Starmoon komentáře u knih

Vianočnej atmosféry tu nie je ani za necht, nedajte sa pomýliť názvom ako ja. To by však nevadilo. Horšie je to s kvalitou dielka. Autorka je síce vtipná, ale čitateľovi ponúka príbeh tak naivný, že by sa mu viac než tvrdá väzba (aspoň teda v slovenskom vydaní) hodil osud brožúry pribalenej k nejakému ženskému magazínu. Pritom rozbeh bol slušný, škoda len, že následne sa autorka vydala na cestu plnú všetkých možných klišé a naservírovala nám lacnú červenú knižnicu namiesto románu o extrémnej osamelosti v štýle Honeymanovej V PODSTATE SOM CELKOM V PORIADKU (sprvoti sa mi Veselú samovraždu a šťastný nový rok podobalo práve na toto dielo, dokonca aj niektoré scény typu depilácia, nákupy v butiku a pod. pôsobili, ako by sa autorky navzájom inšpirovali). Keby aspoň tá romantika bola romantická... Ale kdeže.

SPOILER: Sylvie sa tak akútne túži s niekým zblížiť, že sa vyspí doslova s prvým, ktorý o ňu prejaví aspoň aký-taký záujem. Po pár vetách. Bez ochrany. Na druhom rande si už vymenia tých viet viac, ale opäť je to primárne o sexe. A potom sa mu šťastná Sylvia zverí, že po oteckovi zdedila pekný balík, dala výpoveď v práci a teraz sa so svojím novým objavom chystá odletieť, kam len bude on chcieť. Vážne. To bol ten akože happy end. Feministkám radím zďaleka sa tejto knižke vyhnúť, aby ich nekleplo.

1 09.12.2023

"Máme čoraz menej múdrych a čoraz viacej najmúdrejších."

Krásne, že?

No a takých periel sa v tomto výbere nájde mnoho... Klobúk dole, ako vie Janovic vidieť to, čo niekedy prehliadneme a pomenovať to tak, ako to väčšinou nevieme. Niektorí na to potrebujú romány, jemu stačí často veta...

"Keď už chceš, aby ťa nosili na rukách, nežiadaj, aby ti aj tlieskali."

Prípadne pár viet.

"Celý život sme sa hrbili kvôli svojim deťom. A teraz sa naše deti nemôžu kvôli nám narovnať."

Veľa by sa dalo vypisovať, vlastne celá kniha, tak teda radšej končím s odporúčaním, aby ste si ju radšej prečítali, a tiež s poslednou ukážkou:

"Je rozdiel medzi mlčaním a držaním huby."

1 09.12.2023

Svojho času som videla Gibsonovo Apocalypto (hoci priznávam, že párkrát som musela zavrieť oči), teraz sotva zvládnem pre mladých určených Krvilačných Aztékov... Asi starnem, scitlivievam alebo čo. Ale dosť o mne, radšej ku knižke; vtipná, prehľadná, približujúca svet nielen Aztékov, ale okrajovo i Mayov, Toltékov, Olmékov... Skvelá knižná jednohubka, v ktorej je všetko podstatné. Možno len príchod Španielov a veci s ním spojené videl podľa mňa autor až príliš čierno. Teda, aby bolo jasné, nie žeby som schvaľovala ich praktiky, ale v princípe sa mi zdá lepšie uctievať Pannu Máriu Guadalupskú (nie žeby sa o nej autor zmienil) než Coatlicue. Alebo inak, aztécke tradície a náboženské rituály sa mi zdali sami o sebe brutálne a... nuž, krvilačné, zatiaľ čo kresťanské princípy by boli fajn, keby sa ich dobyvatelia a misionári aj sami držali. Ale to len moja subjektívna a s knihou v podstate nesúvisiaca vsuvka.

1 03.12.2023

Som veľmi rada, že nie tak dávno a práve u nás na Slovensku žila takáto Marienka. A som rada, že bola (opätovne) vydaná jej písomná pozostalosť. Denníky väčšinou nehodnotím, pisateľ si predsa robil psychohygienu, nevytváral literárne dielo (aj keď v prípade Marienky som mala dojem, že si priala čitateľov), no tu robím výnimku a dávam päť hviezdičiek. Nie ani tak dielu samotnému, predsa len z neho príliš cítiť vek ešte nevypísanej a navyše prvýkrát zaľúbenej (rozumej, miestami prepiato sentimentálnej) autorky, ale zároveň z neho vanie toľko dobroty, čistoty, rýdzosti charakteru, krásy... Mám pocit, že to dievča muselo byť chodiace Nebo. A z príloh (pohrebná kázeň, svedectvo o jej posledných chvíľach, fotografie, na ktorých sa vždy krásne usmievala, dokonca aj v rakve) ma vyslovene mrazilo. Jednoducho človek, po prečítaní príbehu ktorého chcete byť lepším človekom...

2 02.12.2023

Napísať pútavú, ba celkom vtipnú knihu o národnom obrodení chce kumšt. Autor ho má. Veľmi som si toto dielko užila a už sa teším, ako ho o pár rokov skúsim postrčiť našim detvákom.

1 02.12.2023

Jeden z obľúbených autorov môjho detstva, priebežne si plánujem opätovne prečítať všetky jeho u nás preložené dielka. Začala som týmto, ale popravde, zanechalo vo mne trpkú pachuť a dosť dezilúzií o značne zidealizovanom rytierskom stave. Čo už, veď to je predsa hrôzostrašná história :-D. Ale jeho pohľad na križiacke výpravy sa mi predsa len zdal príliš zjednodušený a neobjektívny.

Ďalší zaujímavý prípad v tejto sérii, aj keď mňa osobne viac zaujímali veci týkajúce sa súkromia hlavného vyšetrovateľa; aj z princípu, keďže som si ho obľúbila, aj preto, že tentokrát (mi) bola obeť nesympatická a de facto mi bolo ľudsky jedno, kto a prečo sa jej zbavil. Myšlienka s amatérskymi "detektívmi", ktorí sa virtuálne zgrupujú, aby dopĺňali či niekedy suplovali policajné vyšetrovanie, bola fajn, navyše originálna a myslím, že autor dobre ukázal výhody aj limity takejto angažovanosti. Dej bol (opäť) vsadený do predvianočného času, čo mi trošku pozdvihlo náladu počas môjho druhého najmenej obľúbeného mesiaca v roku :-). Line ostala tentokrát v úzadí, tých pár scén s ňou ani nemuselo byť s ňou, ale to nevadí, aj tak autor do deja nakumuloval toľko postáv, že viac priestoru navyše pre ktorúkoľvek z nich by už bolo skrátka priveľa. Záver od istého času očakávaný, ale to nič. Sumárne, fajn moderná detektívka.

1 02.12.2023

Už chápem, prečo sa svojho času aj Trhlina (rozumej žánrovka) dostala do finále Anasoft litera, najprestížnejšej literárnej ceny u nás. Karika je skvelý rozprávač, vie budovať atmosféru, super gradovať dej, vymyslieť dychberúcu fabulu... Skrátka, skvelo ovláda svoje remeslo. Od Hlbiny sa mi ťažko odtrhovalo, bola tak skvelo napísaná, že som ju nedokázala odvrhnúť ani napriek množstvu brutálnisti až sadizmu, ktorými autor rozhodne nešetril. V istej chvíli som však začala mať pocit, že to príliš prepiskuje, všetko už bolo tak preexponované, že to vo mne nedokázalo vyvolať žiadne emócie, len som ďalej oceňovala, AKO to autor napísal, vymyslel, príbeh samotný ma však viac nevtiahol. Nevraviac o tom, že tam, kde som sa mala asi najviac báť, mi bolo trošku úsmevne (asi ako pri akčných filmoch, v ktorých sa z človeka-milión vykľuje superschopný, supernezdolný, supervynaliezavý nadčlovek). Záver to trošku zachránil, môj výsledný dojem však ostáva taký, že hoci Karika píše veľmi dobre, dokonca aj asociácie so Snehovou kráľovnou skvelo zvládol, a aj žánre obstojne pomixoval, aj mnoho informácie o Štb, socializme, Povstaní a spol. nenásilne vkomponoval, predsa len nestvoril viac než oddychové čítanie pre tých, ktorí potrebujú explicitnejšie obrazy násilia všehodruhu (a k tomu hoc aj podvedome vnímaný odkaz, že aj to najväčšie a najtemnejšie zlo sa dá poraziť, dokonca aj niekým priemerným, uštvaným, nalomeným... skrátka niekým ako oni).

A čisto subjektívne: minimálne v poslednej tretine mi bolo autora tak trochu ľúto, že dni a roky svojho života má potrebu venovať ponáraniu sa do takýchto temnôt. Navyše ma sklamalo, z koho sa v diele vykľul najväčší záporák, ako si však čítam životopis autora, asi sa to dalo čakať.

5 02.12.2023

Doteraz mám rozporuplné pocity z tejto knihy aj z výchovného štýlu, ktorý prezentuje. Na jednej strane (najmä ak sa opakovane vraciam k jednotlivým pasážam) som uchvátená daným ideálom (bez ohľadu na to, že ho neviem naplniť), na druhej strane sa pýtam, či to už ako rodičia nepreháňame, či takéto výchovné postupy nie sú už tak trochu modloslužba. Aj som si skúšala predstaviť, ako by sa mne čoby dieťaťu páčilo, ak by moji rodičia so mnou jednali tak, ako je prezentované v tejto knihe... A veru neviem. Naozaj si to neviem predstaviť. Je to tak vzdialené realite, ktorú som zažila (a so mnou možno aj 90 percent detí), že je to pre mňa asi ako predstavovať si, aké by bolo vyrastať v údolí jednorožcov a víl. Napr. užívateľ(ka) Carcassonna píše, že je to kniha pre každého, kto chce "dať spoločnosti plnohodnotných, vyrovnaných jedincov", ale práve tým si nie som celkom istá. Naozaj vyrastie z dieťaťa, ktoré na konci dňa dáva rodičovi hviezdičky za odmenu, ak po ňom nekričal, zdravý jedinec, alebo skôr neskutočný rozmaznanec, ktorý si myslí, že všetko a všetci sa mu musia podriadiť? Naozaj bude raz z dieťaťa plnohodnotný človek, ak otcovi pri nezvládnutí svojich emócií fyzicky ublíži až tak, že mu tečie krv (príklad z knihy), no ten po ňom i tak nenakričí ani ho inak nepotrestá, aby sa dieťatko náhodou necítilo ako zlý človek? Jednoducho, niektoré veci sa mi zdali pritiahnuté za vlasy, hoci v kontexte knihy dávali zmysel. Iné (najmä tipy na hry, ktorých by som uvítala viac), však boli super a vidím, že aj reálne celkom fungujú. Takže... Neviem. Naozaj neviem, čo si o danej knihe myslieť. Možno si z nej človek naozaj musí vyselektovať to, čo je ešte v súlade s jeho videním sveta a hodnotami, zároveň si však určiť svoje hranice, kedy by sa už cítil ako bábka, ktorá sa len vkuse podriaďuje dieťaťu a súčasným výchovným trendom.

Keby ma niekto zavraždil, chcem, aby môj prípad riešil William Wisting a písala o ňom Line :). Ale teraz vážne(jšie)... Stále viac ma baví ústredné duo otec a dcéra; práve pre tieto dve postavy mám už teraz z knižnice požičaných pár ďalších "horstoviek". Páčia sa mi aj autorove stručné, úderné vety i kapitoly, množstvo "zákulisných" informácií, ktoré Horst ako bývalý kriminalista má, prelínanie veľkých prípadov s každodennými banálnosťami... Príbeh samotný tiež fajn, možno tam bolo na môj vkus príliš veľa (nadbytočných) postáv a ani sentimentálne vyznenie v štýle "chudák Viggo, musíme si viac všímať jeden druhého" nebolo celkom podľa môjho gusta (nemôžu si totálni asociáli za svoj osamelý osud náhodou tak trochu, aj trochu viac, sami?), finále trošku filmové (rozumej, nie veľmi reálne), v princípe som si však Jaskynného muža užila a pri jeho čítaní vždy tak trochu ožila.

3 11.11.2023

Séria Inšpirujúci, ktorej súčasťou je aj tento titul, to je vlastne taká "instantná teológia". Kto sa o témy v knihe (manželstvo, okultizmus, Panna Mária...) z pohľadu Cirkvi zaujíma už dlhšie a hlbšie, zrejme sa nič nové nedozvie. A keď ten fiktívny niekto nebodaj už čítal niektorú z kníh Eliasa Vellu, dozvie sa ešte menej. Všetko je tu stručné, povrchné, akoby len načrtnuté... Keď však človek nečaká dielo na úrovni Kempenského, ale stačí mu náhľad do niektorých tém či Vellov pohľad na ne, prečo nie. Okrem toho, opakovanie je matka múdrosti a zrejme len pyšný človek si tu napriek jednoduchému jazyku a štýlu nenájde pre seba absolútne nič.

1 04.11.2023

Autorka v tomto diele predstavuje celý depozitár tém (šikana, dospievanie, život emigrantov, etnické a rasové rozdiely až konflikty, limity diverzity, vlk v ovčom rúchu...), ktoré sa všetky zbiehajú v optike hlavnej hrdinky Lilach, Matky. Zámerne píšem názov tejto jej roly veľkým písmenom, pretože pre hrdinku i túto knihu je, zdá sa, kľúčová. Autorka trefne vystihla myšlienkové pochody mamy (či mnohých mám) a rôzne rozhodnutia i činy z toho prameniace, ktoré sa bezdetnému či racionálnejšiemu čitateľovi môžu zdať chvíľkami temer až hysterické (darmo, kým človek nemá vlastné dieťa, nepochopí), psychologicky i literárne to však zvládla bravúrne. Navyše ten krásny jazyk, pozvoľna gradujúca atmosféra, dynamický dej dokazujúci, že aj spoločenský román, nielen žánrovky, môžu mať dobre vystavanú fabulu...

Podobne ako Lessanu ma však iritovalo, že matka nevedela so synom (a nielen s ním) otvorene komunikovať, na druhej strane však chápem, že ak by to dokázala, autorka by razom prišla o polovicu zápletiek a pointu ;-). A hlavne, dosť mi prekážal záver, ktorý mne, človeku úprimne veriacemu, že pravda nás oslobodí, evokoval podobne ako pri autorkinej Klamárke pocit, že posolstvo knihy je v štýle "city (komfort, pohodlie, istoty...) nad pravdu", s čím sa neviem stotožniť (dokonca ani ako matka). Nevravím, že príbeh/záver mal moralizovať (to vonkoncom nie), ale skrátka mi prekážala absencia nejakej väčšej vnútornej morálky hlavných postáv. Odovzdať svetu posolstvo (hoc v balíku pekných slov a príťažlivého príbehu), že každý si chráni svoje mláďa (a keď sa dá, i svoje ilúzie o ňom), sa mi zdá skrátka málo.

1 25.10.2023

Prehľadné, stručné, obsažné; a úplne stačiace na to, aby chcel byť čitateľ tiež "amici Thomae Mori". S niektorými interpretáciami udalostí zo života tohto svätca v optike tohto autora som síce nebola veľmi stotožnená (darmo, stále som Seuffertovho Morusa komparovala s Thomasom Morusom z knihy Tichí buriči Boží), ale inak ma kniha aj v svojej stručnosti úplne pohltila a nadchla.

2 25.10.2023

Skvelá žánrovka. Fieldingová "svoju" Caroline vôbec nešetrila, vďaka čomu sa môže čitateľ tešiť na mnohé zvraty a peripetie, ktoré ho donútia čítať napriek únave (alebo ho tej únavy vďaka zvýšenej dávke adrenalínu zbavia :-)). Tak ako pri iných knihách tejto autorky, aj tu možno oceniť dobre vystavaný dej, hodnoverne vykreslené postavy, dynamiku vzťahov medzi nimi a v neposlednom rade i (ne)očakávané finále. Chcela som nenáročné, no pútavé čítanie; a presne to mi táto kniha dala.

Aj keď, ako bolo kdesi nižšie zmienené, niektoré veci sú dotiahnuté do extrému (enormný a 15 rokov pretrvávajúci záujem médií, praktiky reportérov, Caroline na titulke People...), čo knihe zbytočne uberalo na dôveryhodnosti a mne ako čitateľke na zážitku. O samotnom únose nevraviac.

SPOILER: Preniesť dvojročné dieťa v taške? Dvojročné dieťa vytrhnuté zo spánku? Dvojročné dieťa v období vzdoru? To akože vážne? Možno ak by ho aspoň nadrogovali... Nevraviac o tom, ako dlho by v takej cestovnej taške vydržalo dýchať (a nekričať, nekopať či iným spôsobom na seba neupozorňovať). Jednoducho to buď bolo autorkou nedomyslené alebo slabo vysvetlené.

3 21.10.2023

Autorka si od Agathy Christie požičala tie najlepšie možné ingrediencie (obmedzený počet podozrivých v uzavretom priestore, finálne rozuzlenie v prítomnosti všetkých postáv, jemný humor...), dokonca by som povedala, že v niečom ju aj predčila (skvelé budovanie atmosféry pomocou opisov, ktoré inak v textoch málokedy oceňujem), no po výbornom rozbehu to akosi začalo drhnúť, nuž a strhnúť ma nedokázalo ani rozuzlenie, ktoré bolo také akési nemastné-neslané. Jednoducho, katarzia ani "aha" moment sa nekonali, čo trochu pokazilo môj výsledný dojem, inak to však bolo celkom fajn čítanie pred spaním, skrátka taká milá starosvetská detektívka.

2 07.10.2023

Solídne zoskupenie rozhovorov, ktoré šli do šírky i do hĺbky, do minulosti i (knižnej) prítomnosti respondentov, konkrétne piatich biskupov slovenského pôvodu pôsobiacich v zahraničí. Samozrejme, že medzičasom (ako sa to pri knižných rozhovoroch stáva) sú už mnohé osobné i geopolitické veci inak, knižka však i tak má čo ponúknuť. Keďže väčšina z tejto pätice sú gréckokatolíci a autori s nimi rozoberali aj príslušnosť k danej denominácii a veci s tým súvisiace, viackrát som cítila istú hrdosť, aká je táto náboženská menšina čiperná, životaschopná, hoc stále ohrozovaná nízkym počtom svojich členov. Trochu ma rušilo, že priestorov pre jednotlivých dušpastierov nebol symetrický (rozumej, niekomu sa ušlo temer sto strán, iný mal cca 30), ale budiš. Inak autori odviedli skvelú prácu, najmä Imrich Gazda (zrejme nielen preto, že je brilantný cirkevný analytik, ale i pre svoj vranovský pôvod, vďaka čomu trebárs situácii a reáliám spomínaných gréckokatolíkov rozumie viac než jeho síce teoreticky podkutí, no predsa len praxe menej znalí kolegovia).

1 07.10.2023

Guilty pleasure n. 2. Nie som fanúšikom telenoviel, no výnimka potvrdzuje pravidlo, nuž a tou mojou výnimkou je práve Divoký anjel. Pre úplnosť treba dodať, že som ho sledovala, keď som mala menej než desať, a výcuc z neho v tejto knihe ma presvedčil, že aby si človek Divokého anjela skutočne užil, musí mať naozaj nízky vek alebo IQ :-D. Alebo skrátka špecifickú náladu, v ktorej sa spojí nostalgia s túžbou prečítať si niečo fakt, ale naozaj že fakt nenáročné. Nebudem teda haniť, lebo aj cez všetky nelogickosti, zbytočnosti a naťahovačky bol pre mňa aj druhý knižný diel príjemným relaxom, aj úsmev sa dostavil, dokonca mi viackrát šklbalo kútikmi úst. Normálne by som šla aj do tretieho, ak by bol.

Zhodou náhod tento komentár píšem v deň, keď som sa dozvedela, že istej známej zomrel 6-ročný syn....

Asi všetci máme v živote situácie, a vôbec nemusia byť také vyhrotené, kedy sa človek pýta prečo. Aj mne sa v poslednom období tých prečo nakopilo toľko, až ma Boh (osud, náhoda... dosaďte si to svoje) nasmeroval k tejto knižke. Tá je síce útla, no aká obsažná!

Kvantum myšlienok, mnoho aha momentov, veľká nádej a inšpirácia; jednoducho adept na jednu z najlepších kníh, aké sa mi tento rok dostali do rúk (a do hlavy i srdca; už len aplikovať prečítané aj do života).

Možno to znie až neuveriteľne, ale v tejto krátkej knižke som našla odpovede skoro na všetky otázky, ktoré som si v poslednom období kládla. A možno najlepšie na nej je, že ju možno odporúčať veriacim rovnako ako ateistom i agnostikom.

Skrátka, kniha, ktorú raz darujem mojim deťom až dospejú, a to s vierou, že im pomôže preklenúť tie najťažšie obdobia aj najstereotypnejšiu každodennosť (lebo veď viete, tisíc nič zničí aj slona...). A myslím, že to je pre tento titul najlepšia možná vizitka.

2 25.09.2023

Krása. Veľmi sa mi páčili kresby a maľby v knihe aj to, čo sa v nich dalo čítať medzi riadkami. Napríklad časti o Hélèninom živote a prežívaní sú sivé, skôr naznačujúce, obrysové, kreslené ceruzkou, akoby jej život nestál za nič trvalejšie, ako by ho mal hocikto právo zmazať... Do jej existencie prináša farby iba román o Jane Eyrovej. Ten je postupne prerozprávaný na obrázkoch, ktoré sú farebné, celostránkové, majú pevné obrysy.... A veľmi sa mi páči, že postupne, ku koncu, vplyvom udalostí, ktoré nebudem spoilerovať, sa farby postupne prenášajú aj do okienok o Hélèninom živote.

Veľmi silný príbeh o šikanovaní, dospievaní, hľadaní vlastnej hodnoty a/či o potrebe byť prijatý, pochopený, milovaný.

PS: Dosť ma prekvapilo, ako sa hlavná hrdinka podobá na moje pubertálne ja. Nielen povahou, ale aj vizuálne. No vážne, akoby ju ilustrátroka vytvorila podľa nejakej mojej starej fotky :-D.

2 18.09.2023

V poslednom čase ma výchovné príučky demotivujú až iritujú, táto však na mňa naozaj pôsobí dojmom, že rady z nej sa dajú uplatniť aj v prípade.... nuž, keď sme skúsili všetko.

Veľmi sa mi páčila stručnosť, jasnosť, prehľadnosť (a to všetko tak v obsahu ako i v grafickom prevedení) a ako vizuálny typ veľmi oceňujem všetky názorné príklady vo forme komixových okienok.

Za mňa obrovská spokojnosť, aj keď jasné, že ani v tejto knihe nenájde rodič riešenie na úplne každú situáciu, nevraviac o tom, že je to až na jednu kapitolku písané akoby pre rodičov jedináčika. Keď má človek viac deti s menším vekovým rozdielom, skrátka sa nedá každému takto detailne venovať aj keby sa potrhal. Najmä teda v situáciách, keď sa jeden hádže v obchode o zem, druhý niekam uteká, tretí mrnčí v kočiari... A teraz babo raď. Komu empaticky vysvetľovať a objímať ho ako prvého? Nechcem sa tváriť, že je to Sophiina voľba, ale niekedy to nemá od nej ďaleko, a hoci to je len príklad, rodičia viacerých detí asi chápu, čo tým chcem povedať; pri jedináčikovi možno máte čas (a nervy a trpezlivosť) riešiť veci tak ukážkovo, ako to prezentuje kniha, veľmi mi však chýbali kapitoly o tom, ako to zvládať, keď sa vaše potomstvo rozrastá.

Aj tak si však trúfam tvrdiť, že je to najužitočnejšia výchovná príručka, aká sa mi zatiaľ dostala do rúk (nevynímajúc tie, o ktorých som to písala predtým) a ak by náhodou niekto z mojich známych žiadal tip na knihu o rodičovstve, poviem túto.

2 18.09.2023