Marek.Sc komentáře u knih

Titul, ktorý bol napísaný v 60-tych rokoch, sa výborne číta aj teraz. Je svieži a dobre padne aj do tejto doby. Aj keď názov hotel, nemá tendenciu predznamenať niečo výnimočné, opak je pravdou. Román sa od prvých strán číta dobre. Autor perfektne vykreslil fungovanie hotelu, aj charaktery jednotlivých postáv, že som sa do nich takmer dokonale vžil. Zápletka sama o sebe ani zápletkou nie je. Vinie sa jej tieň akoby na pozadí knihy. Postavy, ktoré však prichádzajú do deja, vytvárajú mozaiku kvalitne spracovaného románu. Kto je hlavný hrdina či hlavná postava? Jedna vystupuje a vyčnieva. Ale mal som pocit, že hlavných postáv akoby tam bolo viac. Každý mal váhu a ťažisko na vytvorenom príbehu. Preto ani nikomu nefandíte, skôr prijímate osobitú atmosféru južanského hotela. Až po dvoch tretinách sa veci vykryštalizujú a dobrý pocit knižnej súdržnosti s predstavenými postavami sa dostaví a už neodznie. Preto sa mi kniha tak dobre čítala. Po jej prečítaní ani jej názov nevyznie stereotypne a ostane po nej príjemný pocit.

27 07.03.2022

Syridlo je kúsok žalúdka. Bez kúska žalúdka by nebolo syra. A vymyslel ho starodávny človek, divoch, ktorý sa v ich nárečí volá Omo Servadzo.
Aj toto je príbeh o dvoch priateľoch z talianskych Álp. Osem hôr, je aj románom o nevypovedaných a zložitých vzťahoch medzi otcami a synmi. Rozprávač príbehu je malý prišelec s otcom a matkou unikajúcimi do prírody pred mestským životom v paralele s tuhým životom takmer nevzdelaného chlapca-horala a jeho mĺkvej rodiny. Ich osudy sú však preťaté už v momente nedokončeného chlapčenstva. Tvrdá a krásna príroda talianskych Álp, zmierená samota horských ľudí od zvyšku sveta, priateľstvo poznačené kladným aj negatívnym vplyvom svojich otcov, je hlavnou líniou tejto príjemnej knižky.
La pezza je červený smrek, smrekovec – la brenga, borovica limbová - l’arula, vysoké bralo kde sa dá ukryť pred dažďom je barma, Ale on dostal meno berio – skala. A to mu ostalo už navždy. Skala, ktorá sa snaží odolať nepriazni osudu a života.
Je to kniha s krásnym príbehom. Nie je to beh na dlhú trať, ale na takmer dvestopäťdesiatich stranách ponúkne v tieni zdanlivého pokoja obraz sveta, ktorý nemajú možnosť všetci navštíviť.

26 29.10.2020

Viola Stern Fisherová. Zomrela. Bohužiaľ. Každý ľudský život sa raz skončí. Niekomu príliš skoro a niekomu až po vyše deväťdesiatich rokoch s odkazom, ktorý vás núti zamyslieť sa nad zlom. Aj jej svedectvo prispieva do mozaiky hrôz vojny. A núti nás zamyslieť na životom, pudom prežitia, ale aj nad láskou a najvyššou obetou.

Táto knižka sa mi nečítala ľahko. Dokonca, keď som si ju kúpil odložil som ju. Ale tak aby som ju videl a mal ju na očiach. Nechcelo sa mi do nej pustiť a ležala v mojej knižnici asi tri roky. Asi to bolo to tým, že som bol presýtený touto témou a trendovú vlnu vydávania týchto knižiek som nedokázal postihnúť. Možno to bolo aj osobnými skúsenosťami staršej generácie mojej rodiny s lágrami a nechceli rozprávať o týchto veciach až do svojej smrti, pričom niektoré svedectvá odišli s nimi, lebo neboli nikdy vypovedané. A to ani pred svojou rodinou. Keď som mal nedávno rozhovor s jedným rovesníkom, oponoval mi, že načo učiť deti o vojne a čo sa tam dialo a že to je v dnešnej dobe pre nich iba strata času. Povedal som mu len jedno, že preto je dôležité sa o týchto veciach učiť a prečítať si podobné knihy, aby sa nič viac niečo podobné neopakovalo. V našom rozhovore to vyznelo ako klišé použité v médiách, ale je to tak. A po prečítaní tejto knihy nebudete chcieť, aby sa to zopakovalo.
Blízkosť vojnového konfliktu v súčasnosti a neurčitosť krehkého mieru, dáva opäť povstať otázkam, či sa niečo podobné nemôže prihodiť. Či sa znova neotvorí otázka o nadradenosti jedného národa na druhým. Málokto si chce niečo také predstaviť avšak iskra lokálneho konfliktu, či vzostup okrajových politických strán by mohol byť predzvesťou niečoho podobného. Keď som si ako mladý chalan na prelome milénia povedal, že je to len päťdesiatpäť rokov od skončenia vojny, len päťdesiatpäť obehov Zeme okolo Slnka, zdalo sa mi to tak blízko a tak nedávno. Teraz je to o dvadsať rokov viac. Ale vôbec sa mi to nezdá o nič vzdialenejšie ako vtedy. Je to možno aj tým, že zomierajú poslední účastníci tejto vojny a svedkovia holokaustu. Alebo tým, že od konca vojny sa stále dejú lokálne vojny a genocídy. Naprieč celým svetom od Ázie, Afriky jednej aj druhej Ameriky a v neposlednom rade Európy.
Knihu odporúčam a aj keď je prečítaná s odstupom času od jej vydania, je pre mňa jedna z mnohých v prvej skupine kníh, ktorá bude mať u mňa miesto.

23 31.01.2022

Manuál pre upratovačky nie je len návodom pre život. Kolekcia poviedok je súborom príbehov z rôznych kútov duše autorky a spoločnosti, ktoré sú hlboko pretkané autobiografickými skúsenosťami spisovateľky. V poviedkach sa odzrkadľuje jej skúšané detstvo, alkoholizmus, závislosť na drogách, peripetie zamestnaní a partnerského života. Poviedky ako Môj jokej. El Tim, Carmen a Mlčanie sú výbornou ochutnávkou z celej knihy. Neoplatí sa celé dielo čítať na jeden dych. Je ako dobré jedlo. Skvele sa vychutnáva po kúskoch a na každý deň tri - štyri sústa bohato stačia. Po týždni je však čitateľ nasýtený a poskladá si obraz z kamienkov mozaiky. Ako celok je kniha päťhviezdičkový michelinský chod. Niekomu možno nebude chutiť avšak náročnejší čitateľ, ktorý nehľadá len priemernosť, si určite príde na svoje. Nie je to o ťahaní medových motúzov popod fúzy, ale vtrhne vás do reality, surovej, tragikomickej, jednoduchej a neprikrášlenej. Manuál zložitého života, písaný jednoduchými vetami, však určite odporúčam prečítať.

23 30.04.2020

Odkiaľ sme, kam kráčame a smerujeme. Vyznie to ako otrepaná fráza. V tomto prípade je putovanie od bezvýznamného živočícha až po zánik homo sapiens podané originálnym spôsobom. Či je to niečo nové? Možno nie, ale autor otvára dvere a pohľad na takmer známe črty ľudstva svojsky a unikátne. Od spoločenských konštrukcií, teda predstavovanej skutočnosti až po náboženské otázky kultu mnohosvätcov. Bol agrárny vzostup najväčší omyl, či postupujúce tlupy Sapiens boli najdôležitejšou a najničivejšou silou alebo sme mali ostať lovci a zberači? Predstava globálneho poriadku nám začína byť vlastná a nie cudzia, peniaze svet zjednocujú a vojna sa oproti mieru javí ako nevýhodná. Na povrch sa vyplavujú otázky, čo je pre nás dobré a či náboženstvá boli a sú určujúcim prvkom v kontraste s potrebami nášho druhu po priemyselnej revolúcii. Je naše šťastie „šťastím“?
K jednotlivým pasážam sa dá vracať a možno si ju prečítate po častiach aj dvakrát. Dá sa povedať, s trochou nadhľadu, že myšlienky v knihe sú nadčasové. Možno nie pre každého je to smer, ktorý ho poznamená, ale určite zmení váš názor a pohľad na súčasný svet okolo nás.

21 18.05.2021

Príbeh dvoch ľudí Francúzky a Nemca. Dvoch detských duší, ktoré sú postavené pred bránu vojnovej mašinérie. Sú tak vzdialení a zároveň tesne spojení éterom rádia, ktoré im vo vojnových časoch skríži chodníčky. Marie-Laure Le Blancová ešte pred okupáciou oslepne ako šesťročná na šedý zákal. Cíti a počuje viac ako zdraví ľudia. Muséum National d’Historie Naturelle v Paríži je jej druhý domov. Múzeum je plné klenotov a vzácnych artefaktov. Tam aj pracuje jej otec, avšak okolnosti ich donútia utiecť aj s diamantom nemiernej hodnoty, na ktorý si brúsi zuby nemecký nacistický posluhovač. Len agorafobický prastrýko, poznačený traumami z prvej svetovej vojny, im môže poskytnúť útočisko. Nový domov skrýva aj tajomstvá a spoja ju s chlapcom, ktorého ešte nepozná. Jej otcom vyhotovená replika, s uličkami mestečka Saint Malo, jej umožní hmatom vidieť a orientovať sa v novom prostredí.
V detskom domove, na druhej strane fašistickej ríše, žije mladý chlapec Werner Pfennig so svojou sestrou Juttou. Jeho technická zdatnosť a šikovnosť neujde záujmu nemeckého dôstojníka a tak sa dostane do HitlerJugend prestížnej školy. Internátne prostredie a despotický výcvik si vyberá daň na mladých deťoch zo správneho „rasového“ náboru. Po odvelení však zistí, že jeho zručnosť spojára, má na svedomí mnoho životov.
Román ponúka ja dva pohľady na vojnu. Zo strany okupantov aj okupovaných. Všade prítomné hrôzy vojny prestupujú nielen hranicami štátov. Vpíjajú sa do života ľudí, ktorí bojujú na obidvoch póloch barikád. Kniha má čo povedať aj dnes, v časoch zdanlivého mieru. Jej príbeh vás určite osloví aj napriek dekádam odviateho času najväčšieho konfliktu v dejinách.

20 20.04.2020

Na túto knižku som na trafil len náhodou z jednej malej poznámky na okraji. V podstate by som sa o nej nedozvedel a kombinácia neskutočného hudobného talentu, prežitie niekoľkých koncentračných táborov a nezlomnej vôli prežiť ma okamžite oslovila. Od mladého dievčaťa, ktoré žije svoj detský sen až po perzekúcie a jej vrhnutie do terezínskej a oviečimskej mašinérie. Jedna skupina príbehov začína od začiatku vojny až do jej konca. Druhá skupina príbehov je od konca vojny cez je profesný a súkromný život. Línie sa plynule striedajú a pomaly napredujú, každá vo svojej dobe. Otvára sa nám svet o ktorom už možno bolo napísané dosť, avšak aj tento príbeh je osobitý. Láska k hudbe jej pomohla prekonať aj tie najťažšie životné prekážky. Aj v časoch ťažkého komunizmu sa nej stala dáma, ktorá majstrovsky ovládala takmer zabudnutý nastroj.
Nie je to len o neochvejnej túžbe žiť, ale aj o hľadaní samej seba, nájdení svojej lásky a vysporiadaní sa s ťaživou minulosťou. Čitateľovi odkrýva aj pomyselné dvierka sveta vážnej hudby. Obštrukcie umeleckého života v čase totality, úspechy, ponižovanie, ocenenia aj frustrácie. Aj maličkosti, ktoré znamenajú nádej v lepšie časy, a to nie len počas vojny. Držal som jej palce na každej stránke knižky. Dožila sa vysokého veku a aj keď odišla, môžem povedať, že zanechala hlbokú stopu v kultúrnej, spoločenskej aj vlasteneckej obci. Aj ako svedok vojnových čias, nezapadne jej svedectvo prachom. o to viac, že je aktuálne aj teraz.
Je smutné, že napriek tomu čo sa udialo v minulom storočí sa ľudia neponaučili a majú krátku pamäť na to, ako málo stačí k tomu, aby sa vznietilo zlo vojnového konfliktu. Ako ľahko sa nájde „nepříteľ“ na ktorého treba zvaliť všetky viny a ukojiť svoje frustrácie. Páči sa mi ako povedala pani Zuzana, že keby mohla tak vymíti zo sveta závisť a nenávisť. Ani v dnešnej dobe by sme nemali zabúdať na to, aby sme boli humanisti. Nebáli sa pomáhať, byť nápomocní, súcitiť, ale aj byť odvážny, tolerantní, stáť za pravdou, dobrom a nebáť sa vyjadriť svoj názor. Aj toto je jedna tvár slobody.
Jej anjel strážny naozaj prekročil kvótu sto zázrakov a toho, čím bola Zuzana Ružičková príkladom je obdivuhodné. Jej príbeh má čo povedať aj súčasníkom už len preto, aby sa nevrátila hrôza z doby minulej a my neostali bez tváre.

18 09.03.2022

Vedel som, čo mám očakávať a niektoré naturalistické výjavy budú opísané tak verným spôsobom. Príliš optimistická nálada sa v knižke neprelína. Nie je to beh s oneskoreným štartom a surovejší tón knihy vás prinúti udržať pozornosť od začiatku aj na ďalších stranách. Hlavný hrdina je rozprávačom svojho života. Spomienkami, sebaľútosťou aj výčitkami a sexuálnymi dobrodružstvami, hodnotí svoj tak trochu spackaný život. Jeho „zmindrákovaný“ svet je nahnutý a hľadať zmysel života na jeho periférii, je už v štádiu rozkladu dosť ťažké a zložité. Odchodom od svojej japonskej priateľky, pre ktorú je aj tak iba obyčajný gajdžin, začína bilancovať svoje bytie na tomto svete. Nájsť sebareflexiu v depresívnych stavoch bez pomoci liekov je takmer neuskutočniteľné. Macho stránka jeho osobnosti zíva prázdnotou a porekadlo „za všetkým hľadaj ženu“, je v prípade tejto knihy presným vyjadrením skutočnosti. Nenaplnené sny o životnom smerovaní a nedosiahnutých métach sú len predzvesťou o výsledku rekapitulácie stavu pána Florent Clauda. Krôčik po krôčiku stúpame po schodoch a čitateľ sa dozvie tušené súvislosti o živote hlavného predstaviteľa.
Aj keď sa javí, že titul je skôr „v tmavých farbách“, určite vás špecifickým a trošku provokatívnym štýlom písania presvedčí, že sa knihu oplatí prečítať.

18 10.11.2021

Táto kniha nie je románom. Rozhovor s pánom Veneziom je biografickou výpoveďou a svedectvom preživšieho člena sonderkomanda. Tí boli so železnou pravidelnosťou každý kvartál sami splynovaní a nahradení ďalším židovským sonderkomandom. Šťastie v nešťastí mal však pamätník nacistických hrôz Shlomo Venezia. Trochu Grék a trochu Talian, ale k jeho smole, židovského vyznania. História je v tomto smere zdokumentovaná a životy ľudí podobných osudov z koncentračných táborov sú spísané v mnohých knihách. Každý príbeh je osobitý a unikátny. Aj tento je jedinečný. Málo sa vie o ľuďoch zo sonderkomanda, o ich plánovanej vzbure a o poslednom turnuse pred pochodom smrti. Bol však jeden z posledných, ktorý vydržal do konca a mohol podať informácie o genocíde, pekelnej práci „v sprchách“ a v krematóriu. Prežil, lebo posledné striedanie ho obišlo. Po skončení vojny uzatvorený do seba nikdy nehovoril kým v skutočnosti bol a čo vykonával. Až po desiatkach rokoch vydal svoju spoveď. Či by kniha mala byť povinným čítaním pre ľudí, ktorí neveria? Skôr áno, avšak názor si musí urobiť bez nútenia každý sám. Fakty však neklamú. Bola to hrôza a je v éteri hmatateľná aj dnes pri čítaní tejto knihy. Určite ju odporúčam, lebo zanechá v čitateľovom ponímaní svetonázoru hlbokú brázdu.

18 05.09.2020

Ako som sa naučil utekať.

To je názov prvého príbehu detskej knižky od Mareka Vadasa a Daniely Olejníkovej. Titul som zadovážil omnoho skôr a myslel som pri tom na budúcnosť. V čase kúpy, keby som ju prečítal môjmu malému synovi, nepochopil by ju. Teraz je však školák a objavuje okolitý svet tak, ako sme ho v detstve našimi zvedavými očami a ušami objavovali aj my. Kniha sa vypredala a musela byť urobená dotlač. A aj tá dotlač zmizla z pultov kníhkupectiev. Teraz som však po rokoch tento malý klenot vytiahol z mojej knižnice a podujal som sa knižný príbeh po večeroch prečítať môjmu dieťaťu. Útek však nie je len útekom. Je to aj beh, zmiznutie, zdupkanie, vyhnutie sa zlým situáciám, ukrytie sa pred nebezpečenstvom. Je to ja o postavení sa strachu, o hľadaní milovaného človeka, putovaní, súdržnosti, priateľstve, otcovskej láske a nádeji. A nádej je to čo poháňa hlavného hrdinu dopredu. Od začiatku až do konca mu držíme palce, či to dobre dopadne. Na knihe sa mi veľmi páči to, že osloví aj dospelého čitateľa a aj dieťa. A to hneď dvoma smermi. Už po prvých troch príbehoch je zrejmé, že dej osloví dospelého svojou osobitou atmosférou. Takou, že nechce hneď povedať dieťaťu prečo je to vo svete tak, ako to naozaj je. Dospelý čitateľ je konfrontovaný denne so skutočnými udalosťami vo svete, ktorý nie je úplne ružový. Dieťa má však svoju líniu príbehu a nenadarmo z neho vyplývajú otázky, na ktoré musí dospelák reagovať a odpovedať. A v tom vidím veľký klad tejto knihy. A aj u mňa vyvolala emóciu. Aj radosť, či smútok a zovretie na hrudi, čo podtrhla aj posledná ilustrácia pri strome. Je úžasné ako sa dá len niekoľkými farbami a kresbou vyvolať silný dojem z príbehu. Symbióza príbehu a ilustrácie je môj dôvod pomyselnej poklony Daniele Olejníkovej, za jej originálne kresby ku knihe. Myslím si, že kniha má u mňa miesto a nebudem sa otáľať po nej siahnuť aj v budúcnosti.

17 19.02.2022

Daniel Silva aj vo svojom poslednom románe využíva udalosti posledných rokov, nevynímajúc aj tú poslednú, pandemickú. U niekoho to možno vyvolá zmiešané pocity z deja, v mojom prípade to však nie je na škodu. Áno, svet sa opäť rozkýval. Ako sme zvyknutý, kolotoč udalostí sa roztočí veľmi svižne už po niekoľkých stranách. Na jednej strane vražda odporcu jednej z najsilnejšej krajiny východného bloku a na druhej. Silva je aktuálnym témam blízko. Až mrazivo blízko a dotýka sa ich bez škrupúľ a s odhodlaním. Nebojí sa odkrývať aj to čo je nevyslovené a ukazuje, že jeho knižný zámer nie je len jeho fikcia. Pranie peňazí, nadnárodné bohatstvo a ukážka potreby moci na uskutočnenie politických cieľov a osobnej pomsty. To všetko v tomto titule, nevynímajúc napätie, v knižke nájdete.
Kniha sa mi čítala ľahko až oddychovo. ale asi preto , lebo som zvyknutý na Silvov štýl. nemohol som sa však zbaviť dojmu, že budem vedieť čo asi bude nasledovať. Do hry vstupuje opäť starý známy tým Inštitútu, ktorý je pravou rukou Gabriela Allona. Autor dá v knihe pocítiť, že ani Allon nie je nezraniteľný. Podpisujú sa na ňom roky služby a hlavný hrdina je vo svojich činoch pred horizontom udalosti. A to čo bolo naznačené v predchádzajúcich románoch, sa pravdepodobne stane nevyhnuteľným. Autorovi možno nedochádza dych, ale náznak novej hlavnej postavy v budúcich tituloch tu je. Kto to však bude? Necháme sa možno prekvapiť. Postavu Gabriela mám rád, ale vo vzduchu visí otázka, či to ešte zvládne a či zvládne budúce výzvy spravodajskej práce. Aj keby ako postava skončil, bude mi za ním trochu smutno. Možno jeho nástupca (ak nejaký bude), ma milo prekvapí a ja ostanem naďalej verný tomuto žánru z polarizovaného prostredia vzkriesenej studenej vojny.

16 13.02.2022

Ďalšie pokračovanie špionážneho thrilleru o izraelskom agentovi Gabrielovi Allonovi. Majster tohto žánru, Daniel da Silva svižne prenesie čitateľa do Viedne. Miesto, ktoré sa už počas studenej vojny, stalo centrom operácií tajných služieb medzi východom a západom. Studená vojna naoko pominula, ihrisko však ostáva rovnaké. Moc a chápadlá veľkého brata z východu siahajú až sem. Operácia Mossadu s cieľom dostať prebehlíka, Konstantina Kirova, skončí fiaskom, čoho výsledkom sú dvaja mŕtvi. Zbeh, ale aj jeho vrah. Vrah však mal okrem eliminácie cieľa aj iné rozkazy. Na to však musí prísť nový šéf izraelskej tajnej služby, Gabriel Allon. Na neho padá podozrenie neúspechu tejto nepodarenej akcie a s vynaložením všetkých síl musí presvedčiť spriatelené tajné služby CIA a MI6, že to tak nie je. Na scénu však vstupuje, záhadná Francúzka, žijúca v Andalúzskych horách. Tá sa rozhodne napísať svoje pamäti, ktoré však majú charakter nevybuchnutej informačnej bomby. Pozná najväčšie tajomstvo Kremľa, keď KGB počas studenej vojny prepašovalo na Západ svojho človeka. A tou je teraz vysokopostavená osoba s obrovskou mocou. Jediným problémom však je, že nikto nevie kto to je. Pátranie po krtkovi v najsilnejších tajných službách, spustí reťazec udalostí, ktoré sa už nedajú zastaviť. Kto nastolí nový svetový poriadok a kto bude naoko z bezvýznamnej špionážnej akcie ťažiť? Tak ako vždy , aj teraz autor odhalí poznanie až na posledných stranách knihy.
Osemnáste pokračovanie príbehu s Gabrielom Allonom, prináša opäť niečo nové. Nie je náhodou, že da Silva, používa paralely so skutočnými reáliami, ktoré bravúrne zakomponuje do svojej fikcie. Čitateľ vníma dej, ktorý je vymyslený, avšak pri spätnom vybavovaní si článkov zo svetových správ, nadobúda dojem použitia skutočných faktov v knižnom spracovaní. Tento pocit som mal pri čítaní aj ja. Videl som to , počul som to niekde v správach? Asi áno. Určite aj v iných tituloch bolo spomenuté, ako sa špióni dostali na z Východu na Západ, spáchali zločin a beztrestne sa vrátili naspäť. Nie je to len kauza Litvinenko, Skripaľ či špiónky Anna Chapmannová a Marija Butinová. Podobných skutočných káuz bolo určite viac. Najmä, tie ktoré sú podtrhnuté v knihách od Ondřeja Kundry – Putinovi Agenti či od Vladimíra Ševelu – Český krtek v CIA. Blízkosť a vplyv „veľkého brata“ je stále silný, čo je vyzdvihnuté aj v tejto knihe. Mocenský boj v novom miléniu neutícha a figúrky na svetovej šachovnici sú stále v pohybe. Otázka je, či je ešte stále takýto „ideologický boj“ naďalej nutný. Udalosti predchádzajúcich rokov naznačujú aj v tejto v knihe potrebu prehodnotenia vzťahov medzi svetovými mocnosťami. Na to si však musí urobiť názor sám čitateľ.
Ani ja som sa pri čítaní knihy nenudil. Som fanúšikom tohto žánru a Daniel Silva mi ponúkol všetko, čo som očakával. Všetci fanúšikovia príbehov s agentom Mossadu budú s výsledkom spokojní.

16 08.02.2022

Ďalší výborný titul severskej knižnej produkcie. Tento titul som čítal na etapy. Nie je to knižka, ktorá sa dá "zhltnúť" na jeden krát. Postupne, pomaly a treba pri nej aj premýšľať. Príbeh nás zavedie Dánska do chladného prostredia Grónska. Hlavná hrdinka je odhodlaná vyšetriť smrť svojho malého eskimáckeho priateľa, ktorý spadne zo strechy. Polícia to vidí ako nešťastnú udalosť, ale ona nie. Cit a intuícia hovoria slečne Smille niečo iné. Príbeh je ťažko vyrozprávať, kniha však je jeden skvelý celok. Napísané s chladnou hlavou v štýle NOIR. Poctivo vás knižka v tiahne do deja od začiatku. Román však nie je svižný, je to pomaly sa rozbiehajúce ťažké mlynské koleso, ktorého otáčky lopatiek sa budú pomaly stupňovať. Hĺbavá a poctivá kniha. Priaznivcom takéhoto severského štýlu, knihu odporúčam. Budete z nej cítiť ľadový chlad. Kniha bola aj sfilmovaná, kniha však film predčí.

15 20.04.2020

Mňa kniha začala baviť už po prvých stranách. Je to taký severský Forrest Gump s kombináciou filmu Podivuhodný príbeh Benjamina Buttona. Ale len určitá časť. Pri knihe som si oddýchol a zároveň bavil. Skutočne je to príbeh storočného starčeka s množstvom až čierneho humoru, ktorý si však napriek súvislostiam zamilujete. Starček Allan, prekonáva až absurdné situácie, ktoré zmenia chod dejín. Vlastne je to on, kto mení chod dejín, ale pozná niekto vôbec Allana Karlssona? Doteraz nie a po prečítaní knihy ho už spoznáte. Celú knihu mu budete držať palce tak ako ja a nudiť sa jednoznačne nebudete nudiť. Skvelá a ľahká kniha, ale trochu musíte mať aj prehľad čo sa VÝZNAMNÉ dialo posledných aspoň 80 rokov naspäť.

15 20.04.2020

Plný plyn k podlahe a zároveň stlačená brzda. Aj tak sa dá vystihnúť chod sovietskeho hospodárstva v „post-stalinistickom“ období 1963-1964. Cestovatelia opísali skutkový stav sovietskeho giganta bez príkras. Plytvanie prírodnými zdrojmi, kamuflovanie reality a neschopnosť ďalších posunov v hospodárstve je faktom, ktorý sprevádza Z+H na každom kroku. Aj keď kniha bola vydaná v roku 1990 (s predhovorom Milana Šimečku v roku „89), správa trochu odráža aj stav v našich končinách. Páčili sa mi najmä dva termíny a to je „pokazucha“ – kult filtrovanej pravdy a „šapkozakidateľstvo“ - podceňovanie súpera a prehnaný pocit vlastnej veľkosti. Mám pocit, že tieto dva „úkazy“ prežili v plnej sile do dnešných dní. A či budú trvať aj v prenesenej forme naďalej, bude asi závisieť len od našich postojov k pravde.

14 18.10.2020

Agentka Dominika Jegorovová je späť. Kniha voľne nadväzuje na Rudú volavku a akcia sa rozbehne hneď na prvých stranách. Kapitánka Jegorovová, alias kódové meno DIVA, je hodená do víru špionážnych hier Kremľa a americkej CIA. Studená vojna neskončila a mocenské záujmy obidvoch strán majú rozdielnu príchuť. „Siloviky“ si už brúsia zuby, aby si odhryzli kúsok koláča z mamutieho obchodu z iránskym molochom. Dvojitá agentka však musí niečo urobiť, aby všetkému zabránila. Zaľúbená do „Najta“ Nasha je pripravená pre spravodlivú vec obetovať takmer všetko. Niečo, tak ako vždy, sa začne kaziť v neprospech naplánovanej operácie a mŕtvoly sa začnú kopiť. Iránska, americká či ruská služba majú na riešenie iný meter. Povinnosť a obeta, majú v spoločnosti čo si ctí humánne zásady, ďaleko od zrady. Nič však nie je nemožné, len nájsť správne páky na zaradenie rýchlostného stupňa k vykonaniu potupy, krádeže, vraždy či zverbovania záujmovej osoby. Spôsob aj dôvod sa už nájdu. Krtko v jednej agentúre si už vyhrabal svoju dieru a nájsť ho v chodbičkách úskokov nebude jednoduché. Sibírski vlci aj americké pumy, chcú dostať svoju korisť. Dymová clona lží je však hustá s mizivým levelom úspechu na jej rozplynutie.
Postavy knihy sa objavujú nenútene a vstupujú do deja, akoby tam mali svoje miesto a nesmú tam skrátka chýbať. Pozitívne aj negatívne. A plukovník Zjuganov? Toho budete nenávidieť už len pri jeho opise a nie je na škodu, že si zaslúžil toľko miesta na stránkach Paláca zrady.
Čitateľovi je temný a drsný svet špionáže ponúknutý originálnym spôsobom. A aj keď milovníkmi špionážneho žánru, s načítaným množstvom spy titulov, je záverečná pasáž knihy predikovateľná, pri jej čítaní sa určite nebudete nudiť.
Výborný špionážny román, ktorý na viac než päťsto stranách ponúka akciu, detektívku, napätie, sex a tak trochu nadreálne videnie hlavnej hrdinky. Možno to nie je na „päť z piatich“, ale štyri si určite zaslúži. Tento román som si vychutnal a po Rudej volavke, je to skvelé pokračovanie.

13 04.09.2020

Smrť bývalého Boschovho mentora na dôchodku prináša so sebou otázniky. Zanechaný vyšetrovací spis u vdovy je len začiatkom kolobehu udalostí, ktoré prinesú množstvo zvratov. Aj keď penzista Harry Bosch, pôsobí ako stály rezervista v San Fernande, spis zobraný bývalým kolegom z oddelenia vrážd ho nahlodá a nenechá ľahostajným. Tušenie nedotiahnutej kauzy v ňom opäť zapáli temný plameň, ktorý preskočí aj na jeho bývalú kolegyňu Renée Ballardovú. Ako to však s týmto spisom v skutočnosti je? Snaha zamiesť zločin pod koberec alebo ho zosnulý detektív chcel vyšetriť na vlastnú päsť? Dve otázky, ktoré budú rozhodujúce pri ďalšom pátraní. Niekoľko rokov otvorený prípad a nik už nemá oň záujem. Aktuálne slúžiaci kriminalisti z LAPD však majú ako vždy plné ruky práce z úplne inými prípadmi. Dve cesty vyšetrovania sa chcú stretnúť, ale ktorá je tá správna netuší ani samotný Bosch.
Ako každá Connellyovka, aj pri tejto je pre stáleho fanúšika použitá očakávaná šablóna príbehu. Postupne je však tento dojem potlačený do ústrania a z gradujúceho deja sa vykľuje zaujímavé krimi. Je to už 33-ia kniha od tohto amerického spisovateľa a pre verného fanúšika aura Harryho Boscha vôbec nestráca na intenzite. Kniha vás drží pekne v napätí a na začiatku sa nedá ani omylom predpokladať, ako to dopadne na konci. Je to opäť prekvapenie, na ktoré sa čitateľ môže tešiť.

13 04.06.2020

Veľmi pozoruhodná kniha o cestovateľskej legende. Kniha, o svetobežníkovi, ktorému sa podarilo dostať za hranice a vrátiť bez toho aby bol stíhaný alebo mu bolo odopreté cestovať. Je to ucelený autobiografický príbeh, ktorý odkrýva zákutia života pána doktora Stingla, ktoré by inak neboli asi zverejnené. Nahliadneme aj do jeho súkromného života, príprav a absolvovaní samostatných výprav. Prečo si ho indiánsky kmeň zvolil za náčelníka, aké boli peripetie odovzdávania náčelníckej čelenky americkým splnomocnencom za totality na pôde akadémie vied? A aké boli jeho útrapy na všetkých cestách? To sa určite dozviete, lebo kniha splnila svoj účel a myslím že splní aj očakávania každého cestovateľa. kniha je doplnená bonusmi, ako kópiou pasu M. Stingla, ilustrovanou mapou sveta, DVD aj CD s nahrávkami, a záložkou do knihy. "Pikošky" v nej obsiahnuté potešia. Mňa však jedna na záver, že Stingl, si s každej cesty doniesol kufor. A ten nikdy nevybalil. Zastohoval ho a stále tieto kufre a kufriská ležia v jeho dome. Takto má každý kufor svoju atmosféru a dušu cesty. Ale to ostatné.... až v knižke.

13 20.04.2020

Keď sa dostanete na jeho zoznam, máte to spočítané. Je to len otázka času a niekedy veľmi dlhého. A ani nemusíte vedieť, že na ňom ste. Ak sa však vaše cesty skrížili k nevôli výkonného orgánu spravodlivosti, ste mimo. Je trpezlivý a chladnokrvný. A vie ako sa vyhnúť dolapeniu. Netuší, že má protivníka, ktorou je záhadná žena a tá mu ide po krku už mnoho rokov. Má strach a so svojím pátraním sa zverí Lacy, ktorá pracuje v rade pre sudcovskú etiku. Ako však všetko skĺbiť interné šetrenie porušenia sudcovskej etiky a policajného vyšetrovania, keď policajti sú s dokazovaním v nevedomosti. Chladné stopy a odložené prípady zjavne akoby nesúviseli s tými horúcimi a aktuálnymi. Opak je však pravdou. Niekto raz vstúpil na sudcov chodníček a skrížil mu cestu. Dotyčné osoby musia za to zaplatiť.
Kniha má originálny námet. Sudca na druhej spravodlivosti. Možno už bolo napísané veľa kníh o vraždiacich mužoch zákona. Dobrou zápletkou sa javí, že je to sudca. Od začiatku vie čitateľ, kto vraždí. Zaujímavým je ale, spôsob, pohnútky a dôsledky týchto činov. Grishamove podanie spravodlivosti ukazuje, že nie všetci dobrí, sú tí naozaj dobrí.

12 29.03.2023

Každý príbeh s detektívom Boschom, ponúka zväčša napätie a súbor vynikajúcich zvratov. Ani v tomto prípade to nebude výnimka. Bosch, sa však ako penzionovaný detektív, neobjavuje v plnej sile celého príbehu. Je to skôr detektívka Ballardová, ktorá je tým hlavným ťahúňom vyšetrovania. Stará škola, Harry Bosch, však priloží so svojím loveckým inštinktom nemalú váhu k výsledkom pátrania. Je však už na dôchodku a samostatne detektívnu prácu v prospech polície nemôže oficiálne vykonávať. Ballardová slúžiaca len v nočných zmenách, prichádza do kontaktu až príliš často s odvrátenou stranou „EL EJ“.
Atmosféra je v uliciach nie príliš naklonená v prospech losangeleskej polície. Úlohu v tom hrá covid a smrť G. Floyda pri jeho zatýkaní. Akoby nikto nechcel s políciou spolupracovať a polícia nechce byť horlivo aktívna vo veciach verejných.
Prečo práve konkrétna strela zasiahla osobu s následkom smrti? Prečo práve táto zbraň vystrelila na Silvestra guľku? Prečo predmetná zbraň vystrelila projektil aj pri dávnej, nevyriešenej vražde? Bahno násilného zločinu je každým zistením tandemu Bosch -Ballardová, odplavované. Je tu ale iný zločin. Násilný, premyslený, s cieľom znásilňovať. Aktuálny, prebiehajúci a nezastaviteľný. Ako skĺbiť prácu na tom, čo sa udialo v minulosti, s tým čo sa v prítomnosti deje. Odvíja sa niť paralelného pátrania. Dokážu to títo dvaja?

A ako vo väčšine príbehov s Harrym je rozuzlenie prípadu skryté v spleti policajnej práce. Vždy sa teším, nech už to akokoľvek dopadne, že vyriešenie je na konci knižky. Aj náš detektív starne a je to aj cítiť na Connellyho románe. Nečudujme sa, Harry má už nejaký ten „krížik“ za sebou. Ako to ďalej bude, vie asi len autor sám. Po kombinácii postáv Boscha a advokáta zo zadného sedadla, sa možno do popredia viac dostane Ballardová a budeme možno svedkami novej nastupujúcej románovej postavy. Aj v tomto titule je vidieť, že to vôbec nie je na škodu. Mladšia a nová krv. Ale nechám sa prekvapiť, čo spisovateľ do sveta prinesie. Bolo by mi za Harrym smutno, ale novej postave by som sa vôbec nebránil. Knižný príbeh ma upútal a nenudil som sa pri jeho čítaní.

12 10.12.2022