Gracian1964 komentáře u knih
Už som si pomaly zvykol, že v prípade určitých kníh dávam prvý komentár...Našťastie som začal čítať Rankovovu knihu poviedok od druhej časti, nevedomky...a tá časť ma nadchla, keďže ide o skvelé súčasné poviedky, dobre napísané, zaujímavé, s nečakanou pointou...sú zčasti takmer kriminálne, mysteriózne, tajuplné, so štipkou hororu, hm...skvele som sa pobavil...tá druhá strana, teda archaickým jazykom vyrozprávané príbehy ďalekých krajín a mýtických čias, ma nedostala...napísané je to výborne, ale téma mi nič nehovorí, pristihol som sa pri tom, že ma vôbec nezaujíma, čo sa tam stalo, o čo ide...nudilo ma to a ani som to nedočítal...preto ani nedávam plný počet, ktorý by som rozhodne dal, ak by celá kniha obsahovala také poviedky, ako v druhej časti...Mor Ho!!!
ani tentoraz ma Karin nesklamala, práve naopak...zdá sa mi to čím ďalej, tým lepšie...
Tak toto bola iná pecka než Zatmění, čo som si prečítal medzitým, hm...strohé, úderné, drsné, šokujúce, zvrhlé, pútavé, napínavé...doslova som to zhltol...škoda, že také krátke....rozhodne siaham po druhom a treťom pokračovaní a trasiem sa nedočkavosťou...viac niet čo dodať, asi by som si rád pozrel aj film, pre úplnosť....
Nuž, ja zas až taký nadšený nie som, hm...Po Mesiášovi toto pokladám za slabšie dielo...V doslove sa autor štylizuje do polohy toho, kto len prerozprával príbeh Herberta Smitha...Predpokladám, že ide o mystifikáciu...Keď v závere zapojil do deja ešte aj Mengeleho, to sa mi zdalo už dosť pritiahnuté za vlasy a priveľká nepravdepodobnosť, že sa obeť z koncentračného tábora stretne so svojím trýzniteľom...nič v zlom, ale ku koncu mi to pripadalo ako slušná zlátanina...Mengele rozpučený v útrobách Londýnskeho mosta? To tak! Pomerne hrubo som sa pritom bavil...to snáď nie... V prípade, že by šlo naozaj o skutočný príbeh (o čom pochybujem), samozrejme všetko beriem späť...pátrať po tom však nehodlám, nestojí mi to zato .
(SPOILER) Knihu som práve dočítal a som v podstate spokojný, spisovateľka sa s nami pohráva a určite sa na tom dobre baví, potvora :-)) teraz čo si mám myslieť? Zabil ju Goran alebo ten bowlingista? no nič...a čo Skarre? tiež by ma zaujímalo, či ho Linda napokon "dostala". A dosť ma pobavil jeden z predchádzajúcich komentárov, že : "indický prvok bol úplne samoúčelný a mätúci". Však Púna Bai bola predsa ten hlavný prvok, obeť a postava, kvôli ktorej je celá kniha...bez nej by žiadny príbeh nebol...Nevychádzam z údivu, hm...
Túto knihu nebudem hodnotiť v literárnom zmysle...je šokujúce a neuveriteľné, že takáto postava bola skutočná, že si ju autor nevymyslel...nuž, s Richardom Kuklinským by som sa rozhodne osobne stretnúť nechcel...a tí, čo sa s ním stretli a prežili to, majú sakramentské šťastie, hm...
Rozhodne musíme zvýšiť percentuálne hodnotenie tejto knihy. A prekvapil ma len jeden komentár. To už táto téma nikoho nezaujíma? Mňa veru áno. Kniha sa mi páčila veľmi a donútila ma zamyslieť sa nad rôznymi aspektmi, čo by sa stalo, keby..atď....Znepokojivé. Keďže sa nejedná o čisto odbornú publikáciu, ale o knihu populárnu, súhlasím s tvrdením predchádzajúceho hodnotiteľ, že kniha je určená laikom...samozrejme...Čítať iba odborné a suché fakty by bola nuda. teda aspoň pre mňa.
Práve som to dočítal a opäť som spokojný. Súhlasím s predchádzajúcim komentárom, že nejde o čistokrvnú detektívku, skôr o román s prvkami detektívky a s pekne vykreslenou psychológiou postáv....hlavne zo Sary sa vykľula riadna malá nezbedná mrška, ktorá nepokazí žiadnu legráciu...škoda, že sa Sejer nedokáže viac uvoľniť...hádam nabudúce...už sa teším na Indickú nevestu...
Moje druhé stretnutie s Karin Fossum a s jej zaujímavými literárnymi postavami...rozhodne to nebude stretnutie posledné, tým som si istý...Páčilo sa mi to...Uvidíme, kam sa posunie Konradov vzťah s pani psychologičkou...či bude mať nejakú budúcnosť, alebo vyšumí do stratena...
Moje prvé stretnutie s touto dvojicou spisovateľov, ktorí vystupujú pod pseudonymom Erik Axl Sund...celkom sa mi to páčilo...áno, tých postáv a mien bolo hodne, snažil som sa v nich nestratiť a niekedy mi dosť dlho trvalo, kým som si spomenul, kto je kto, hm...ale pointa mi napriek tomu neušla...škoda, že to neskončilo úplne šťastne...
Knihu som dostal od kamaráta Ballu, ktorý ju aj redakčne pripravil. Víťo Staviarsky si ju pravdepodobne vydal sám. Prečítal som si už aj predošlé Víťove opusy a bol som s nimi spokojný. Takisto som bol spokojný aj s Rinaldovou cestou. Taká malá literárna road movie. Nie som práve veľkým priaznivcom príbehov o romákoch, ale Víťo ho napísal čarovne, vtipne, nenudil som sa. A kniha je kratučká, dá sa zvládnuť na posedenie. Titul som zatiaľ nenašiel v ponuke Martinusu, inde som ani nehľadal. Obálku som preto vyfotil len mobilom, aby ste mali predstavu, ako vyzerá. Tak hor sa nadol. Prečítajte si ju, ak na ňu kdesi naďabíde. Howgh!!!
Prečítal som to pomerne rýchlo, za pár dní. Autor si dal záležať, to mu nemôže nikto uprieť. Celkom pekný čitateľský zážitok. A výborný nápad. Poslednú štvrtinu knihy som už bol mierne unavený a pristihoval sa pri želaní, nech už to konečne skončí, ha...a ono to fakt skončilo...
Moje prvé stretnutie s Dušekom. Útla kniha, ktorá sa dá bez problémov prečítať na posedenie. Spomienky na detstvo, mladosť, pocity zo začínajúcej staroby. Dýchla z toho na mňa nostalgická atmosféra. Občas inzitná, bukolická. V jednej chvíli som si uvedomil, že raz aj ja vydýchnem naposledy. Šialené. Mierne ma to vydesilo. Ale nič sa s tým nedá urobiť. Buď ostať vydesený, alebo radšej myslieť na niečo iné. Neviem, či siahnem aj na ďalšie knihy od Dušana. Uvidíme. Knižka je nominovaná na cenu Anasoft litera. Či ju dostane, to je zatiaľ vo hviezdach. Má dosť výraznú konkurenciu. Želám autorovi veľa šťastia a plno inšpirácie. Dúfam, že sem pribudne viac komentárov.
Toto bola moja druhá kniha od Karin...a nesklamala...takže idem na ďalšiu...
Nuž dobre...s týmto spisovateľom som sa stretol prvý raz...knihu mám z knižnice...len si zatiaľ nie som istý, či ide o autentické spomienky, alebo čisto vyfabulovaný príbeh na pozadí reálnych udalostí, s reálnymi ľuďmi...vcelku sa mi to páčilo, až na drobný detail, ktorý ma trochu rozladil, kedže sa zľahka zaoberám faleristikou, jedna z postáv, nemecký vojak mal pripnuté vyznamenanie Železný kríž tretej triedy, hm...existuje len Železný kríž prvej a druhej triedy, tretej triedy neexistuje..ale to nič, takéto potknutie si všimnú len pacienti mne podobní a vŕtajúci sa v nepodstatných detailoch, hihi...možno len chyba prekladu...
tak, toto dopisujem neskôr, zistil som si totiž, že v skutočnosti žiadna divízia SS menom Wotan neexistovala, len vo fantázii pána spisovateľa...nuž, teraz je už všetko úplne jasné...pre prípadných ďalších trafených čitateľov, hihi...
Tak...musím dať plný počet, niet inej možnosti...ku knihe som prišiel úplnou náhodou, aj keď naopak som presvedčený, že žiadne náhody neexistujú...čakala na mňa v poličke mestskej knižnice....prečítal som ju na jeden záťah...náladou a atmosférou mi to hodne pripomínalo aj v knihe často citované dielo Kto chytá v žite...hlavný hrdina aj väčšina vedľajších postáv mi boli sympatickí, hlavne Sam...aj Patrick...keby som túto knihu prečítal vo svojich 16tich rokoch, kedy ešte samozrejme nebola na svete, asi by som z nej bol úplne vyvedený z miery...ale ľahostajným ma nenechala ani dnes, vo veku 51 rokov...skvelé...veľmi rád by som si pozrel aj film...
Osobite napísaná kniha...kvalitným umeleckým spisovateľským jazykom...podivuhodné, že autor mal v čase písania prvočísel len 26 rokov...nie som si ale istý, či sa tak skoro pustím do čítania jeho ďalších opusov...možno neskôr...
Opäť dobré...som smutný zo starnutia a chátrania komisára...a nedozvedel som sa ani, kam sa podeli Ann-Britt a Sten Viden (nie som si istý, či si správne pamätám jeho meno, bol to Wallanderov priateľ z mladosti, bývalý nádejný spevák opery, chovateľ koní)...možno sa o nich dozviem neskôr? dúfam...
neviem, čo si mám o tom myslieť...chcel by som vedieť, aký by som mal z knihy pocit, keby som nevedel, že ju nenapísal Larsson...či by mi pripadala podozrivá...hm...takto som už vedel, že ju Larsson nenapísal a tak som k nej aj pristupoval...nemal som priveľké očakávania...ale v podstate som sa bavil...berme to ako oddychové čítanie...ale vôbec nič by sa nestalo, keby som si ju neprečítal...na druhej strane, prečítal som už oveľa väčšie blbosti a bol som spokojný, tak čo? tak nič...ako už spomenul predo mnou Klarinet, tá hviezda v poslednej vete to zabila...Bukowski spomenul, že keď vidí v básni slovo hviezda, chce sa mu dáviť...mne skoro tiež...toto síce báseň nebola, ale to na dojme nič nemení...
naskytla sa mi príležitosť získať knihu z knižnice, nuž som ju využil...lebo som si ju chcel tak či tak prečítať a asi by som si ju kúpil, kedže mám doma viac kníh od Umberta...krátka kniha s hrubými listami, mal som ju prečítanú asi za tri dni...súhlasím s názorom, že je to čosi podobné a menšie než Foucaltovo kyvadlo...mňa však linka ohľadom Mussoliniho nenudila, práve naopak, zaujala ma, i keď zatiaľ netuším, či si to vymyslel Umberto, alebo majú tieto dohady historický základ...každopádne, kniha sa mi páčila...trefná ukážka, ako pracujú súčasné médiá, ako manipulujú a podsúvajú názor...špinavá politika, hm...