parvitas komentáře u knih

Čo robí leto veľkým, či významným? Vôňa medovníkov a marcipánu, aj keď nie sú Vianoce, slnko a tieň, chvejúce sa listy stromov vo vánku, raz tmavé, z opaku striebristé, na ten pohyb nejestvuje špeciálne pomenovanie, voda v bazéne a odvážne skoky z mostíka, nočné túlanie sa po meste, bicykel, ktorý ponúka voľnosť, čas strávený s priateľmi a spoločné bláznivé fotografie
Autorovi (a nielen jemu, klobúk dolu aj pred prekladateľkou) sa podarilo vystihnúť atmosféru leta, dospievania, očakávania, zodpovednosti a vlastne aj poznania. Nielen seba samého, ale aj vlastnej rodiny. Vzťah Friedera ku škole bol skôr vlažný, prepadá a teraz má jedinú šancu na reparát. Cez leto sa musí doučiť matematiku a latinčinu, a aj preto ostáva u starých rodičov. Zdanlivo nesúrodý pár, umelecky založená starká a prísny lekár-profesor, s ním majú omnoho viac spoločného, ako si spočiatku myslel. Už len ponuka brigády a (ne)nápadná výpomoc s matikou (nájsť zmysel v tom, prečo počítať), či dôvera je krokom v ústrety. Aj keď niektoré veci sa naozaj robiť nemajú (viď čítanie denníka).
Toto je kniha leta, ktorú čítajte aj dnes, aj opakovane, dokonca aj keď sa leto skončí. Má úžasný feeling. Je o smútku, pomoci a láske. O bezpodmienečnom a nekonečnom priateľstve, ktoré sa ani nedá napísať, ani pochovať.
O zmene a dospievaní, o učení sa; na vlastných chybách, aj na príkladoch zo života.
Frieder, Alma, Beate a Johann - úplne ich pred sebou vidím
Odporučili mi ju v kníhkupectve Artforum BB a ja im ďakujem za perfektný tip, s radosťou ju tiež odporúčam ďalej! Čítam ju dovolenkujúc na Kréte, popíjam úžasné mojito, občas sa smejem, lebo tie decká sú čísla, sú úžasní a do všetkého idú naplno, či je to beh s tranparentom, alebo hľadanie dievčaťa v zelených plavkách, či nerozvážne blbnutie s bagrom, inak sa to ani nedá.. A áno, boli tam aj pasáže, ktoré ma dojali. Preto sa ponáram do vĺn, chuť mora zmyje aj slané cestičky sĺz. A znovu otváram knihu, kde je leto naozaj veľké. Užite si ho aj vy. Leto s veľkým L.

3 26.08.2023

Láskavá a zároveň dojímavá kniha o vzťahu vnučky a dedka. On trpí Alzhaimerovou chorobou, ktorá spôsobuje, že má ,,med v hlave", zabúda veci, pletie si súvislosti, ale ona presne vie, čo potrebuje. Starostlivosť a láskavosť rodiny, pocit byť potrebný a dôležitý, aj keď príde deň, keď nebude vedieť, kto sú všetci okolo neho. Výlet do Benátok, na miesto, ktoré bolo pre deduška dôležité, je jednou z posledných vecí, ktoré podnikli spolu. Obaja cítili tú ,,marmeládu v srdci" - pocit, že niekoho veľmi silno milujú.
V knihe sa prelína súčasnosť s minulosťou, kedy si na základe denníkových zápiskov hlavná hrdinka spomína na svoje 11-ročné ja a deduška, v dospelosti si zopakuje cestu do Benátok a zároveň sa tak vyrovnáva so svojimi problémami (syn - z jeho správania som mala pocit nejakej poruchy, manžel - rozídu sa?, chorý otec - zabúdanie - bude ako starký?).
Ale asi nebudem patriť medzi zástupy nadšených obdivovateľov tejto knihy... Miestami mi vadil naivný pohľad mladej na všetko ,,vtipné", čo starký spravil (mám práve takto staré deti a som si istá, že by reagovali viac realisticky, aj čo sa týka toho výletu, kde jej rodičia takmer zošediveli od strachu) a zároveň jej spomienkový optimizmus. Forma písania je však tak jednoduchá, že to žiaden lekvár nenahradí... Ale zase na druhej strane ide o reálnu skúsenosť autorky, takže ostávam na hodnotení 3*.

3 24.05.2023

Na tretí diel som neuveriteľne tešila, že konečne sa dozviem viac o Céčkach a Béčkach a všetko sa (snáď) vyrieši. Plynulo sa nadviazalo na predchádzajúce časti, objavilo sa nové prostredie a ďalšie sympatické postavy. Poučená predchádzajúcimi knihami som si už k nim nevytvárala vzťah, len čakala na ich bolestivý koniec. Tentoraz sa dej presunul na povrch (a neskôr na chvíľu aj pod povrch). (Pozn. asi si znovu prečítam trilógiu Silo, tam to bolo tiež zaujímavé). Island je super, fakt idylické miesto a oproti barbarskej osade, na ktorú narazili hrdinovia pri putovaní tam, kde vedú všetky cesty, (btw, do tej osady sa museli napchať asi všetky typicky klišoidné postapo predstavy, alebo teda už mám podobné veci načítané, tak som darmo hovorila, bacha, ľudia, to je pasca), to bolo až k neuvereniu. Áno, stále je to lepšie ako Metro, pretože autorka píše knihy bez tých ideologických blábolov, je to čistá akcia a adrenalín a ja som si jazdu užívala, aj keď mi tam logicky nesedelo pár vecí. Je mi aj trochu ľúto, že to rýchlo skončilo... a teda mi záverečná misia pripadala dosť neuveriteľne. Ale bože, tak som im držala palce!!! Tie otázky typu: To akože vyše sto rokov sa ľudia nesnažili o niečo podobné? Nechcelo sa mi veriť, že sa len sa zabednili v mestách na pilieroch a ostali tak... - som zatlačila do úzadia a nechala sa unášať príbehom. A úprimne, na konci by som aj slzu vyronila, keby som si teda postavy pustila k srdcu. Nemala som však pocit, že by tento "medzinárodný" tím svojimi schopnosťami zmenil niečo. Mohli tam byť vojaci/pašeráci/údržbári/stopári namiesto vikinských bojovníkov.. proste zameniteľné osoby, ktoré sa len potrebovali naučiť, čo majú robiť a nezomrieť.
Zhrniem to však...V každej časti ma bavilo niečo iné; izolované mestá v oblakoch pre privilegovaných a expedície na povrch, tajomné útoky, komunita, stratené deti a brána niekam inam... v tomto mi tretí diel ostane v pamäti len ako big-bada-boom a že cesta krížom cez Európu je akoby mžikom.
Spravte však z toho hru na xbox, pc, lebo je to adrenalínovo a trošku aj príbehovo podobné ako Half Life, budem prvá, čo bude závisláčiť.

3 11.04.2023

Chyžná Molly má rada veci na svojom mieste. Pravidelné rituály jej pomáhajú, pretože už nemá svoju milovanú babičku, s ktorou by sa podelila o starosti. Až pri čítaní si čitateľ uvedomuje jej zvláštne správanie, ktoré je typické pre autistov (ani to v knihe nie je priamo pomenované, no veľa vecí ukazuje na aspergerov syndróm), Molly je naozaj výnimočná, inteligentná a láskavá, no navonok vyznieva na prvý pohľad iba veľmi naivne, až hlúpučko, lebo všetko berie dosť jednoznačne, je príliš priamočiara a úprimná. Nevie rozoznať dvojzmysly, sarkazmus a ani čítať v tvári, ale je veľmi vnímavá a má svoje hodnoty. Chod hotela, Mollino upratovanie a spolupracovníci tvoria jej celý svet. Miluje svoju prácu - upratovanie hotelových izieb a teší sa do nej každý deň. Vždy ráno si oblečie čistú, vyžehlenú uniformu, naplní si vozík čistiacimi prostriedkami, mydielkami, uterákmi a ide upratovať izby. Úplne som si vedela predstaviť to jej uspokojenie, keď je všetko tip-top a ostáva za ňou viditeľný kus dobre odvedenej práce. (Ja až taký pedant nie som, no tri deti a malý byt človeka naučí upratovať. Buď ich prekračujem, ale majú svoje miesto (ako deti, tak aj veci). ️) Ale späť ku knihe.
Všetko sa naruší, keď jeden z hostí zomrie a Molly sa stáva hlavnou podozrivou. Vtedy ma kniha pohltila, lebo sa dej rozbehol. Molly bola fakt úžasná a bol zážitok si skladať postupne dieliky a získavať tak celkový obraz. Cez jej vnímanie malo všetko úplne iný význam a chvíľu trvalo, kým si uvedomila, kto je jej priateľ a komu môže dôverovať.
Za mňa Chyžnú jednoznačne odporúčam a teším sa na sfilmovanú verziu.

3 29.10.2022

Výborná historická detektívka - sadla mi do nálady a aj do dovolenky. S drahým sme po 12. rokoch strávili pár dní (bez detí!) v nádhernom hoteli Hviezdoslav v Kežmarku. (Odporúčam! Aj hotel, aj vyraziť si niekam sami... plus nezabudnúť na Kaštieľ Strážky a priľahlý park - tiež je to krása.) Takže moja voľba na čítanie bola jasná a tematická - aj keď tam mali hojne zásobenú knižnicu priamo v hoteli, žiadne tri ohmatkané tituly, ale niekoľko políc vo viacerých miestnostiach - našlo sa tam aj niečo novšie, no prevažne klasiky, tie staršie, ale aj veľkoformátové fotografické - asi by som si vedela vybrať knihy aj na viac dní. :) A boli aj zaevidované, mali katalogizačné číslo ( viem, je to profesionálna deformácia :)).
Späť ku knihe. Úplne milujem mapy v knihách, vysvetlivky, slovníčky aj doslovy. Je to niečo viac, vidno, že autorovi na čitateľovi záleží a patrične to aj oceňujem. Príbeh bol takmer priamočiary, teda myslím to detektívne pozadie, no pútavo vykreslené postavy a prostredie tomu dodali šmrnc. Ako by povedal ten francúzsky vyslanec, chválim materiál, látku, strih aj spracovanie - sedelo to perfektne. Všetko sa vysvetlilo a doplnilo... dokonca sa tam objavilo aj prekvapenie.
Povesť o Čiernej pani síce pri prehliadke hradu sprievodkyňa nehovorila (neviem, či zabudla, alebo nestíhala), ale toto knižné vysvetlenie sa mi mimoriadne páčilo.

3 10.07.2022

Málo viem o Kanade a jej komplikovanej histórii. Je to bolestivé čítanie, nedokázala som knihu dočítať na jedenkrát. Delím si to po kapitolách, je to hrozné... Toto neveriteľné utrpenie detí pôvodných obyvateľov, páchanie kultúrnej genocídy, trvalo desaťročia. Ak Toby Obed zomrel 27-krát, každý pri čítaní zomiera spolu s ním... Veď to sa nedá vytesniť, preboha... Trauma odtrhnutia od rodiny a prevýchova sa prenáša na celé rodiny, celé generácie sú neschopné sa zaradiť, trpia závislosťami, pokračujú v týraní a zneužívaní, tak ako to zažili sami.
Reportážny jazyk je vecný, tak je to o to strašnejšie. Autorkine slová čierne na bielom sa čitateľovi neprihovárajú, ale zmučene kričia. O rasizme, o príšernom násilí na deťoch a o inštitualizovanom týraní v cirkevných internátnych školách. O preživších. Ospravedlnenie, ku ktorému sa štát konečne dopracoval, je však nedostatočné, obete síce odškodňujú, vinníci však nie sú potrestaní.

3 20.02.2022

Výborná monografia o uhorskej, rímsko-nemeckej a českej kráľovne. Barbora Celjská ako druhá manželka Žigmunda Luxemburgského je v podaní Daniely Dvořákovej fascinujúcou ženou. Ruku na srdce, kto o nej (okrem pár historikov a nadšencov) vie? Uhorskou kráľovnou bola vyše štyridsať rokov, má priamy súvis s našimi dejinami. Niekoľko storočí sa však o nej hovorilo ako o nehanebnej zvrhlej kacírke spätej s čiernou mágiou. Ohováranie sa začalo už v čase smrti jej muža, nasledovala snaha zbaviť sa jej vplyvu, hodnosti a pripraviť ju o majetky a česť. A tento obraz sa v histórii ponechal stáročia, nikto ju nehájil, len sa preberali znôšky legiend a povestí.
Autorka na základe prameňov zostavuje život a kroky tejto výraznej osobnosti a súčasne aj kráľovského manželského páru. Čriepky z listín, kroník, vyhlásení a korešpondencie nie sú úplné (z niektorých rokov sa zachovalo viac dokumentov, z iných menej), ale dá sa z nich spraviť obraz ako a kam cestovali. Kde boli ubytovaní, kde prenocovali, kde bojovali, čo a komu darovali, zamietli a tak podobne. Je to úžasná a dôkladná práca a v našej historiografii aj ojedinelá, ktorá sa venuje práve tejto kráľovnej. Úplne ma to pohltilo, pátranie historika je skoro ako detektívna práca, len s tým rozdielom, že má menej stôp...
Ako žena bola Barbora na najvýznamnejšej pozícii v ríši, žila nie v tieni, ale po boku kráľa, vydávala listiny a starala sa o rozsiahly majetok, disponovala vlastným dvorom, ale ako každá žena to v stredoveku nemala ľahké. Fascinuje ma, s akou ľahkosťou ma autorka preniesla do stredoveku. Spomínajú sa tu všetky dôležité a zvláštne udalosti ako boli zásnuby, sobáš, korunovácia, či pôrod, až po vymáhanie poplatkov a daní, namáhavé cestovanie a presuny dvora, vojenská a hospodárska politika, pravdepodobné vzťahy medzi manželmi atď.
Budem len rada, ak podobné práce budú pokračovať, teším sa na ďalšie diela. A vyzdvihujem aj grafickú stránku, je to krásna kniha!

3 20.02.2022

Po vyplakaní sa potrebujem čítať niečo úplne odlišnešné od reality a histórie...
Dnešok sa mi vydaril. :) Stihla som ešte dočítať aj druhý diel tejto #fantasy série a je fantastický. Milujem rozprávky a príbehy, hlavne keď sa aj trošku pozmenia. Snehurka, Mrázik a iné bytosti (nemôžem prezradiť, prišli by ste o prekvapenie!) sa tu pohybujú, no nevidno ich, lebo ich mágia slabne, keď v nich ľudia neveria... Vasja sa prezliekla za chlapca a túži zažiť dobrodružstvá. Sneh a mráz skoro vykoná svoje, na prahu smrti si ju nájde Mrázik a.. a ošetrí ju, napojí a nastýti, zohreje a vie, že ju držať zavretú nemôže, tak si zase ide po svojom. Nikdy z nej nebude poslušné dievča, čo sedí vo veži, rodí deti a čaká na manžela... Sloboda, akú dievčine dáva mužský odev, je úchvatná. Ale stále je tu možnosť, že niekto spozná, zistí kto je a vyhlási ju za čarodejnicu... Ako do toho zapadá gang zločincov, čo pustošia krajinu a vypaľujú dediny, unášajú malé dievčatká, či následné stretnutie s rodinou (a bolo prekvapivé, keď sa objaví dieťa, ktoré vidí to, čo aj ona). A do toho kone, zbrane a dievčenské postavenie v spoločnosti. Veľmi jej držím palce a idem na tretiu časť, ktorú mám od Knižiška. Ani spať sa mi nechce... :)

3 12.11.2021

Prvotina tejto autorky ukazuje, že písať vie, ale aj tak som s knižkou bojovala trochu dlhšie. Téma medzigeneračných rozdielov je aktuálna a puberťáčka je skvele opísaná. No ak sa budete riadiť anotáciou, asi budete sklamaní, Sabine sa len tak sama za babkou nevyberie a ani nejako aktívne nepátra po minulosti svojej mamy či starej mamy. Je poslaná k starým rodičom v čase maminho rozchodu a všetko jej u babky lezie na nervy: írske počasie, kone, rozpadávajúci sa dom a toľko pravidiel... Čo sa týkalo Sabine, úplne som si ju vedela predstaviť. Aj keď pár nelogických vecí by sa našlo... (Za všetky napr.; Sabine odchádza z Británie do Írska k babke v októbri 1997 a ostala tam niekoľko týždňov... veď vlastne prerušila školu a nikomu to neprekážalo? Či tam majú také dlhé prázdniny?)
Na druhej strane jej babička je zobrazená ako rázna a silná žena, ktorá vrúcnosť prejavuje viac koňom a psom, nie ľuďom, no až pohľad do minulosti ukáže, v akej dobe vyrastala a prečo je takáto. Honkong v pädesiatych rokoch 20. storočia je tak spútaný pravidlami, že som mala pocit, akoby tu zastal čas. Tieto kapitoly ma bavili najviac, Joy v mladosti je úžasná. Jej dcéra Kate mi prišla nedozretá, vlastne som si k nej nevytvorila vzťah a bola tu vykreslená len ako neisté žieňa, tápajúce vo vzťahoch, ktoré nikam neviedli. Jej život ma bavil asi najmenej. Rozdielna výchova a spoločenské konvencie, no aj to, že po šťastí a rodinnej pohode túžia všetky generácie, len majú iný spôsob, ako sa k nej dopracovať... Ale tak to je to nielen s deťmi, ale aj s rodičmi. Nie sú neomylní, robia chyby, no niekedy dostanú šancu ob generáciu. Aha, aby som nezabudla, je to okrem vzťahoch medzi generáciami aj kniha o daždi, o koňoch a o love. (lov ako hon, aj love ako láska :) )

3 12.11.2021

Ak ste fanúšikom diela Jane Austenovej, bude sa vám páčiť aj táto kniha. Je plná postáv, ktoré akoby vystúpili z jej kníh, dokonca aj zápletka je podobná. Aj tu sa hovorí nielen o budúcnosti žien, a o ich finančnej situácii, dedičstve, o láske a manželstve. Alebo skôr o zmarených nádejách a možnej chudobe... Ale ako aj diela J. Austenovej, aj tu je nádej a nakoniec sa nejaké riešenie nájde. Páčilo sa mi láskavé prostredie malebného mestečka, Veľkého domu, popis knižnice, ale najdôležitešími boli čitatelia a fanúšikovia. Rozoberali Austenovej knihy, vyberali si svoje obľúbené postavy a situácie a proste to spolu vytváralo úžasnú atmosféru. Ich spolok musel prekonať niekoľko prekážok, ale založili ho, aby vzdali hold úžasnej autorke a jej dielam, a tiež aby zachránili pamiatky, ktoré s jej životom súviseli (dom, knihy, nábytok, šperky, písomnosti). Pravdaže, niektoré z nich boli výraznejšie, ďalšie zase mali až prehnané reakcie, ale charaktery sa naozaj krásne dajú porovnať s jej dielom, s predlohou.
Bolo to naozaj príjemné čítanie, užila som si krásu anglického vidieka, vôňu čaju, sviatočnej večere, prežívala som očarenie filmami, knihami, dúfala som a aj zúfala si (na patričných miestach). Myslím, že všetci fanúšikovia budú očarení. :)

3 12.11.2021

Adeline túžila po inom živote až tak veľmi, že tomu, kto jej odpovedal z temnoty noci, ponúkla čokoľvek. Dostala za to nevídanú slobodu a možnosť žiť svoj život večne podľa svojich predstáv, no odvrátenou stranou obchodu s dušou je to, že si ju nik nezapamätá, keď mu zmizne z dohľadu. Ako dlho dokáže vzdorovať, putovať svetom, nestratiť samu seba, vítať temné božstvo ako starého známeho, tešiť sa z nového rána, aj keď ju zraňuje a vždy začať znovu a znovu. Je múza, je milenka, ktorej tvár si ráno nepamätáte, ostáva po nej len vôňa, je záblesk pieh, je večná a zároveň prchavá inšpirácia umelcov. Addie nezanecháva trvalé spomienky, preto keď sa raz stretne s niekým, kto si ju pamätá, bude to magické. Príbeh o osamelosti, o strate, o láske, o hľadaní šťastia. Vlastne by mi malo byť najviac ľúto Henryho a Addie, ale aj Luc mi prirástol k srdcu. Pomaly plynúci dej a štýl písania mi vyhovoval, najviac ma však zaujalo umenie, ktorému pomáhala. Aj keď sama nemohla nič vytvoriť, čo by pretrvalo, našla si svoju cestu. Tristoročné putovanie a spomienky na etapy histórie by mohli byť rozvláčne, ale autorka vhodne zvolila retrospektívne pohľady iba na významné výročie Addinej zmluvy s Temným, takže ju vidíme dnes a vtedy, keď išlo o veľa... Zaujímavé je, že sa Addie vekom až tak nemení, aj keď získava skúsenosti, má svoje obľúbené rituály a miesta, no veci u nej dlho nevydržia, tak sa ponára do kníh... Zimu a hlad znesie a prežije, ale bez príbehov by prišla o rozum. Má svoj štýl života, istotu, že po zabuchnutí dvier ostane len neznámou, až kým si ju jeden antikvariátnik nezapamätá... a aj práve pre toto prepojenie s knihami a umením som si príbeh Addie zamilovala a pre mňa ostane nezabudnuteľná. Zaslúži si byť spomínaná, takže sa teším aj na filmové spracovanie a ďakujem za požičanie mojej naj šéfke ️.

3 31.10.2021

Štvrtý diel som čítala hneď po jednotke a tak mi celkom padlo vhod to odkazovanie na predchádzajúce časti. :) Fotky sú super, akurát mám pocit, že na oddelenie kapitol sa zbytočne použili farebné strany. Zmena miest a vyriešenie problémov so starnutím mimo slučky, prispôsobovanie sa detí modernému svetu, či Jacobovo porovnávanie sa so starým otcom a jeho vzťah a zamestnanie - vyhľadávanie nových jedinečných detí je zaujímavé. Určite odporúčam. Mám pocit, že som si tento diel viac užila. :)
Ale asi to bude preto, že ma bavili opisy ich nakupovania a očarovania súčasnosťou. :)

3 09.03.2021

Pokračovanie ma taktiež baví, trinásta kapitola je opäť niečo extra. Aj keď aj tu je detektívna časť ľahko vyriešiteľná, bavila som sa. Jackaby je taký holmesovsky nemotorný v spoločenských konvenciách, že sa musím usmievať. Ale snaží sa. Všetko sa začína s rozkošnými mačiatkami so šupinami. A vraždou. Proste darwinizmus v praxi. A dokonca si aj Abigail užije archeologické vykopávky, len pritom musí pretrpieť súperenie dvoch vedcov o kosti, ktoré sa občas strácajú, spozná odvážnu novinárku a odhodlaného lovca a odhalí sa aj niečo z minulosti ducha domu (ale to sa vyrieši asi v ďalšej časti). Napínavé to je aj s Charliem, lebo si nie je istá, ako prejaviť svoje city. Nechýbajú tu ani nadprirodzené bytosti, veľmi ma táto rôznorodosť baví, lebo Jackaby spomína ich miesto v mytológii a súčasnosti. Určite odporúčam!

3 21.10.2020

Perfektná oddychovka. Mladé žieňa, Abigail Rooková sa zamestná u svojrázneho detektíva, ktorý vyšetruje nadprirodzené javy. Svoje krstné meno neprezradí, ale všetci ho oslovujú Jackaby. Je jediný jasnovidec a tak vníma to, čo obyčajný smrteľník nevidí. Abigail je tiež iná, ako by sa od viktoriánskej slečny dalo očakávať - nehľadá si ženícha a ani nemá rada salónne návštevy, na ktoré si jej mama tak potrpela v Anglicku. Práveže ušla z domu, len aby sa mohla venovať archeológii po vzore jej otca a zažila dobrodružstvo na vlastnej koži, ale neskôr, keď projekt nepokračoval, si hľadala prácu... a tak sa ocitla v Amerike. Jej praktickosť a zmysel pre detail je nápomocný viac, ako by si Jackaby myslel a tak si ju ponecháva ako asistentku. Ich prvý spoločný prípad začína vraždou, takže je hodená priamo do diania. Nakoniec, bolo to príjemné čítanie, miestami veľmi vtipné, detektívna zápletka však bola slabá, možno asi len preto, aby bola. Vraha odhalíte hneď, ale hlavným postavám to chvíľu trvá. Je tam mix nadprirodzených osôb, najosobitejšia je pani, ktorú vidia najjasnejšie iba osoby bez trvalého domova, zaujala ma aj bánší, či troll pod mostom, atď.. A vtipné je aj to, ako predchádzajúci asistent zmenil podobu, a že na jednom poschodí domu je jazierko, prípadne oblečenie Abi požičiava duch. Teším sa na pokračovanie. :)

3 21.10.2020

Tak, chúďa Cilka. Ako 15-ročná bola zneužívaná v jednom tábore a potom, po obvinení, že kolaborovala s nepriateľom, o čosi staršia, odsúdená do gulagu. A zase zneužívaná. Ale chcela prežiť...
Teda, príbeh som prečítala za jedno popoludnie a jedným dychom. Je mi jasné, že kniha bola inšpirovaná skutočným príbehom a niečo je aj autorkina fikcia, no mne to celé v tom období, keď som to čítala, veľmi zle padlo. Proste som ani nevnímala relatívne šťastný koniec.

3 20.10.2020

(SPOILER) Kto by nepoznal známu rozprávku o Mrázikovi? Milujem prerozprávané príbehy, rozprávky a povesti a tu je ich hneď niekoľko. O zlej macoche, čo vyženie polosirotu do snehu, nech nazbiera snežienky, alebo o Marfe, ktorá je krásna (sic!) a nebojí sa Mrázika, pána Zimy a smrti, o Medveďovi, ktorý sa živí obavami a strachom ľudí a práve teraz sa prebúdza z dlhého spánku a o nesmrteľnom žrebcovi menom Slávik. V príbehu zo severného Ruska z čias Zlatej Hordy, kde v krajine sídli kresťanstvo a pohanské zvyky sa postupne vytrácajú, žila raz jedna dievčina, ktorá videla mýtické bytosti a všetky tie príbehy poznala. Vedela, že si tvory musí uctiť obetinami, aby ich domov chránili a pomáhali im (alebo aspoň neškodili), no jej úloha bude ešte náročnejšia. Zabrániť medveďovi, aby povstal a zničil jej svet...
Je to len prvý diel z troch, takže uvidím, aké bude pokračovanie. Zatiaľ sa teším, že ma preniesla do rozprávky. A že vychádza z typickej ruskej tradície stredovekého sveta. Svet, kde údelom ženy bolo len vydať sa a rodiť deti, alebo zomrieť v kláštore. Kde mala poslušne klopiť oči a neprejavovať svoj názor, no hlavná hrdinka bola ako nespútaná divožienka, dokonca sa naučila aj jazdiť na koni. Rodina je najviac, ľudia z dediny musia držať spolu, no keď zabudnú na domácich škriatkov a ostatné bytosti, ich stretnutie s hladom, mrazom a smrťou bude rýchle a kruté. Mám síce aj nejaké výhrady, ale tak autorka sa narodila v Texase, v Rusku len študovala, takže pomenené detaily prehliadam. :) 4.5 hviezdičiek, čítanie som si naozaj užila.

3 20.10.2020

Nebolo to úplne wau čítanie, úprimne, táto požičaná kniha z knižnice sa mi strašne zle čítala, ale zároveň som rada, že som do nej neinvestovala, že som si ju nekúpila, keď vyšla, lebo vracať sa k nej nebudem. Pár zaujímavých ženských postáv a ich osudy, striedanie rokov, strádanie a chudoba, bane, vojna, pivo, a tak dookola... Celé to na mňa pôsobilo veľmi ubíjajúco, niektoré ženské hrdinky by som preplieskala, ale vlastne asi ani nie.. .život im dosť naložil. Strašne mi to niečo pripomína, niečo slovenské, tak ak si spomeniem, doplním to sem.

3 25.04.2020

Vtipná hrdinská fantasy, kde sa partia dobrodruhov na dôchodku, resp. odpočinku, dáva postupne znovu dokopy, aby zachránili dcéru jedného z nich. A popritom aj svet. Pripomína mi trošku Pratchettovho Barbara Cohena, akurát je to miestami vážnejšie. Žiadne poznamky pod čiarou a tak.
Páčila sa mi napríklad scéna, ako dieťa jedného hrdinu ulovilo žaby, tatinovi ich opisuje, a potom ich pred spaním pobozká a on si oddýchne, že sa ani jedna nezmenila na princa. Alebo keď dvoch exhrdinov prepadne partia zbojníčok (vo vrstvených odevoch, žiadne polonahé krásky) po ceste a oni sa nechajú ozbíjať o pletené ponožky a sendviče, ale v druhom batohu boli len kamene... ktoré boli zbierané dcérou a ak ju nezachráni, tak jej ich aspoň chde položiť na jej hrob. (Teraz je na mieste ten vzdych... no nezamiluj sa.) Partia sa postupne dáva dokopy a ja som už teraz nadšená a polovicu som prerozprávala mužovi. Keby som len obed nemusela chystať, tak už viem aj koniec! Kto to čítal, bude to to mať aj pokračovanie?

3 14.08.2019

...ten koniec!

3 14.08.2019

Prvé strany som čítala s teplotou, takže mi je jasné, že pozornosť nebola 100%, ale jednoducho stalo sa a všade som čítala „hlodavci“ (namiesto „hladovci”) a teda chvíľu (dosť dlhú) mi nebolo jasné, prečo sa pred nimi chránia plotom (jedine že by boli zmutovaní, všakáno) a tak pani učiteľka si nemôže ísť na lúku natrhať kvietky pre deti v špeciálnej škole, ehm, väzení... toľko moja chrípková dyslexia :)
A teraz niečo o knihe:
Je naozaj fajn, že som si nepamätala, o čom to má byť. :) Užila som si prekvapení presne v tých momentoch, kedy mali prísť a bolo to úžasné.
Skupina detí, sirôt, ktore majú taký tvrdý režim, ako žiadni iní väzni. Nevedia však o čo sú pripravené, pretože nič iné nepoznajú, a ak áno, tak len teoreticky a z obrázkov. Celé roky vidia len svoju izbu, sprchy a jedlo raz týždenne a v pondelky až piatky sú pripútané na kresle a vyučujú ich rôzni učitelia, či doktori. V soboty im hrá hudba celý deň, no nesmú sa inak dorozumievať medzi sebou. Prísna izolácia a preprava spútaných detí sa koná pod dohľadom ozbrojených vojakov. A ak náhodou nejaké dieťa odvezú, už sa nevráti...
O ČO TAM, SAKRA, IDE?!?!?!?!
Jasné, pokusné vtáčatá, ale prečo, a ako, a kde, a čo sa deje, to som sa dozvedela postupne. Preto sem ani nejdem dávať anotáciu, lebo prezradí oveľa viac ako ja. :)
Melániu som si zamilovala. Jej príbeh som prežívala, akoby to bolo moje vlastné dieťa. Nevinné, poslušné, inteligentné dieťa. Ale postupne zisťuje, že svet okolo netvorí iba chodba s dvermi na oboch koncoch. Jej vzťah k jednej učiteľke je čistá láska. Túto časť som si mimoriadne užila, bolo to také pekné.
A potom príde zmena, keď ju, Melániu, vezmú na opačnú stranu chodby, do dverí, ktoré vedú von... a odvtedy už nič nie je po starom.
Môj rebríček Top-best-zombie kníh sa rozširuje!

3 17.10.2017