MichalPuchovsky komentáře u knih
Kniha vo mne vyvoláva rozporuplné dojmy, tak ako celá séria Republikové komando. Na jednej strane v nej máme perfektne vykreslené postavy klonov, armádneho prostredia, mandaloriánskej kultúry a vojenskej akcie. Na druhú stranu je kniha dlhá, plná patetických úvah Kala Skiratu o jeho klonoch a taktiež nelogického správania ženských postáv.
Magor a jeho doba ponúkajú mimoriadne plastický obraz éry, kedy mať odlišný názor na umenie mohlo aj v praxi viesť k vyradeniu na absolútny okraj spoločnosti. Aj keď sa sám autor miestami nevyhne sklonom k vytváraniu kultu Magora a zvýrazňovania jeho protikomunistickej činnosti ako niečoho dejinotvorného (čo ja neviem posúdiť, lebo nie som historik), tak čitateľovi ponúka komplexný obraz Magora a vďaka tomu možnosť si vytvoriť vlastný názor na tak nejednoznačného človeka ako bol Ivan Martin Jirous. Bol geniálnym básnikom, očarujúcim intelektuálom, nešťastným človekom neschopným rozprávať o emóciách, či všetkým dohromady v jednu chvíľu?
Milencov z hviezd považujem za zábavné, správne naivné a svižne napísané sci-fi béčko o láske s príjemnými charaktermi. Sci-fi prvky knihu robia zaujímavou a príjemne spestrujú tradičné schému o protikladoch rozumových mužov a emočných žien. A uznajte, kto aspoň raz nesníval o tom, že sa mu v snehovom závoji zjaví sexi a nahý muž alebo žena z vesmíru?
"Není krve bez ohně" mi dalo niečo, čo som podvedome očakával už od prvého dielu - ujebanosť. Tento slovenský výraz vyjadruje radosť zo schopnosti vymyslieť niečo naozaj šialené (napíšem si vtipnú a drsnú knihu, kde bude Napoleon bojovať s nemeckými tankami a všetci sa z toho budú kakať broky) a reálne to aj stvoriť, vydať a predať chtivým čitateľom. Takto si ja predstavujem kvalitný brak, na ktorom obdivujem práve tú odvahu kvalitne napísať obriu chujovinu pre podobne postihnutých ľudí.
Elektrinu ságu by som prirovnal k dobrému osemdesiatkovému popu. V dobrom nezaprie svoje kvality v podobe príbehu a maľby, ale ani rok pôvodu vo forme farby a béčkovosti.
Potvorobijci #2 pre mňa zosobňujú ideálnu typ mužského mládežníckeho románu. Žiadne nekonečné romantické blúznenie, žiaden lacný fantasy svet napísaný naivnou pubertiačkou. Hurá. Odporúčam.
Neviditeľné putá mohli začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobiť ako niečo exotické a zaujímavé pre československé domáce žienky, ale už vtedy to bol príbeh lásky, z ktorého blbosti sa chcelo človeku plakať od smiechu. Tento román patrí rozhodne do kolónky guilty pleasure.
Nespútané srdce sa nechtiac stáva mimoriadne zábavným čítaním, pretože autorka odhodila akúkoľvek logiku a sústredila sa len na opis ideálnej a vášnivej lásky v jaskyni. V prípade "Divokého srdca" tvrdo narážame na dlažbu reality brakovej ženskej literatúry. Výsledkom čítania sa stali permanentne nadvihnuté kútiky pier, spojené s očakávaním ďalšieho farbistého opisu muskulatúry vznešeného divocha.
Nevesta v batikovanom tričku na mňa pôsobila ako svižne napísaný román, vhodný pre sobotné leňošenie na gauči či na cestu vlakom za rodičmi. Základnú schému (najprv sa nechceme, ale potom áno - k láske vedie tŕnitá cesta) spracovala autorka príjemným spôsobom bez zbytočných klučiek. Román nevyvolá búrky smiechu nad blbotou príbehu, len pár zalomení rúk v štýle, "ach bože, to je ťapa". Pocit z celkom príjemnej romancy ale v srdiečku ostane aj pár dní po dočítaní útlej knižky. A ja som sa ešte zamyslel nad tým, že či naozaj ženy túžia po takých naivných dobrákoch, ako bol hrdina Nevesty v batikovanom tričku.
Conanove dobrodružstvá ani časom nestratili nič zo svojej mágie a ich prečítaním človek viac precíti korene fantastiky. Ja sa k Cimmeranovi vraciam veľmi rád a patrí k mojím najobľúbenejším knižných hrdinom. Conana do každej rodiny!
Ak máte radi krv, zombíkov, katany a postapo, tak "Zima Mŕtvych" bola stvorená pre vás. Pif paf, sek čvach.
Zvedavému čitateľovi by som odporučil skôr Foucaultove eseje či kratšie úvahy než Archeológiu poznania, ktorá predstavuje svetu Foucaultovu vedeckú metodológiu. Človek sa v nej ľahko stratí, ak nemá za sebou tak osem semestrov dejín filozofie. Foucault by však nemal byť ignorovaný ľuďmi kvôli svojej nezrozumiteľnosti. Jeho hlavným záujmom bolo porozumenie fungovania modernej spoločnosti. Ak si človek odnesie z čítania ktorejkoľvek jeho knihy niečo a naučí sa pozerať na svet z troška väčšieho nadhľadu, tak Foucaultove dielo splnilo svoj karmický účel.
Z knihy Prešporock cítiť lásku Filana k jeho rodnému mestu. Píše sviežo a zábavne bez potreby byť prehnane expresívny. Nádherne sa hrá s jazykom, slovenčina v jeho rukách hrá všetkými farbami podobne ako jeho texty.
Viac než dobrá kniha. Dokonale vtiahne čitateľa do svojej historickej doby. A ako každá červenákovina sa číta jedna radosť. Drobná výhrada - detektívna zápletka na mňa pôsobila mierne upozadene oproti akcii či popisom hradu Sitno.
Akčná jednohubka s prekvapivo temným podtónom. Ako religionista oceňujem poctivé vykreslenie protiprotestanských nálad a skrytý apel na toleranciu. A gratulujem Červenákovi k zorientovaniu sa v džungli protestantských cirkvičiek.
Červenákov aktuálny opus som si užil maximálne a radím ho k jeho najlepším knihám. Svižne napísaná akčná jazda, ktorá sa číta s ľahkosťou, za ktorou stoja hodiny poctivej práce s priam akademickou dôslednosťou. Hradba Západu predstavuje ďalší príklad toho, prečo sa Juraj Červenák považuje za slovenskú spisovateľskú špičku.
Zborník slovenských fantastických poviedok Fantázia 2014 sa jedným slovom vydaril. Oproti antológii z roku 2013 som ako jedinú zo starších čítal, cítim posun v kvalite poviedok. Zároveň sa podarilo umne namiešať kokteil vážnejších textov s humornými.
Najlepšie poviedky: "Jožo Fero a záhada družstevného sadu" (Marián Kubicsko), "Svedectvo Miliducha Grg-Neduživého vo veci konca Angálie" (Adriany Markovičovej), "Nočný spoj" (Ján Stopjak).
Som veľmi spokojný s úrovňou poviedok. Kniha kvalitatívne obstojí v porovnaní s podobne ladenými zahraničnými zborníkmi. Odporúčam.
Popisný štýl, typický pre ženský román, sprevádza čitateľa celou knihou. Mix Twilightu s Harrym Potterom 7, ktorý má namiesto vlkodlakov drakov, osloví skôr mladšieho či ženského čitateľa. Nie je to zlé, ale skôr naivné a pridlhé.
Ve Stínu Magie považujem za jednu za najlepších zbierok poviedok, ktorú som v živote čítal, s priam exportnou kvalitou. Srší originalitou, energiou a zaprdenosť je pre ňu cudzí koncept. Tu a tam je možno až príliš poplatná drsnosti doby a lá Hry o Tróny, ale to je skôr vec vkusu čitateľa. Odporúčam skúsenému žánrovému čitateľovi ale aj nováčikom či zvedavcom, pretože vďaka svojej pestrosti predstavuje zborník vynikajúci úvod do súčasnej českej fantasy.