Ivan F komentáře u knih

Nepamätám sa, žeby som niekedy rád čítal rozprávky, toto obdobie som preskočil a rovnými nohami skočil priamo do vôd (vlastne strán a textu, lenže slovo "vôd" znie tak pekne) dobrodružnej literatúry a zostal som jej po predlhé roky verný, až ju vystriedala sci-fi. Lenže sem-tam sa mi nejaká rozprávka dostane do rúk a prečítam si ju. Takže klasika zo Zlatého fondu SME bola pre mňa neznáma (ani pána spisovateľa som nepoznal) a po prečítaní sa môžem vyjadriť celkom pochvalne o napísanom rozprávaní, ktoré ani rozprávkou nie je, skôr takým rozprávaním s mravoučným zakončením.

20 31.10.2022

Je fajn zistiť, že aj pán Connelly ide s dobou a hoci sa v jeho knihách stále objavuje Hieronymus, tak hlavné husle už hrá Renée, no najmä, že v knihe sa odráža nespokojnosť ľudí s dobou covidou. Nielen v našich krajoch, ale aj za veľkou mlákou posledné dva-tri roky riadne zarezonovali a atmosféra knihy je preto ťaživá, neveselá, smutná a ... a bez vízie šťastnejších dní. Osobne sa mi páčili obe vyšetrované linky, ktoré sa v knihe vzájomne prepletajú, najmä to, že neboli prehnané a dávali zmysel. Podtrhnuté a spočítané, hoci Michael nevybočil zo svojej zaužívanej schémy, tak jeho najnovší príbeh má dej, spád, atmosféru, je komu fandiť, aj koho nenávidieť a tým pádom, narozdiel od preceňovaných pisálkov zo severu Európy, je autorom s dobrým rozhľadom, ľudským pohľadom a vybrúseným štýlom.

30 29.10.2022

Tak som sa, priatelia, prešiel po Nových Zámkoch, anglicky Newcastles (kde sa na nás angláni hrabú s jedným hradom, tu boli dva), no a šesťuholníkový pôdorys centra mesta ma previedol od prvej bašty po poslednú (hoci už ani jedna dávno neexistuje) a pred očami sa mi odvíjali dva filmy naraz - preložené jeden cez druhý, minulosť prekrytá súčasnosťou. Bažiny od rieky Nitra tu nie sú, boli vysušené, koryto rieky premiestnené a tam, kde sa kedysi zem poriadne napila ľudskou krvou, tak tam dnes stoja bytovky a paneláky (kedysi mrákava Turkov, šiatrov, diel, koní ...), a v nich si ľudia žijú svoje životy a nemajú potuchy, čo sa pod ich nohami kedysi odohralo. Tam, kde boli kedysi zákopy plné mŕtvol, tam stoja moderné lovištia zvané supermarkety, tri základné školy, lekárne, drogérie, čajovňa a tak ďalej. Pod kalváriou možno nájsť artézsku studňu a vidieť posledné zvyšky bastiónu. Na ulici bratov Baldigarovcov (talianskych staviteľov pevnosti) tiahnucej sa od Michalskej po Forgáčovu baštu možno kedysi stála krčma nesúca ich meno, dnes je tam polícia, langoše, zubár. Obidva kostoly stoja a v stene jedného z nich (kostol Povýšenia svätého kríža) sú podnes deň zaborené gule z tureckých diel - pekne ich vidno z cesty. Nuž čo dodať - ak by nebolo tvrdohlavých maďarských a rakúskych kotŕb, možno to celé mohlo dopadnúť inak a hradba západu by bola odolala. To sa už nikdy nedozvieme, história bola napísaná. Do jej reálií Juraj zasadil posledné Báthoryho dobrodružstvá, čítalo sa to super.

38 24.10.2022

Z môjho pohľadu otrlého čitateľa nielen detektívok nemôžem hodnotiť knihu ako super len preto, lebo pochádza z písacieho stroja tety Agathy. V rámci jej príbehov s malým Belgičanom ide o priemer a v rámci detektívok vo všeobecnosti, je to mierny podpriemer. Jediné čím trochu vybočuje z rady je prostredie študentského penziónu, v ktorom sa príbeh a potažmo aj zločin odohráva. Okrem toho je v knihe priveľa ľudí (čo u Christie nebýva zvykom) a asi po prvýkrát ma nebavilo sledovať kto je kto a hľadať náznaky a "riešiť" zločin, vodítka mi chýbali. Takisto mi nesadlo, že príbeh s Herculom nebol príbehom s Herculom, ten tu hral jednoznačne druhé husle. A posledné, čo by som zmienil je to, že pani spisovateľka excelovala s osobnými motívmi, ale zločinecké (pašovanie a podobne) jej nešli. V každom prípade som rád, že som si dvadsiaty deviaty príbeh s H.P. prečítal, ale nepotešil ma. Prekombinované, strohé a aj nudné, záver odbitý.

25 23.10.2022

Ako pomaly starnem, tak sa mi žáner "fantasy" pomaly, ale isto začína dostávať pod kožu. Nikdy som nebol prívržencom príbehov, kde sa vyskytujú rytieri, mágovia, trpaslíci, elfovia, draky a všetky možné tvory aj netvory, aké si len možno predstaviť. Všetky príbehy sa odohrávajú na neexistujúcich miestach a hlavné postavy majú heroické poslanie. Príbehy Trhlinových vojen nie sú výnimkou v ničom z uvedeného, avšak majú tú výhodu, že sa netvária byť čítaním pre dospelých, ale láskavo hýčkajú duše adolescentov. A tak sa na ne treba pozerať - kto ich na strednej škole prečítal, ten ich velebí, kto životom je trochu poobúchaný, ten ich zhovievavo akceptuje - ako aj ja. Príjemné čítanie, ktoré má spád a neurazí - no a to je všetko.

Človek bez domova, ktorému niekto kázal ísť iným smerom, než sám chcel - tak by sa dala zhrnúť nosná myšlienka a Johnova osobnosť do jednej vety. Na rozdiel od iných fiktívnych postáv, ktoré sú známejšie, nemá Rambo nadprirodzené schopnosti, ale len ľudské a preto je ľahšie sa s ním stotožniť, no ťažko ho pochopiť - alebo naopak, záleží na čitateľovi/čitateľke. Asi tak, ako veteránov z džunglí nepochopili, neprijali a nestotožnili sa s nimi obyvatelia zhluku štátov pokrývajúcich stred severoamerického kontinentu. Pre knižného Johna je to zrada celého národa nielen voči nemu samému, ale aj voči ostatným veteránom. Napriek tomu mu fandiť neviem, pretože je v knihe vykreslený skutočne cynicky a nekompromisne si idúci za svojím. Neviem však fandiť ani policajnému šéfovi, pretože jeho postoj zadal podnet k všetkému zlému a krvavému - kniha je rozhodne krvavá, avšak uveriteľne oproti splaterovej literatúre.

26 14.10.2022

Je príjemné prečítať si knihu o Slovensku a potažmo aj o Slovákoch a to z pera (vlastne klávesnice) českého autora. Príjemné preto, že adorácia ani pohanenie sa nekoná a takisto nás autor neospravedlňuje, ale ani nepranieruje ako národy, ktoré v spoločnom štáte spravili množstvo chýb. Už tridsať rokov si robíme chyby na vlastnom dvore a nemôžeme za ne viniť nikoho okrem seba a nemôžeme sa vyhovárať jeden na druhého. Osobne som sa s Kosatíkovou tvorbou stretol po prvý raz, keď som náhodou počul časť nejakej jeho zdramatizovanej knihy v rozhlase. Rozhlasová dramatizácia ma zaujala a tak som neváhal obetovať čas a prostriedky a mám za sebou Slovenské storočie. Nie som ani nezaujatý a ani objektívny nakoľko som obyvateľ krajiny, o ktorej pán Kosatík píše, no trúfam si povedať, že je to veľmi dobrá kniha a každý si v nej niečo nájde, hoci sa mu nebude vždy páčiť to, čo číta. Nuž, sú to dejiny a mali by sme ich brať také, aké sú a poučiť sa z nich. No a najmä si rozšíriť obzory a to naľavo aj napravo od rieky Moravy, pretože to bolo storočie zaujímavé, výnimočné a neopakovateľné.

34 11.10.2022

Stašek Moczulski alias Hans Kloss mi takmer pol storočia unikal (vznikol skôr než som sa narodil), ale predsa len som ho dolapil. Nestalo by sa tomu tak, ak by som nenašiel v kníhkupectve takmer sedemsto stranovú bichlu, ktorá ma zaujala svojou obálkou. Po prelistovaní pár stránok sa ma zmocnila skutočne neskutočná nostalgia a knihu som si kúpil. Postupne som sa zoznámil s príbehmi Poliaka, ktorý bol pod krycím menom J-23 dislokovaný v nacistickom Nemecku a, čuduj sa svet, nikto v Abwehri neprišiel na to, že je agentom a pácha vlastne zločiny voči tretej ríši. S prižmúrením oboch očí a s úsmevom na perách som si všetkých dvadsať príbehov užil a pod dojmom nostalgie ohodnotil knihu ako celok skutočne pozitívne. O niekoľko rokov sa ku knihe rád vrátim, dovtedy zabudnem o čom príbehy boli a znovu si ich užijem. Pretože jemne vyblednutá farba, starý štýl kresieb a archaický font písma sú fajn ingredienciami pre retro čítanie.

24 07.10.2022

UKK mám doma niekoľko rokov a nie a nie sa odhodlať začať jednotlivé komiksy čítať. No ale tentoraz som siahol po jednom z nich a ... a nič moc. Prečítal som to, pomerne často som sa zahľadel na detaily kresieb alebo ilustrácií, nech sa to volá ako chce, ale žiadny väčší dojem to vo mne nezanechalo. Dr. Jekyll a Mr. Hyde tu boli už dávno pred rozdvojeným zelenáčom a hoci komiks o Hulkovi pridáva ešte tretiu postavu do partie, tak celkové vyznenie je úplne vlažné a bez chuti a zápachu. Obávam sa, že o mesiac si nespomeniem o čom to bolo - presne ako s inými časťami UKK, ktoré som už čítal (hoci ich bolo málo), jediné, ktoré si pamätám sú Winter Soldier a Dark Phoenix. Nuž uvidím, možno iný komiks zo série bude lepším čítaním, než Hulkov tichý krik, čo je mimochodom veľmi podarený oximorón.

20 04.10.2022

Salvatore bol výborným spisovateľom nielen detektívok (napr. Džungľa pred tabuľou) a ja sa rád stretávam s jeho stručnými, no o to údernejšími príbehmi. Sedemnáste stretnutie s detektívmi 87ho obvodu bolo ako všetky predchádzajúce stretnutia veľmi príjemné, no nepatrí k tým najlepším knižným rendezvous. Príbeh je tak trochu krkolomný a mierne neuveriteľný, avšak Salvatorov rukopis s jeho typickým humorom, ako aj opisom veľkomesta, okorenený nahliadnutiami do súkromia detektívov, tak toto všetko dáva dohromady celkové pozitívne vyznenie. Nuž, dovidenia na budúce 87čka, teším sa.

28 30.09.2022

Film si pamätám veľmi dobre, napriek tomu, že sú to už takmer tri dekády od jeho uvedenia v kinách. Ku knihe som sa dostal až teraz, bolo to čítanie takmer zdarma, lebo mala cenovku "až" desať korún. No a za tých desať kačiek aj stála, pretože mi nepriniesla (okrem pár viet o Danielovom dospievaní) nič nové, čo je na jednu stranu dobré, pretože je to vlastne zbeletrizovaný scenár k filmu, no na strane druhej, by to chcelo viac podrobností a detailov - veď tým sa líši kniha od filmu, že čo sa nedá zobraziť, to sa dá opísať. Takže u mňa je to tak pol na pol - som spokojný, no knižný chróm chýba. Škoda, dostať sa ku knihe v dobe jej vydania, bol by to oslavný komentár. Tentoraz sa nekoná, predsa už sa na púšti premiestnilo veľa piesku do nových dún.

21 27.09.2022

Takto: kniha o kôpkach soli je napísaná zručne a veľmi dobre sa číta, to pán Adler-Olsen skutočne vie. Lenže oddelenie Q je z môjho pohľadu tak trochu v rozklade, už to nie je tá stará partia, ale zbierka potácajúcich sa indivíduí. Najmä postave Asada spisovateľ ublížil, je z neho ufňukanec, naopak z Carla spravil tak trochu zmes viacerých testosterónových charakterov v jednom, ktorý však potrebuje okuliare na čítanie, ťažko sa hýbe, nevládze s dychom a podtrhnuté spočítané - nesvedčí mu to. Takisto mi zmienky o Covide nepridali na nálade, čoho je moc, toho je príliš. Naopak, otvorený koniec mi nevadí, teším sa, ako policajnému šéfovi v ďalšom pokračovaní sklapnú zuby.

33 25.09.2022

Dracula - nájde sa v našich krajoch taký človek, ktorý by toto meno nepoznal? Asi sotva. Pamätám si, že som knihu čítal niekedy veľmi veľmi dávno a vtedy ma príbeh nebavil. Naopak, v roku 2022 som si zakúpil neskrátené vydanie v podobe audioknihy, a ajhľa, kniha ma úplne pohltila. Neviem, či by to tak bolo ak by som knihu čítal, no fenomálny prednes Róberta Rotha dodal knihe na zážitku a ja som si príbeh užíval. Super, za mňa jednoznačne jedna z top audiokníh a R.R. je excelentný narátor. Na knihe je síce cítiť, že bola napísaná dávno-pradávno, no dusivá atmosféra ponorená do anachronizmov a dobových reálií, je to, čo pútavému príbehu pridáva na autenticite. Reč v podobe, akou sa už dnes nehovorí, má svoje neopakovateľné čaro a tým pádom umocňuje aj príbeh o najznámejšom upírovi. Maximálna spokojnosť.

Kedysi by som po týchto príbeh nesiahol, odvrátil by som sa s hnusom v tvári. Lenže potom mladší syn dostane zaracha od elektroniky a donesie mi Howardove príbehy. Takže som sa striasol odporom (hoci predtým sa mi už dostal do rúk komiks s Conanovým detstvom a dal sa čítať) a začali sme lúskať prvý príbeh. A ono to nebolo, čuduj sa svet, zlé. No a potom prišiel druhý príbeh, za ním tretí, nasledovaný štvrtým, vzápätí piaty a skončili sme šiestym. Medzitým síce dobe zaracha uplynula, avšak príbehy sme si užili až do konca. Dokonca mám pocit, že v budúcnosti ma stretnutie s Howardovým dielom čaká opäť Nuž, nejako to vydržím, hoci sú príbehy pomerne šablónovité, ale dobre sa čítajú.

24 13.09.2022

Vôbec som netušil o čom kniha bude a, popravde, nie je to typ literatúry, ktorý vyhľadávam, jednoducho nemám rád takéto príbehy. Napriek tomu som ju prečítal a zhrniem to asi takto: pre tých, ktorí tento druh príbehov vyhľadávajú, je to jasná voľba, no a pre tých, ktorí takéto rozprávania nemusia, nuž tých príbeh neurazí, ale ani nenadchne. Je to veľmi dobre napísaná fikcia vychádzajúca z reálnych základov a pre mňa, ako neznalého (e)migrantskej témy, bolo prekvapením, kde sa vlastne celá púť končí. To je asi tak všetko, čo si zapamätám, príbeh sám o sebe pomerne rýchlo vyšumí. Netuším, čo je na knihe také kontroverzné, no opakovane sa mi potvrdzuje, že prílišná mediálna masáž = nič moc čítanie.

23 07.09.2022

Čím sa dá lepšie zakončiť letné oddychové čítanie, než Verneom a knihou, ktorá mi v detstve unikla, teda "Dva roky prázdnin"? Pre mňa to bola super voľba a ponorenie sa do Verneovho čierno-bielo videného sveta s malými odtieňmi sivej mi prinieslo skutočný pôžitok a relax. Príbeh plný odvahy, dobrodružstiev a pevne vybrúsených charakterov sa môže zdať pomerne naivným a nereálnym, no s ohľadom na dobu vzniku knihu, kedy sa k deťom pristupovalo inak a fungovali aj telesné tresty, ako vzpruha a nájdenie správneho smeru vývoja a výchovy, mi príbeh príde pomerne reálny. Stroskotanci totiž mali k dispozícii všetko, aby prežili a s pomocou spisovateľovej ruky sa vždy vynašli alebo im udalosti nahrali do karát. No ale čo už, taký bol Verne ako autor v každej jeho knihe. To sa prejavilo aj tu - 14.2.1860 loď nepozorovane vykĺzla z prístavu, a takmer na deň presne, len o dva roky neskôr, teda13.2.1862 stroskotancov zachránili a 25.2. boli v Aucklande. Ach, Jules, Jules - aj tak sa mi Tvoje knihy páčia. Napriek tomu, že slová dojatý, slzy, statočnosť, odvaha sú poriadne otravné, lebo sa neustále v texte opakujú, a všetky Tvoje diela sú ich plné.

35 04.09.2022

Leto by malo patriť oddychovej literatúre a "Miešanci" takou knihou sú - oddychovou, priamou, na nič sa nehrajúcou. Na poli slovenskej fantasy nevzniklo mnoho diel (z nich som čítal len pár) a "Miešanci" sú takým zlatým stredom, a to aj v porovnaní s cudzojazyčnými dielami. Žiadna veľká literatúra to nie je, naopak, je to priamočiare, krátke, dialógy sú stručné, popisy a opisy sú akoby odbyté pár vetami - to nie je na škodu, naopak, celé to odsýpa rýchlo a dobre sa to číta. Suma sumárum - oddychovka na letné dni, možno v zime by som hodnotil prísnejšie. V horúcich dňoch pri bazéne na záhrade to bolo fajn na vyplnenie voľného času.

23 01.09.2022

Všetko má svoj reálny základ, aj príbehy z Nášho mesta. To, že je realita horšia, než je príbeh na stránkach knihy, z toho mi je smutno. Síce, čo sa ja naivný truľo divím, stačí sa pozrieť, čo sa vo svete deje, takže kde je miesto pre ľudskosť a súcit? - no kde asi. V globále ich u farárov nemožno hľadať, hoci aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí naozaj pre vieru a desatoro žijú. Lenže čo je to platné, keď (a zasa sme pri globále) drvivá časť populácie je masírovaná a aj pomerne závislá na komerčnej produkcii či telenovelách, a potom sa rozmnožuje medzi sebou a každá ďalšia generácia je tupejšia a tupejšia než generácia predošlá, preberajúca názory svojich rodičov. Netuším, kam tento svet speje, no nádejám sa, že všetko bude mať dobrý koniec - a tým čo ubližujú (nielen malým deťom, ale všetkým) prajem trpký a bolestivý koniec.

36 28.08.2022

Príjemné letné osvieženie (hoci minerálku Slatina som popri čítaní nepil), ktoré v horúcich letných dňoch dávalo človeku vydýchnuť, pretože nosné vodítko knihy sa odohrávalo v búrke, ktorá nakoniec prišla a zdvihla nám vodu v bazéne cca o desať centimetrov. Takže - štýl pani Pavelkovej mne celkom nesedí, lyrika je u mňa upozadená a skôr si potrpím na vecnosť, no ako celok (hoci sú poviedky literárnym útvarom, ktorý neobľubujem) je príbeh rieky (aj keď poviedkový) veľmi dobre vyrozprávaný - najmä jeho eko posolstvo je pomerne úderné. Netuším, ako dlho kniha vznikala, no je cítiť, akoby to bolo aj viac ako jednu dekádu - alebo sa hlboko pletiem.

21 26.08.2022

Ja milé vedieť, že Harry starne spolu s autorom a akcie je tým pádom menej, no kvalitný krimi román ostáva. Takisto odhaľovanie minulosti je tým, čím sú série kníh (nielen o Boshovi) s jedným hlavným predstaviteľom/predstaviteľkou pútavé. Tentoraz už riadne dýchavičný Harry zisťuje, že tak ako mnohí iní pred ním, musí zľaviť z adorácie niekoho, koho považoval za takmer bezchybného a bezúhonného. Temný plameň je v každom z nás, len ho niektorí dokážu potlačiť viac, než iní. Spojenie starého prefajčeného pardála so sviežou krvou detektívky Renée ma aj tentoraz potešilo a už teraz sa teším na ďalšie stretnutie.

25 18.08.2022