoré sa tu odkazuje, niektoré z nich boli zlikvidované jadrovými zbraňami v prospech momentálne vládnucej kliky a o ktorých sa zatiaľ autor obšírnejšie nevyjadruje. Snáď v budúcich dieloch.

Napriek tomu, že kniha je o dosť hrubšia ako predchádzajúce diely, kvalita opäť stúpla. Negatívom je jednoznačne patetická prvá časť a okolnosť, že žiadne prekvapenie sa nekoná, všetko speje predvídateľne a nezvratne ku svojmu úspešnému koncu.

5 04.02.2016

Aby bolo jasné, nie som kompetentný na to, aby som vynášal nejaké súdy a hodnotenia nad touto knihou. Nasledujúci text popisuje len môj subjektívny náhľad a pocity, ktoré sú empiricky nepodstatné. Kniha je vedeckou prácou a asi nie je vhodné čítať ju ako beletriu, napriek tomu, presne takto som ju čítal.

Teoretická práca na tému Fantasy. S prekvapením som zistil, že pochopenie väčšiny textu mi nerobí problém. Pár neznámych termínov sa predsa len našlo, ich význam mi vyplinul z kontextu, dúfam že správne. Mám v pláne si knižku prečítať ešte raz a pozornejšie, stojí totiž za to. Jej členenie je tradičné stromové. Je dostatočne prehľadné. Výborné sú poznámky pod čiarou, ktorých je tu naozaj dosť a obohacujú tak samotný text o množstvo faktov. Forma podania nie je taká komplikovaná ako u iných vedeckých prác, vyžaduje si však zvýšenú koncentráciu, keďže jednotlivé témy sú navzájom previazané a rozoberané z rôznych uhlov pohľadu. Po prečítaní tejto knihy nadobudol u mňa pojem „Fantastika“ tretí rozmer a žáner ako taký sa stal plastickejším a ukotvenejším v širšom priestore.

Pri čítaní tejto knihy by si mohli prísť na svoje fanúšikovia Malazu a Stevena Eriksona. Ak sú jeho knihy zapĺňaním mozaiky, tak táto kniha tieto kritéria spĺňa doslova. Jednotlivé kapitoly sú totiž ako karty z Balíčka drakov, pričom autorka je jeho paňou. Uvádzané pramene sú docela vyčerpávajúce. Primárne sa síce autorka venuje českej a svetovej fantastickej tvorbe, sympatické ale je, že nezabudla ani na slovenské pramene, ktoré sú tu citované dokonca v pôvodnom znení ;)

Chápem túto knihu ako základný stavebný kameň na ktorom by sa dali stavať ďalšie publikácie populárno-náučného charakteru, kde by už mohli byť zapracované aj nejaké grafy, myšlienkové mapy, ilustrácie, hypertextové a krížové odkazy a podobne. Autorkin rozbor je na to ako stvorený, viacrozmernosť z neho priam vyskakuje. Uvítal by som aj nejaké opozičné náhľady a spochybnujúce tézy od iných autorov, ale to už je o niečom inom.

Takže na záver už len hodnotenie. Nemám dôvod na ubratie čo len jednej hviezdy, takže full.

5 15.12.2015

John Brosnan Vládcami z nebies spúšťa úchvatnú smršť postapokaliptického nášupu, ktorou vybieli, odrovná a napokon skonsoliduje tvoje mozgové závity na úroveň menšiu než polovičnú. Typicky brakové odpočinkové čítanie sa na nič nehrá. Ak knižku označujem ako brak, nemyslím to ako zneváženie, ale ako kategóriu, v ktorej by som ho zaradil priamo na špicu. Samotný text mi evokuje niečo z Aldridgeho sveta Dilvermoon, Ledovej společnosti od G. J. Arnauda a v pár okamihoch niektoré z prvých dielov o Perry Rhodanovi.

Hlavná hradinka Jana je mladá, pekná a naivná žena pôvodom z feministickej komunity Minerva, geneticky upravený typ človeka Super Plus. Podľa všetkého je obojpohlavná, dávajúca prednosť lesbickým vzťahom. S ovládaním zbraní nemá žiadny problém. Jej IQ síce nie je nič moc, ale vychádza jej všetko, a čo jej náhodou nevyjde, to zariadi zhoda náhod. Jej parťák je geneticky upravený týpek s titanovými kosťami, vybavený úžasnou silou, rýchlosťou, nesmrteľnosťou, sadistickými sklonmi a nihilizmom. Táto dvojica exceluje v inak veľmi kvalitne vytvorenom postkatastrofickom svete plnom plesní, baktérií, všakovakých geneticky modifikovaných aj prirodzene deformovaných stvôr i nestvôr. Povaľuje sa tu množstvo zabudnutej techniky z čias po genetických vojnách. Svetu vládnu obrovské vzducholode. Kto vlastní vzducholoď, je zároveň pánom nad zdrojmi a ľuďmi nachádzajúcimi sa na povrchu.

Kapitoly knihy sú krátke, také punkové nástrely. Akcia strieda akciu. V žiadnom prípade sa nudiť nebudeš. Čo sa týka nejakej fylozofickej omáčky o zmysle života a sveta, nemaj obavy, žiadna hrozba z tejto strany nehrozí. Dialógy sú jednoduché, miestami naivné a miestami cynické. O sex ukrátený nebudeš, či už si homo, hetero alebo sado-maso. Samotné hodnotewnie je v tomto prípade ťažké. Kmitá to tu v intervale od braku po všetky hviezdy. Volím preto zlatú strednú cestu. Ak si chceš oddýchnuť, určite do toho choď.

5 10.12.2015

Putovanie, masaker, sex a násilie a toto stále dokola. Napodiv to docela funguje. Knižka nemá taký drajv ako autorkine najlepšie poviedky zo Zaklínačky Loty ale stále je to dobré čítanie, opäť okorenené S-M scénami. Paradoxne najviac sympatií som vkladal do vpodstate z pohľadu autorky záporných postáv. Kožomenci a ich rebélia mali čosi do seba. Autorka mohla z príbehu vyťažiť viac ak by do ich čela postavila niekoho schopnejšieho, potenciál na to mala trojnohá fena - čarodejnica a dala to tým aristokratickým upírom dobre vyžrať. Nestalo sa tak a tento príbeh tým stratil pomerne dobrý ťah na bránu. Punkies v psích kožiach mohli spraviť trochu viac neplechy. Ale myslím, že takto dodržala aspoň trochu reálnejšie kontúry príbehu. A Lota? Lota tu trochu startila zo svojej osobytosti, ale to môže byť len môj dojem.

5 07.03.2014

Temná depresívna fantasy zbierka poviedok, prešpikovaná sexom a brutalitou, písaná štýlom pouličného punku, od ženskej autorky, to sa len tak ľahko nevidí. Sadol som jej na literárny lep ako osa na bonbón. Poviedky sú svojou kvalitou vyvážené, až na tú poslednú dlhú poviedku Otec rodiny. Silné obrazy, posolstvá, spôsob podania, no skrátka jeden nášup za druhým.

Najviac mi sadli poviedky: Temná záležitost, Noční lovy, Půl krve a hlavne Zmetek z temnot. Tie ostatné neboli horšie, len trochu iné, a to je dobre, že autorka nenaťahuje všetko na rovnaké kopyto.

5 16.02.2014

Všetko podstatné už bolo zhrnuté v predchádzajúcich komentároch. Ja len dodám, že tento Weberov vesmír je naozaj prepracovaný do najmenších detailov a všetko napokon do seba perfektne zapadá. … a práve v tomto, sa mi zdá, je jeho najväčšia slabina. Ten vesmír s udalosťami, ktoré sa v ňom vyskytujú je akýsi kockatý, kde všetko patrí do určitého šuplíka.

Weber tu vyslovene straní monarchistickej Mantichore, kde monarchia je len fasádou, hlavnú rolu tu hrajú vojenské kruhy, smotánka a predstavitelia kapitálu. Vychádza mi z toho niečo ako Pinochetov režim v Chile s úplne liberalizovanou ekonomikou, teda maximum ekonomickej slobody na úkor tej osobnej. Do protikladu tu stavia Haven s jeho sociálnym programom podpôr a musím poznamenať, že Weberom dosť nadsadeným. Ako Mantichora riešila sociálne pnutia, ak tam aj dáke boli, počas periodických kríz, mi nie je úplne jasné. So spodinou ako stredná, robotnícka trieda alebo underclass sa Weber vôbec nepára, ako keby vôbec neexistovali.

Ďalšou slabinou v knihe je stávajúci ekonomický systém, ktorý sa vpodstate nelíši od toho súčasného s voľným trhom, a to sa nachádzame niekoľko tisícročí v budúcnosti, akoby tento systém bol nemenný. Všetci pritom vieme, že aj so ZSSR sme mali ísť pôvodne na väčné časy a nikdy inak. Weber popisuje ľudstvo ako keby ustrnulo vo svojom vývoji. Kvôli tomuto teda strhávam 1 hviezdu inak v jednej z tých lepších častí.

5 26.09.2013

V tejto časti ako keby Honor ustúpila trochu do úzadia. Väčšia časť knihy popisuje rozmiestňovanie figúrok na Weberovej šachovnici aby samotný stret prebehol na niekoľkých stranách v jej závere. Ten stret ako inak, je opäť veľmi pôsobivý. Republika Haven je tu popisovaná už realistickejšie, pohnútky a úmysly autoritárov uveriteľnejšie. Tu som zvedavý na ďalší vývoj, dúfam že to neskĺzne do známeho klišé o zlých červených. Kniha ma zaujala ale len do určitej miery. Weberova šablóna, na ktorú text naťahuje už začína byť trochu priehladná. Približne už viem, kedy, čo a ako vybuchne. Stále je to ale ešte dobré čítanie. Hodnotím ako lepší priemer.

5 10.05.2013

Víchr smrti nie je žiadna Plasmaticská prechádzka, ani Anarchia v Spojenom kráľovstve. Víchr smrti nie je ani exploit v pamäťových čípoch mozgu. Je to fúra punkových vypaľovačiek, kde jeden obraz rýchlo strieda druhý, je to drtivý nášup jednotlivých príbehov. Je to Exploited a zároveň Malomocnost prázdnoty, Paradox pôsobiaci ako Travex v Zóne A, skrátka Iné kafé, kde bohovia síce nedostávajú Screewdriver medzi rebrá ale niekedy schytajú pár po papuli, pričom ich nezachráni ani Shem 69 ani obrátené šestky 999. Tu svět se posral, na reťaziach nie je Visací zámek, zato reťazí je tu dosť. Bad Religion, tie božstvá a kulty nie sú síce žiadne Bikini ale poriadny Brajgl. Conflict strieda Konflikt, Crass by si na tom zgustli, žiadny One way systém sa nekoná, lebo všetko speje k významu menom Chaos. Ten Chaos nie je morálny ako Kropotkinova Anarchia a nie je ani veľmi individualistický ako Anarchia Proudhonova, Malatesta by sa asi divil, to Clash so svojim kolektivizmom by sa možno vzhliadli v Chromom, ale nie je to isté. Víchr smrti je skrátka môj Ex Tip pre všetkých Cripple bastards.

5 29.12.2012

Spád to má, to treba priznať. Dialógy sú väčšinou technického charakteru a postavy šablónové, nevýrazné, naivné a miestami už aj trochu smiešne. Charakterový zvrat zápornej postavy posádky Enterprise v závere dojímavý až moc. Dej je pomerne priamočiary, jednoduchý bez väčších zvratov. Dve rasy si to jednoducho rozdavaju medzi sebou hlava - nehlava až si to napokon skoro zlízne Enterprise, ktorej posádka sa snaží vystupovať ako dobrý strýko na pieskovisku s rozhnevanými deťúrencami.
Určitý pôvab príbehu nemožno uprieť, alebo že by nostalgia? Priemerné hodnotenie myslím že bude vhodné, s prižmúrením oboch očí.

5 12.01.2012

Tento román som čítal ešte ako chlapec a pamätám si, že spolu s Žarnayovým Tajomstvom dračej steny urobil na mňa hlboký dojem. Narozdiel od Dračej steny, ktorá bola určená pre mládež, Zajatý vesmír môže čítať ktokoľvek.
Román sa dobre číta a má spád od začiatku do konca. Nič nie je také, aké sa zdá. Lov na ľudí, rôzne tajné dvere, chodby, pohorie, ktoré obklopuje údolie ktoré pohorím nie je a svet hlavného hrdinu nie je normálnym svetom ale... Rozlúštenie tajomstva a vyriešenie čaká na neho.
Neviem ako by som román hodnotil dnes, ale svojho času to bola pre mňa riadna dávka fantázie a odpútania sa od reality. Hodnotím max.

5 12.01.2012

Po prečítaní prvých riadkov tohoto úvodného dielu ságy o Temnej veži som to chcel zabaliť. Pripadalo mi to ako guláš. Prvý dojem však strašne klame... To, že žáner fantasy sa znáša s prvkami hororu, som vedel, ale ak doň autor zakomponuje ešte prvky sci-fi, špeciálne postkatastrofického žánru spojeného s prvkami westernu, koleduje si o prepadák, ak tam pridá ešte lirické prvky, kombinácia je priam vražedná. Ak predpokladáme, že horšie to už byť nemôže na pomyselnej stupnici hodnôt a spojíme oba konce tejto stupnice do kružnice, môže sa stať, že ďalším stupňom už môže byť len absolútne maximum na jej začiatku. A to, zdá sa že sa Kingovy podarilo...
Predstavte si strelca s koltami proklate nizko, s tajomnou minulosťou, s úžasne rýchlymi reakciami, ktorý ale nie je typický westernový hrdina, lebo má svoje jazvy na duši a na svedomí v snovej krajine plnej hnusu, rozkladu a rozpadu, v krajine beznádeje... Nie je to žiadny intelektuál ani vizionár, ale je to človek, ktorý sa rozhodol postaviť zoči-voči univerzu, kde niet dobra ani zla...
Nič podobné som ešte nečítal... Nemôžem inak, ako dať maximálny počet bodov.

5 12.01.2012

Po tom, čo sa pomery medzi Mosfeirou a atevskou pevninou ukľudnili, je Bren Cameron vyslaný novopostaveným raketoplánom na hviezdnu stanicu. Prichádza práve v čase, keď tu zúri boj medzi dvomi frakciami cechu. Podobne ako v predošlých dieloch, dej sa len pozvoľna rozvíja a vyústi do pomerne strhujúceho akčného záveru na posledných pár stranách. Ako to je u autorky v tejto sérii zvykom, príbeh je skôr psychologický nabitý diplomatickými finesami plných intríg.

Autorka ako keby sa držala zaužívanej šablony a postupov pri výstavbe deja, dopredu som očakával, kedy príde k zvratu a tak sa aj stalo. Akcia ako obyčajne na posledných 50. stranách. Prvý diel série ma nadchol, ale ak sa vpodstate ten istý postup opakuje aj v ostatných dieloch, teda s obmenou zástupcov protistrany a zmenou kulís, začína to trochu nudiť. Napriek všetkému, kniha je písaná dobre a ako produkt nemá chybu, akosi mi však uľpievia nejaká pachuť po tomto produkte, z tohoto dôvodu nemôžem dať s čistým svedomím najvyššie hodnotenie.

5 04.01.2012