freejazz komentáře u knih

taký krásny nový svet... no nekupte to za ty peníze. najhoršie na tom je, že sme sa dnes ocitli už kdesi za hranicami Levinovej fantázie. AI je ďaleko vynaliezavejšia a človek je oveľa sprostejší a manipulovateľnejší. čo zatiaľ chýba, je tá pravidelná terapia, ale to je iba otázka času.
inak fajn čítanie, dobre odvedená práca.

3 04.06.2023

silná výpoveď, až mi z toho občas bolo divno.
pripomenulo mi to Hillbilly Elegy.
svet sa vďaka takýmto svedectvám odkopáva. Vidlákov či Údolie lietajúcich sekier nájdeme naozaj v každej krajine.

1 29.05.2023

výborné čítanie. na svoju hanbu musím uviesť, že príbeh Heloise a Abelarda mi doteraz unikal. a až po prečítaní knihy som sa oň začal zaujímať.
ale kniha je napísaná veľmi čítavo, je plná síce predvídateľných momentov, ale ich podanie je originálne a neskĺzava do fráz a schém.
a neviem prečo, ale stále mi vyskakovali príbehy Kena Folleta.

4 27.05.2023

pred rokmi som robil korektúru prekladu poviedok. a už vtedy som sa čudoval, že som Londona doteraz poriadne nečítal. asi to bolo tým, že nám ho už v škole vnucovali.
nevadí, teraz som mal úžasný zážitok, ocitol som sa na Aljaške uprostred mrazov v divočine, kde platia iné pravidlá.
trochu mi prekážal ten archaický preklad, ale keď som pozrel do novšieho vydania, nie je to o nič lepšie. London čaká na svojho šťavnatého slovenského prekladateľa a čitatelia budú mať potom ešte lepší zážitok.

8 18.05.2023

čistý jazz, od začiatku do konca. kým si človek zvykne na jeden rytmus, už naskakuje iný.
vynikajúca poviedka, radosť čítať. a celý čas som premýšľal, kto bol inšpiráciou pre tento opus.
prostě: Tohle už hraju zejtra.

2 16.05.2023

trochu ma to sklamalo. našiel som knihu na burze, kúpil ju za korunu, lebo ma zaujala spracovaním - trochu mi to pripomenulo Murakamiho jednohubky s perfektnými ilustráciami. aj tu sú ilustrácie perfektné a vysoko dvíhajú hodnotu celej knihy.
ale...
na záložke čítam, že autor publikval od 40. rokov 19. storočia to snáď nie! to niekto, kto robí s knihami a slovom má guláš z datovania a ešte to dá aj na záložku?
a samotná poviedka?
skôr skica, niečo, čo zachytilo pár výlnimočných okamihov a mohlo by s z toho zrodiť veľké dielo. ale v tomto tvare je to len surový prvopis.
takže celkovo... Cortazára si pamätám z dávnych čias, keď boli knihy pre mňa oveľa väčšie dobrodružstvo ako dnes. viem, že na mňa silno zapôsobil. takže si ho asi uchovám v tej dávnej podobe. možné však je, že toto dielko bolo iba chybou v matrixe a zasa natrafím na niečo extra.

1 14.05.2023

uf! opravdu hrozná dystopie. a jak čtu ještě to má pokračování. stále se mi vnucoval Gileád a Příběh služebnice, i když to bylo něco úplně jiného zpracováním a také o úplně jiném. jenom ten základ - jak dokáže lidstvo samo sebe přesvědčit, že vše, co vymyslí a udělá, je důležité, jedinečné a správné.
skvěle napsané, nedalo se od toho odejít.
ale zase si dovolím otázku - který blb to označil za literaturu pro mládež? ke kolika čtenářům, kteří na toto hloupé zařazení reagují, se tak knížka nedostane!

je a není to čtení na horké letní večery. ale za přečtení rozhodně stojí.

3 11.05.2023

mám rád staré mapy. a tak som na nete objavil mapu Amazónie, vydanú v roku 1707 vďaka starostlivosti jezuitov. a dostal som sa k menu Samuel Fritz. len pár letmých nazrení do života a obrovského diela tohto skromného misionára vo mne vzbudillo samozrejme zvedavosť. takže som si našiel knihu, oslovil autorku a potom zistil, že mám doma aj ďalšiu z krásnych kníh o objavoch.
úžasné, čo všetko dokázali ľudia s nedokonalými prístrojmi, prakticky bez vybavenia, v cudzom a často nepriateľsky naladenom prostredí.
a úžasné, na čo sa podujali naši vedci v čase, keď už sa všeobecne malo za to, že všetko už bolo objavené a popísané...
vďaka, toto bol pre mňa veľmi príjemný zážitok. a idem študovať ďalej.

dvesto rokov nás delí od napísania podstatných častí tohto kompilátu (vydavateľstvo zozbieralo rôzne texty z dobových periodík i state vydané samostatne).
a nič, ale absolútne nič sa nezmenilo. každé slovo sedí, netreba ho ohýbať. a je jedno, či v satirickom pojednaní o Slovákoch ako Angličanoch Uhorska, či o Rusínoch, či o Maďaroch či pomaďarčencoch.
malo by patriť k povinnému čítaniu pre každého, kto sa chce presadiť v slovenskej politike.
btw - dnes by toto dielo v pôvodnom znení vyjsť už nemohlo. progresívna korektnosť by to nedovolila - to je tiež znak, že ľudia dnes nie sú iní, ako boli pred dvesto rokmi, len časom zblbli ešte viac.

4 21.04.2023

Dávám do vyhledávače slovo evagelizace. Vlastně je to čekané. Odkazy zrcadlí evropskou zálibu v systematice. Dozvím se definice, jaký je rozdíl mezi preevangelizací a evangelizací, jak se navzájem liší misie, apoštolát a katecheze, co je to víra a co sekularizace. Zmínka o rozdílu mezi evangelizací nepokřtěných a o evangelizaci evangelizovaných, jistě i o evangelizaci evangelizujících. Zajímavé je to všechno! Já jsem už ale netrpělivý, jak fotbalista před zápasem na trávníku, před výkopem, výměna vlaječek, podání ruky, letící mince, výběr strany, pohled na hodinky. Naprosto chápu, že terminologie je důležitá a že odborníci na evangelizaci si v tom musejí udělat pořádek. Naprosto chápu všechny konference o evagelizaci. Trochu mě utěšuje, že Ježíš Kristus žádnou lekci na toto téma nepronesl ani nebyl pozván jako keyspeaker na žádný světový evangelizační kongres. Možná ani sám nevěděl, co je kérygma, jaký je rozdíl mezi pastorací udržovací a pastorací misijní a jak si uspořádat terminologii. Takže to chci říct i vám. Krom víkendů o evangelizaci choďte tam, kde jsou lidé, a když se zeptají, řekněte, co jste zač. To je celé. Řekněte, komu věříte a proč. Milí nejmladší, mladí, střední i starší přátelé, opravdu se po vás chce víc než posty na Facebooku...

a tak dál až do konce. prostě mluvte o tom, co žijete.

snad jsem si vybral pro Velikonoce to nejlepší čtení. knížku, u které je nutno přemýšlet, nejenom hltat slova a nechat se dojímat romantikou až k slzám.

díky, Marku, bylo to mnohem víc, než jsem si mohl přát.

6 10.04.2023

skvelé a nadčasové čítanie o zmätenom hľadaní seba sa v modernom svete plnom predsudkov a klišé. ani vagón radoby šokujúcich tirád aktuálnych kšeftárov so slovami ju nevyváži.

rád by som čítal originál, ale s mojou angličtinou by mi to trvalo tak päť rokov a ešte by mi množstvo nuáns uletelo. takže som sa musel uspokojiť so zúfalým slovenským prekladom. napokon, knihy s nálepkou Slovenský spisovateľ išli po roku 1989 ku dnu, absolútna rezignácia na redaktorskú a editorskú prácu, korektúra prekladov sa obmedzila na preloženie kôpky papiera z miesta na miesto - takže toto ma ani tak neprekvapilo.

2 08.04.2023

nesiahnuť po tomto titule by bola škoda. veď predsa Erica Jongová, autorka skvelých kníh, ktoré idú až na dreň...
bolo to dosť zložité a náročné čítanie. kým si človek uvedomí, že Sapfó nie je len hrdinka lesbických predstáv, ale reálna osobnosť z reálnej historickej doby. a potom to už šlo.

2 08.04.2023

občas som sa v tých novších dejinách strácal, pripadalo mi to ako telefónny zoznam s cudzími menami. nepomohlo tomu ani usporiadanie obrázkov, ktoré nie vždy korešpondovali s tým, o čom sa na príslušných stranách písalo. a úprimne - oveľa viac ma zaujímali dejiny starého Írska, nedočítal som sa však, prečo a ako sa napríklad kresťanstvo v Írsku rozšírilo oveľa skôr ako v Európe a dokonca sa Íri stali vývozcami kresťanstva do Európy.
na druhej strane - je to vyčerpávajúce dielo, ktoré asi treba čítať s ceruzkou v ruke a poznámkovým blokom, aby si to mohol človek trochu utriediť.

btw - kedysi som čítal vynikajúcu knihu o Írsku, zdá sa mi, že ju napísal O´Leary, nespomeniem si na názov, vyšla najskôr v 60. rokoch 20. storočia a bolo to veľmi čítavé, priam dobrodružné. myslím, že autor sa aj sám angažoval v boji za samostatnosť Írska v Sinn Féin... ak tušíte alebo viete, čo to bolo za knihu, dajte vedieť. ď.

3 08.04.2023

fakt som sa snažil, ale nezvládol som to. bolo tam oveľa menej zaujímavého materiálu, balast vyhral. a aj keď som narazil na svetlé body a úžasný Ecov štýl, po chvíli to zasa zapadlo.
možno si to prečítam inokedy, ale teraz nie.

1 03.04.2023

nelze jinak, než smeknout! vyprávění, které vás vtáhne do historie Brna a když máte o tomto městě aspoň trochu povědomí, umíte si všechny ty obrazy oživit.

po celý čas čtení mi neustále naskakovalo jedno jméno: Miroslav Ivanov. nevím, jestli se autorka inspirovala jeho způsobem vyprávění, ale určitě má jeho opusy načtené. i když si myslím, že při přípravě tohoto textu trpěla důkazní nouzí povedlo se jí představit moravský Manchester krásně barevně. škoda je jenom to, že mnoho z popisovaných vil ale i fabrik už bylo srovnáno se zemí.

(a srovnání - manželka právě čte Neffovu pentalogii. když jsme se bavili o tom, jak to vypadalo v Praze a v Brně v 2. polovině 19. století podle fantazie a taky množstva zakomponovaných reálií vyskládaných autory, nebyl to zase až takový rozdíl. teď bych si nejraději prolistoval nějakou podobnou knížku o Bratislavě a Košicích, jediných dvou měst, která se v té době městy snad dala nazývat...)

9 25.03.2023

charizmatická kniha od charizmatického kňaza. mať takýchto zanietených služobníkov na Slovensku, asi by sa postavenie cirkvi posilnilo. otázka je, ako dlho by vydržal medzi majstrami lavírovania a zásadného (ne)vyjadrovania sa k problémom...

1 12.03.2023

takže po nazretí do japonského way of life a vychutnávaní si dánskej hygge pokračujem získavaním informácií o sisu.
a stále viac som presvedčený o tom, že tu ide o niečo celkom iné, že naozaj nie je najdôležitejšia honba za kariérou a zhŕňanie miliónov, predvádzanie sterilných kuchýň a státisícových pohoviek, na ktorých môžeme sledovať cez 16K obrazovku nejaký pastelový príbeh alebo kečupák.
lenže keď sa pozriem okolo seba, vidím len neustále hromadenie vecí, otváranie nových shopping pallace, first minute, sale... svet sa rúti od predvýpredaja k výpredaju, malosvet sa ženie od akciového letáku v penny alebo kauflande k ďalšiemu a najväčšie vzrušenie dokáže zdvihnúť maslo zlacnené o 23 %. ešte aj na tom tábore stojí zo 20 áut ako symbol majetnosti. a keď sa pustí do opravovania plota jeden dilino, o dva roky má nové ploty celá dedina... a všade počuť plač, ako sa majú ľudia zle nedobre... čerstvo na ilustráciu som včera stál za párom, ktorý kupoval cigarety. bez mihnutia oka za ne vysolil 156 eur - lebo nová dodávka už bude drahšia... a k tomu si kúpili nejaký bluvár, aby sa udržali v nasratosti, ako je všetko drahé a ako ich nikto nemá rád.
krajina, v ktorej si ľudia môžu dovoliť vyhodiť toľko prachov za zjavný nezmysel, je zjavne chudobná - duchom.

a teraz späť k sisu - trochu mi prekážal zjavne publicistický štýl tejto knihy. na druhej strane možno práve vďaka tomu som sa dozvedel o mnohých ľuďoch, ktorí skúmajú podstatu fínskej „mušky jenom zlaté“. a tiež veľa o tom, ako obyčajní Fíni žijú a čo považujú za dôležité.
iste, aj tu existuje celý rad problémov, lenže táto kniha hovorila o tom, ako problémy prekonávať a čo sa pritom dá využiť - história, tradície, skúsenosti, vzdelanie...

vrelo odporúčam - táto kniha je úžasne nemotivačná a práve preto prudko zmysluplná.

otázka je, kam sa vrtnem teraz, do ktorej kultúry?:)

4 25.02.2023

kto je zvyknutý na zákruty Murakamiho románov plné surrealistických slepých uličiek, snových odbočiek a časových slučiek, nebude sklamaný ani jeho poviedkami.
ak však budete čakať vypointované krátke príbehy plné životných múdrostí, táto kniha vás sklame.
mňa nie. pre mňa je tento autor ako startpack do ríše iných udalostí.
najlepšie je knihu si prečítať. pre mňa to je lahôdka.

a predsa len dovetok – dosť ma vyrušovalo množstvo preklepov. čo robil zodpovedný redaktor?

3 18.02.2023

toto sa stane, keď v honbe za publicitou pustí sa vydavateľ do všetkého, čo je označené dobre predajnou značkou. lenže ak by sa vedľa Mony Lisy zavesila niektorá z Leonardových skíc, neubralo by to Mone Lise na výnimočnosti a ešte aj tá skica by pútala pozornosť.
žiaľ, tento Steinbeck nie je Steinbeck, akého poznáme. nepochybujem o tom, že knihu napísal a že ju kedysi dávno vydal, ani že v tej búrlivej dobe splnila svoj účel. lenže...
ak by som niečo také napísal dnes ja, nikto mi to nevydá - nemám meno a tá téma, prepáčte, koho zaujímajú komunisti a ich divný boj?
hoci kniha bola podporená v programe startlab (kde som už aj ja podporil veľa iných projektov), hoci ju Barack Obama označil za jedno z najdôležitejších literárnych diel, nedá sa konštatovať inak, len že to nič neznamená.
nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, vychádza mi, že toto je skica, čiže náčrt. sú tu zachytené najdôležitejšie postavy, má to dejovú líniu, dokonca je tu snaha o zachytenie tápania a neistoty ľudí, ktorých nezaujímajú myšlienky boja svetového proletariátu, chcú len svoj kus žvanca, aby ich deti nepomreli od hladu, ale je to celé nejaké rozsypané, nedokončené - alebo nezačaté. O myšiach a ľuďoch má tuším iba okolo 100 strán, ale číta sa na jeden záťah a po dokončení je čitateľ úplne hotový. a pocity a dojmy z tej knihy zostanú v hlave roky, desaťročia. pocity a dojmy z tejto knihy mám už teraz zmiešané a len čo otvorím ďalšiu knihu na tohto Steinbecka zabudnem.

akokoľvek - bolo dobre, že kniha napokon uzrela svetlo sveta. žiaľ, ak ju do ruky vezme čitateľ, ktorý predtým nemal skúsenosť so Steinbeckom, obávam sa, že nielen O myšiach a ľuďoch, ale ani Ovocie hnevu či Rovina Tortilla zostanú pred ním navždy ukryté. rovnako ako Toulky s Charliem alebo Túlavý autobus...
škoda, že k tejto knihe sa nikto nepodujal napísať úvodné či záverečné slová...

2 16.02.2023

ďalšia „vianočná“.
dala mi zabrať, hoci má „iba“ čosi vyše 300 strán. myslím si, že človeku, ktorý nemá minimálne stredoškolský prehľad o vývoji slovenskej literatúry je zbytočné túto knihu brať do ruky.
predovšetkým autor, ktorého brilantné eseje čas od času vysiela rádio Devín, sa vyzná. lebo v tejto knihe je najdôležitejšie nestratiť sa v súvislostiach, stále pamätať húizhú a v ktorom roku a na ktorom mieste sa práve nachádza.
na jednej strane prekvapenie, s akou vervou vyznávali naši „národní buditelia“ slavianofilstvo a osobitne rusofilstvo. nemyslím si, že 19. storočie by bolo práve v znamení ruskej literatúry a všeobecne kultúry, tak, ako v jej znamení nebola žiadna éra predtým, ale ani potom. dnešnými slovami by sa dalo povedať, že naši spisovatelia žili v bubline naplnenej ilúziou.
nemenej závažná je konzervatívna, často až bigotná orientácia na pseudohodnoty, neustále výpady proti Židom, dlhoročné podceňovanie žien, lavírovanie časti vzdelancov na „uhorskej vlne“ napriek tomu, že nikdy nikomu nič dobé nepriniesla. čo sa týka toho ortodoxného vyznávania „pravých hodnôt“ neboli veľké rozdiely medzi katolíkmi a evanjelikmi.
vzťah k „českým zemím“ ako na hojdačke - raz pochvala za pomoc pri vzdelávaní, inokedy obviňovanie z dekadencie a kazenia mravov...
a dosť ma prekvapilo, že starý Hurban, aj jeho syn Vajanský v podstate radikálne určovali, čo je vhodné a čo nehodné oka slovenského čitateľa a proti ich výrokom nebolo odvolania. pricmrndával im pri tom aj Škultéty a niektorí ďalší vzdelanci. v niektorých momentoch ich „aktivity“ pôsobili až reakčne a nemali ďaleko od cenzorov.
perlička - v čase, keď bolo horné Uhorsko mekkou analfabetov, bolo tu 8 knižníc, ktoré mali viac ako 10.000 zväzkov, z toho tri na „ďalekom východe“ - v Pavlovciach nad Uhom, v Bracovciach a v Michalovciach. samozrejme, boli to šľachtické knižnice, lenže šľachta v tom čase veľmi literatúre neholdovala...

prakticky v každej kapitole nájdete množstvo tém na zamyslenie, preto sa kniha nedá prečítať za dva večery (teda, dá, ale asi by to nemalo význam).

dovolím si odcitovať zo záverečnej kapitoly čosi, čo znie ako krédo:

„Knihy dokážu robiť zázraky. Knihy dokážu pretlmočiť príbehy. Len ich treba čítať. Knihy sú cieľom i prostriedkom, priateľom, utešiteľom, nepriateľom i vojakom. Knihy klamú, zavádzajú, tešia, rozveseľujú, poučujú... niet aspektu, ktoréh by knihy asi neboli schopné. Ak sa, pravda, čítajú. Lebo nečítané knihy sú mŕtvym papierom.“ (str. 323)

vybral som si výborný darček a odporúčam ho na preštudovanie.

3 12.02.2023