dominga komentáře u knih

"Věci, které vidíme, jsou tytéž věci, které jsou v nás. Není jiná skutečnosť než ta, kterou máme v sobě."

"Väčšina lidí však miluje, aby přitom sami sebe ztratili."

"To, co chce přijít, bude najednou tady a to, co potřebujeme vědět, se pak dovíme."

2 04.01.2020

Pre niekoho táto knižka nepriniesla žiadne posolstvo, žiadny dej ani hlboké myšlienky, ale to knihy niekedy ani nemusia. Stačí, ak obsahujú aspoň štipku ľudskosti, pravý a nefalšovaný pocit života, nejakú tú hodnovernú a surovú človečinu.
Príbeh starej ženy, čudáčky, samotárky a najmä naj-zábavnejšieho človeka na svete, akého kedy ona sama poznala.

..."Do tanečnej školy som chvíľu chodila ako dvanásťročná...Ja som vždy tancovala sama, polhodinu som bola dievča, polhodinu chlapec."

.."Prepáčte," ozve sa muž, "neviete koľko je hodín?" ...Moje hodinky ležia na povale hneď vedľa školského časopisu z posledného ročníka. "Pol desiatej," prehodím, keď ho míňam. "Dakujem," odvetí. "Ja ďakujem," uzavriem niekoľkosekundovú epizódu. Srdce mi bije ako opreteky,...konverzovala som a informovala verejnosť, cudzí ľudia mi dôverujú, že im poskytnem presný údaj o čase, a s časom sa nežartuje.

...Epsilon ma chytil za ruky a pomohol mi vstať. A tak sme tam stáli a držali sa mokrými palčiakmi. Chcela som mu povedať, ako ho mám rada, no namiesto toho sa dozvedel, že vlani zabili žraloky sedem a hriankovače štrnásť ľudí.

2 20.02.2019

Možno sa náš život bude posudzovať podľa toho, čo sme neurobili....
...podaktoré knihy akoby život rozširovali, obsahovali vety, ktoré sa menili na galaxie....Je príjemné byť sám s nocou a hviezdami. Niečo sa vždy stane. ...zaspala až okolo druhej v noci s búšiacim srdcom, na vine bol život!... Život pravdepodobne nemá dostatok šťastia pre všetkých.....základné prvky poézie: túžba a smútok..

2 28.06.2018

Krásne čítanie, plné šera, odleskov, tepla, útulnosti, skromnosti, vďačnosti, srdečnosti, svetla a tieňov. Srdce mi plesalo celý čas!
..."My lidé z Východu dokážeme v místě kde není zhola nic, vytvořit krásu tím, že mu dodáme stín.... Podle mne krása bez stínu není krásou."
..."my lidé z Východu hledáme uspokojení v prostředí, do něhož jsme byli zasazeni, zdáme se být smíření se svou momentální situací. Když je tma, nic nás nepudí proti ní reptat.."

1 16.03.2022

Kniha z roku 1982 nemohla byť aktuálnejšia. Jedna časť vraví: ..."celý týždeň nesledoval, čo sa deje vo svete. Žiadne rádio a televízor, žiadne noviny a časopisy. Tokio mohlo byť zničené nukleárnou zbraňou, svet mohla zasiahnuť epidémia, alebo Marťania mohli okupovať Austráliu ..." - to znie ako bežný deň roku 2022. Neuveriteľné.

Ale inak, dej knihy je pútavý a každou kapitolou je zaujímavejší až začína byť čudný, hmlistý a trochu sci-fi. Podobný príbeh som zatiaľ nečítala, zrejme ostane visieť v pamäti dlhšie. Najviac som si všimla, že Murakamiho fasciovnala tma a ticho, ktoré malo v jeho knihe asi desiatku podôb. Po dočítaní knihy sa sama cítim ako súčasť príbehu alebo že aj ten môj je akýsi knižný.

1 05.03.2022

Veľmi ma bavilo čítanie si tejto knižky. V podstate sa tam nič dokopy nedialo, len samota muža, ktorý sa snaží napísať knihu (a veľmi mu to nejde - čo mi pripomína naše ľudské ne-snaženie sa o niečo) a pritom sa sem tam zjavuje akási tajomná ženská postava. Na záver si ani človek nemôže byť istý, ako to s ním celé dopadlo.

"Svět putuje po podivných dráhách, a to nejen kolem Slunce."..."Už dávno vím, že domy dokážou truchlit, že dokážou cítit stesk."

1 02.02.2022

Príbehy pacientov z najnevšednejšími "poruchami" týkajúcich sa, ako už názov označuje, lásky. Lásky strastiplnej, zakázanej, nedosiahnuteľnej, chorej, vymyslenej a pod. Ak sa človek dobre začíta, možno v daných prípadoch objaví aj sám seba. Frank Tallis ako klinický psychológ a navyše spisovateľ v jednom, krok za krokom odhaľuje postupy terapie a obnažuje nielen vnútro pacientov, ale tak trochu aj sám seba. Ukazuje spôsob akým uvažuje, ale aj spôsob ako sa možno vieme dostať k ľuďom bližšie. Ako to, čo vyzerá spočiatku zatratené, môže mať veľmi jednoduché riešienie, "len" je podtstané odhaliť koreň pôvodu.

Pre mňa osobne pomerne obohacujúce čítanie. Nielen, že sa človek môže dozvedieť viac z toho ako to asi na terapii vyzerá, ale autor tiež poskytuje viaceré odborné informácie a historické fakty.

Niekoľko úryvkov: "Anita túžila po láske, ibaže milovať znamená žiarliť, a keď je niekto žiarlivý ako ona, sám si v láske bráni."

"Skutočným meradlom pravosti lásky nie je to, ako blízko chceme byť, akí tesne prepojení a splynutí, ale ako ďaleko od seba dokáže stáť, a predsa byť spolu."

"K bezvedomiu máme bližšie, než sa všeobecne pripúšťa. Každú noc zažívame prerušenie svojej existencie počas bezsenného spánku. Okrem toho každý deň zabúdame, takže sa svojim spôsobom plynule rozplývame do ničoty."

"Stoický filozof Epiktéros napísal: Nerozrušujú nás udalosti, ale náš pohľad na ne!"

"Jediní normálni ľudia sú tí, ktorých dobre nepoznáte."

Na záver Frank Tallis skonštatoval, že ho mrzí to, že v škole venovali téme romantickej lásky tak málo času a pritom je tak veľmi dôležitá. Hýbe našimi životmi, ovplyvňuje celý náš svet a predsa je podceňovaná. City majú byt skryté a je hanbou, keď je niekto sklamaný a nešťastný z nevydarenej lásky napriek tomu, že tento pocit pozná takmer každý na tejto Zemi. Téma lásky sa v dnešnej kultúre zľahčuje a naproti tomu by lekár v starovekom Grécko či Ríme vedel povedať viac o nešťastnej láske, než súčasný psychoterapeut.

1 27.09.2019

Musíš se pořád dívat, člověče. Ne dvakrát, ne třikrát. ale bilión a třikrát, a pak znovu, ještě naposled, poněvadž je vždycky ten poslední pohled, kterému to dojde. Jsem zde, byl jsem tam, člověče, kde jsou mé nohy, kde jsou mé ruce?

1 13.02.2017

Niktoré z poviedok som si zapamätala, nezvyčajné príbehy sa v mysli zjavujú aj neskôr, prípadne pripomenú vlastné zážitky, osoby a život.
Iné zo zbierky akoby som ani nevnímala, prečítala a pritom myslela na niečo iné.

29.12.2023

.."Ticho se rodí z prázdnoty a získává hustotu, která vybízí k duchovnímu výkladu." "...ticho ve velkých prostorách je spíše vzdušná pruhlednost, díky níž jsou vjemy jasnejší, otevírá nám neznámý svět nekonečne malých hluku a odhaluje nám spoustu nevýslovných potěšení.... "
"když spolu dva lidé rozmlouvají, je vždy přítomen i někdo třetí - ticho, a toto ticho poslouchá"...
.."v lásce je více ticha než slov...milenci jsou spiklenci, spiklenci ticha. Milenka poslouchá spíše ticho než promluvu. Zdá se, že šeptá:"Mlč, mlč abych slyšela. Je tedy jednoduchší milovat, když se mlčí protože v tichu se láska muže rozšířit až do nejodlehlejší dálavy"...

08.01.2023

V útlej knižočke nájdeme presne 528 úvah, myšlienok a drobných poznámok o živote. Mnohé zasiahnu na pravom mieste a nestrácajú na platnosti ani v súčasnosti. Čítanie na osvieženie svojich každodenných dní.
-Činy lidské jsou jako rýmy, které každý si přispůsobí, jak mu libo-
-Jsou lidé, Kterým sluší chyby, a jsou jiní, kteří znetvoření jsou svými dobrými vlastnostmi-

Výborný kúsok poézie. Škoda, že zrejme posledný, ktorý autorka vydala.
Z knihy ma oslovilo niekoľko poém, či už to boli témy makrokozmu, tak i mikrokozmu. Citlivé, stíšené ale i hlučné závoreň.

Si
rozhranie
otvorená brána
prijímaš vlny
lámu sa
citlivé
na dotyk
keď skončíš
odtiahneš sa
lúče sa skrátia
a zrednú
za horizontom sa
naťahuje
tma

27.11.2021

Výborné!
Najlepšie kniha na čitateľa zapôsobí, ak sa nachádza vo fáze, v akej je alebo bol autor. Keď spolu s ním prežíva (po svojom, so svojim) rovnaké/podobné situácie a "javy".
Vynikajúci jazyk, ktorý presne zameriava a zachytáva to, čo sa len ťažko dá slovami opísať. Situácie, v ktorých sa možno mnohí často nachádzame (nachádzali) a teraz konečne vieme, že v tom nie sme sami. Všetci sme spojení. Sme ako veľký oceán.

Dovolím si vybrať úryvok jedného textu...:

"ach, M., ako nikdy nikto rozplynul si sa do tráum a žánrových pokusov - napíšem (v úsilí o zmenu, takmer ako epigón Veľkého epigóna) vždy niekomu, cez deň, keď je viac než zvyčajne, nevyhnutné písať - no môže povedané platiť iba spolovice? mám vypustiť gýč, prenechať ho neskorším textom? dialógom v čase, keď (verím, viem, že) pôjde o menej?"....

08.03.2021

Neuveriteľne dojemné, nežné, plné lásky, túžby nádeje, sklamaní a radosti.

Prostredníctvom trávy

Myšlienky na teba rastú
ako letná tráva, len čo ju skosia,
znova divo vyšľahne.

28.10.2020

Borges prináša v knihe Alef niekoľko rozličných príbehov/ poviedok, ktoré vznikali postupne. Niektoré z nich sa čítajú ťažšie, sú menej zrozumiteľné, obsahujú mená, ktoré s ťažkostťami prečítame, no príbehy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť tak vzdialené sú blízke našim dušiam. Vďaka jeho textom som mohla cestovať na miesta, o ktorých som ani netušila, že niekedy navštívim (čo je v čase karantény viac ako vítané). Stala som sa niekoľkými osobami, prežívala odlišné osudy, poučila som sa predošlými skúsenosťami a tie isté chyby som urobila zas a znova. V textoch hovorí veľa o samote, o nezažitom, odoprenom, o vášnivom i aketickom živote. O príčinach, konaní a následkoch a o tom, že všetko sa uzatvára v jednom cykle / bode a výsledok je iba ozvenou predchádzajúcich činov.

Niekoľko úryvkov: "Nešťastie pramení zo straty raja."
"..v jazyku boha každé slovo iste vypovedá o nekonečnej reťazi súvislostí, nie implicitne, nie explicitne, a nie postupne, ale naraz."
"..človek je len tieňom sna.."
"Človek sa postupne stáva tým, čím ho poznačí osud; v konečnom dôsledku je iba súhrnom okolností, v akých žije."
"Kto uvidel vesmír a ohnivé plány vesmíru, nemôže myslieť na človeka, jeho triviálne radosti a trápenia, hoci by tým človekom bol on sám. Tým človekom bol kedysi, teraz už na ňom nezáleží. Teraz nie je nikým..."

24.04.2020

Príbehy "bláznivých ženských" so zvláštnymi úchylkami a sexuálnymi túžbami. Človek si povie, že je vlastne úplne v poriadku, dokonca možno nudný :D.
Každopádne, každá poviedka bola úplne iná a vyvolávala silné emócie, či už to bol strach, odpor alebo pobavenie.

02.04.2020

Knižka od Juraja Kováčika ma ihneď po prečítaní prvých pár strán chytila. Čitateľ prechádza príbehom ako nôž maslom, veľmi rýchlo a plynule to odsýpa. Vyhnem sa spojlerom a nebudem prezrádzať podstatné detaily, ale pravdou je, že jej dej je podmanivý. Nájdu sa v ňom či už milovníci fyziky a vesmíru tak i romantické duše so zlomeným srdcom. Je to príbeh o nádeji, túžbe a večnom hľadaní a presúvaní sa. Je jedno koľko svetov človek prejde, ak nie je raz spokojný s tým, čo sa stalo v tom predchádzajúcom, stane sa mu to opäť a znova a znova ako večný a nezastaviteľný cyklus a nedá sa s to zmeniť ani zastaviť.
Ako som už napísala, kniha je o nádeji a tú som ako čitateľ nabrala. S príbehom som sa stotožnila úplne a tak ma niektoré pasáže takpovediac položili na lopatky s tou neuveriteľnou silou a podobnosťou môjho vlastného príbehu.
Vrele odporúčam!

Pár úryvkov z knihy:

"Slobodná vôľa je ilúzia. Všetko, čo urobíme, je iba nevyhnutnou výslednicou toho, čo sme už urobili, čo sa nám už stalo."

"Muži sú ako deti a našou najväčšou slabosťou je súcit, ktorý k nim cítime."

"Nádej je to, čo nás robí zúfalými."

"Treba hovoriť. Je ľahšie zniesť pravdu, keď je schovaná v množstve slov, ako keď vám ju niekto povie v holých vetách. Treba ju zriediť, ako príliš ostrý alkohol, ktorý by vám vypálil dieru do krku."

27.11.2019

Drobná knižka tak akurát "na hlt" do vlaku alebo do parku. Prostredie Florencie 19. storočia bez turistov, atmosféra v kruhoch umeleckých a románová zápletka jednej ženy a skupiny mužov, ktorá však končí pre všetkých skôr nešťastne ako šťastne. Čosi ako letný sen, ktorý sa rýchlo vyparí, ale v mysliach hlavných aktérov ostane ešte po zvyšok života.
Autor šikovne vložil do textu na svoju dobu revoltujúce a nadčasové myšlienky feminizmu zaobalené do úctivého jazyka tohto dielka.

A na záver bonus v podobe krásne vykonštruovanej vetičky:
"Chvejúcou rukou podňal som poloobnaženú rúčku a vpil sa do vonného zápästia vrúcnym, plným úcty poľúbením" ...

Je obdivuhodné, ako dokázal autor na tak málo stranách (v priemere 3 strany každá poviedka) vyčarovať tak zvláštnu atmosféru, vtiahnuť do deja a podmaniť si čitateľa. To sa len tak často nevidí. Navyše, ak spisovateľ dokáže vo vás vyvolať dojem, že počujete zvuky, cítite vône a vidíte to, čo vidí on...to už je naozaj neuveriteľný dar. Knihe dávam 4 hviezdičky, nie z toho dôvodu, že by som "odpadla" z jednotlivých príbehov. Nie, tie boli skôr zvláštne, vždy skončili akoby odseknuté, bez záveru, nechali čitateľa v tajuplnej atmosfére, bez odpovedí a skôr s viacerými otázkami. V jednotlivých príbehoch bol hlavným hrdinom muž, samotár. Pár krát sa mi zdalo, že čítam tú istú poviedku, ako pred pár stránkami..námety sú podobné....ale dôvod k tomuto vysokému hodnoteniu bol už spomenutý - ľudské zmysly. Nestáva sa často aby kniha zapojila (najmä za tak krátky čas) viacero než len 2 zmysly a dokázala tak silno upútať, až človek ostane chvíľu sedieť ako v tranze a rozmýšľať, čo sa to vlastne stalo?


Pridávam pár úryvkov:
...Zářicí slunce a modré nebe nade mnou. Stébla trávy kolem průtěného košíku šuměla v teplém větru. ...Zavřel jsem oči a hned je zase otevřel a uviděl jakési skvrny nebo spíš průsvitné spirály, které se vinuly po nebi a přesouvaly se podle toho, jak jsem pohyboval očima. Bavilo mě dívat se na ňe. Braly na sebe různe podoby a samy od seba se otáčely. ... Znovu uslyším lehký šelest stébel trávy kolem košíku, jediné trávy, která se nebude sekat. Smí tady zůstat stát, sklánet se nad košíkem a šeptat. Šumí úplne stejně jako rákosí.

....Díval se, jak se paprsky slunečního světla třpytí v čůrcích vody...


...Setmělo se, ma hory sedly chomáče mlhy....a nebylo slyšet nic kromě neustálého šumění řeky...

...vzduch měl takový ten hebký nádech, co se vždycky hlásí na sklonku léta.....Pohlédl jsem dolů k hladině, ale spatřil jsem jen stíny v tůnce pod lávkou......Soumrakem se nesla vůne pokosených luk....

...Při pohledu na pruhy třpitivých krystálů v kameni se mi v mysli cosi dělo. Možní mi připomínaly záblesky myšlenek v jinak neustálem šeru vědomí...

20.03.2019

Počas čítania tohto príbehu sa mi niekoľkokrát pripomenul štýl písania Jóna Kalmana Stefanssona - prirodzene, je to tiež islanďan ako Gudmundsson. Neviem či to tkvie vo vrodenej mystickosti ľudí tohto národa, alebo či sa len Jón inšpiroval Einarom... V každom prípade, dej sa mi zdal spočiatku veľmi nesúvislí, jednoducho preskakoval z jednej doby do druhej a mňa až zamrazilo pri opise niektorých z chovaní/reakcií hlavnej osoby. Bolo to melancholické, bolo to islandské, cítila som chuť "koralky", obávala som sa i dúfala v svetlejšie závery.

22.12.2018