VesmirnaOndatra komentáře u knih

Niekedy v neurčito vzdialenej budúcnosti Boha omrzí hrať s vesmírom kocky a tak si namiesto toho zahrá šachy s jedným dávno mŕtvym mužom.
Po prvej časti je stav 1:0 pre dávno mŕtveho muža

Po dlhšom čase kniha s politickými premisami, argumentmi a závermi, z ktorých som nešla do vývrtky, možno preto, že dejová línia sú v podstate preonačené dejiny Rímskej ríše, len namiesto Vie Appie sa cestuje hyperpriestorom, namiesto železného plátu sa chráni atómovým štítom a namiesto zlatom a tretkami sa platí zlatom a tretkami.

4 23.07.2018

Sila tejto trilógie spočíva v tom, čo zostáva nevypovedané. V tom, čo na vás nemo hľadí spomedzi riadkov. Ak máte otvorenú myseľ, zanechá to vo vás zárodky myšlienok, ktoré sa vám uhniezdia v mozgu a zostáva len dúfať, že to, čo z nich vyklíči vám bude priaznivo naklonené.

4 23.06.2018

Na Mesiaci, neďaleko Mora nepokojov stojí zhrbená postava s rozcuchanými vlasmi a opierajúc sa o lopatu hľadí na Zem.

To je Tarantino kopajúci si plytký hrob, aby sa mal kde obracať, keď ho zas niekto bude spomínať na obálke knihy.

Nie že by to bolo až také zlé, miestami to bolo zábavné a celkom to odsýpalo ale ja by som to už dala ako 11 božie prikázanie: „Nevezmeš meno Tarantinovo, Chandlerovo, Gaimenovo, Adamsovo, Pratchettovo ani nikoho iného zo spisovateľského/režisérkseho panteónu ani žiadnu z ich postáv v anotáciách nadarmo.“

PS: Neffov Měsíc mého života je tematicky podobný, nie je síce tak nablýskaný a štýlovo noirový ale bavil ma viac.

4 16.06.2018

Nice try, ale Malí Bohové sú len jedni, takže udeľujem bohorúhačské 3*

Za snový kolotoč som sa prečítala až na druhý pokus, ale nakoniec som rada, že som tomu dala šancu. Gaiman píše fakt pekne to mu uznávam, len proste nie až tak pekne aby mohol písať o ničom a prechádzalo mu to u mňa.

4 16.06.2018

Ten dvojhlasný monológ/unisono dialóg/alebo čo do čerta bolo, ma vydesil viac ako King, Lovecraft a výsledky posledných parlamentných volieb dokopy. Druhá časť trochu nudila a záver bola už len povinná jazda dejových zvratov predvídateľných od prvej strany prvej knihy, napriek tomu, ako celok mi to z duše narobilo fašírky.

3 10.01.2019

Až neverím, že u nás mohla vzniknúť takáto kniha. A nie preto, že je o organizovanom zločine a politikoch, súdoch, tajných službách a takých veciach. To je nič oproti tomu, že sa niekto konečne odvážil písať tak, jak postavám huba narástla a nie tou naondulovanou slovenčinou, v ktorej sa píšu (a do ktorej sa prekladajú) takmer všetky knihy na Slovensku.

Zhrnutie v jednej vete. Začiatok s nádychom "akože true story" koniec tak trochu na Tarrantina a medzi tým veľmi dobrá kriminálka s kopou hlášok, krvi a ľudského bahna, možno nie tak ľúbivá a profesionálne napísaná ako dánovky, ale zato oveľa živelnejšia.

Upozornenie pre ľudí narodených na západ od východu.
V tejto knihe je použitá východniarčina. Akože veľa východniarčiny. Ja mám za sebou niekoľkoročný (takmer dobrovoľný) intenzívny kurz, takže pri výrazoch ako poď na kavej, odtamadiaľ a pod. ma dnes už chytá len nostalgia a nie infarkt, ale viem si predstaviť, že to nie je pre každého.

Hviezdička dole za, na môj vkus, trochu prepálený záver a tiež za to, že mu tá východniarčina občas skĺzavala až do manierizmu

Veta vhodná ako epitaf (masového vraha):
Na svete sú celé cintoríny, na ktoré by mohol vzniesť nárok ako spoluautor.

Bowie je snáď prvý človek, ktorému surrealizmus a červená pristanú viac ako mne.

"Začínám navenek vypadat stejně zvláštně, jako se cítím uvnitř"

Lessons learned:

-Umenie je jeden z najlepších spôsobov ako sa vyrovnať s neodbytným pocitom, že ten, kto sa na vás ráno pozerá zo zrkadla, nie ste tak celkom vy (a ešte z toho vytrieskať pár miliónov)

-Kašlite na to, čo si myslia iní a žite svoj život tak, aby o vás raz mohli napísať životopis,v ktorom budú vystupovať John Lennon, Freddie Mercury a mimozemšťania.

-Láska je lepšia ako kokaín (možno nie na srdce ale na pečeň určite)

3 09.01.2019

Po prečítaní tejto knihy budete dúfať, že ste už príliš starí na to, aby ste sa dožili budúcnosti.

Samotné príbehy ma až tak nezaujali a fungovali pre mňa len ako kulisy k svetom za nimi a postavy boli pre mňa väčšinou len sprievodcovia týmito svetmi. Po tejto stránke to bolo fascinujúce čítanie.

Najzaujímavejšie poviedky

*****
Flétnová dívka - (view spoiler) nepamätám si, kedy som čítala niečo tak zvrhlo krásne. Len ľutujem, že nemám technickú predstavivosť, takže si to neviem vizualizovať
Malé obětiny - tam som zostala bez slov

****
Popkomando - z toho na mňa dýchla taká Dickovčina
Písek a struska - 4 tankisti a pes po 500 rokoch. No dobre asi boli len traja a jeden z nich bol žena, ale ten pes tam bol určite. Mňa viac ako príbeh aj tak zaujali larvy v bruchu, čo sa tam len tak mihli. O tomto chcem vedieť viac
Jemnější - posledná poviedka a aj keď sa mi páčila, do tejto knihy sa nehodila. Posledná veta Malých obětín SPOILER "Schlíplá zápálná oběť krve a buněk a lidství, určená k tomu, aby příští dítě mělo nejakou budoucnost" mala podľa mňa byť posledná veta knihy

3 11.08.2018

Poviedky (i keď mne sa sem hodí skôr pomenovanie príbehy) civilne mysteriózne, kultivovane znepokojivé a fakt zábavné.

Ani si nepamätám, kedy som čítala tak dobre napísané postavy.

3 11.08.2018

V krajine, kde sa ľudia volajú Jääskeläinen alebo Raevaara a kde existujú slová ako hääyöaieuutinen alebo hyppytyynytyydytys, sa ľahko môže stať, že v bežnej konverzácii omylom prebudia nejaké to Cthulhu zo svojho z R'lyehu, takže sa ani nečudujem, že si vypestovali záľubu v podivnostiach.

3 25.06.2018

Prequel k Pozri kto to hovorí alebo shakespearovská dráma glosovaná životom protřelým embryom so sklonom k alkoholizmu.

Nie je to moja najobľúbenejšia mcewanovka, ale zato najvtipnejšia

3 16.06.2018

Miesto je iné, postavy sú iné, atmosféra je iná, jediné čo zostáva je pocit, že čítate sen niekoho strašne divného.

Ako pokračovanie jednotky ma to v podstate trochu sklamalo (pretože prečo sakra nie sme v oblasti x) ale ako stand-alone surreálna paródia na špionážne romány (nie také, kde pobehujú nahé ženské a na každej strane niečo vybuchuje, ale také čo písal Le Carré, keď to ešte vedel) to malo svoj vlastný dekadentný pôvab. Ak to niekedy niekto bude točiť, dúfam, že to bude Terry Gilliam.

Dávam o hviezdičku menej, nie preto, že by tomu oproti jednotke niečo chýbalo, ale naopak preto, že tu bolo čosi navyše. Tak 60 strán odhadom.

3 15.06.2018

Neverím hrubým knihám. Podozrievam ich z užvanenosti a vždy tak nejak očakávam, že sa po otvorení začnú roztekať ako povestné ruské romány. Ale túto buchlu som dala za jeden deň. I keď je pravda, že ten deň trval asi tak do 4 rána.

Čo sa mi páčilo
-atmosféra - totálne ma pohltila
-z kňazovho príbehu mám zimomriavky vždy, keď si naň spomeniem
-básnikov sarkazmus

Čo mi vadilo
- opisy východov a západov slnka, hviezd, mesiacov a iných meteorologických javov a asi aj iné opisy. Jednak neboli pre dej nevyhnutné a druhak to opisovanie Simmonsovi až tak nejde
-že ide o prvú časť neviemkoľkológie, pričom už dvojka nedosahuje kvality jednotky (s trojkou čakám na nový preklad)
-úryvky básní

3 14.06.2018

Domáci recept na dobré nedeľné sci-fi

Ingrediencie:
1-3 mimozemské rasy (ideálne bio alebo organické, neobsahujú toľko ťažkých kovov), 1 jemné tušenie konca ľudskej rasy prípadne väčšej civilizácie, 2-3 neprefláknuté myšlienky, ideálne také, čo už neboli 4x sfilmované, cca 30dkg znepokojenia/desu, pol kila tajomna, 1 mladý časový paradox, 1 ČL metafyziky

Postup:
Tušenie konca, neprefláknuté myšlienky a mimozemské rasy zmiešame a necháme zovrieť. Atmosféru postupne zahusťujeme tajomnom a za stáleho miešania pridávame znepokojivý pocit, že sa síce nedeje nič zlé, ale to nič zlé, čo sa nedeje sa deje nesprávnym spôsobom. Necháme podusiť vo vlastnej šťave nie viac ako 200 strán. Na konci môžeme dochutiť štipkou metafyziky (ale neprehnať)

PS: česká anotácia je vlastne zhrnutie deja aj s pointou, odporúčam nečítať

3 14.06.2018

Lingvistické Na Hromnice o den více

Cestovanie v MHD už pre mňa nikdy nebude ako predtým.

3 13.06.2018

Tak trochu Piknik pri ceste (ale skôr v tej filmovej verzii, ktorá bola meditatívnejšia, poetickejšia, artovejšia a čo si budem klamať, nedopozerala som to), tak trochu Hyperion, tak trochu nič, čo som doteraz videla alebo čítala.

Zhrnutie deja:
Prišlo sa do zóny, ide sa do veže, ide sa z veže, ide sa do inej veže, ide sa z inej veže, znovu sa ide do veže a na konci sa SPOILER!!! ide z veže, koniec spoileru, a ako tak chodíte hore dole, pred vami defilujú znepokojivé a fotogenické podivnosti. Hlavne nečakajte žiadne rozuzlenie a i tých pár odpovedí, ktorých sa vám dostane, bude otáznejších ako pôvodné otázky. Väčšinou takýto prístup považujem za podvod na čitateľovi, pretože vymýšľať blbosti, ktoré nedávajú žiaden zmysel, si viem aj sama a zadarmo, ale tu mi to prekvapivo nevadilo, dokonca by som dala rovnaké hodnotenie, aj keby to bol úplný koniec, bez ďalších pokračovaní, len za tú poetickú morbídnosť, krásne vety
a atmosféru, ktorá bola tak hustá, že by sa nedala krájať (ak práve nemáte po ruke motorovú pílu)

Dvojvetie, pri ktorom mi na chvíľu zastalo srdce: ...zdálo se důležité eliminovat každý případný okamžik ticha. Jako by se prázdnota stěn nějakým způsobem živila tichem a v prostoru mezi našimi slovy by se mohlo něco objevit, pokud si nedáme pozor

3 13.06.2018

Predstavte si tú najabsurdnejšiu vec, akú v časovom limite piatich sekúnd vaša fantázia dokáže vyprodukovať. Preveďte mieru jej absurdity do dvanástkovej sústavy a vzniknuté číslo vynásobte medziročnou mierou inflácie povojnového Nemecka. Výsledok vydeľte druhou odmocninou rýchlosti svetla v slivkovom lekvári (pre čo najpresnejší výsledok sa odporúča použiť lekvár s podielom ovocnej zložky minimálne 70 percent), prirátajte váš vek zaokrúhlený na tri desatinné miesta. Ak vám vyšlo iracionálne číslo, prípadne indigový odtieň modrej, počítali ste správne a máte aspoň približnú predstavu o tom, ako veľmi absurdné sú Allenove poviedky.

Dôležité upozornenia:
Ak vám náhodou vyšlo číslo menšie ako nekonečno, ten zaručene domáci lekvár, čo ste kúpili na farmárskom trhu, je nafarbená posypová soľ z Poľska. Ak vám naopak vyšlo číslo väčšie ako nekonečno, tak to preboha koľko máte rokov??? Každopádne, na fotke vyzeráte mladšie. Ak vám vyšlo 17, prestaňte brať drogy. V prípade, že vám vyšlo rovné nekonečno (alebo jeho párny násobok) znamená to, že ste si na začiatku predstavili strašnú prasačinu. Hanbite sa. Toto čítajú aj deti! Ak vám vyšlo akékoľvek iné číslo, okamžite volajte tiesňovú linku!!!

2 26.02.2019

Pomysli na Fléba načrtáva zaujímavý svet budúcnosti, predostiera aj dnes stále aktuálne filozoficko-sociologické otázky, nešetrí prestrelkami vo vzduchoprázdne, výbuchmi všetkého možného, od dopravných prostriedkov až po členov posádky a v neposlednom rade, zvláda porušiť niekoľko fyzikálnych zákonov v jednej vete. Proste space opera tak, ako ju máme radi.

Ja osobne som preto nemala problém s tým ČO ale AKO je to napísané. Neskutočne popisne, predstavenie osadenstva lode formou slohu na základnej škole, bitky, prestrelky, výbuchy podané tak zdĺhavo a nezáživne, že i na mítingu o fiančných výsledkoch za minulý kvartál som sa nudila menej (aj keď je pravda, že som sa na ten míting pripojila online z domu a umývala chladničku popri tom)...a pritom, keď sa Banks úporne nesnažil o zbesilú akciu, videla som, že písať vie, dobre a zaujímavo. Asi preto ma zaujali hlavne momenty mimo lode:

Predvídateľka -aj keď je to len Hari Seldon s kozami ezoterickejšia verzia Hariho Seldona
Hra menom skaza- pre mňa vrchol knihy, takéto niečo by napísal P.K Dick, keby vedel písať ako Douglas Adams
Úvod s takmer smrťou v kanalizácii a medzihra so sektou kanibalov - oboje trochu nechutné, ale zistila som, že keď je hlavná postava zviazaná, je s ním oveľa väčšia zábava
Obľúbená postava-hláškujúci dron
Ironické mená lodí, Nervózní energie, Protéza vědomí, Zisková marže...ktorými je táto séria známa, ma však ako človeka, čo roky cestoval domov na sviatky Rýchlikom 611 Fixinela, až tak neohúrili

Pre mňa tak 2,45*, ale zaokrúhľujem nahor, už len preto, že to má veľmi vkusnú minimalistickú obálku, aká sa v tomto žánri tak často nevidí, ktorá je navyše na dotyk tak nejak nepopísateľne huňato zamatová, takže mi pri čítaní masírovala brušká prstov.

PS: Nie som sama s týmto pomerne negatívnym hodnotením, ale určite som v menšine, takže ak máte radi Space opery, skúste, je to klasika žánru, (u nás desaťročia zavrhovaná, kvôli spackanému prekladu, ale toto prekladal R. Podaný, takže všetko ako mý byť) má to neviemkoľko pokračovaní, ktoré sú udajne ešte lepšie a ktoré Planeta9 evidentne chystá ďalej vydávať a šanca, že sa vám to bude páčiť viac ako mne je pomerne veľká

2 09.01.2019

Netradičný recept na Veľký Americký Román: (ďalej len VAR)
Zospodu idú 60-te roky, Ginsberg, sexuálna revolúcia a deti kvetov, navrch sa dávajú deti detí detí kvetov s bruchom plným suši a ajfónom v ruke okupujúce Wall Street a medzi to sa capne šťavnatý príbeh o priateľstve, láske, zrade, rodičovstve, manželstve a predzáhradkách, dôkladne sa premieša a nechá sa 200-300 strán podusiť vo vlastnej šťave a na záver sa 100 strán pogriluje na silnom plameni. Na zdôraznenie chuti možno okoreniť sexuálnymi deviáciami či extrémnym konzervativizmom, prípadne pridať jemnú arómu slzného plynu, tí, čo to majú radi trochu krvavé, môžu zamiešať do deja jedného či dvoch policajtov, čím surovejších, tým lepšie. Tajomstvo úspechu spočíva v dôslednom prekladaní jednotlivých vrstiev príbehu kritikou spoločnosti.

VAR je hotový, keď z neho po okrajoch začne vytekať politické bahno, mediálna žumpa a slizkí právnici a hoci môže svojou hĺbkou a celkovou rozkošatenosťou pôsobiť ťažko stráviteľne, ak je naozaj pripravený správne, číta sa zľahka, rýchlo a oči po ňom kĺžu ako po masle.

Na odľahčenie sa odporúča podávať s iróniou a humorom, na dekoráciu sa tradične používajú listy zvädnutého šalátu a pre dosiahnutie čo najautentickejšieho zážitku treba VAR zapíjať diétnou colou.

Na úplný záver si pravdepodobne budete musieť vyšpárať spomedzi zubov zvyšky amerického sna.

2 09.01.2019

Za vedeckú a filozofickú stránku si táto kniha určite zaslúži 5*, za beletristické spracovanie si zaslúži prefackať. Jednen príbeh sa skončil tak, že mi trvalo ďalších desať strán, kým som si uvedomila, že už čítam inú poviedku. Asi toľko k úrovni poínt.

Napriek výhradám k textu ako takému, ide o myšlienkovo podnetné a pre mozog výživné čítanie (s nádychom Dickovštiny) s tematickým rozsahom od multivesmírov, cez bioinžinierstvo, časové slučky, čierne diery až po zrkadlové neuróny, písané formou prúdu vedomia, nevedomia a v jednom či dvoch prípadoch i bezvedomia a pojednávajúce o slobodnej (ne)vôli a o tom, čo znamená byť/nebyť.

2 09.01.2019