Vlado84 komentáře u knih
O minulosti. Ale hlavne o prítomnosti. Sme tu a teraz. Toľko je tam toho napísaného medzi riadkami.. Krásne.
Aké nekonečne krásne je, keď láska príde a pohladí srdce a dušu. A aké neopísateľne smutné je, ak láska zabolí a odíde.
proste nádhera
o priateľstve, kamarátstve, o radosti a smútku, o láske
o živote
Introspektívny a retrospektívny pohľad do vlastného vnútra a nie len tam, a pohľad do minulosti, spomienky - nádherná poetika, miestami až drsná a ťaživá.. Proste, rozprávačky, navrávačky :)
..najviac sa mi páčil obraz na samom konci, kde si sadol k moru a pozoroval ho "ďaleko od hlučného davu", v tichu a samote.
Je to tak krásne a je to tak smutné.. ani neviem, čo k tomu viac dodať.
Hmm, tak čo mám napísať o tejto knižke? To je ako, keď v nej William Saroyan píše o tom, ako opísať Všetko.. Podobne to cítim teraz. V tej knižke je jednoducho všetko a všetko sa to odohráva a pletie a melie a chvíľku neviem či viem ,,čo to doprkna vlastne čítam“ aby som to potom pochopil a potom zase o kúsok ďalej je zase všetko až tak nástojčivo jasné a stále je tam to Všetko.. a je tam cítiť láska, láskou je tá kniha naplnená, možno niekedy s príchuťou smútku a nostalgie ale je tam.. je tam radosť a múdrosť medzi riadkami a aj na riadkoch.. je tam skrátka Všetko :)
Keď som dočítal Nočný vlak do Lisabonu, a chystal čítať Leu - najprv som aj ja uvažoval a v duchu si už robil porovnania typu ,,a kto vie, či aj Lea bude taká ako Nočný vlak.."
Hmm, mne sa tie dve diela nechce porovnávať, pretože obe sú samostatné a samy sebou. V oboch sú ale spoločné prvky hľadania, vracania sa späť v čase a realita prítomnosti a otázky o budúcnosti a či nejaká existuje a ak áno - aká.. a ilúzie a dezilúzie, je tam láska, a sklamanie a odcudzenie a nachádzanie a strata; a vlastne všetko je to sugestívne a veľmi citlivé.. Je to, ako keď padá snehová vločka - krehko sa znáša ale keď dopadne na zem, tak.. A aj keď už asi od prvej strany je naozaj zrejmé, kam celý dej bude smerovať - oplatí sa dočítať do konca. Odporúčam s radosťou :)
Tvoje telo je môj čas
Už som tu, tak sa neboj,
už som tu, aby som sa ťa spýtala na všetko,
už som tu, aby som bola tvojin dňom i nocou,
priepasťou, kde pochováš svoje tváre,
už som tu, tak môžeš padať
z tvojho tela do môjho.
Tvoje telo je môj čas,
hľadám si v ňom miesto.
Už som tu, tvoja žena,
dám ti hádať svoje detstvo.
Už som tu, aby som vzala do rúk tvoje temné čelo,
už som tu, je tu moje lono,
už som tu, a čokoľvek sa stane, milujem ťa,
už som tu, čakala som ťa celý život -
mesiac sa skrýva v
jej vlasoch.
Ľalia
neba
plná všetkých snov
nadol sa vinie.
zakry jej letmosť spevom
obklop ju čudesnými nadýchnutými vtákmi
stokráskami a súmrakmi
Prehĺb ju,
Odriekaj
na jej
tele
dažďových
perál šepot samoty
O hľadaní, nájdení, o láske, túžbe a strachu a o strate a zmierení ..o živote.
Otvárať cudziu korešpondenciu, no toto!! Tresky plesky hromy blesky...
Pošťák jeden... zamilovaný..
Ale dobre teda, tak je mu odpustené.
V mene lásky vždy.
A tak, ak je život niekedy jedna opakujúca sa smyčka udalostí..len srdiečkom musíme vedieť rozlišovať tie, ktoré sa už možno nikdy nezopakujú a nebáť sa ísť tam, kam nás duša volá. Pretože niečo sa už viac krát v živote nezopakuje.
Množstvo krásnych myšlienok a postojov, postrehov a názorov, ktoré v spletitosti rôznych životných situácií - hlavne keď sú dni alebo obdobia náročnejšie v akomkoľvek zmysle - niekedy zabúdame vnímať. Pretože každé nové ráno je dar.. ;)
A zase je to o srdci a o tom, že to podstatné cítime len ním.
Krásna knižka, ale možno by bola kompaktnejšia, ak by bola o kúštik kratšia - ale to je len osobný názor ;)
Nespútaný príbeh, tak slobodný..a plný lásky, bláznovstiev, milých a aj úplne šialených..kde-kto by povedal, že možno nie vždy práve morálnych.. Ale kto to vlastne určuje? A ako to v živote chodí..smiech strieda smútok.
No, tie pocity napokon určujú zmysel všetkého.. a tu boli nádherné, naplnené a plné lásky.
Ďakujem, lásko moje ;*
Na konci samoty. A kde to vlastne je? Čo to vlastne znamená? Samota.. A prečo? Kde samota začína a kde končí, a čo je medzi tým..? Jeden krásno-smutný príbeh o živote, tak hutný a tak masívny, kolosálny.. o živote, v ktorom sa nie vždy všetko odohráva tak ako by sme si priali, ako túžime. A napriek tomu žijeme, hoci vieme, že nič netrvá večne - musíme žiť stále s nádejou a precítiť každučký okamih.. s láskou v srdci.
Príbeh krásnej lásky.
,,Osamělost v nás můžeme překonat jenom společně."
Nádherná.
Na konci samoty je láska..
Nádherná drobunká knižka a tak milá, vtipná, plná lásky. A koľko toho bolo medzi riadkami!! Aké je krásne mať svojho tygra.. ;)
Čítať, a hlavne vnímať túto krásnu knihu vo mne evokovalo pocity, akoby som sa prechádzal v záhrade slobody, lásky a nespútanej krehkej krásy. Nádhera otvorenej duše a srdca.