LiliDarknight komentáře u knih

Takto si predstavujem veľkolepý koniec. Autorovi sa podarilo zdarne ukončiť všetky dejové línie a navyše mi niekoľkokrát dokázal, že mal všetko pod kontrolou a nič, ani ten najmenší detail, nebolo náhodné. Opäť ma dokonale vtiahol do svojho sveta a ja som visela na každučkom slove. (A doslova som všetko zhltla, hoci som si na konci nadávala, že som nebola trpezlivejšia a čítanie si viac nevychutnala.)

Som však na autora nahnevaná - po udalostiach predchádzajúcich kníh (no hlavne tej druhej) som predpokladala, že som pripravená na čokoľvek, čo sa v tejto knihe stane. Mýlila som sa. Lebo niektoré udalosti neboli len srdcervúce, ja som mala doslova pocit, že mi niekto vytrhol srdce, pošliapal ho, pokrájal, rozmixoval, následne pospájal naspäť a vrátil mi ho len preto, aby to všetko mohol zopakovať. Tak aspoň desaťkrát, možno aj viac. Takže na konci ma dojímalo v podstate asi všetko, úplne každá scéna. (Hej, dokonca aj taká, v ktorej si postavy len vychutnávali obed.)

Krásny príbeh. Nádherný svet. Epický koniec. Úžasný štýl, ktorý ma bavil do prvého slova až po posledné. A tiež postavy, ktoré mi síce prirastali k srdcu len postupne a občas rozpačito, ale o to viac som si ich obľúbila.

2 30.03.2022

Rozhodla som sa. Milujem túto sériu. To, ako je napísaná. Tú atmosféru. Tie spletité osudy. To, ako každý detail, aj ten úplne najbezvýznamnejší, má nakoniec svoju presne určenú úlohu. A milujem aj tie postavy, hoci občas v nich mám guláš.

Táto kniha bola pritom úplne iná ako tá predchádzajúca. Iste, predstavuje most medzi začiatkom a koncom príbehu. No otvára i uzatvára mnohé dôležité dejové otázky. Hovorí o osude a predurčení, ale aj o potrebe slobodného rozhodnutia. O sebaobetovaní a o prijatí pomocnej ruky.

Autor ťaží z mytológie a starých ľudových príbehov a všetkému vdychuje nový život. A k tomu ešte čosi - pod jeho rukami vzniklo niečo, čo má hlavu a pätu, krásne sa to dopĺňa, má to výpovednú hodnotu a hlavne ma to chytilo od prvého slova a nepustilo ma to ani dlho dlho po tom poslednom.

Som zvedavá, ako to všetko dopadne.

2 30.03.2022

Tamsyn Muir si pri tvorbe svojho sveta povedala, že by bolo fajn skombinovať rôzne prvky. Tak vznikol jej svet plný nekromantov, fanatických rytierov a to všetko sa navyše odohráva vo vesmíre a na troskách predchádzajúceho sveta. Je to veľmi delikátny mix, ktorý dopĺňa občas až zbytočne zložito opísaný magický systém. Čiže stačí málo a bude to až príliš. Čo sa stalo v tejto knihe.

Jedným z hlavných problémov tejto knihy je pritom autorkina snaha oblafnúť čitateľa. Všetko to začína tým, že Harrow si očividne udalosti predchádzajúcej knihy pamätá inak, než sa stali. Všetci vedia, na čo presne si nespomína a otázkou len ostáva, prečo to tak je a kto získa najviac tým, že Harrow takýmto spôsobom poškodí.

Umocnené je to ešte rozprávaním prevažne v druhej osobe. Čo je asi ten najočividnejší spôsob, ako povedať čitateľovi, že má dávať pozor, lebo sa ho autorka snaží oklamať. A táto zápletka by bohato stačila – pátranie po tom, čo presne sa stalo Harrow a prečo. Lenže Muir to nestačilo.

Miesto toho rozohrala celú sieť malých klamstiev a tajomstiev, pričom niektoré si navzájom úplne odporovali a iné úplne zbytočné vo svetle týchto konkrétnych udalostí. Zo všetkého napokon najsilnejšie zaznievalo to, že Harrow to nemá v hlave v poriadku, lenže to si prevažná väčšina čitateľov uvedomila už pri čítaní predchádzajúcej knihy.

Dej má aj niekoľko svetlejších stránok, napríklad sme sa dočkali niekoľkých vysvetlení. Hoci retrospektívne. Autorka sa snažila vysvetliť konanie postáv z prvej knihy vo svetle nových skutočností. Bohužiaľ však stále trvá na tom istom zlozvyku – postavám prideľuje pokojne aj desať mien a tie potom používa úplne náhodne. Takže nie vždy je jasné, o kom vlastne práve hovorí. Čo vytvára ešte väčší chaos.

Prakticky to jediné, čo nakoniec túto knihu zachraňuje, je vytvorené napätie. Muir zaujímavo mieša časové línie a naznačuje, že im všetkým dochádza čas. Plus je tu vyhliadka, že by sa čitateľ mohol dozvedieť, ako s tým všetkým súvisí tajomná zapečatená hrobka. A naozaj sa to dozvie. No podobne ako pri všetkých odhaleniach, aj toto vypálilo trochu inak, než autorka zamýšľala. V konečnom dôsledku tak ide o ďalší dôkaz, že Muir sa jej vlastný príbeh dosť zásadne vymkol z rúk a to, akým spôsobom to rieši, sériu len viac deformuje.

Harrow Devátá je knižným ekvivalentom dieťaťa, ktoré sa vymklo svojim rodičom. Autorka plánovala, že v tomto príbehu čitateľom poriadne zamotá hlavu, až budú mať pocit, že im úplne preskočilo. Rovnako ako samotnej Harrow. A že ich potom poľahky ohúri veľkolepými vysvetleniami. Bohužiaľ jej odhalenia len viac popletú a jej snaha o klamanie čitateľa vypáli proti nej – pretože to vyzerá, že sa sama stratila vo svojom príbehu. No a miesto toho, aby z toho všetkého hľadala cestu von, pridala si ďalšie príbehové línie.

2 24.01.2022

Martin Benkovič stvoril alternatívnu verziu nášho sveta. Postavy sa preháňajú po známych bratislavských uličkách. S obyčajnými ľuďmi si tu (ne)nažívajú aj mágovia, väčšinou mocné bytosti oplývajúce konkrétnou schopnosťou. Tú dedia vďaka génom po svojich rodičoch. V podstate ide o akúsi slovenskú verziu X-menov s obdobnými problémami.

Mágovia sú v menšine. Oplývajú mocou a zatiaľ čo niektorí ich podporujú a snažia sa im rozumieť, ostatní sa ich boja a bojujú proti nim. Príbeh teda predstavuje aj sociálnu sondu. Autor zdarne nastavuje zrkadlo našej súčasnej spoločnosti – predsudkom, zbytočnej nenávisti, strachu, rôznym názorom. Vďaka tomu v istých momentoch nejde o príjemné čítanie. Je totiž silno realistické. Čitateľ si celý čas uvedomuje, že takto to funguje. Ľudstvo naozaj ničí to, čomu nerozumie.

Výnimkou vlastne nie je ani hlavný hrdina Ajriš. Vo svetle skúseností z minulosti nenávidí mágov a s radosťou proti nim bojuje. Jeho názory a postoje sú občas až prihlasné. Napriek týmto predsudkom sa prejavuje vcelku pozitívne. Nielen tým, že sa dokáže postaviť za správnu vec, ale aj preto, že počúva argumenty protistrany, čo ho mnohokrát posúva vpred. Na príklade hlavného hrdinu teda autor ukazuje, že ešte jestvuje nádej. Ľudstvo sa môže zmeniť – no musíme začať od jednotlivcov.

Ajrišovi k zmene napomáha aj samotný dej. Ten je turbulentný už od prvej strany, striedajú sa v ňom akčné sekvencie s pokojnejšími rozhovormi. Bitky sú krvavé. Väčšinou k nim však dochádza následkom toho, že sa niekto ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Tento vzorec sa opakuje do takej miery, že by si kniha poľahky zaslúžila podtitul Smoliar. V pomalších častiach Benkovič predstavuje svoj svet a občas ponúka zaujímavé zamyslenia. Neraz poteší aj morálne silným momentom.

Tempo je teda ukážkové. Vtiahne čitateľa doprostred udalostí a neustále ho drží v napätí. Tu rozohrá zúfalý útek, tam zase odhalí motiváciu tej-ktorej postavy. Zo začiatku môže pôsobiť otravne autorov zlozvyk zbytočne sa opakovať. V mnohých prípadoch to prispieva k oslabovaniu významu povedaného. Sú to ale jediné momenty, ktoré prezrádzajú, že kniha je prvotinou. Tento kozmetický problém je ľahké prehliadnuť vplyvom dobre spracovaného celku.

Štvanec otvára dvere do nového sveta podobného tomu nášmu. Ide o drsné akčné dobrodružstvo, ktoré si nájde čas aj na prieskum ľudskej nátury. Táto dravá urban fantasy ponúka to najlepšie z daného žánru. Zaujme už od prvého slova a drží čitateľa v napätí. Otázkou ostáva jedine to, kedy sa dočkáme pokračovania – a čo v ňom Benkovič plánuje hodiť na svoje postavy.

2 13.12.2021

Maggie Stiefvater má svoj typický štýl. Ľahký a nevtieravý, no tiež plný magickosti a snovosti. Jej knihy, vystavané aj na metaforickosti a atmosfére, dokážu zaujať nielen fanúšikov magického realizmu. V prípade tohto príbehu navyše stavia na už postavených základoch. Tie predstavujú nielen bratia Lynchovci, na čele so zlodejom snov Ronanom, ale celkovo aj ňou vytvorený magický svet.

V tejto trilógii sa rozhodla rozvíjať témy a dejové odbočky, na ktoré v pôvodnej tetralógii neostalo miesto. Čo vo všeobecnosti predstavuje svet zlodejov snov. Okrem toho sa však rozhodla dopriať viac priestoru postavám, ktoré sa predtým v príbehu skôr len mihli. Medzi nimi je aj Declan Lynch a jeho tajomný nebezpečný život v obložení zločincov.

Do deju zasahovali aj iné postavy. Zlodejka Jordan a lovkyňa Carmen patrili len k maličkej skupine tých dôležitejších. Autorka strávila veľa času ich predstavovaním a vysvetľovaním ich motivácie. Takže hlavne prvá polovica knihy bola ešte o čosi pomalšia. Vo všeobecnosti pôsobila, akoby sa v nej Stiefvater len hľadala. Alebo akoby hľadala tú správne vyváženú kombináciu snovej magickosti a krutej reality blížiaceho sa konca sveta.

To ale neznamená, že by text nebol zaujímavý. Bohatý na emócie dokázal prehĺbiť čitateľský pôžitok. Nehovoriac o hre slov, ktorú autorka tak veľmi obľubuje. S dôrazom na samotnú snovú mágiu. Niektoré predstavené koncepty boli vskutku prekvapivé. Čím poľahky vyvážili fádnosť tuctovej zápletky so záchranou sveta a tajnou vládnou organizáciou.

Po tomto nutnom predstavovaní postáv a zámerov sa dej mohol skutočne rozbehnúť. Kľučkoval a nabaľoval sa a dýchal presne tou atmosférou, ktorou bola preslávená séria Havraní cyklus. Len s tým rozdielom, že v prípade tejto trilógie je všetko temnejšie. Aj nočné mory, aj udalosti okolo postáv.

Nehovoriac a tempe, ktoré sa postupom kapitol zrýchľovalo. Až napokon prišlo veľkolepé vyvrcholenie, ktoré nalákalo na pokračovanie. Takže táto kniha mala vo výsledku to, čo by mal mať dobrý prvý diel trilógie. Aj vysvetľuje, aj buduje napätie, aj opantáva tajomnom, aj tají odpovede na otázky.

Skrotenie jastraba je vlastne most medzi Havraními chlapcami a zlodejmi snov. Autorka stavia na predtým vytvorenom svete, no rozširuje ho. Predstavuje nové postavy, ich motiváciu a tiež ukazuje, o čom táto trilógia bude. Čo spôsobilo, že prvá polovica knihy je o čosi rozpačitejšia a rozvláčnejšia. Príbeh skutočne ožije až v tej druhej. Vtedy začne všetko dávať zmysel. Epickým záverom Stiefvater potvrdila, že si čitateľa dokáže získať. A tiež ho ním navnadila na ďalšie pokračovanie.

2 23.11.2021

Johanna, Ruth a Marie viedli pokojný život. Nie úplne v blahobyte, ale mali dosť na to, aby si mohli pravidelne dopriať dúšok skutočnej kávy. Ich otec ich štítil proti nepriazni sveta tam vonku. Chránil ich pred nechcenou pozornosťou chlapcov a neskôr mužov a vždy sa o ne postaral. Ich jedinou starosťou bolo dohliadať na domácnosť – no a najstaršia Johanna s jeho sklenenými výrobkami vždy išla do mesta, kde ich predala.

(Čo mne osobne trochu odporuje jeho snahe chrániť svoje dcéry, od ktorých odháňal všetkých nápadníkov, ale zároveň posielal najstaršiu z trojice na nebezpečnú a dlhú cestu do mesta, kde striehli horšie nástrahy.) V istom zmysle by sa teda dalo tvrdiť, že svoje dcéry rozmaznal a absolútne sa ich nesnažil pripraviť na skutočný život. Čo sa ukázalo byť pravdivé v deň, keď ho našli mŕtveho v jeho vlastnej posteli.

Dovtedy pokojný život museli vymeniť za ťažkú prácu, nedostatočne platenú a neperspektívnu. Ich svet je pomerne malý a zviazaný zaužívanými pravidlami. Tie hovoria, že ženino miesto je v sklenárskej dielni len v prípade, ak chce nakresliť kvetinové vzory na dokončené mužské výrobky. No nemala by túžiť po ničom väčšom. Iba ak o výhodnom manželstve a výchove ďalšej generácie sklenárov.

Autorka strávila skutočne veľa času opisovaním týchto spoločenských pravidiel – či už písaných, alebo tých nepísaných. Vďaka tomu bola hlavne prvá polovica textu o čosi pomalšia a rozvláčnejšia a tieto opisy boli často na úkor dynamiky. Navyše tiež čoskoro vyšlo najavo, že historické pozadie, akokoľvek zaujímavé a nevšedné, slúži len na dotvorenie atmosféry. Pretože táto kniha je románom o tom, ako tri sestry dospievajú vplyvom nie vždy prívetivých okolností.

V tomto smere je kniha vskutku výživná. Bohatá na silné a emotívne momenty. Dej plynie vcelku dobre (po prekonaní úvodného vysvetľovania), text je ľahko čitateľný a celková ľahkosť prispieva k tomu, že kniha je skôr oddychová. Iste, tematicky ponúka pomerne širokú škálu, od dospievania, cez hľadanie vlastného miesta vo svete, až po plnenie si snov a nachádzanie odvahy. Všetky témy sú však podriadené aj pomerne romantickému tónu. Čo z knihy robí príjemné románové dobrodružstvo vhodné na voľné nedeľné popoludnia.

Kniha Křehká krása nie je podrobnou historickou kronikou o sklenárskom svete na konci 19. storočia. Ide skôr o rodinnú kroniku a príbeh dospievania troch sestier, ktoré si náhle uvedomujú, že svet je oveľa krutejšie miesto, než predpokladali. Ich osudy sú občas ako jazda na kolotoči a spolu so silným apelom na emócie zabezpečujú, že čítanie je zážitkom. Vo výsledku teda ide o vcelku zaujímavý románový počin, ktorý poteší nejedno romantické srdiečko.

2 24.10.2021

Kniha začína tým, ako Vendren beží – a tento fakt vlastne vystihuje celú knihu. Wragg sa rozhodol orientovať skôr na dej a odviedol vskutku dobrú prácu. Jeho príbeh nemá ani jediné hluché miesto a keďže postavy vo všeobecnosti stále len utekajú, tempo je pomerne vražedné. Pritom každá udalosť je verná zákonu, že každá akcia vyvolá adekvátnu reakciu. Krv tečie, končatiny sa lámu a postavy sa snažia prežiť.

Na pozadí toho všetkého sa však odohrávajú väčšie udalosti. Mocenské hry. Intrigy. Prevraty. Autor sa občas až priveľmi snaží predstierať, že sa to jeho skupinky vyvrheľov nijako netýka. Postupom strán sa však ukazuje, že opak je pravdou. Všetko so všetkým súvisí. A dokonca ani nájomní žoldnieri nie sú vynechaní z intrigánskej šachovej partie.

Napriek tomu kniha nemá ťaživú atmosféru. Je to hlavne zásluhou postáv. Wragg síce dovoľuje čitateľovi občas nahliadnuť do myslenia jednotlivých aktérov – no len do takej miery, aby bolo možné ich medzi sebou rozoznať. Zámerom textu nie je sledovať vývoj ich charakterov, hoci aj na to dôjde. Skôr ide len o sledovanie ich snahy o prežitie. Z prvého radu, aby to čitateľ dokázal náležite oceniť.

Celá kniha je vlastne vystavaná na chémii medzi postavami. Dialógy sú trefné, plné zapamätateľných hlášok a humoru miestami takého čierneho, že by mu nepomohlo ani kilo cukru. Ich vzájomné rozhovory sa často zvrhávajú na obscénne preteky v urážaní. No všetko to krásne funguje a strany plynú. Čitateľ sa zasmeje, uvoľní a zrelaxuje – čím sa napĺňa hlavný zámer celého textu.

Kniha Černí jestřábi je ukážkovým príkladom toho, že nie je nutné byť v žánri tým najinovatívnejším autorom. Wraggovi na zaujatie celkom stačí rýchle tempo a sympatické postavy. Aj vďaka tomu občas dej pripomína nevydarené cirkusové predstavenie. Zasmiať sa a uvoľniť občas pri čítaní naozaj stačí. Táto kniha je toho dôkazom.

2 22.09.2021

recenzia audioknihy

Kanadská spisovateľka Emily St. John Mandelová napísala tri úspešné romány. Všetky sa dočkali českého prekladu. V zatiaľ poslednej knihe Moře klidu rozprávanie oblieka do sci-fi hávu. Komorne ladený príbeh približuje životný zážitok troch postáv.

Edwin St. Andrew v kanadských lesoch začuje zvuk huslí sprevádzaný ohromným hrmotom. O storočie neskôr ďalší aktéri diskutujú o videu, ktoré natočila sestra hudobného skladateľa. Vincent zachytila akési bliknutie nasledované objavením sa stromov a husľovej melódie. O takmer dve storočia neskôr opísala spisovateľka Olive Llewellynová v podstate to isté.

Tieto zážitky v knihe prichádzajú v rýchlom slede za sebou, takže úvod je svižný a hlavne dynamický. Mandelovej sa takisto podarilo vytvoriť napínavú atmosféru. Zdá sa totiž, že protagonisti, hoci rozdelení časom, sú prepojení. Nielen záhadnou anomáliou. V ich životoch sa totiž objavuje ďalšia podivuhodnosť – istý pán Roberts. Zjavuje sa a zase mizne. Cestovateľ v čase, ktorý kladie otázky, no sám nepozná pravdu.

Takto na prvý pohľad znie kniha pomerne prekombinovane. Ponúka navrstvený koncept rôznych dejových liniek. Príbeh však ostáva prehľadný vďaka autorkinmu úspornému štýlu. Nezdržiava sa vysvetľovaním vedeckého pokroku. Čitateľovi neobjasní, ako funguje život na Mesiaci, nehovoriac o cestovaní raketoplánmi či dokonca v čase. Z prečítaného sa dá určiť len toľko, že to funguje. Z tohto hľadiska sa text podobá na niektoré staršie diela vedecko-fantastickej literatúry. K tomu prispievajú aj filozofické otázky a množstvo úvah vyzývajúcich k zamysleniu.

Po opisoch zážitkov Edwina, Vincent a Olive tempo podozrivo spomaľuje. Línia pána Robertsa dostáva najväčší priestor. Aj preto je text o čosi hĺbavejší. Autorka čitateľovi až príliš neobratne hovorí, že by mal dávať pozor. Pretože práve teraz nájde tie potrebné informácie, aby pochopil všetko o zvláštnej anomálii v čase. Tiež si má uvedomiť, že jedným zo zámerov knihy je aj štúdium simulačnej hypotézy. Teda vedeckého fenoménu, ktorý tvrdí, že život by mohol byť len počítačovou simuláciou.

Napriek tomu, že postavy mnohé spája, samotná kniha pôsobí epizódne. Takmer ako zbierka poviedok s podobnou myšlienkou. Toto vyznenie podčiarkuje aj audioknižné spracovanie. Každého z protagonistov „daboval“ jeden zo štvorice interpretov. Veľmi príjemným spôsobom sprevádzali poslucháča jednotlivými udalosťami. Ani jeden z nich sa nesnažil výraznejšie imitovať hlasy v priamej reči. Na odlíšenie postáv v dialógoch používali skôr tempo reči či miernu zmenu farby hlasu.

Ich prejav je však zvukovo čistý, navyše doplnený o rôzne melódie predznamenávajúce začiatok ďalšej kapitoly. Všetko za účelom prehĺbenia zážitku. Je jednoduché plne sa sústrediť na to, čo sa autorka snaží naznačiť. Nehovoriac o tom, že niektoré úvahy a zamyslenia vyznejú o čosi silnejšie, keď ich niekto vysloví nahlas. Výhodou audioknihy je určite aj to, že dokáže udržať poslucháčovu pozornosť. Najmä v častiach, keď sa dej tak veľmi spomalí, až sa vlastne zastaví. Ide teda o ďalší prípad knihy, ktorej audioknižné spracovanie nesmierne svedčí, pretože úspešne zakrýva jej nedostatky.

Román Moře klidu je komorným rozprávaním nielen o jednom prapodivnom paradoxe. Mandelová ponúka hlavne filozoficky ladený text. Tí, ktorí očakávajú akčné dobrodružstvo alebo priamočiare posolstvo, budú z čítania trochu rozčarovaní. Tí, ktorým nevadí hľadanie medzi riadkami a mnohovrstvové úvahy, si román vychutnajú o čosi viac. Audiokniha vyzdvihuje silné stránky textu a posúva zážitok doslova o úroveň vyššie.

1 15.05.2024

Zaujal ma predovšetkým ten nápad spojiť rasy také odlišné, že jedna je v očiach tej druhej príšera. A neskôr ma dosť bavil svižný úvod. Trochu menej sa mi pozdávalo, keď tempo spomalilo, ale chápem, že pre budovanie sveta, postáv i všetkého ostatného to bolo potrebné. Hoci si myslím, že niektoré veci nemuseli byť až tak okato servírované na podnose.

Najvýraznejší nedostatok tejto knihy je hlavná hrdinka. Čím dlhšie som čítala, tým väčšmi mi liezla na nervy. Bohužiaľ ju ale nezrazil asteroid. Ach.

1 15.05.2024

Od určitého bodu bolo jasné, ako to všetko skončí. Hoci to bolo asi jasné od začiatku. Ale tento druh kníh nečítam preto, aby ma dej posadil na zadok svojou objavnosťou. Čítam to preto, aby som si vyčistila hlavu a aby som si oddýchla. A presne to sa stalo.

A teraz idem z chladničky vyhrabať nejaký syr.

1 03.05.2024

Próza Alice Hoffman sa čitateľovi dokáže dostať pod kožu. Je podmanivá, nevtieravá a nikam sa neponáhľa. Miesto toho nabáda k spomaleniu. Slová sa nenáhlia a vety vytvárajú nádhernú hutnú atmosféru. To všetko v mene vyniknutia myšlienky a nálady samotnej knihy. Vďaka tempu a absencii výbušného deja ostáva väčší priestor na vychutnávanie prečítaného.

Rodina Owensovcov, teda vlastne ženy z tohto rodu, majú istú povesť. Sú krásne a tajomné, prenasledujú ich mačky a majú sklon konať samy za seba a bez ohľadu na to, čo si kto povie. Možno je to mágia. Alebo je to legenda, ktorú priživujú miestni svojimi predsudkami. Napriek tomu sú to práve Jet a Franny, dve staršie tety, ku ktorým ženy chodia kvôli láske.

Aj pre tie návštevy a ich následky sa Gillian a Sally rozhodnú z domu odísť. Hoci každá iným spôsobom a v inom čase – jedna najskôr manželstvom a druhá okamžitým útekom. Napriek tomu sú ich životy stále prepletené. Rovnako ich príbehy, ktoré sa nabaľujú ako klbká priadze. Hoffman pomaličky pridáva nové nitky. Naťahuje ich a opisuje. S citlivosťou a občas prekvapivou údernosťou. No v jej knihe má všetko svoj čas.

Ubiehajú roky, staršia generácia dospieva, tá mladšia rastie. Do ich ciest sa priplietajú ďalšie postavy so svojimi príbehmi. Ich minulosť je vždy detailne opísaná. Neostane teda miesto pre pochyby, kým sú, čo ich poháňa a akým spôsobom dokážu ovplyvniť životy Owensových dievčat. Všetko na podporenie myšlienky, že nie je možné stále utekať. Lebo raz každý musí zastaviť a čeliť svojim problémom a démonom.

Takýchto odbočiek je niekoľko, no ani jedna nenarušuje príbehovú líniu. Skôr ju len umocňuje. V mene prehĺbenia emocionálneho zážitku. A navodenia atmosféry. Nikto sa nikam neponáhľa a autorka len kde-tu naznačí prítomnosť mágie. Prostredníctvom zvláštnych príchodov, podivných rozkvitnutých orgovánov, či strácajúcich sa vecí, po ktorých ostane len mrazivý pocit na zátylku.

Pri čítaní totiž nejde o dynamiku. O veľkolepé boje a striekajúcu krv. Ale o pomalé rozprávanie pri ohni, so všetkými pocitmi a dôrazom na detaily. Kde všetko so všetkým súvisí a osud jednej postavy ovplyvňuje ďalšie. Vo svete so štipkou mágie – lebo stačí len natiahnuť ruku a uveriť, že všetko je možné.

Knihu Magická príťažlivosť si čitateľ nezvolí pre jej dejovosť a zložitú zápletku. Ide totiž o ukážkový príklad spojenia veľmi pomalého a dôkladného rozprávania s neopakovateľnou magickou atmosférou. Pri ktorej čítaní je možné obdivovať autorkino spisovateľské umenie a jej zmysel pre detail. Vďaka tomu nesadne každému. No pre tých, čo podobný typ prózy preferujú, sú strany splneným snom. Kde je všetko možné a vlákna postáv vytvárajú prelínajúce sa klbko.

1 15.04.2024

Druhý diel sa mi čítal omnoho lepšie ako ten prvý. Tiež ma bavil omnoho viac. Všetky tie vzťahy, súvislosti, mytológie, kultúry a motivácie. Škoda len toho konca, v ktorom autor uletel rovnako ako v predchádzajúcej knihe.

1 15.04.2024

Toto vnímam ako súčasť prvého románu. Čosi ako dlhý epilóg, ktorý sa k pôvodným udalostiam tak akosi nehodil. Lebo je dlhý. A aj preto, lebo má úplne inú atmosféru.

V každom prípade som si tento krátky, hrejivý a hlavne zábavný návrat užila. A baví ma, že si ním autorka pripravila pôdu aj pre prípadné pokračovanie. Tak uvidíme, či ho napíše. No aj keby sa tak nestalo, už teraz je príbeh vcelku príjemne uzatvorený.

1 24.03.2024

2,5*

Americko-kuvajtská spisovateľka Chelsea Abdullah pozýva čitateľa do pieskom zaviatych krajov. Príbeh o dobrodružstvách nie úplne nevinnej obchodníčky odela do exotického šatu. Čitateľa sa snažila strhnúť aj rozprávkami o džinoch a tajomných magických artefaktoch. No ohúrenie v istých momentoch nahrádza skôr rozčarovanie.

Postavy sú typové. Vytvorené tak, aby boli morálne sivé a do určitej miery prospechárske, s vopred určenými úlohami, ktoré majú zohrať. Dievča s tragickou minulosťou bude bojovníčka. Oportunistickej zlodejke narastie chrbtová kosť. Zbabelý princ nakoniec nájde odvahu. Napriek tomu si dokážu získať pozornosť i sympatie, aj keď kniha je zameraná hlavne na dejovosť.

Tempo je pomerne svižné a autorka ho nasadí už v prvých kapitolách. Po úvode ako z rozprávky v rýchlom slede za sebou prichádza niekoľko kľúčových scén. V nich sa predstavia hrdinovia. Autorka stanoví ich úlohy a naďalej sa venuje udalostiam. Nebezpečné úklady, pokusy o vraždu, prekvapivé úteky i nedobrovoľné zrady. To sa stihne udiať len na niekoľkých stranách. Navzdory tomu je jednoduché zorientovať sa v udalostiach.

Postupom strán sa však začínajú prejavovať dva hlavné nedostatky. Abdullah má tendenciu servírovať všetko na striebornom podnose. Prezrádza motívy. Vysvetľuje udalosti. Ukazuje zradcov a vyzdvihuje hrdinov. Je toho pomerne málo, čo čitateľovi doslova nepodsunie až pod nos. Takže je ihneď jasné, že dôležitých je tých pár okamihov, ktoré okato prehliada.

Neskorším kozmetickým problémom sa stane opakovanie. K nemu sa pridruží odporovanie si. To sa najväčšmi prejavuje pri opise charakteru princa Mazena. Ten je od prvej strany predstavovaný ako zbabelec. Autorka navyše trvá na tom, že tento fakt musí pripomínať, a neustále tak princa tituluje. Napriek tomu na jeho správaní nie je poznať žiadnu zbabelosť. Mazen vyhovie bratovi a vydá sa na nebezpečnú výpravu. Bez zaváhania sa vrhne do záchrany ostatných. Možno je zbabelcom len preto, že občas premýšľa o dôsledkoch svojho konania. Alebo preto, že má zdravý pud sebazáchovy. Ak chcela autorka poukázať na toto, urobila to dosť neobratne.

Zvláštnosťou knihy je tiež epizodickosť. Protagonisti majú svoju úlohu od sultána. Očakávame, že sa kvôli tomu dostanú do problémov. Rôznorodých. Krvavých. Z niektorých sotva vyviaznu. No počas týchto peripetií akoby zabudli, že k niečomu majú smerovať. A potom si na to, akoby mimochodom, spomenú pár desiatok strán pred záverom, následkom šokujúceho odhalenia.

Až v kapitolách nasledujúcich po tomto zvrate Abdullah ukazuje svoje kvality, podobne, ako ich naznačila už v úvode. V týchto častiach príbehu postavy konajú, rozmýšľajú a mágia vybuchuje. Škoda, že medzi týmito stránkami ostalo až zbytočne veľa nešikovne vyplneného priestoru. Čitateľ pri jeho lúskaní vidí maximálne to, ako autorka zakopáva o vlastnú nevypísanosť.

Román Zlodej hviezdneho prachu naláka na exotickú atmosféru a orientálne rozprávkové motívy. Dobrodružnosť a správanie sa postáv ulahodia skôr mladším a nenáročnejším. Pre tých náročnejších by to mohla byť príjemná oddychovka, pokiaľ budú ochotní prehliadnuť niektoré začiatočnícke prešľapy. Tie nevyváži ani tradične otvorený koniec volajúci po pokračovaní.

3,5*

Česká spisovateľka Martina Eretová debutovala vo veľkom štýle. Teda prvým dielom série s názvom Mýtoversum, čo je vlastne názov akéhosi prepojeného vesmíru pozostávajúceho z rôznych svetov. Z toho nášho, pôvodného, sa v akomkoľvek okamihu môže odštiepiť odtlačok. Na jeho základe potom vznikne miesto, kde už naveky funguje jediná historická doba.

V podstate ako časová slučka, no bez nutnosti opakovania toho istého okamihu. Takýto priestor sa nazýva aj mýtoverzum a rovnakým termínom, len s veľkým začiatočným písmenom, sa označuje aj ich súbor. Odkazy rôznych dôb však nefungujú úplne samostatne.

Podľa jednej teórie sa pôvodný svet a jeho „odnože“ občas stretávajú, čo dané mýtoverzum ovplyvňuje. Niektoré epochy teda nie sú také, ako nás učia na hodinách dejepisu. Ide o zaujímavú výhodu, ktorá napríklad búra jazykové bariéry a tiež vytvára priestor pre fantáziu. Autorka má totiž voľnosť pozmeniť v daných svetoch niektoré atribúty tak, ako jej to vyhovuje.

Čitateľ sa o tomto všetkom dozvedá postupom čítania spoločne s postavami. Udalosti odštartuje zmiznutie novinárky Ziny. Úvod knihy je teda pomerne svižný a dôrazný. Udáva tempo minimálne prvým kapitolám. Atmosféru očakávania niečoho hrozného umocňujú aj pridané správy agenta z terénu. O tom, že sa čosi deje, niečo potenciálne nebezpečné. K tomu sa pridá aj tvrdenie, že jedno z mýtoverz je potrebné zachrániť.

Tým vyvoleným by sa mal stať kriminalista David. Akosi mimochodom poverený aj pátraním po Zine. Netrvá dlho a postavy sa ocitnú na tom istom mieste. Vo svete zrkadliacom päťdesiate roky minulého storočia. Ide o drsné časy a prvé okamihy aktérov v tomto prostredí sú prinajmenšom napínavé. Čoskoro im dokonca ide o život a zdá sa, že svižné tempo by mohlo pretrvať. Bohužiaľ, opak je pravdou.

Časť knihy venovanú exkurzu do nedávnej sivej minulosti Eretová obetovala budovaniu charakterov zúčastnených. Tí sa zamýšľajú, uvažujú, vysvetľujú, filozofujú a celkovo akoby potrebovali až nutkavo pripomínať to isté. Zápletka je zatlačená do úzadia. Čitateľ desiatky strán vyslovene čaká, či ide o ticho pred búrkou. Zabávať sa môže zatiaľ občasnými humorne vyznievajúcimi výrokmi a okamihmi.

No ani scéna, keď americkí agenti rozhadzujú pásavky zemiakové v snahe zničiť budúcu úrodu, nedokáže zachrániť stagnujúci dej. Zlomový okamih nastáva neskôr, keď postavy musia veľkolepo uniknúť. Napriek tomu to ale pôsobí tak, že dlhá zastávka v minulom režime vlastne ničomu neslúžila. Neobohatila zápletku a charaktery postáv tiež ostali výraznejšie nezmenené. Je možné, že autorka sa snažila povedať len toľko, že krízové situácie z nás robia oportunistov. Ak je to tak, podarilo sa.

Záverečná časť venovaná návšteve predkresťanskej slovanskej divočiny je opäť dynamická. Svižná, akčná a napínavá. Protagonisti prechádzajú z jednej krízy do druhej. V týchto vyhrotených situáciách akoby Eretová potvrdzovala ich úlohy. Zina je ako otravná hrdinka z tínedžerskej literatúry, ktorá všetko vie najlepšie. David je typický pešiak, ktorý je väčšinou ticho a občas prekvapí rýchlym úsudkom. Hermann je záhadný a jeho tajnosti majú tajnosti. No a Běs, to je skrátka mytologická kreatúra so všetkým, čo k tomu patrí.

Román Případ ambiciózního démona funguje ako úvod. Obsiahly, no zároveň nie je zbytočne prepchatý informáciami. Takisto dostatočne predstaví aj postavy. Tie sú rôznorodé, takže každý čitateľ má možnosť nájsť si svojho obľúbenca. Všetky prvky pomerne dobre spája aj Eretovej vypísaný štýl a hra s jazykom. Celkový dojem tak kazí len nevyvážené tempo, v dôsledku čoho prachom zapadla aj ústredná zápletka.

1 13.03.2024

Spisovateľ Martin Benkovič sa poslednýkrát (aspoň nateraz) vracia do svojho drsného magického sveta. V ňom medzi obyčajnými ľuďmi žijú aj mágovia. Rôznymi schopnosťami obdarení jedinci, ktorí svoju moc využívajú na všakovaké účely. Ajriš sám seba považoval za obyčajného muža, ktorý mágov nenávidí. Hrou osudu však zistil, že k nim patrí aj on, vďaka čomu sa celý jeho svet obrátil hore nohami, aby ho mohol kopnúť do zubov.

Typovo ide o hlavného hrdinu, ktorý sa nevzdáva. Zároveň je drsný ako šmirgeľ, rád sa oháňa päsťami, ale takisto je to niekto, koho chcete mať na svojej strane. Pretože keď ide do tuhého, skrátka sa nevzdáva a nikdy nemá dosť. Svojím spôsobom je to unavený chrabrý rytier v hrdzavom brnení, ktorý si všeličím prešiel.

Od prvej knihy Štvanec ho čitateľ okrem toho vnímal aj ako trpiteľa, ako obeť systému. Aj z tohto dôvodu sa zdal byť sympatickejší. Udalosti v sérii ho však nenávratne zmenili. To sa prejavuje aj v záverečnom diele. Prišiel takmer o všetkých, ktorých nazýval priateľmi. Z verného druha sa v očiach niektorých zmenil na zradcu. To môžeme sledovať doslova v priamom prenose, keď sa Ajriš stretne so svojimi niekdajšími druhmi.

Trochu samoúčelná scéna len potvrdzuje zjavné. Každý sa mení, no napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí vám to budú zazlievať alebo otvorene vyčítať. Hlavný hrdina nie je výnimkou, ale je to aj táto skutočnosť, vďaka ktorej je zase o čosi ľudskejší. Navyše sa prostredníctvom týchto a podobne ladených scén prejavuje istá irónia života. Z osoby, ktorá neznášala mágov a čokoľvek magické, sa stal samozvaný záchranca a spasiteľ. Lebo osud má očividne zmysel pre zlomyseľný humor.

Samotný dej sa nesie v podobnom duchu ako predchádzajúce dve knihy. Všetko je postavené hlavne na akcii a istej dobrodružnosti. Tentoraz sa postavy presúvajú z miesta na miesto, vďaka čomu kniha získava špecifické čaro. No aby čitateľ nemal pocit, že všetci len stále niekam putujú, môže sa zabávať naháňačkami a bitkami. Nejde iba o bezduchú krvavú akciu v štýle klasických béčkových akčných filmov. Okrem krvi z textu totiž kvapkajú aj rôznorodé odpovede.

S Benkovičovým univerzom sa od začiatku spájajú rôzne otázky. Akým spôsobom sa do nášho sveta dostala mágia? Alebo – kde sa berú konkrétne schopnosti? Alebo úplne najobľúbenejšia – kto je vlastne Ajriš? Čitateľova trpezlivosť je odmenená a viaceré scény a útržky informácií konečne zapadnú na svoje miesto. Nie všetky sú servírované na podnose. Niektoré je nutné si domyslieť alebo ich vydedukovať z prečítaného.

Medzitým však všeličo vybuchuje, aktéri sa menia a dospievajú a hlavne sa odhaľuje ich motivácia. Príbeh i jeho zápletka navyše stoja na pevných základoch. Tempo je svižné, napätie graduje, postavy zabávajú dialógmi. No a keď príde finále, je veľkolepé a zároveň dostatočne otvorené. Všetky dejové linky boli zdarne uzavreté, aspoň tie týkajúce sa priamo Ajriša a jeho najbližších.

Na druhej strane však v podobnom svete nikdy nevládne úplný pokoj. Samozrejme by sa tu našlo veľa príbehov, ktoré by stáli za vyrozprávanie. Čitateľ sa môže napriek tomu spokojne usmievať. Záver možno bude pre mnohých trošku naivný. Alebo budú považovať dej za mierne prekombinovaný. Pravdou ostáva, že k celkovému akčnému ladeniu sa to druhé výborne hodí. Nuž a to prvé Veď každý hrdina si po všetkých tých obetách a peripetiách zaslúži nejakú tú odmenu.

Kniha Lovec uzatvára jednu veľkú príbehovú linku. Čitateľ konečne nájde sľubované odpovede a s ním aj Ajriš. Stále však platí to isté, čo aj pri prvej knihe série Štvanec. Toto je len úvod do univerza. Výživný a zaujímavý. V určitom zmysle uzavretý. Lenže, kde sa jedna línia uzatvára, tam sa môže otvoriť ďalšia. Ostáva teda dúfať, že sa Benkovič k svojim mágom ešte niekedy vráti. Lebo podobne, ako rástol jeho svet i postavy, rástol spisovateľsky aj on. Bude nepochybne zaujímavé sledovať, kam ho jeho fantázia zavedie.

1 26.01.2024

Baví ma, že vo svojej podstate ide o oddychovú romantiku, a predsa... Veru, a predsa je tento príbeh oveľa viac ako len oddychové čítanie. Bavia ma všetky tie malé i veľké témy, ktoré autorka dokáže s ľahkosťou a istou noblesou naskladať na stránky tak, aby príbeh, taký známy a tuctový, pôsobil absolútne sviežo a hlavne realisticky.

A baví ma aj to, ako je vidieť, že sa autorka zlepšuje. Každou knihou.

1 02.01.2024

Slovenská autorka Vladimíra Kmečová sa po druhý raz vracia do rozľahlého a kultúrne bohatého sveta. To, čo začalo ako dlhá cesta v spoločnosti karavány, teraz pokračuje ďalšími dobrodružstvami. Karim trochu vyrástol a je to vidieť v tom, ako sa správa a rozhoduje. Napriek tomu ide stále o chlapca, no s očami široko roztvorenými. Aj vďaka tomu sa z neho stal veľmi sympatický hrdina, ktorému čitateľ drží palce a rád sa dozvedá o jeho cestách.

Istým spôsobom má teda druhý diel podobný charakter ako ten prvý. Nad všetkým ostatným prevláda najmä dobrodružnosť. Tá sa prejavuje okrem iného aj predstavovaním ďalších krajín a kultúr, tentoraz predovšetkým tej gréckej. Avšak tam, kde Bahadurovo dedičstvo opisovalo samotné putovanie, tu je zámer o niečo odlišný. Áno, aj v druhej knihe sa Karim s Očkom a ďalšími priateľmi hojne presúva. Nejde už však o cestu samotnú, ale o cieľ.

Aj vďaka tomuto román stráca niečo z predchádzajúcej epizódnosti a taktiež rozprávkovosti. Dôvodom môže byť aj fakt, že Karim je o niečo starší. Tiež je za tým možné badať autorkinu snahu ponúknuť čitateľovi iný druh zážitku. To sa jej v plnej miere darí. Knihy na seba síce nadväzujú a nie je dobrý nápad čítať ich samostatne, ale pôsobia odlišne. V prípade tohto pokračovania sa dá navyše hovoriť aj o istej honbe za pokladom.

Pozornejší čitateľ pravdepodobne vyrieši záhadu skôr ako postavy. Na druhej strane je prinajmenšom zaujímavé sledovať, ako Karim s kamarátmi odhaľujú jednotlivé časti skladačky. Avšak je nutné pripraviť sa aj na prítomnosť istej naivnosti. Najväčšmi sa prejavuje nutnosťou mať ku klasickému hrdinovi rovnako očakávaného zlosyna. Autorka to však kompenzuje tým, že sa zaoberá aj motiváciou aktérov a ukazuje, že za každým činom sa ukrýva nejaký dôvod.

To zase dokazuje, že podobne ako rastie Karim, rastie spisovateľsky aj Kmečová. Jej štylistika je o niečo sebaistejšia a príjemnejšia. Pristavuje sa pri témach, ktoré sú v istých momentoch až príliš realistické. Veľký priestor dostane napríklad pomsta. Neskôr zase otvorene píše o chudobe a spoločenských rozdieloch. Celkový dojem kazia len občasné slangové slová v priamej reči, ale to sa dá ospravedlniť snahou priblížiť sa mladšiemu publiku.

Práca s napätím a tempom je takisto príjemná. Objavuje sa niekoľko prekvapivých momentov, vďaka ktorým si príbeh vyslúži čitateľovu plnú pozornosť. Samotné vyvrcholenie je síce trošku slabšie, ale výborne sa hodí k prečítanému. Navyše rozprávanie končí akýmsi prísľubom, že Karimove dobrodružstvá budú pokračovať, čo je akiste vítaná predstava.

K tomu sa iste pridruží aj spoznávanie nových kultúr. Je dostatočne detailné, ale nie príliš, takže nie je na úkor dynamiky. Text si teda drží istú dávku edukatívnosti. Tá je však prirodzenou súčasťou toho, čomu čelia postavy. Či už riešia tajomnú šifru k pokladu, alebo len spoznávajú nových kamarátov.

Vodná kniha je vydareným pokračovaním opisujúcim Karimove dobrodružstvá. Kvalitatívne sa poľahky vyrovná prvému dielu a v niektorých ohľadoch ho aj prevyšuje. Je teda vidieť, že nerastie len Karim, ale aj autorka. Vďaka tomu je veľmi príjemné čítať o ďalších exoticky pôsobiacich dobrodružstvách. Príbeh je stále určený skôr mladšiemu publiku, ale aj tí starší na stránkach nájdu mnoho zaujímavého.

1 18.11.2023

Diétnejší triler s trošku rozpačitejším a dlhším úvodom. Ale čítalo sa to dobre, malo to napätie a zaujímavý záver.

1 26.10.2023

Typický Zelazny. Stručný text, zaujímavý svet, zbytočné náhlenie sa v momentoch, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti. V tomto prípade ma vyslovene fascinoval ten presah do psychológie a filozofie. Ale ten koniec mi zážitok dosť pokazil, čo je škoda.

1 26.10.2023