Petras_ka komentáře u knih
Zo začiatku som mala z tejto knihy zmiešané pocity. Pri hlavnej predstaviteľke Emme som nevedela, čo je realita a čo sú jej paranoidné myšlienky. Prekážalo mi jej správanie v určitých situaciách, jej prehnaná úzkosť a strach. Chcela som sa však dozvedieť ako sa to celé vyvinie a nakoniec sa mi kniha začala páčiť čoraz viac.
Očakávala som typický Fitzekovský koniec plný zvratov a ten som aj dostala. Koniec bol naozaj dychberúci.
Veľmi zaujímavá a poučná kniha, z ktorej som sa veľa dozvedela o španielskej občianskej vojne, utečencoch, o ich osude vo Francúzku a Čile. Na pozadí týchto udalostí sa odohráva príbeh Victora a Roser. Tieto dve hlavné postavy mi boli veľmi sympatické. Predstavovali rôzne podoby lásky a porozumenia.
Kniha je napísaná prevažne opisným štýlom, dialógov je pomenej. Napriek tomu knihu odporúčam prečítať.
Z tejto knihy mám rozporuplné pocity, vlastne ani neviem jednoznačne povedať, či sa mi páčila alebo nie. Zaujímavá zápletka, pitvy a vraždy v atmosfére 19. storočia dodávali príbehu temnejší nádych. Prekážali mi ale zdĺhavé opisy, hypotézy a pocity hlavnej hrdinky Audrey Rose, čo vo mne vývolávalo dojem, že sa častokrát točíme dookola toho istého. Strácalo sa tým napätie a ešte k tomu som Jacka odhadla.
Kniha nie je zlá, asi mi len nepadla do nálady.
Označila by som ju skôr ako temnejšiu historickú detektívku než horor.
Agathu Christie a jej Hercula Poirota mám veľmi rada, ale túto knihu by som zaradila skôr medzi priemer od autorky. Zhromaždilo sa tu viacero prvkov, ktoré pomerne často používa vo svojich knihách. Je to oddychovka s pomalším dejom a trošku prekombinovaným riešením, ale stále je to dobré čítanie.
Pri tejto knihe som si povedala, že by som mala čítať viac historických románov. Bolo to veľmi príjemné čítanie, pri ktorom som si nielen oddýchla, ale získala aj nové poznatky z tohto obdobia. V predchádzajúcich komentároch spomínané hluché miesta alebo pasáže, ktoré mohli byť vynechané mi vôbec nevadili. Práve naopak som mala pocit, že sa stále niečo deje. Ako celok sa mi kniha veľmi páčila a určite budem v sérii pokračovať.
Tretí diel bol pre mňa sklamaním.
Dej sa neskutočne vliekol. Dúfala som, že po 100 stranách sa to rozbehne, no nič také sa nedialo. Zvraty, ktoré sa v knihe objavili, tým stratili efekt prekvapenia. Záver to našťastie zachránil.
Z hlavných troch hrdinov som mala pocit, že vôbec netušia, čo majú robiť a oveľa viac premýšľajú ako konajú. Hlavne môj najobľúbenejší Elias - boli kapitoly, kde sa v podstate nič neudialo. Ťažko sa mi zmieruje s tým, kam ho osud zaviedol.
Prvý a druhý diel sa mi veľmi páčil. Z prvého som bola priam nadšená, tak dúfam, že záverečný diel bude opäť perfektný.
Prostredie kanadského vidieka má niečo do seba, na jesenné čítanie sa mi veľmi hodilo. Je to oddychová, pokojne plynúca kniha, bez násilností a litrov krvi. Zaradila by som ju medzi lepší priemer, ale určite raz skúsim nejaký ďalší diel. Možno prekvapí.
Po knihe o rokenrolovej kapele Daisy Jones and The Six som siahla kvôli autorke, od ktorej som čítala Malibu v plameňoch a veľmi sa mi táto kniha páčila. Sprvu mi vadil spôsob akým je napísaná, teda vo forme akéhosi interview. Rozmýšľala som ako sa takýmto spôsobom bude dej posúvať dopredu. Autorka to však zvládla. Postavy, ich umelecké duše, ich vyjadrovanie pocitov a správanie vykreslila realisticky. Takisto sa mi páčil popis hudby – od písania textov až po samotné koncerty. Napriek skvelej atmosfére som mala dojem, že je to stále o tom istom – hudba, drogy, zvady, láska. Ale je to predsa len kniha o hudobnej skupine. Dávam knihe 3,5*.
Z knihy Za zavřenými dveřmi som bola nadšená, preto som siahla po ďalšej autorkinej knihe. Musím povedať, že som čakala viac. Komentár od MisakCZE to výborne vystihol.
Vydarená zbierka poviedok, ktorá mi perfektne padla do nálady v tomto zimnom období. Vyzdvihnúť by som chcela poviedku Tri slepé myšky, ktorá má veľmi dobre vykreslenú pochmúrnu atmosféru, zaujímavú zápletku aj rozuzlenie. Počúvala audioknihu a zo všetkých poviedok bola práve táto najmrazivejšia, určite aj vďaka interpretovi, ktorý ju načítal bravúrne.
Kniha Elektra skrýva jeden z mojich najobľúbenejších príbehov z antického Grécka - príbeh o Tróji. V tejto knihe nie sú v popredí hrdinovia ako Achilles alebo Hektor, ale tri ženy Klytaimnestra, Elektra a Kassandra.
Z pohľadu Agamemnónovej ženy, dcéry a trójskej princeznej sa dozvedáme o pozadí trójskej vojny, o krviprelievaní, rodinných kliatbach a osude týchto žien v období vojny. Je to znova písané pomalým opisným až poetickým štýlom, ktorý sa mi veľmi hodí k tomuto obdobiu.
Od autorky som prednedávnom čítala Ariadnu, ale musím priznať, že tá sa mi páčila trošičku viac. Každopádne, teším sa na ďalšiu knihu.
Kořist od Darcy Coates mala na začiatku našliapnuté na päť hviezdičiek. Počúvala som audioknihu do zatajeným dychom. Je perfektne načítaná pani Janou Strykovou.
Knihu by som nezaradila ako horor, hoci panuje ponurá atmosféra temného lesa a dejú sa tam podivné veci. Popri nesympatickej vyšetrovateľke Carle a celému policajnému zboru, v príbehu ešte vystupuje partička kamarátov, ktorých osudy ma na celej knihe bavili najviac, no ku koncu už aj to bolo príliš zdĺhavé. Musím povedať, že záver ma prekvapil, ale akosi nie som úplne spokojná, také nemastné neslané.
Po prvých troch poviedkach som rozmýšľala, či knihu neodložím. Vadilo mi ako slečna Marplová ťahala riešenia len tak z rukáva. Ale potom prišlo akési zmierenie sa s tým, že sú to poviedky a v tak krátkom diele to predsa zrýchlené musí byť. Ostatné poviedky sa mi nakoniec páčili, najviac posledné tri Krajčírkina bábika, V temnom zrkadle a Greenshawova pochabosť. Krajčírkina bábika bola podľa mňa najzaujímavejšia a najviac napínavá. Pri tejto poviedke som nemala vôbec tušenie aký bude koniec.
Napriek začiatočným pochybám to bolo príjemné oddychové čítanie.
Príbeh černicových dievčat je rozprávanie plné vôní, chutí a účinkov liečivých bylín, ktoré pomáhali zoceliť ich spálené duše. Autorka píše veľmi pekne, pre tento príbeh sa doslova hodí výraz kvetnato.
Zaujala ma linka z minulosti a osud Margarete. Súčasná linka už pokulhávala. Vzťah Emy a Tobiasa bol veľmi zvláštny a miestami aj Emine postoje.
Jednotlivé osudy sa pomaly preplietajú a spájajú, ale koniec mi už prišiel trošku nasilu prepojený.
Hlavnou hrdinkou je Elsa, ktorá prežíva snáď všetky možné útrapy hospodárskej krízy a obdobia sucha v Amerike. Napriek tomu, že je to smutný a ťažký príbeh, láska, odvaha a sila prežiť sprevádza postavy po celý čas.
Popis určitých Elsiných problémov bol za mňa príliš zdĺhavý a tým sa spomaľoval už aj tak celkom pomalý dej.
Proti vetru vo mne vyvolalo množstvo pocitov. Chvíľkami som bola dojatá, smutná alebo aj nahnevaná. Knihu nezaradím medzi moje najlepšie alebo obľúbené. Ale medzi také, nad ktorými budem ešte dlho rozmýšľať, patriť určite bude.
Myšlienka tejto knihy, že rozhodnutia, ktoré nepovažujeme za dôležité môžu ovplyvniť životy tých, čo poznáme aj nepoznáme, bola dobrým námetom. Predsa len sa týka každodenného života. No spracovanie v podobe poviedok, ktoré sa postupne preplietajú sa mi zdalo trochu zmätočné.
Niektoré postavy mohli dostať viac priestoru, ich spracovanie bolo povrchné. Na druhej strane boli časti pri ktorých neviem, prečo tam vlastne boli.
Knihu som prečítala rýchlo, čítala sa veľmi dobre. Pravdepodobne ale nebude patriť medzi tie, pri ktorých aj po mesiacoch budem vedieť o čom bola.
Z tejto knihy mám rozporuplné pocity. Na jednej strane sa dobre čítala, stránky ubiehali rýchlo a veľmi sa mi páčil námet knihy a tajomná, no ešte realistická atmosféra.
Mám rada mysteriózne detektívky, ale ku koncu sa z toho vyvinula zrýchlená fantasy zlátanina.
Niektoré veci, najmä koniec, mohli byť viac prepracované. Preto dávam 3*.
Zlomené duše ma sprvu veľmi zaujali. Máme tu dve dejové linky, z ktorých sa mi linka z minulosti páčila trošku viac. Sledovali sme osud 4 kamarátok na internátnej škole. Linka zo súčasnosti opisuje pátranie novinárky Fiony, ktorá sa usiluje objasniť prípad svojej sestry a popritom píše reportáž o tejto tajomnej škole. Zaujali ma najmä osudy dievčat a ich podivná škola. Potom to už šlo dole z kopca až som sa dostala k sentimentálnemu koncu. Čo je škoda, pretože inak by som dala knihe vyššie hodnotenie.
U zahraničných čitateľov má táto kniha a celkovo žáner dark academia veľký úspech. To ma veľmi lákalo vyskúšať niečo z tohto žánru. V slovenčine vyšli práve Darebáci a blázni, tak som si povedala, že skúsim túto novinku.
Nečakala som, že sa mi príbeh z prostredia divadla a výborne vykreslené postavy dostanú priam pod kožu. Ťaživá atmosféra a utrpenie postáv bolo veľmi uveriteľne popísané. Veľmi sa mi páčilo ako autorka opísala zmýšľanie týchto umeleckých duší, školu, vyučovanie, Shakespeara aj divadelné predstavenia, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou príbehu. Vrelo odporúčam.
Ako je spomenuté v komentári podo mnou, táto kniha má svojich nadšencov aj odporcov. Ja sa našťastie radím medzi nadšencov. Nie je to síce môj milovaný Spev o Achillovi, ale aj príbeh Ariadny mi prirástol k srdcu. Vždy som sa tešila, keď sa ponorím do tej zvláštnej atmosféry a sveta, v ktorom panujú bohovia a osud človeka závisí na ich priazni. Veľmi sa mi páčil jazyk a štýl rozprávania aký autorka zvolila.