Ivan F komentáře u knih

Príjemná zmena v čitateľskom repertoári. Predsa len sa kedysi inak písalo, inak pracovali s jazykom prekladatelia, a tak čaro starých zašlých čias na mňa dýchlo naplno. Mnoho vecí je v knihe úsmevných, napr. jazda na žirafách, mnoho staromilských, napr. opis vzťahu a mladej lásky, mnoho pritiahnutých za vlasy, napr. že si nikto nevšimol, čo držal v ruke Matakit a tak by som mohol pokračovať, ale nie je na to dôvod. Skrátka, Jules Verne bez zbytočného násilia (hoci aj v tejto knihe zahynie mnoho zvierat len tak pre radosť lovcov) a spôsobom jemu vlastným pri opise charakterov (všetci sú buď prehnane dobrí alebo skrz-naskrz zlí), prináša čitateľom dobrodružné príbehy a v primeranej miere ich poučuje o zemepise a dejinách, samozrejme s ohľadom na dobu napísania toho ktorého románu. Za mňa spokojnosť a určite sa k dielam pána Verna v budúcnosti rád vrátim.

28 11.01.2024

Niečo viac ako pred rokom som prečítal iný príbeh s Jackom McEvoyom a nebol som nadšený, pretože Jack je síce fiktívna postava, no je to hnusný slizký zmrd. Presne taký istý je aj tu, hoci kniha je výborná, no všadevlezlý novinársky pisálek mi čitateľský pôžitok úspešne ničil. Nemôžem Connellymu uprieť, že spisovateľské remeslo má v malíčku (v rámci žánru určite), príbeh má hlavu a pätu, síce trochu prekombinovaný záver a úspešne čitateľa namotáva, kto je vlastne vrah alebo vrahyňa. Ako už x-krát predtým ani tentoraz to nebol/a ten/tá na koho sa v knihe najviac poukazovalo, a ak čitateľ postupne vylučuje jednu postavu po druhej (rozumej metódou Sherlocka, ktorý tvrdí, že po vylúčení všetkého a všetkých zostane len jedna možnosť, aj keď vyzerá akokoľvek nepravdepodobne), tak úspešne nájde páchateľa/ku. Asi toľko som chcel napísať do komentára, pretože Jack ma odrádza siahnuť po ďalšom jeho príbehu, tak mi je protivný, ale zas o niečo viac ako rok, nuž uvidím.

29 07.01.2024

Čím som starší, tak dokážem autorom viac odpustiť, už nie som tým "neomylným kritikom" s jediným správnym názorom. K tomu sa ešte viac zabávam a rád smejem. Zbierku poviedok Night Shift som čítal kedysi dávno a bol som z nej nadšený. Lenže roky preleteli a moja pamäť už nie je to čo bývala, hoci je v nej mnoho uloženého. Prišiel čas na repetíciu a po prečítaní prúser. Nadšenie mladého čitateľa sa zmenilo na pomerne rozpačité pocity z poviedok veľmi premenlivej kvality. Autorovi som uveril aj veci totálne bizarné (prečo nie, však?) a, to ma podrž, párkrát som sa aj pomerne dobre zasmial (zbierka hororových poviedok a smiech?!), toť najväčší a pre mňa prekvapivý bonus. Už niekoľkokrát som sa vrátil ku knihám, ktoré som mal v pamäti uložené ako "knižné bomby" a po opätovnom prečítaní som zistil, že sú bez trhaviny. Zaujímalo by ma, čo si King myslí o svojej rannej tvorbe a či si vôbec spomenie na všetko to, čo napísal. Asi by zostal poriadne prekvapený a my, čitatelia, tiež. Z úcty k spisovateľovi hodnotím ako hodnotím, ale je to silno nadnesené.

36 02.01.2024

Aj misterioso postava z bohumilej trojice sa dočkala svojho storia solista. Aj keď mnohí budú frflať, ba aj cez klávesnicu rýpať, že toto a tamto a ktohovie čo ešte, príbeh funguje, hoc je krátky a jeho koniec, teda fine della storia, je takrečeno uťatý, ako nejaký úd mečom (čitateľ si už vyberie z ponuky údov, je ich skutočne dosť). To je v poriadku, predsa len trio stvoril Juraj a môže si s ním robiť čo chce. Ako scriptor (rozumej kníhškrabák) sa vyvíja, starne a nemožno očakávať, že všetko sa len mečom a sekerou vyrieši, na fištrón treba viac dať, však je to historický krimi príbeh. Takže to známe pnutie medzi hlavnými aktérmi tu nie je, hoci ho mnohí budú očakávať, no samostatný Bohdanov príbeh obstojí so cťou - je priamočiary a dobre sa číta. Chválim reálie z histórie, to ma skutočne baví, také jemné učenie sa v pozadí dobrodružného príbehu, to je naozajstné plus.

37 27.12.2023

Ako otrlý čitateľ, pobozkaný snáď všetkými druhmi literatúry, najviac asi tej, čo kritici označujú brakom a čitateľ si voľká pri lúskaní jej stránok, som siahol po knihe, ktorú som pomerne dlho odkladal od jej zakúpenia. A bavilo ma to, veľmi, pretože je to príbeh zo série SH, ale len čiastočne. Najmä druhá časť knihy je vydarenou ukážkou, že sir Doyle vedel písať a pomerne pútavo rozprávať. Je mi jasné, že niektorí čitatelia budú rebelovať, pretože očakávajú len a len Sherlocka, ale práve to je na tomto príbehu zaujímavé, že tam nie je celú dobu. Podobne to mala aj pani Christie s Poirotom, niekedy sa objavil až v polovici knihy. Za mňa ide o veľmi vydarený príbeh a určite je lepší, než niektoré poviedkové zbierky s Holmesom. Škoda, že prvú časť knihy pán Doyle viac neskomplikoval, pretože pri opise mŕtvoly je veta, ktorá všetko prezradí, a to aj v originále, nielen v preklade.

Príjemný a jednoduchý príbeh, ktorý osloví najmä násťročných. Je úsmevné čítať (teda pre letitého čitateľa určite), ako sa z dvoch nezbedných chlapcov z prvej knihy Trhlinových vojen, stanú dvaja najvýznamnejší ľudia v celom šírom svete. Ach jo, tie sladké a vábivé mladické ideály a k nim pridaná nabubrelosť poplatná veku čitateľov, ktorým je sága primárne určená. Nič proti tomu, ale všetci raz zostarneme a budeme s úsmevom na perách spomínať na dni mladosti, ku ktorým príbehy Puga a Tomasa nepochybne patria. Škoda, že sa ku mne sága nedostala, keď som bol stredoškolák, to by som jej vysolil okamžite päťhviezdičkové hodnotenie - takto som si pri čítaní príjemne oddýchol a s potutelným úsmevom spomínal, aké to bolo príjemné obdobie, keď mal človek na starosti len školu, dievčatá a dobrodružné príbehy.

26 17.12.2023

Tri robotické zákony - je užitočné prečítať si, ako by pravdepodobne v praxi nefungovali, alebo by mohli zlyhať. Oproti iným (pre mňa nečitateľným) knihám potomka ruských emigrantov, je to svieže a pomerne dobre napísané dielko, ktoré by si mal každý, kto trochu koketuje so SF, určite prečítať. Čo sa týka niektorých poviedok, tak majú priam banálnu zápletku a krkolomné riešenie - určite z dnešného pohľadu, lenže v roku 1950 nemohol autor predpokladať, ako sa budú systémy v roku 2023 testovať. Ešte sa pristavím pri knihe Pozitronový muž (základom je poviedka Dvestoročný muž), tá je z môjho pohľadu lepšia, je tam viac zo Silverberga a je to poznať - a tiež je to kniha vystavaná na myšlienke, ako môže testovanie zlyhať a robot (alebo android) má zrazu potrebu stať sa nedokonalým tvorom - človekom.

29 13.12.2023

Veľmi príjemné mládežnícke dobrodružstvo, škoda, že som ho nečítal ako stredoškolák, to by som si ho užil určite viac. Ono to bude aj tým, že človek prečíta niekoľko stoviek kníh a príbeh ho už nemá čím prekvapiť. V každom prípade je to oddychová literatúra, ktorá sa veľmi dobre číta a čitateľ pri nej strávi niekoľko príjemných hodín. Schéma príbehu je daná už od čias, keď si historky rozprávali ľudia niekde v jaskyniach a pri ohni a to je to, čo by mohol mať aj súčasný čitateľ ako pridanú hodnotu. Ono čítanie akejkoľvek literatúry z útulného domova, kde je teplo, voda, svetlo, jedlo, skrátka pohodlie, uberá na zážitku. Pamätám si, že som nejaké knihy prečítal počas túlania sa po horách a poriadne vyúdený ohňom, zalezený v spacáku pri svetle čelovky, to bolo hneď o inom. Hlavne keď aj pršalo a nepohodlie bolo priam hmatateľné, to som sa vedel z hrdinami inak stotožniť. Takže Strieborný tŕň prečítaný v pohodlí domova je niekde tak uprostred.

28 08.12.2023

Konečne! Pravý a nefalšovaný King, ktorý buduje hutnú atmosféru, a tak, ako to hádam len on vie, postupne a plynulo rozpráva banálny príbeh mladých milencov (hoci banálny je len v tom, že nejako podobne prežíval lásku každý z nás, kto sa zamiloval v mladom veku, hoci okolnosti boli iné) a čitateľ sedí ako prikovaný a nechá sa unášať horko-sladkou romantikou v desivých kulisách. Nie každý sa však vie stotožniť s Kingovým rozprávaním, ktoré značne vybočuje z príbehu o Temnej veži (ktorý mne je dosť šum a fuk) a nedocenia majstrovstvo rozprávača. Skrátka, je to diel, ktorý dokáže zaplniť slzné kanáliky a to sa predsa v chlapskom svete nenosí, asi tak. Rozumiem tomu, že v dnešnom svete je málo miesta na lásku a romantiku, ale o to viac sa teším, že aj pán, ktorý jedno desaťročie strávil pitím, drogami, skrátka nestriedmym životom, má v sebe kus romantickej duše a dokázal nám dať to, čo by možno v mladosti chcel prežiť, na stránkach tejto knihy - každý spisovateľ vkladá kus svojho ja do svojich postáv a nie inak je tomu aj v Stephenovom prípade. Za mňa najlepší diel a mám obavu, že zvyšné ho neprekonajú.

Na koniec ešte niečo. Každá generácia čitateľov má svojich milencov. Romea a Júliu by som nedokázal prečítať, ale Roland Deschain a Susan Delgado sú mojím generačným mileneckým párom.

30 03.12.2023

Už je to nejaký ten rok, ba priam desaťročie, ak nie viac, čo som dočítal siedmy diel o Zaklínačovi a popravde, nejako si nepamätám, o čom to bolo - poviedky už vôbec nie, to je hádam aj štvrťstoročie od prečítania. Nadišiel čas oprášiť si spomienky spojené so Zaklínačským svetom (mám v pláne prečítať si všetkých osem kníh na budúci rok), a tak som sa začal svedomito pripravovať - knihy už zakúpené mám a pridal som k nim Kódex. V knihe som si takmer celý november listoval, prezeral si obrázky, študoval mapy, primeriaval si veľkosť príšer a netvorov k postave Geralta (veľmi fajn pomôcka) a pomaličky som sa začal cítiť spojený so svetom Sapkowského univerza. Čo dodať? Kniha je pre každého, kto má čas v nej popri čítaní (alebo počúvaní) aj listovať, výborným doplnkom, predsa len sa čitateľ nemusí zamýšľať, kde ktorá krajina je, alebo ako ktorá príšera vyzerá, len si to nalistuje a hotovo. Ilustrácie v knihe sú príjemne detailné.

30 29.11.2023

V knihe je všetko, čím pohŕdam: malomeštiactvo, úzkoprsosť, dogmy o svete a vzťahoch, atď. Horšie je, že sa v podstate (najmä na vidieku) nič nezmenilo a preto to u nás vyzerá tak, ako to vyzerá. Pritom mnohí Kukučínovi súputníci akoby sa preniesli do dnešných čias a vďaka ich zadubeným hlavám a skostnateným názorom sa nevieme odraziť a byť modernou krajinou. Stále si nevieme zvoliť progres, ktorého sa aj postavy z knihy boja a považujú ho za zlo a tak volia "istotu", ktorá len prešľapuje na mieste. Som sklamaný z knihy a z poznania, že posledné storočie nerozlepilo mnohým Slovákom karpavé okále.

24 24.11.2023

Kniha, v ktorej som po celú dobu hľadal Kinga ... márne, nie je tam. Popravde, nebyť ilustrácií ku knihe, tak by som to zhodnotil ešte o hviezdičku menej, pretože v knihe, ktorá je vlastne len rozťahanou poviedkou, sa dokopy neudeje nič, dej je tak na tridsiatich stranách. Čo sa týka ilustrácií, tie sú skutočne výživné, no chabý dej knihy nemajú šancu zachrániť. Pozdvihujú ju však v mojom subjektívnom hodnotení o hviezdičku vyššie. S ohľadom na iné knihy od pána Stephena, s prižmúrením oboch očí hodnotím tromi päťcípimi, ale to len vďaka ilustráciám.

28 19.11.2023

Je zaujímavé, ako sa literatúra za jedno storočie zmenila a akceptácia toho, čo je v knihách, sa posunula, respektíve otočila o stoosemdesiat stupňov. Dnes by takáto kniha bola vydavateľom nemilosrdne odmietnutá a pritom len opisuje, ako sa kedysi žilo. Naopak, to čo sa dnes do literatúry dostáva, by pred sto rokmi nebolo možné uverejniť. Ale späť ku knihe a príbehu v nej ukrytom. Nebolo to vôbec špatné, no dnešného čitateľa by to len veľmi ťažko zaujalo. Čo si na knihe cením najviac, je to, že ju napísala žena. A dala do nej svoje videnie skutočnosti, ktoré je v mnohých ohľadoch drsnejšie, než akoby to prežíval a napísal muž. Nemožno porovnávať, ako sa správali, hrali a pracovali deti vtedy a ako to majú detváky dnes. Vtedy to bolo o tom, aby sa rodina tvrdou drinou uživila a nič nedostala zadarmo, ba priam bola závislá od zeme, na ktorej hospodárila. Dnes, keď lovíme zver a pestujeme zeleninu a ovocie v super, hyper a iných marketoch, si nevieme predstaviť, aké to vtedy bolo - teda niekto možno hej. O to je viac zarážajúce, ako hnusne sa správame ku zvieratám a nazývame sa civilizovanou spoločnosťou. Myslím si, že vtedajšie priateľstvá a vzťah ku zvieratám boli omnoho trvalejšie a triezvejšie, než dnešné plytké a často zištné.

27 14.11.2023

V angličtine kniha vychádzala ako poviedky na pokračovanie v trinástich dieloch, aby sa nakoniec dočkala súhrnného vydania pod názvom The human division. Je to piata kniha v sérii, avšak sú tu úplne iné postavy. Kontext síce pokračuje, ale nie je to už natoľko zaujímavé, jednoducho, nie je to ono. Prvé štyri knihy boli veľmi dobré a osobne som necítil sklamanie, ako iní, pri Príbehu Zoe.

Príbehy sú síce pomerne dobre poprepájané, ale ako celok je to také nezáživné a mdlé. Celá premisa je o tom, že Koloniálne obranné sily spálili za sebou mosty, nechali Zem napospas a teraz nedostávajú nových regrútov a tým nastáva priestor pre rôzne konflikty. Príde mi to celé, akoby Scalzi cítil tlak vydavateľa, nevedel kam z konope, aby našiel spôsob, ako pokračovať v sérii, a rozhodol sa pre túto polovičatú poviedkovú formu. Nesadlo mi to. Škoda, dosť som sa na knihu tešil, a ona ma sklamala.

24 09.11.2023

Mo Hyder písala, na rozdiel od iných spisovateľov krimi románov, veľmi dobre, najmä pútavo. Moje predchádzajúce stretnutia s jej tvorbou boli z hľadiska jej pisateľského štýlu pomerne dobre prijateľné. Horšie to už bolo so samotnou vyšetrovacou linkou a hlavne s nesympatickými postavami, vrátane samotného inšpektora Jacka Cafferyho - teda aspoň pre mňa, neviem, ako pôsobili na iných. Už predtým bol v jej románoch okultizmus a voodoo a to na mňa pôsobí vyslovene odpudzujúcim dojmom. V knihe "Panenka" sa objavil pre mňa ďalší nepríjemný prvok a to je linka s duševne chorými, ich ošetrovateľmi a psychiatrickou liečebňou. Dohromady je to niečo, čo ma pred začatím čítania negatívne naladí a kazí mi to zážitok z čítania. Ako celok je to veľmi dobre čitateľné, no zároveň to vyvoláva pocit sklamania, pretože kniha vo mne po prečítaní nezanechala žiadnu emóciu, okrem pocitu premárneného času.

26 06.11.2023

Pustatiny, pustatiny ... pusté ste, ako literárne, tak aj obsahovo. Ak má toto byť podľa komentárov najlepší diel, tak už teraz ma mrazí z toho, čo príde a nie je to vôbec dobrý pocit. Nedokázal som sa začítať a subjektívne mi to prišlo horšie ako Osudová trojka. Aby som čítal päťstostránkovú knihu od Kinga osem dní, no to ma podrž, to sa mi ešte nestalo, jedinou výnimkou je nepodarok Spiace krásavice. Celú dobu som čakal, kedy príde niečo, čo má byť ten "vow" efekt tejto série a ono nič. Prúser je taktiež, že na Kingove litánie sa teším, hoci sú niekedy fakt dlhé (a mnohých čitateľov dokonca odrádzajúce), no tu som bol rád, že mám Pustatiny za sebou - celé Štefanove rozprávanie bolo bez šťavy a akéhokoľvek napätia, skrátka mi bolo fuk, čo bude s postavami, teda okrem Jaka, a môžem smelo napísať, že aj samotný Pištoľník mi je ľahostajný, hoci všetko sa točí okolo neho. Ak si všetko zhrniem, tak prvé tri diely Temnej veže sú pomerne (vlastne takmer úplne) dosť o ničom. Ak by prvé tri diely vyšli skrátené do jednej knihy, takmer zoškrtané až na dreň, bola by to pravdepodobne knižná fantasy bomba. Takto je celý príbeh rozriedený, ako sviečková vodou, na smotanu sa nedostalo.

28 30.10.2023

Keď som uvidel obálku knihy, tak som si spomenul na moje prvé stretnutie s filmom Alien, kde v pilotnom kresle sedela kostra s polámaným hrudníkom. Nakoľko mám celoživotnú slabosť na SF a sériu Alien/Aliens mám vo zvláštnom priečinku, knihu som si kúpil dúfajúc, že obálka neklame a bude to skutočne SF, ako zo starej školy: pravá, hutná, poctivá, zimomriavková, akčná, s ťaživou atmosférou, pomerne temná, nekončiaca šťastne a s nejakým námetom na zamyslenie. No a všetko som v knihe našiel, hoci v poviedkovej forme, a to mám osobne k poviedkam skôr negatívny vzťah. Skrátka, poviedky v tejto knihe sú natoľko dobré a autor pri písaní nápaditý (hoci nie vždy originálny, ale to sa v súčasnosti pri tom množstve kníh a poviedok, čo už boli napísané, asi nedá), napína čitateľa, a v podstate nič nekončí happyendom. Určite sa ku knihe vrátim a už teraz viem, že sklamaný nebudem.

31 26.10.2023

Takže tu máme pokračovanie príbehu štvornásobného vraha (teda štvornásobným bol v prvej knihe), ktoré je spisovateľsky na úrovni prvého dielu, no s humorom to šlo o niečo nižšie. Nič to však nemení na tom, že kniha je to zábavná, netreba nič očakávať, ale nechať sa pobaviť, hoci sú niektoré situácie riadne pritiahnuté za vlasy a niektoré vyslovene absurdné. Ako celok je to fajn, treba mať nadhľad nad napísaným textom. Veľmi sa mi páčilo v knihe opisované detstvo v Nemecku, ktoré bolo tak podobné nášmu (teda skôr narodeným), lenže časy sa zmenili a rozprávka mladosti sa už nikdy nevráti. Takže namiesto drsných chlapov na motorkách tu máme metrosexuálov na elektrických kolobežkách. Keď sa niekto vyflákol na motorke, tak to väčšinou už nerozchodil, teraz na kolobežke si znetvorujú xichty na kašu roztrieskanými nosmi a zlomenými čeľusťami, spolu s polámanými zápästiami a kľúčnymi kosťami. Tak sa časy zmenili. ;-)

Dovolím si jeden citát, ktorý úplne presne vystihuje detstvo ľudí narodených v ČSSR v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch: "V tom čase bolo úplne normálne, aby sa päťročný chlapec hral celé hodiny bez dozoru s deťmi zo susedstva. Naši otcovia ešte nepracovali na projektoch, ale mali zamestnania. Mamy nemali varné roboty, ale hrnce. Jedno aj druhé poskytovalo dostatočný dôvod zrieknuť sa dnes bežného dvadsaťštyrihodinového sledovania svojich potomkov." A že to bolo dobré detstvo.

Zaradenie knihy do detektívok a krimi je podľa mňa mimo, skôr by som ju zaradil medzi absurdnú literatúru a určite do humoru.

28 23.10.2023

Nevlastný brat Harryho Boscha, teda losangeleský právnik Mickey Haller sa na vlastnej koži zoznámi so skúsenosťami svojich klientov, keď sa ocitne za mrežami ako podozrivý z vraždy. Ako vždy, aj tento Connellyho román je takmer dokonalý, venuje pozornosť aj najmenším detailom, má naštudované ako funguje proces v americkom justičnom systéme. Takže slovami svojho autora, musí Mickey Haller uplatniť zákon o nevine, ktorý hovorí, že obžalovaný musí nielen dokázať, že je nevinný, ale aj identifikovať skutočného vinníka zločinu, z ktorého je obvinený. Do románu Connelly vložil tiež prvé náznaky pandémie Covid 19, ktorá sa začala čínskom Wu-chane a má vplyv aj na Mickeyho, ktorý rozhodne nechce zostať vo vezení a umrieť v ňom, zvlášt v dobe covidovej.

28 18.10.2023

Túto knihu zaraďujem do série podrazov, kedy sa sci-fi háv použije na zakrytie autorovho zámeru ponúknuť čitateľovi dávku filozofie alebo kultúrneho zamyslenia sa nad ľudstvom. Presne toto spravil aj pán Aldiss a z môjho pohľadu mu to moc nevyšlo. Na začiatok si je nutné položiť otázku, na ktorú neexistuje odpoveď a to: čo je vlastne civilizácia, a koho alebo čo možno za ňu považovať? No a potom sa ako odpoveď dajú napísať stohy kníh a ani jedna z nich nedokáže obsiahnuť to množstvo nuancií, na ktoré by sme narazili. Svoju odpoveď nám dáva aj pán Aldiss. S malou obmenou by sa táto otázka dala položiť aj na tému inteligencia. Ale načo to robiť vo forme sci-fi románu? To mi príde zbytočné. Že ľudstvo je na ceste do večného zatratenia (a to by sa naplno prejavilo aj pri stretnutí iného druhu), to musí byť jasné každému racionálne zmýšľajúcemu človeku.

Po prečítaní štvrtej knihy od pána Aldissa, z ktorých ani jedna nebola lepšia než priemerná, som sa rozhodol, že som si s týmto pánom nesadol a z jeho literárnym dielom som skončil. Jednoducho mi jeho štýl nepasuje.

28 14.10.2023