Hermenexildo komentáře u knih

Na slovenské pomery hodnotná kniha, plná zaujímavých hesiel od popredných slovenských teológov a biblistov (hoci ako zdroj poslúžili prevažne zahraničné slovníky). Niektoré heslá sú stručnejšie, iné obsiahlejšie. Domnievam sa, že prinajmenšom významnejšie témy by si zaslúžili omnoho širšie spracovanie (napr. Tomáš Akvinský, tomizmus a pod.), azda aj za použitia sekundárnej literatúry. Za veľké negatívum považujem nejednotnú formu článkov. Už len forma a kvalita biografií sa výrazne líši v závislosti od autora. Niektoré biografie v úvode neuvádzajú ani len základnú charakteristiku osoby či časové zaradenie jej života. Nedôslednosťou editora sa zároveň do slovníka dostali niektoré články duplicitne od dvoch autorov (napr. "Bosco Ján sv." a "Ján Bosko, Don Bosco"). Negatívne tiež hodnotím bez akejkoľvek kritiky napísané heslo o Jozefovi Tisovi (s. 929-930) od Štefana Vragaša. Aj napriek tomu sa však slovník oplatí vlastniť. Poskytuje rýchle informácie o témach z katolíckeho (a čiastočne aj všeobecného kresťanského či náboženského) života. Niektoré heslá asi v porovnateľných slovníkoch ani nenájdete.

19.09.2023

Na slovenské pomery veľmi zaujímavé dielo. Skladá sa z 18 častí a záveru. Kvalita jednotlivých častí však kolíše (a to jednak v závislosti od autora, ale čiastočne aj v rámci textov jedného autora). Kniha je ako pdf dostupná na webe UK.

05.08.2023

Vcelku pekná kniha, ktorá poslúži aj čitateľom/študentom na Slovensku. Ak si dobre pamätám, "chýbala" tam iba ochrana osobných údajov.

28.06.2023

Začnem chválou: kniha má peknú obálku a na prvý pohľad pôsobí solídne aj po otvorení. Po každej kapitole na vás vyskočí zoznam prevažne cudzojazyčnej literatúry k danej téme.

Z predhovoru prof. Števčeka vyplýva záver, že ide o vynikajúcu učebnicu. Takou je podľa neho učebnica vtedy, keď je apológiou opodstatnenosti odboru a vzdelania! Táto vágna myšlienka sa dá vykladať všelijako, ale či je zrovna učebnica rímskeho osobného práva a úvod do jeho prameňov to, po čom by som na staré kolená siahol, "keď moja duša zatúži po kráse" (takto Števček spomína na učebnicu Rebro - Blaho, s. 7), to asi nie (ale to by nebola ani učebnica Rebro - Blaho).

Na výučbu rímskeho práva na UK kniha asi postačuje, ale úprimne, či táto kniha a látka študentom dá niečo do budúcnosti, to neviem. Pre záujemcov o rímske právo, metodologický úvod omnoho bohatšie zabezpečia záverečné kapitoly Blahových a Hausmaningerových Praktických prípadov. Pre "bežných" študentov vyučovanú látku (pramene, právnici, osobné právo) zase Základy rímskeho práva od Blaha, Haramiu a Židlickej (či iná česko-slovenská učebnica). Tieto knihy sú stručnejšie, vecnejšie a držia sa právne relevantného obsahu "kýženého študentmi práv".

Plusom učebnice sa zdá byť už spomínaná bohatá a všadeprítomná literatúra. Jej rozsah ale pôsobí pomerom k obsahu učebnice nepatrične. Kniha tiež obsahuje pomerne veľa dlhých citátov klasických diel. Tie môžu byť zaujímavé, ale didaktickému a praktickému účelu knihy (ktorý kniha deklaruje) moc nenapomáhajú.

25.06.2023

Či to je slovník poplatný ére komunistického režimu? Čiastočne určite áno, no doba jeho vzniku (1968) zreteľne napomohla tomu, že ide o dielo čitateľné aj dnes. Drvivá časť hesiel je písaná pomerne faktograficky a ak si odmyslím niektoré socialistické termíny, tak ide o veľmi pekný slovník, z ktorého sa čitateľ dozvie veľa zaujímavých informácií, aj na témy, ktoré inak nie sú v česko-slovenskom prostredí až také známe: typicky dejiny afrických, ázijských či amerických krajín v modernom období (zase socialistom sa nepíše až tak ťažko o protikolonialistickom boji...). Mnohé heslá sú podľa mňa v tomto smere unikátne a prekvapilo ma, že slovník niečo také rozoberá, len námatkovo, hovoria vám niečo napríklad heslá: fašodský konflikt, ašantské války, mladoturecká revoluce, Dred Scottův případ, Nadžd, Horní Volta, ottawské dohody, rífské povstání a pod? Určite existujú lepšie slovníky, ale aj pre vyváženie hodnotenia, mu udelím "do zásoby" o hviezdičku naviac.

13.06.2023

Jána Dudu považujem za jedného z najlepších slovenských kánonistov a dôvod je jednoduchý: má obrovské znalosti a pri tvorbe vychádza zo zahraničných diel. Pracuje s literatúrou talianskou, španielskou, nemeckou a pod. Diela preto majú, ak nie už originálnu, prinajmenšom systematickú úlohu a prinášajú do česko-slovenského priestoru nové pohľady a azda prvýkrát v slovenskej publikácii sprostredkúvajú niektoré poznatky. Inak tomu nie je ani pri knihe Boží ľud. Kniha mi nepriniesla taký čitateľský zážitok ako napríklad preklad Práva Cirkvi od Libera Gerosu, no predsa sa nečítala zle. Prináša to, čo slovenskému prostrediu chýba: čo i len základná literatúra ku kánonickému právu (výnimku tvorí azda manželské právo). Čo by som jej vytkol je používanie niekedy až príliš populárno-náučnej terminológie a formulácií (občan cirkvi, je to zložité...). Trochu nemilo ma prekvapil omyl v preklade ius soli ako práva slnka (s. 30). Kniha určite poslúži kňazom pripravujúcim sa na povolanie či študentom kánonického práva. Určite nájde odozvu i v odbornej a vedeckej literatúre, i keď jej úlohou nebolo ísť vedecky do hĺbky či púšťať sa do argumentácie.

01.05.2023

Kniha s netradičným názvom je podľa autora pohľadom našej civilizácie na Činu očami tých, kto ju poznávali (s. 11). Hneď úvodná veta čitateľovi predstavuje ambicióznu otázku: Aké bude právo na Novej Hodvábnej ceste? na ktorú kniha reaguje na posledných stránkach.

Písaná je veľmi pútavo a čitateľne (prečítal som ju za pár hodín), čo je na jednej strane veľkým pozitívom, na strane druhej to značí, že nejde o knihu právnicko-odbornú, ale skôr historicko-populárno-náučnú. Hoci názov knihy odkazuje na právo, v skutočnosti sa venuje skôr historickým medzinárodným vzťahom Číny s Európou a neskôr aj s Japonskom. Premenené na drobné: venuje sa aj -- a niekedy skôr najmä -- dejinám Číny, náboženstvám, ktoré do nich zasiahli, čínskemu loďstvu či formám historického obchodu s Čínou. Už v úvode sa tak čitateľ stručne dočíta o rímskom práve, neskôr napríklad o práve islamskom či japonskom. Čo sa týka čínskeho práva, kniha postupne vymenúva či stručne opisuje rôzne čínske zákonníky, kódexy či zákony. Čo absentuje, je hlbšie ponorenie sa do sveta práva, ktoré by si vyžadovalo prácu s primárnymi prameňmi a väčší rozsah. Takto sa síce čitateľ dozvie, že budhistické právo či islamské právo Číny alebo nejakú jeho oblasť ovplyvnili, ale nedozvie sa, ako konkrétne. Možno je to tak ale pre všeobecného čitateľa vhodnejšie.

Graficky je kniha veľmi pekne usporiadaná. Obsah je pre mňa zaujímavým obohatením, hoci isté nedostatky či zjednodušenia (charakteristické pre populárnu literatúru a česko-slovenskú literatúru vôbec) som si všimol. Kniha (s. 68) okrem iného poskytuje obrázok cisára Konštantína (4. stor.), hoci na mozaike je Konštantín IX. Monomachos (11. stor.)

Celkovo ide o pekné dielo, ktoré by mal mať v knižnici každý Čech či Slovák, ktorý sa zaujíma o diplomatické vzťahy Číny a Európy. Kniha azda naozaj načrtáva línie pohľadov, akými na seba obe kultúry stáročia nazerali, nazerajú a budú nazerať aj v rámci projektu Novej Hodvábnej cesty. Právo tvorí skôr lajtmotív knihy či doplnenie celkovej mozaiky Činy ako kultúry.

20.04.2023

Po prečítaní tejto knihy mám rozpačité pocity. Na jednej strane vynikajúce analytické (hoci niekedy stereotypné) vnímanie politickej situácie (veď nie nadarmo, bol autor diplomatom na mnohých miestach), na strane druhej niekedy až mrazivo zhodný ideologický program súčasného Ruska, respektíve jeho slavjanofilné podhubie.

Najvýpovednejšími budú snáď niektoré pasáže:
"A co Češi, co Češi? [...] Jsou důležití jako předsunutá baterie Slovanstva vystavená prvním úderům germanismu[...]jsou možná samostatní, ale zcela jim chybí svébytnost[...] Nechtějí patřit k Rusku, ale vysoce si ho cení, aby vystrašili Rakousko[...]Česi jsou nástroj německé výroby, nyní však Slovany obrácený proti germanismu." (s. 75-78) Celkovo sa zdá, že Leoťjev (snáď s výnimkou Rusov a Poliakov) vidí v Slovanoch pramálo slovanského. Bulhari kultúrne boli Grékmi a sú Turkami, Srbi sú tiež Gréci. Slovákov "lze v tomto ohledu označit jako Maďary přeložené do slovanského jazyka" (s. 89) Slavjanofilné a rusofilné motívy v pozadí sú zrejmé natoľko, až si človek spomenie na známy citát: "Rusové rádi nazývají všechno ruské slovanským, aby pak mohli tvrdit, že všechno slovanské je ruské.“ (Karel Havlíček Borovský)

A čo je teda slovanstvo a Rusko?
"Co se stalo se všemi těmi učenci a liberálními Slovany[...]To byli pěkní Slované, bez naší píky a sekery, tito liberálové a rozumbradové měšťáckého pokroku!
Pro existenci Slovanů je moc Ruska nezbytná. Pro sílu Ruska je nezbytný byzantinismus.[...] ať už se nám to líbí nebo ne, ať je byzantský princip dobrý či špatný, je to jediná naděje nazáchranu nejen nás Rusů, ale i všech Slovanů." A čo znamená ten byzantinizmus? Napríklad autokraciu, despotizmus, svet kde vládnu mocní a demokracia či rozsiahle práva nemajú svoje miesto... Ne-prekvapivo už u Leonťjeva si Rus lepšie rozumie s Turkom či s Čínou, než "so západnými bratmi"...

"Pokrok, který bojuje proti jakémukoli depotismu[...] není nic jiného než proces rozkladu, proces druhotného zjednodušení celku a smísení jednotlivých částí[...]Projevy egalitářsko-liberálního pokroku jsou shodné s projevy hoření, hnilovy, tání ledu[...]jsou shodné například s projevy cholery" (s. 123). A či sa dnes z Moskvy nešíria podobné názory na Európsku úniu či "kolektívny Západ"? Nakoniec sám Leonťjev hovorí v závere o celoeurópskom štáte, kde sa budú jeho občania musieť údajne vzdať miestnych odlišností, "spáliť a zničiť hlavné mestá", teda podľa neho o páde európskej pôvodnej štátnosti. Pre Rusko vyplývajú podľa autora dva závery: buď sa európskemu pokroku podriadi alebo sa bude musieť udržať v izolovanosti. V prípade druhého nebude môcť Rusko uvažovať o blahu, ale o sile - keď bude sila, bude aj akési blaho (s. 173). Akokoľvek, Západ sa má "spamätať" a vrátiť k starej hierarchii a disciplíne - a k menej právam (s. 174).

Dielo má svoju cenu. Ak podobné myšlienky hovorí dnešný ruský ideológ, nemajú hlbší zmysel než propagandu. Ak ich realizuje dnešné Rusko, ide vo veľkej miere o odsúdeniahodné činy. V prípade Leonťjeva je však potrebné oceniť jeho prorocké myslenie, keďže sa žiada pripomenúť, že kniha vznikla v roku 1875. Predpovedal konieckoncov pád monarchického Nemecka i nástup komunizmu v Rusku, predpovedal zjednotenie Európy i ruskú izoláciu.

Záverom. Miestami vynikajúca analýza. Často mne osobne nesympatická ideológia, ktorá ale verím, že by našla (nachádza) "úrodnú pôdu" v niektorých našich kruhoch aj dnes... Rozhodne na míle vzdialené myslenie od Solovjovho idealizmu a idey všejednoty. Čo sa týka autorovho štýlu, ide o pútavo písaný text, ale niekedy Leonťjev vskutku odbieha od merita témy... Zaujímavá práca, ale hviezdičky som sa rozhodol neudeliť. Je v tomto prípade pomerne zložité určiť, čo hodnotiť.

Zaujímavá (habilitačná) práca na dobrú tému, ktorej názov exaktne vypovedá o jej obsahu. Zásada emptio (non) tollit locatum čili Kauf bricht (nicht) Miete vychádza z doktrinálne výživného prostredia hraníc záväzkového a vecného práva a poskytuje pekný priestor na právnu exegézu a historickoprávny prierez, ktorých sa autorka zhostila. Historické exkurzy do jednotlivých vývojových fáz právneho vývoja nie sú rozsahom rušivé a vyvažujú sa s exegézou primárnych prameňov. Obsahové hľadisko exegéz by som si bez hlbšieho prieskumu primárnych prameňov a sekundárnej literatúry podrobiť kritike nedovolil. Ak by som mal knihe niečo na prvé prečítanie vytknúť, tak sú to dva formálne nedostatky, ktoré som si všimol: nedbanlivo vytvorený vzor citácie a nedostatky v citačných odkazoch. Minimálne odkaz na online dokument v poznáme č. 38 pôsobí úsmevne.

25.01.2023

Autor si zvolil vskutku zaujímavú tému - „vlastníctvo“ - a to v učenom rímskom práve (rozumej ako ho poznala právna veda od stredoveku), práve uhorskom a anglickom. Autor i téma určite majú potenciál a niektoré časti majú obstojnú úroveň. Celkovo však dielo pôsobí nekompaktne, fragmentovo či nútene. Ako sám autor píše, pri písaní zhodnotil výsledky niekoľkoročného výskumu... (s. 9) Chvíľu sa preto púšťa do hlbokých filozofických a metodologických úvah, aby následne poskytol síce odborný, no jednoduchý výklad z klasických učebníc rímskeho práva. Následne sa venuje metodológii glosátorov a komentátorov. O čosi ďalej sa rozoberá súdna sústava v stredovekom Anglicku, neskôr Tripartitum,... Všade sa pohybuje námet vlastníctva, vidno aký-taký zámer, no záver i celkový dojem zostáva skôr rozpačitý. Jednotlivé scény sa menia akosi prirýchlo a veľa priestoru je venovaného skôr úvodom do oblastí a nie samotnej podstate. Pocit čitateľovho neuspokojenia nezachráni ani neprimerane dlhý metodologický výklad. Téma by si rozhodne zaslúžila hlbšie spracovanie a systematické prekopanie, aby nepôsobila ako kompilát predošlých autorových prác. Nakoniec som dielu, snáď aj pre pestrosť zdrojov, dal tri hviezdičky.

23.01.2023

Čítaniahodná kniha (nielen) o jednom z najvýznamnejších ruských filozofov, ale do istej miery aj o ruskom akademickom prostredí 19. storočia. Určite nejde o jednoduché čítanie. Losev hodnotí Solovjova pomerne vysoko a určite má prečo: nie každý ako 21-ročný študent napíše diplomovú prácu, ktorá pomotá hlavu desiatkam filozofov a vyslúži si (pozitívne i negatívne) recenzie v toľkých periodikách. Losev číta Solovjove diela miestami „očami vysokej filozofie“, takže niektoré jeho poznámky akoby ani neopisovali dielo, ktoré ste kedysi čítali. Na druhú stranu je skvelé, že kniha ukazuje aj tienisté črty Solovjovho výslnia a ťažkú prácu za nimi, inak by snáď čitateľ prestal veriť, že skutočný úspech prichádza po mori sklamaní. Napriek zaujímavému obsahu som sa v neskorších častiach knihy miestami začal nudiť, keďže autor sa k niektorým témam opakovane vracal. Kniha je určite skvelým vstupom do sveta Solovjova a ponúkne prierez všetkými významnými dielami významného filozofa, mystika či dokonca „proroka“. Čo mi trochu prekážalo, sú poznámky, ktoré sú uvedené až na konci knihy a nie pod čiarou. Na tento spôsob si osobne asi nikdy nezvyknem/nepochopím ho.

22.12.2022

Zborník je obsahovo pomerne rozmanitý, čiže pripájam aspoň obsah.

1. Andrej Beňo, Metódy skúmania vzťahu práva a náboženstva
2. Roman Laurinec, Hinduistická idea spoločenského poriadku a jej realizácia v práve
3. Daniel Krošlák, Židovské právo (stručná skica)
4. Martin Turčan, Zločin a trest v starovekom Izraeli
5. Peter Vyšný, Náboženstvo, štát a právo Aztékov
6. Abdulwahab Al-Sbenaty, Úprava mieru a vojny v islamskom náboženstve a islamskom práve
7. Matúš Mészaros / Daniel Krošlák, Islamské právo a idea právneho štátu
8. Lenka Bezoušková, Maqásid aš-šaríca a ochrana rodiny
9. Józef Krukowski, Právo Európskej únie a kresťanské hodnoty
10. Mirosław Sitarz, Základné princípy vzťahu cirkev – štát v sociálnej náuke cirkvi
11. Alfonso Riobó, Religious Freedom in the Papacy of the Pope Benedict XVI. Seven Years of Interventions Before the UN
12. Martin Šabo, Duchovná služba v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky podľa konfesného práva
13. Marián Kropaj, Sociálna náuka cirkvi a jej vplyv na slovenské právo
14. Viktor Križan, Hospodárske a sociálne práva v náuke katolíckej cirkvi
15. Veronika Kalyniv, Sloboda vyznania v štátnom a cirkevnom práve
16. Michaela Moravčíková, Medzináboženský dialóg o ľudských právach – západná koncepcia a svet islamu
17. Tatiana Senyushkina, Inluence of Orthodox Values on Formation of the Philosophy of law in Russia

„Učebnica nebola písaná s úmyslom, aby sa ju študenti učili naspamäť, a vzhľadom na spôsob jej spracovania to ani nepovažujeme za možné. Je to skôr sprievodca korporačným právom, ktorý postupne prehlbuje čitateľove poznatky..." (str. 12)

Po dlhšej odmlke po prečítaní vynikajúcej prvej časti som sa dostal aj k čítaniu časti druhej. Už po prvých stranách je zrejmé, že štýl a kvalita zostali rovnaké. Ide síce o učebnicu, no nie o učebnicu (alebo knihu), na akú by bolo slovenské publikum zvyknuté. Ponúka iný pohľad – európsky, svetový, historický a trendový. Nie v tom smere, že by sa zaoberala (len) európskou problematikou alebo tvrdými historickými faktami či citovaním platných paragrafov, ale svojím logickým a inovatívnym prístupom, ako aj dôrazom na právne koncepty a svet doktríny, ktorý je v prostredí slovenskej právnej vedy a práva celkovo nevyvinutý. Čitateľ sa tak nedočíta len o tom, ako platné právo upravuje jednotlivé druhy spoločností, ale hlavne o tom, aké koncepty za týmito spoločnosťami stoja, prečo sú upravené, ako sú, a ako inak môžu byť upravené (a pravdepodobne aj po rekodifikácii budú). Každá kapitola sa začína citátom a obsahuje bohatý zoznam literatúry k téme. Kniha je spísaná „modulovo“, z dvoch úrovní textu: hlavného textu a textu pre záujemcov o hlbší kontext. Po bokoch sa nachádzajú kľúčové slová odsekov. Matériou i formou môže kniha poslúžiť, ako ukážka toho, ako môže vyzerať moderná učebnica práva. „Slabšou“ je len časť o družstvách. Teraz už len počkať na tretí zväzok...

21.10.2022

Po knihe Kanonické právo pravoslávnej cirkvi od Panagiotisa I. Boumisa (https://www.databazeknih.cz/knihy/kanonicke-pravo-pravoslavnej-cirkvi-498400) druhá kniha pravoslávneho „cirkevného práva“ v slovenskom jazyku, ktorá sa mi dostala do rúk; prvá, ktorá je výtvorom priamo slovenského autora.

Veda pravoslávneho práva je odlišná od prepracovanej metodiky, systematiky a terminológie katolíckeho kánonického práva. Kladie dôraz na hlbšiu teológiu, no zároveň je primitívnejšia, čo sa legálnej stránky týka. Pravoslávni teológovia nereflektujú niektoré základné črty práva, ktoré sú sekulárnym či katolíckym právnikom zrejmé, v dôsledku čoho je ich vyjadrovanie niekedy právne „neostré“. Kniha preto z veľkej časti opomína základnú právnu teóriu, ktorú napríklad Boumisova kniha mala (hoci v sk vydaní vo veľmi nepríjemnom slovenskom preklade). Vo veľkej miere sa preto zaoberá skôr históriou než samotnými inštitútmi. Kniha cituje viacero cudzojazyčných (prevažne ruských) prác, čo je značnou výhodou. V mnohých častiach sa však odvoláva na vyššie spomínaný preklad Boumisa.

Podobne ako mnohé iné pravoslávne knihy, aj táto nesie v istej miere „antikatolícke črty“, dokonca priamo cituje pasáž z Boumisa o „pápežovi Angelicovi“ (s. 71). Problémom kritiky je nedostatok argumentov. Terminologicky je podobne ako iné slovenské knihy z pravoslávneho prostredia plná „jedinečných“ názvov a mien. Zvláštne tvary mien samy o sebe nie sú problémom, no ak autor zve jednu osobu tromi rozdielnymi tvarmi mena (Matiáš Vlastar / Matej Vlastar / Matúš Vlastar), naskytá sa otázka, či tak nerobí iba z neznalosti alebo pre nevedomé preberanie (parafrázovanie) informácií z iných zdrojov.
Kniha pravdepodobne stačí pre štúdium na bohosloveckej fakulte alebo z hľadiska úvodu do tematiky pravoslávneho kánonického práva, pre hlbší záujem však musí slovenský čitateľ siahnuť po zahraničnej literatúre.

04.10.2022

Preklad Gaiových inštitúcií v češtine, ktorý slúži aj slovenským čitateľom nakoľko na rozdiel od neskorších Inštitúcií cisára Justiniána I., Gaiove inštitúcie slovenský preklad nemajú. Ich výhodou (oproti Justiniánovým inštitúciám a aj ostatným častiam justiniánskej kodifikácie) je, že poskytujú informácie o rímskom práve v klasickom období, resp. aj o inštitútoch predklasického obdobia, ktoré už justiniánske právo nepoznalo (typicky mancipácia). Výhodou knihy je, že ponúka aj pôvodný latinský text (čo žiaľ nie je pri všetkých prekladoch klasických diel samozrejmosťou), takže čitateľ si vie český preklad dopĺňať latinskými výrazmi stále využívanými v právnej romanistike a eventuálne preklad korigovať. Pozitívom je tiež grafické rozlíšenie zdrojov, keďže niektoré časti boli rekonštruované z fragmentov.

02.07.2022

Nestáva sa príliš často, že by do češtiny či slovenčiny boli prekladané knihy z gréčtiny či iných východných jazykov. Ak sa tak stane, je to často práve literatúra kresťanská (a teda v zásade pravoslávna). Aj preto predstavuje dielo výnimočný prameň z tohto právneho (a gréckojazyčného!) prostredia. Žiaľ absencia skutočných odborníkov na preklady a na témy prekladaných diel vedie k tomu, že preklady sú často veľmi slabé a rovnako je tomu aj tento raz. Už v úvode (s. 10) sa tak dočítame, že právo možno rozčleniť na „fyzické“ a „adoptované“, pričom autor myslel rozčlenenie na právo prirodzené (φυσικό) a pozitívne (θετικό). Keďže prekladateľ podľa predslovu knihy minimálne 7 rokov prednášal kánonické právo na univerzite, vynára sa u mňa viacero otázok... Každopádne, preklad veľmi uberá kvalite danej knihy a nakoľko čitateľ musí lúštiť, čo chcel pôvodný autor povedať, číta sa pomerne ťažko. Rozhodne preto, ak je to možné, odporúčam skôr originálne vydanie. Samotné dielo sa nevyhýba historickému pravoslávnemu negativizmu voči katolicizmu: „Charakteristická je nádej veriacich rímskokatolíckej cirkvi, že raz príde nejaký pápež Angelicus, ktorý ‚vyčistí‘ jej kanonické právo od nesprávnych ľudských názorov - dodatkov.“ (s. 43-44 v sk. /s. 48 v gr. vyd.), čo mu tiež, aj vzhľadom na porovnateľné práce, uberá na odbornosti. Dielu (a najmä prekladu) by sa rozhodne dalo vytýkať mnohé. Zhrnuté: ide o zaujímavé dielo, ktoré ponúka iný pohľad na svet kánonického práva, než s akým sa spravidla záujemca oň stretne, zároveň však ide z odborného hľadiska o dielo pomerne problematické.

02.07.2022

Hoci autor knihu v jej úvode opisuje ako „učebnicu“ či „študijnú pomôcku“ (s. 15), nie je to tak úplne pravda. Skôr než didaktický štýl a metódy v práci prevažujú precízna vedecká argumentácia a vysoko odborná terminológia, pre ktorej reflexiu musí čitateľ, aj pri slovenskom vydaní, siahnuť po inojazyčných slovníkoch. Kniha, ktorá sa teda vôbec nepodobá na klasické učebnice (kánonického) práva, si vyžaduje nanajvýš pozorného čitateľa a rozhodne nepatrí k ľahkému čítaniu. Autor pri písaní zvážil každé slovo a prostredníctvom ich minima vyjadril najzávažnejšie myšlienky a problematiky nielen kánonického práva, ale aj katolíckej teológie po Druhom vatikánskom koncile, a to všetko v kontexte bohatej nemeckej a talianskej tradície. Text má mnoho vrstiev a tak čitateľ aj pri opakovanom čítaní nachádza nové a nové kontexty, akoby predtým text ani len nevidel. Osobne sa preto budem ku knihe určite opakovane vracať. Zároveň je pravda, že niektoré časti knihy sú prepracované hlbšie, kým iné tvoria skôr prechodné a pomerne povrchné kapitoly. Minimálne v oblasti trestného kánonického práva, ktorému sa autor pred tým venoval by práca mohla obsahovať aj pár stranový sumár z jeho zistení. Preklad z nemčiny je vynikajúci, hoci zopár chýb či preklepov sa v ňom nájde. Nie nevyhnutnou, no vhodnou je pre čitateľa aspoň mierna znalosť latinčiny. Knihu by som asi nedoporučil ako učebnicu pre študentov-začiatočníkov v obore, no určite musí patriť k nevyhnutnej literatúre tých, ktorí sa budú chcieť kánonickému právu venovať na odbornej či vedeckej úrovni, a to nie iba z čisto „legalistického“ či povrchného pohľadu.

30.06.2022

Kniha sa (okrem úvodných kapitol) materiálne skladá z dvoch častí. V prvej časti autor na podklade primárnych prameňov (najmä Levových homílií) opisuje Levovu teológiu v rámci jej vývoja: najprv sa zameriava na Levovu kristológiu a soteriológiu (resp. ich prieniky), osobitná pozornosť je následne venovaná Levovej náuke o sviatosti krstu, primátu rímskeho biskupa, Levovej teológii laikov a Levovmu postoju voči heretickým prúdom. Druhú časť (s. 215an) tvoria preklady niektorých Levových textov z latinčiny do slovenčiny. Kniha sa číta plynulo, je písaná aj voči laikovi priateľským jazykom, jednotlivé časti sú vnútorne logicky usporiadané, no medzi nimi navzájom možno badať (obsahovo i formálne), že podkladom pre dielo bolo viacero nesúrodých textov. Reprezentatívna vzorka Levových diel v rámci výkladovej časti je rozsiahla, no viaceré motívy sa opakujú, čo priznal autor aj samotný pápež: ... „je lepšie riskovať, že unavíme tých, ktorí už sú poučení“ ... (s. 123). Niektoré nuansy Levovho myslenia by si preto zaslúžili hlbšiu exegézu, resp. k nej môžu nadchnúť adresáta, k čomu poslúži najmä druhá časť. Ak si dielo stanovilo za cieľ umožniť „záujemcovi o teológiu, históriu či ekumenický dialóg vstúpiť do sveta jedného z najvýznamnejších ranocirkevných teológov [...a pomôcť čitateľovi] lepšie chápať vývoj teológie [ranocirkevného sveta]“ (s. 37), tak sa mu to určite podarilo.

28.06.2022

Spoluautor učebnice, prof. Peter Blaho, svojho času povedal, že cesta právnika sa začína tvorbou vlastnej knižnice a prvou knihou v nej je rímske právo. A naozaj dodnes patrí klasická učebnica "Rebro-Blaho" k tradičnej výbave slovenského študenta prvého (a niekedy aj druhého) ročníka vysokoškolského štúdia v odbore právo. Učebnica pochopiteľne po toľkých rokoch od vydania nereflektuje úplne súčasný stav romanistického bádania a ani didaktické smerovanie predmetu rímske právo. Čiastočne slovensko-jazyčnú alternatívu k nej tvorí učebnica Základy rímskeho práva od kolektívu Blaho-Haramia-Židlická, ktorá je ale ťažšie dostupná. Najnovšou slovenskou učebnicou rímskeho práva sú Základy rímskeho práva (2022) od Martina Gregora, ktorá však nepokrýva celý rozsah rím. práva, ale len pramene, subjekty a propedagogické informácie k odboru rímske právo. Učebnica Rebro-Blaho tak dodnes sprístupňuje nielen študentom základné a ucelené informácie o rímskom práve a jeho inštitútoch.

28.06.2022

Knižné vydanie habilitačnej práce slovenskej právnej romanistky prináša podrobný exegetický pohľad na inštitút darovania (nielen s príkazom) v rímskom práve. Autorka pri písaní využila rozsiahle podkladové materiály primárneho (rímskoprávneho) i sekundárneho charakteru (prevažne nemeckú a taliansku literatúru), a hoci je kniha písaná v slovenčine, pre dôkladné pochopenie v nej uvedených exegéz, by čitateľ mal ovládať aspoň základy latinského a nemeckého jazyka. Vysoko odborné dielo pravdepodobne nezíska v česko-slovenskom prostredí silnú čitateľskú základňu, no rozhodne bude nevyhnutnou literatúrou pre každého právnika, ktorý sa bude chcieť darovaniu (nielen v rímskoprávnom odbore a nielen na Slovensku) odborne venovať. V upravenej nemeckej verzii vyšla kniha v roku 2023 vo vydavateľstve Böhlau Verlag Köln (Die Schenkung unter Auflage im römischen Recht). Pdf verzia vyšla ako Open Access.

28.06.2022