parvitas komentáře u knih

Výborné prostredie, zaujímavý príbeh, celé som to zhltla ako malinu. Nutne potrebujem pokračovanie!
Páčil sa mi vývin hlavnej postavy od detstva, objavovanie celého prostredia a zákonitostí, všetko to malo svoju vlastnú postupnosť. Celý čas počas čítania mi vŕtalo v hlave, či je naozaj pravda o tom, ako sa prezentovali dejiny sklenárov a akú úlohu zohrávajú ľudia z juhu. Je to príbeh o nielen o poznaní, či prekračovaní hraníc, ale aj o poznaní, protikladoch. Sever vs. juh, otroctvo vs. sloboda - všetko má svoju cenu a svoju váhu. Myslím, že z pokračovania (malo by to vyjsť ku koncu roku 2017) sa dozvieme viac. Zaujímavosťou sú rumunské reálie, zvláštny jazyk a pomenovania týkajúce sa povolania sklenárov a celá tá ich mágia okolo... proste WAW!

7 17.10.2017

Justine mi občas prišla hrozne stará na 21-ročné dievča. Akoby prebrala vek a starosti svojich klientov niekoľkonásobne. Zároveň je tak nesmierne obetavá (aj voči nim, aj voči bratovi/bratrancovi), že jej proste chcete dopriať kúsok šťastia... Držala som jej palce, pri písaní príbehu, pri jej tajnej láskej, pri jej očarení vnukom Hélène. Nevšimnutie si, koho máš pred sebou je asi pomerne ľudské. A v tomto príbehu aj časté. Navyše začne pátrať po rodinnom tajomstve.
V domove dôchodcov, kde pracuje, sú nedele návštevnými dňami. Niektorých klientov však nenavštevuje nik, aj keď majú žijúcich príbuzných. Trhá to srdce.
Kým sa raz neozve neskorý nočný telefonát, že ich mama/otec zomrela/zomrel, ale nech prídu ráno vybaviť formality... Aké je prekvapenie príbuzných, že si nájdu svoju staručkú maminu živú? A jej obrovskú radosť, že ich vidí? Je to úľava aj sklamanie na jednej strane a neskutočne to staručkých povzbudí. Predsalen prišli. Nezabudli! A niekedy je to aj fajn, príbuzní si vstúpia do svedomia a prídu zas a znovu.
Pri čítaní som si veľmi priala, aby na tajomstvo prišla práve ona sama. Kto je ten tajomný dobrodinec, nočný oznamovateľ? Je to odvážny nápad, pretože aj napriek šoku a bolesti pre budúcich pozostalých to má zmysel - je to pre dobro klientov domova dôchodcov Hortenzia. Názov zariadenia je symbolický, pretože aj význam kvetu hortenzia má dá vyložiť rôznymi spôsobmi - ako symbol vďačnosti, odpustenia, pokoja a mieru, ale zároveň aj bezcitnosti a nezáujmu.
Ako sa predo mnou rozvíjali ľudské osudy, postavy vyslovene ožívali. Ich emócie, láska, obavy, strata, nádej, všetko sa miešalo dohromady. Nečakala som toľko prepletených vzťahov, toľko tragédií a vášní.
Hélène, ktorá nevedela čítať a čajka, ktorá ju sprevádza životom mala najdojemnejší príbeh. Jules a jeho rodina zase najprekvapivejší. Justinin milý bol zase neuveriteľne vytrvalý.
Kniha, ku ktorej sa budem chcieť vrátiť, ktorú chcem vidieť sfilmovanú a rozprávať sa o nej. Je plná láskavosti, smútku a vzájomnej súdržnosti. Oplatí po sa nej siahnuť, dáva nádej, že prekážky sa dajú prekonať... Ja som si ju zamilovala.

6 01.11.2023

Temný príbeh. Neviem ho inak opísať, všetko sa už povedalo. Rodina, ktorá postupne upadá do stále väčšej izolácie a zároveň s hromadením vecí a tvorbe neporiadku v okolí aj v dušiach spôsobí tragédiu.

6 17.10.2017

Moji obľúbenci sú späť! Toto je presne ten typ historickej knihy, ktorú prudko môžem. Násilné, krvavé a intrigánske, vybuchujúce prostredie. A smradľavé, ako už len jedno veľké mesto, kde horia hranice, kde sa mieša voda so splaškami a výlučkami, môže byť. Viedňou v roku 1599 zmietajú nepokoje, lebo arcivojvoda Matej Habsburgský bol zranený pri atentáte a o život ide aj iným vysokopostaveným osobám. A tak sa na jeho poverenie kapitán Stein, notár Barbarič a kaprál Jaroš púšťajú do pátrania. Skvele vykreslené vtedajšie postoje a nenávisť miešajúca sa s pomstou, katolíci proti luteránom. Jednoducho, toto sa mi veľmi dobre čítalo. :) Dokonca aj medzi Steinom a Barbaričom došlo k napätiu. Byť aktívnym veriacim v „nesprávnom“ náboženstvo - v tej dobe to bolo niekedy, akoby si podpísali ortieľ smrti.
Uvítala by som viac Jaroša... strašne ma jeho postava zaujíma (tie meče nosí ako zaklínač) :), proste je sexi a ani sa o to nemusí snažiť.

6 08.01.2017

Toto potrebujeme. Viac chápania. Viac chápadiel. Osmonoha do každej rodiny! Alebo teda radšej nie, keďže nežijú moc dlho, nech svoj život strávia v mori... ale podstatu chápeme. Toto je tak feel good kniha, na akú som čakala celý rok. Tento rok síce nie je dlhý (je ešte len február), ale Marcellus mi v ňom chýbal, aj keď som o tom doteraz nevedela. Príbeh osmonoha, ktorý odrátava dni v zajatí a jeho pohľad na ľudí bol skutočne osviežujúci. Príbeh dôchodkyne, ktorá si privyrába upratovaním. Ocot a citróny, vážení. A do tretice príbeh smoliara, ktorý nikdy nič nedotiahne do konca, ale hľadá svojho otca. Maturitné prstene a ročenky konečne majú svoj dôvod existencie a nie sú len finančným zárobkom pre zlatníkov či fotografov. Zamilovala som si všetkých troch, najviac asi toho s tromi srdciami... je tak... srdečnejší. :)
Knihu odporúčam a nechávam si ju. Ešte idem hľadať iné chobotnicoidné knihy, aj keď neverím, že budú takto láskavé.

5 23.02.2024

Prelínanie minulosti a prítomnosti bolo konečne na môj vkus dokonalé a úplné. Hlavná hrdinka vie vycítiť z predmetov, ktoré sa predávajú v maminom obchode so starožitnosťami, ozveny ich pôvodných majiteľov. Vďaka tomu vie predmet zaradiť do historického obdobia, ozrejmiť jeho funkciu a vycítiť, čo sa s ním stalo (a aj s majiteľom). Akurát, že teraz sa jej dostane do rúk mimoriadne silný predmet, ku ktorému ju ťahá akási neviditeľná sila. Matka, ktorá chce zachrániť život dieťaťa je mimoriadne presvedčivá a hlavnú hrdinku vydiera. Aj chce pomôcť, aj musí (aby ochránila vlastnú mamu) a zároveň vôbec nemá na výber - je vtiahnutá do minulosti. Doslova. Naučiť sa tam žiť, aby nevzbudila podozrenie, hlavne aby ju nezavreli sa ako čarodejnicu. A taktiež musí vyriešiť záhadu a oslobodiť mladé dievča. Oddýchla som si pri tomto tajomnom príbehu, nechala som sa ním viesť a len mi bolo ľúto, že som ho prečítala tak rýchlo... Chcem pokračovanie!
Odporúčam napr. fanúšikom série Príbeh čarodejnice (Deborah Harkness), alebo seriálu Stratené duše.
Knihu som mala vypožičanú z databázy Bookport cez našu knižnicu.

5 09.11.2022

Mám rada knihy o postapokalypse, no keď sa veľmi približujú skutočnosti, je to desivé. Odkladala som čítanie, pretože počas trvania epidémie koronavírusu som na podobnú tému vlastne ani nemala náladu.
Pripomínalo mi to nielen knihy typu Cesta (putovanie otca a syna postapo krajinou), Deň trifidov, Malevil, Vteřinu poté alebo Svědectví (kde sa nakoniec začne budovať bezpečná komunita, ktorú ohrozuje nejaká iná) a podobne - no najzaujímavejšie je juhoafrické prostredie (myslím, že tam putoval aj hrdina v knihe Cesta krve). Autorov štýl mi naozaj sadol a jeho knihy nepoznám, no rad asi prečítam aj viac. Síce má v závere až príliš na rovinu vysvetľovanie, nevadilo by mi, keby sa to tajomstvo neodhalilo.
Stretávame sa s chlapcom a otcom, ktorí putujú prázdnou krajinou, kde sa spoliehajú len jeden na druhého. Budovanie napätia je aj v tom, ako chlapec hovorí, že otec zomrie (a tak každou kapitolou a každou chvíľou čakáme, kedy to bude). Otec je úžasný, odovzdáva dieťatu vzdelanie a vedomosti v komplexnej šírke, je idealista a pacifista, ale aj on má svoje obmedzenia. Niekedy nie je na škodu poznať aj iných ľudí a iné názory, no v takomto drsnom svete je to zložité.
V niektorých reakciách na knihu padli otázky, či naozaj by sa ľudia dokázali správať až tak neľudsky? Cynik vo mne hovorí, že ešte horšie. A či tiež by sa chceli spoliehať iba na pomoc "zvonku"? Určite, veď sme veľmi spohodlneli. Autor to vystihol veľmi realisticky.
Postupné objavovanie samostatnosti, dospievanie, preberanie zodpovednosti (a uvedomovanie si pozície vo vzťahu rodič-dieťa) a neskôr aj vybudovanie celej komunity, ukazuje správanie ľudí so všetkými dobrými aj zlými vlastnosťami. Spomienky chlapca sú kombinované s nahratými záznamami, výpoveďami ľudí zo spoločenstva. Jeho subjektívne podanie je tak doplnené o iné uhly pohľadov. Rozmýšľam, na čo by som najviac spomínala po zániku civilizácie... čo by mi chýbalo a čo nie. Elektrina a voda, dostatok potravy. A áno, možno aj lietanie.
Čítanie som si naozaj užila a rada si prečítam zase niečo podobné.

5 11.09.2022

Fínskeho autora Paasilinna som si zadovážila už pred rokmi a som rada, že som mala tú možnosť, keďže už nič nové nenapíše (1942-2018). Ale na druhé čítanie to už nevidím, knižku som už posunula ďalej, pretože tento štýl písania ma občas viac rozčuľuje, ako rozosmieva. Humor, miestami absurdne čierny a suchý ako staré kosti, je vlastne tragikomický a téma stále aktuálna; vydržiavanie mladšieho člena rodiny z dôchodku vs. právo na vlastný život. Vdova po plukovníkovi takto pomáha finančne svojmu synovcovi, no ten nevďačný parchant chce stále viac a viac. Predala luxusný byt, aby mu pred rokmi pomohla z dlhov, veď sú rodina a teraz živorí v starom domčeku, no on si myslí, že mu dáva primálo peňazí (čo je jej celý dôchodok). A teraz sa mladý rozhodne, že ju dotlačí k prepísaniu majetku. Terorizuje ju aj so svojimi dvoma podarenými kumpánmi... táto časť je obzvlášť drsná, chúďa mačka (to je znakom severskej literatúry, že vždy si to odnesie nejaké zviera?). A ja som len s obavami čakala, ako a kedy by sa im babča vzoprie. Vlastne celá kniha ostáva v akejsi rovine čakania, nie je tu jedna veľká akcia typu a teraz vám ukážem, vy hnidy, je to len sled menších epizód, ktoré na seba pekne nadväzujú. A keďže pani plukovníková je dámou aj v pekle, necháva to na Božích mlynoch, ktorým vo vhodnej chvíli aj trochu pomôže kvapkou jedu. (Ako yštudovaná chemička je skvelá, hlavne keď ten ekrazit skúša na svojom súčasnom milencovi.) Vlastne ani neviem, či som občas nechcela, aby tí traja zadubenci starú pani konečne odpratali. Autor svoje postavy opisuje s takým odstupom, že si ich nechcete ani obľúbiť (ani ja som si babku nezamilovala, len som s ňou súcitila), zároveň vám ukáže všetky pohľady postáv, takže ich pohnútky dávajú zmysel. Ale scéna s ruskou loďou a jej kapitánom bola aj tak tou opitou čerešničkou na záver. Odporúčam nielen priaznivcom Storočného starčeka, či Svéráz národního rybolovu, ale aj milovníkom krimi.

5 31.10.2021

Vďakabohu za eknihy, a že som v čítačke nevidela tie žiarivé farby - jedovato zelená a červená (toto mi Škótsko neevokuje), možno ten tartan, dážď, slnko, či zelená tráva - prežila by som fotky, ale ilustrovaná obálka nič moc. Vidieť ju prvú, by ma teda ma odradila od zakúpenia. :-). Zmeňte obálku českého vydania, prosím a bude to dokonalé.
Ale knihu som prečítala za jeden večer a veľmi mi ulahodila... Milý nápad jednej exknihovníčky - vždy túžila mať kníhkupectvo v dodávke, cestovať po krajine a predávať knihy. Ocitla sa v situácii, že sa v Anglicku rušia knižnice a stávajú sa z nich multipočítačové a neviem aké komunitné centrá zamerané na nové technológie... len tie knihy idú do úzadia. Takéto trendy naozaj nemusím... Veď aj Veronika Šikulová píše v článku (https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/cl... "Kopec, na ktorý sa štveráme my, je iný, dnes, keď sa vo svete debatuje o potrebe priviesť deti k literatúre a naučiť ich znovu čítať, si ministerstvo kultúry na Slovensku dá do svojho programu obnovy vetu o „reforme rozdrobenosti knižničnej siete“, ktorá znamená, že sa uvažuje o rušení pobočiek a počtu knižníc. My knihovníčky sme skoro omdleli, keď sa naše zástupkyne stretli s pani ministerkou, ktorá sa po tom, čo jej vysvetlili dôležitosť knižníc ako komunitných centier, ktoré komunikujú s učiteľmi a rodičmi a učia ich, ako a čo čítať, opýtala, či sa to dnes ešte robí, lebo ona už deťom nečíta!"
Teda rozhovor na tému, čo sa to ešte v knižniciach robí, by bol na dlho...
Tak späť ku knižke o snoch... Hlavná hrdinka po reštrukturalizácii knižnice prišla o miesto, síce sa mohla prihlásiť na nejaké nové, ale tam chceli mladých a dynamických ľudí. Na seminári, kde sa títo vyhodení knihovníci mali zdôveriť s tým, čo by chceli robiť a predstaviť si to, veriť si... proste ju to nakoplo a šla do neznáma. Vybrať si dodávku, prerobiť ju s láskou a ponúkať knižky...
Zároveň nádherná škótska príroda, ľudia a celý pribeh mi úžasne padli vhod. Objavia sa tu odporúčania na knihy a príbehy, ktoré som nepoznala, a tak som o to nadšenejšia. Nie, nehrá sa to na vysokú literatúru, je to v podstate romantika. Ale užila som si knihomoľstvo viac ako napr. Záhadu Henriho Picka, či Knihy, ktoré zhltli môjho otca.
A keďže "zbieram" info o knihách s dvojičkami, je tu jedna scéna aj s nimi (ale inak, trošku klišé, horalsko-pastorálne, ale milé nakoniec).
Páčilo sa mi to ako celok, aj so škótskymi farármi, tancami, jedlom,ubytovaním, celá tá romantická línia a knihy na strome, nočný vlak uháňajúci krajinou... Vlastne si to rada prečítam aj znovu.

5 09.03.2021

Toto je naozajstná knihomoľská kniha. Toľko skvelých odporúčaní! Veľmi oceňujem ich zoznam na konci. A tu skláňam hlavu, nemám potuchy o väčšine z nich... A zároveň mám z knižky skvelý pocit, že je to o ľuďoch. Majiteľka kníhkupectva vie odporučiť tú správnu knihu. Vďaka nim sa lieči aj duša, vďaka nej sa spoznávajú a vytvárajú vzťahy, opravujú a spevňujú... Knihy sú cesta k srdciam ľudí.
Mám chuť si po začať písať citáty a kresliť... Mám chuť ísť a vlastniť kníhkupectvo. A odporúčať ľuďom knihy. Ale zároveň si zúfalo uvedomujem, že som orientovaná len na beletriu a aj to žánrovo nie rozšírenú.. až takto ako hlavná hrdinka, by som radiť nevedela. Asi ani tak rozprávať. A ani cez citáty. Proste si toho pamätám príliš málo... ale číta sa to príjemne, niektoré osudy sú dojímavé. Príjemné čítanie, také dokonale knižné.

5 09.03.2021

Od knihy Kým sme boli vaši som sa nevedela odtrhnúť. Mám rada príbehy kde sa minulosť strieda so súčasnosťou, ale príbeh z roku 1939 je neskutočne smutný... ,,Srdce si stále pamätá."
Jill so štyrmi mladšími súrodencami žijú na lodi, na rieke v Mississippi. Mamu v pôrodných bolestiach kvôli komplikáciám odvezie otec do nemocnice, Jill sa má o deti postarať. No kým sa rodičia vrátia, objavia sa tam muži a všetky deti odvezú do sirotinca. Dajú im iné mená a ponúkajú ich na adopciu. Tennessejská spoločnosť pre deti bolo strašné a kruté miesto, kde sú deti v ohrození. Jill nezmôže nič... Súrodencov si postupne berú adoptívne rodiny preč. Príbeh má základ v skutočnosti, kde riaditeľka adopčnej agentúry v Memphise Georgia Tannová unášala deti chudobných rodičov a predávala ich rodinám, ktoré si za ne zaplatili.
Príbeh zo súčasnosti sa týka dcéry z zo známej a bohatej rodiny politika, meno jej otca otvára všetky dvere. Avery má pred svadbou, otec je vážne chorý a zároveň to vyzerá, že sa okolo neho objavuje akási aféra týkajúca sa domova dôchodcov. Ona však náhodou objaví rodinné tajomstvo a začne pátrať.
Knihu odporúčam, chytila ma za srdce...

5 08.03.2020

(SPOILER) Darček k dcérkiným narodeninám som si prečítala aj ja. To vám je také skvelé! Predsa rozprávky!!! :)Predstavte si, že raz prepadnete do knihy. A to doslova. A ocitnete sa vo svete, kde pokračujú príbehy po vete,,a žili až kým..." a to ,,žili" sa deje práve teraz. Snehulienka, Červená čiapočka, Zlatovláska, Ruženka, či Popoluška a iné bytosti z rozprávok prežívajú svoju každodennú realitu, po svadbe, po výhre, prípadne prehre. Nie je to úplne ideálny svet a hlavní hrdinovia sa v ňom musia rýchlo zorientovať (a získať všetko potrebné pre Čarovné zaklínadlo), ak sa chcú ešte niekedy dostať domov.
Teraz som nekritická, lebo chcem urýchlene aj pokračovanie... ale bolo to super! :) Fablehaven má v sérii Krajina príbehov solídneho rozprávkového protivníka. :)

5 28.10.2017

Už si nepamätám, koľko kníh zo série o Harry Holeom som prečítala, ale nevadí. Dá sa to v pohode čítať aj napreskáčku.
Tak za prvé, Harry abstinuje. A za druhé, má tu svojho vysneného sériového vraha, ktorý navyše aj stavia snehuliakov. A že sa mu dostane pod kožu ako zima, je jasné od prvých strán. A aspoň viem, ako hnusne prišiel o prst.
Bolo to dobré, akčné a nechala som sa príbehom vláčiť presne tak, ako to autor chcel. Vypla som, neuvažovala a po vrahovi nepátrala, Harry to spravil za mňa. :)

5 17.10.2017

Bol tam na konci knihy! Môj obľúbenec! A povýšili ho, fešáka. (Srdiečka, srdiečka. A čo, že som na to stará. Ešte nejaké srdiečka.)
Inak, príbeh z kriminálnej stránky pomerne predvídateľný, ale nevadí. Ja som si čítanie užila, milovaná Štiavnica a okolie ma len tešilo. Megasuper je, že sa aj tu vyskytli odkazy na tajomné úkazy a povesti (rytieri spod Sitna), týmto smerom by Ďurko mohol pokračovať aj ďalej.
Odporúčam!!!

5 17.10.2017

Úžasne som si pri tejto knihe oddýchla. Milujem Michelangela, jeho socha Dávida je geniálna, vlastne, všetky sú. A aj Da Vinciho obrazy sú prekrásne. Jeho schopnosť venovať sa toľkým oblastiam ma vždy udivovala. Mala som možnosť vidieť niektoré diela oboch umelcov naživo a bol to dokonalý zážitok. Dej knihy sa odohráva počas rokov 1499-1504, kedy obaja vytvorili nezabudnuteľné diela - Michelangelo Dávida z mramoru a Leonardo obraz Mony Lisy. Mihnú sa tam aj iní umelci, štátnici a známe osobnosti, ale len v pozadí. Historický román, fiktívny výrez zo životov oboch umelcov - ale ich obavy o budúcnosť, získavanie zákaziek, či pohŕdanie rodiny Michelangelovou prácou, politické machinácie (a lá Machiavelli), rivalita na všetkých frontoch, vojna za bránami mesta, Leonardove vynálezy - toto všetko je podané veľmi presvedčivo a reálne. Prevažná väčšina textu je v dialógoch, výstižné, svieže, vôbec nie zdĺhavé. Odporúčam všetkým, ktorí milujú renesančných umelcov a najmä týchto dvoch konkrétne.

5 17.10.2017

Pocity? Nie som už nadšená, ako som bola pri prvej sérii. Bolo to ako vkĺznuť do starých známych papúč, objavili sa známe charaktery, aj štýl rozprávania (dobre, nebol tam Jaceov humor, ale vtipné boli aj iné postavy), ale vlastne celkovo to prostredie mi bolo dobre známe. V tomto sa nehádam, fanúšikovia ozaj slintajú blahom, ja som tá, čo im podáva servítky a mierne krúti hlavou, že deti....

Ale.

Čo bolo ozaj super, boli elfovia, či faerovia, či ako ich nazvať. Celá tá mytológia, tie historky a útržky o Divokom hone boli COOL! To ma bavilo asi najviac, a iba preto som knihu aj dočítala. :)

Takže chúďa hlavná postava, sirôtka bojovná, úplne som ju odignorovala, aj jej city k jej drahému, dokonca aj celé to vyšetrovanie, vzťahy naokolo - proste mi boli šumafuk. Zlosyna však beriem, nerátala som s ním, tak celkovo tomu dávam 3,4 hviezd.
Pokračovaniu sa brániť nebudem, ale aby som nadšene ospevovala niečo, čo mi prišlo ako 10-ty krát presypaný piesok... Ale tak fanúšikovia si prídu na svoje. :)

5 17.10.2017

Dlho som rozmýšľala, ako budem hodnotiť túto knihu. Nenechám si ju doma, nebudem sa k nej vracať. Nepáči sa mi téma, ani spôsob akým je napísaná, ani rozruch, ktorý sa po jej vydaní spustil. Na druhej strane, je to tak neskutočne bolestivý príbeh, má toľko skutočných predlôh, že ukázať na jediný konkrétny prípad by som si vôbec netrúfla, teda ja, ako čitateľka, toto určite hodnotiť nebudem. K žiadnemu nikdy nemalo dôjsť a ja cítim neskutočný hnev, bolesť, smútok a strach o všetky deti, obeei násilia, ktoré kedy boli niečomu podobnému vystavené, lebo tým trpia naveky. Ako vnímať spravodlivosť, vinu a trest, keď sa nakoniec obeť rozhodne bojovať? Zdá sa to jednoduché, že? Aby tí zlí trpeli tiež
2,5*

4 05.01.2024

Páči sa mi prepájanie prvkov a svetov tak, ako to autor vymyslel. Nechápem, kde na to chodí, je úžasný! Železnice a lode? Vidím v tom prvky podobnosti s Bielou veľrybou, Dunou a čojaviemčím ešte ale je to celé tak originálne, že sa to vlastne ani nedá porovnávať. Wau! Čistá akcia, samozrejme ostáva tu triedny boj (to, že China je zarytý socialista a štipku anarchista, vieme aj z jeho predchádzajúcich kníh). Keďže som po trilógii o Novom Krobuzone nič podobné už nenašla, teším sa z Kolejmoří. Táto kniha je návrat k osvedčeným podivnostiam, new weird sa vracia a je to jazda!

4 05.01.2024

Knihy od nedávno zosnulého talianskeho autora Luca di Fulvio (13.5.1957-31.5.2023) mám už dlhšie, ale ešte putujú po mojom širšom čitateľskom okolí, sú u kamošiek a u rodiny. Túto jedinú som ale predtým ešte stihla prečítať. Chlapec, který rozdával sny je riadne drsný pribeh. Originálny názov sa mi páči o trochu viac, nesústredí sa totiž len na jednu osobu. New York začiatkom 20. storočia bol brutálny, hlavne pre prisťahovalcov. Každý z nich chcel dosiahnuť svoj "americký sen". Je tu asi všetko, podsvetie, gangsteri, showbiznis, rodiace sa rádio a televízia, ale aj láska. Btw, Christmasova mama je jednou z najsympatickejších prostitútok v knihách. Jej syn mal fantázie (a drzosti) na rozdávanie, potreboval len postrčiť tým správnym smerom. Vytvoril si vlastný malinkatý gang a dal tak nádej jemu podobným priateľom. Že sú spolu, niečo znamenajú a dokážu. Diamond Dogs. Úplne som im fandila. Chudobný taliansky chlapec a dievča z bohatej rodiny je tiež riadne klišé, romantická línia Ruth a Christmasa však bola násilne prerušená. Svoj príbeh tu rozprávajú viaceré postavy, dokonca aj tie, čo sa živili násilím. Ale o to viac to bolo napínavejšie. Niekto knihe vyčíta vyšší počet strán, no ja som sa nenudila. Ako autor začal, v tom duchu aj pokračoval. Nečakala som až také naturalistické opisy, striedali sa tam pokojnejšie scény s dosť hnusnými. Asi preto vyznieva záver tak rozprávkovo, happyendy v skutočnom živote očakávame, ale nie vždy sa vydaria. Zo všetkého najviac sa mi páčila časť, kedy miestna štvrť podporila vysielanie ilegálnej stanice. A celý čas som dúfala v zlepšenie postavenia Cetty. Dobrú noc, New York!

4 27.06.2023

CH! MÔJ! BOŽE!
Toto nemohlo takto skončiť, nemohlo!!!
Takže, ukľudním sa... a zase sa mi to vráti! Tá posledná veta, ktorá mi rozbije srdce...

Čo tomu predchádzalo? Nech to pôsobí akokoľvek divne, El má priateľov a prekvapivo, môže sa na nich spoľahnúť. Držia sa jej aj napriek jej pokusom udržať si ich od tela, majú ju radi a rešpektujú ju a občas aj nezištne pomôžu. Lebo to kamaráti robia. Pomáhajú si. A aj ona, predurčená na zničenie sveta, zachraňuje životy nových študentov. Udržať nažive toľko detí je však neskutočná drina... Stále je tu množstvo malov, príšer a démonov, ktorí útočia na kohokoľvek, popritom sa treba venovať aj učeniu a nie je ho ľahké. Ak neuspeješ na skúškach, škola ti to dá vyžrať. Neustále byť v strehu je na tínejdžerov veľa a vôbec nečudujem, že to už nechcú prežívať zas a znovu... A navyše je tu drsná taktika školy, ktorá tiež vyzerá, že študentov zabíja...

Chcela som knihu pôvodne hodnotiť o hviezdičku menej, lebo príbeh sa spočiatku vlečie (aj napriek kvantu akcií). Jednoducho, hlavná hrdinka nie je milá a nesnaží sa zapôsobiť. Jej postrehy sú však vtipné a postupne som si ju obľúbila.
Čo sa týka školy samotnej, blížia sa záverečné skúšky a začne črtať plán a odvtedy ma príbeh vtiahol do deja tak, že som ani nedýchala.
Romantická línia je taká, že... som si hovorila, no dobre, keď musí byť, nech je na 100% gýčová. A na pozadí vraždiaceho prostredia bola dokonalá. :)

4 14.02.2023