Corso komentáře u knih

Mam rad rano ostat v posteli, uvarit si kavu a zobrat knihu ktora sa da na jedno polezanie precitat. Kresleny humor je taka idealna volba. Tuto knihu som si prihodil v nejakom antiku len tak, nech neberiem len dve knihy. Bartakove kresby si pamatam este z Dikobrazu, kde ma zvlast neoslovovali, lebo boli oproti inym autorom take... zdali sa doslova sterilne, strojove, humor v nich pre dieta mojho veku takmer nepostrehnutelny. Kresba Miru Bartaka je vynimocna. Nezamenitelna. Rovne linie podla pravitka, ciste linie postav, farebne vyplne dokonale a ohranicene, malokedy sa pusti do zdobenia. A humor v nich sofistikovanejsi, alegorickejsi, metaforickejsi, ale napadity. Mnohokrat si poviete, boze toto je fakt napad. Postavy su take priam androidovske a aj tak pozami a situaciou dokaze vyjadrit myslienky. Doslova bez tvari a mimiky.
Kniha obsahuje aj sedem minirozpravok ktore su vtipne a plne napadov., Take uvody k temam, zabavne rozpravanie o rozpravani rozpravok dcerke. (zasmodrchana stylizacia co?) Nepochybujem ze Bartak by bol aj skvely spisovatel. detskej literatury alebo odlahcenej humornej.

Za mna prekvapivo krasne stravena nedelna hodina v posteli.

25 20.08.2023

Autori ako M.W.Craven, Ch. Carter, A, Mayne sa nam snazia predlozit brutalnych seriovych vrahov ako na beziacom pase. Ale su taki, no.. vykonstruovani, teatralni, premakani, sofistikovani sadisti psychopati, ze im to proste nezeriem a len si citanie uzijem ako hadanku. A DD zobral Ondreja Rigu, skutocne monstrum z masa a kosti a spermii, a napisal ako to bolo :) Tak si to aspon predstavujem....

Kniha vypocuta ako audio, Jozefom Vajdom, teraz je na trhu druha verzia, nacitana Martinom Mnahoncakom. Zbytocne pisat tisici koment o tom ako skvele DD pise. Pribeh sa odohrava na prelome starych a novych cias, prichadzaju nove metody, a do toho pride absolutne primitivny vrah ktory ani za sebou nezamaskuva stopy, proste ako by len pudovo vedel, co ma robit aby ho nechytili a aby naplnil svoje potreby. Krauz uz nie je uplny elev, ale predsa len este dostatocne zelenac. A Dominik nas vtahuje v niektorych pasazach doslova do mysli vraha. Prave ta surovost opisov, detailov, pokus vcitit sa do pocitov vraha, a vedomie ze je to napisane podla skutocnosti, (samozrejme vsadene do imaginarneho sveta a literarne spracovanych postav), vo mne vyvolaval miestami fyzicku nevolnost. Tvrdim ze ide o najvyssi level medzi Danovkami. Vsetky su skvele, prve su take rozpisovacie hladacie, neskorsie uz vysoky nadstandard krimi literatury, a krivka kvality nepolavuje a nekolise. A aj tak sa medzi nimi najdu take.... bomboniky, klenoty, high-tier, ikony. Bestia je jedna z tych peciek. Drsne, poctive, realisticke, nehrajuce sa na seversku ci aku krimi, nase novodobe literarne rodinne striebro.

37 15.08.2023

Sice pohladom mladeho lekara, ale je to o zivote namornickom, o zivote na nakladnej lodi, o plavbe, namornikoch, ich povahe, zvyklostiach, starostiach i radostiach. Takze trosku Gordnov krok bokom. :) Ale je to trefne vtipne oddychove, take... na dovolenku do ruksaku.
Postavicky a vobec, cela posadka LOTOSu je fajn, hoci spektrum diagnoz maju znacne obmedzene na zaludocne problemy, rezne poranenia, delirium tremens a nejake tie pohlavne choroby z bordelov :)

26 14.08.2023

Doktor Peters (autorovo alterego) a jeho posobenie ako sekundar v zacviku v beznej americkej nemocnici... v tomto pripade sice na Havaji, ale so vsetkymi detailami nemocnicnej masinerie.
Prva kniha Robina Cooka, neskor snad najslavnejsieho autora thrillerov z lekarskeho prostredia, aspon teda u nas. Jedna sa o nie cisto fiktivnu beletriu, skor o akesi spomienky a v podstate ukazkove vybrate reportazne styri dni z prveho roku lekara juniora. Styri dni na roznych oddeleniach a v casovych odstupoch. A je to napisane vyborne, putavo, ze by clovek povedal, ze uz tu sa prejavuje vypisany zrely autor.
Po uvode som musel siahnut po inej podobnej knihe, reku ci nahodou necitam Intern-a od Doktora X. Fakt je to takmer uplne rovnako koncipovana kniha. Inak Intern je jedna z najlepsich knih ake som cital, minimalne teda snad najlepsia z lekarskeho prostredia, a to svojou priamostou, drsnostou, otvorenostou ide este dalej ako Cook. Obe knihy nie su pribehy, su zaznamy kazdodenneho zivota mladych doktorov v zacviku. Intern sa odohrava samozrejme ak sa nemylim, takych 15-20 rokov skor ako Cookov Stazista, pricom Stazista reflektuje nejaky pociatok sedemdesiatych rokov... neviem to potvrdit, lekarske zariadenia a postupy mi pridu morbidne vzdy, uz len zo zavadzania kanyly ma dost mrazi po chrbte. A obcas sa tu spominaju nejake pesnicky, ktore sice s prelozenymi nazvami ale pridu mi ako zname hity z obdobia deti kvetov a vojny vo Vietname.
Taka Koma, Virus, Infekcia, su urcite znamejsie Cookove knihy, a urcite take... jeho "klasiky". Rok Interna sa vymyka z bibliografie. Neskor pisal aj akesi pokusy o sci-fi, historicku fikciu...ale k drsnemu realnemu pohladu na pracu doktora, totalny stres, ucenie sa za pochodu, nespavost, vecne sluzby, rozpad sukromia, permanentny strach zo zlyhania a z neznameho, dost podrobne zobrazenia beznych pacientov, uz neskor zastieral fokus na beletristicky pribeh. Hoci, treba poznamenat, ze drobnych pribehov je tu vela vela. A tym padom ani nemate sancu zacat sa nudit.
Toto bola prvotina, casom sa z Cooka stal autor, bestsellerov. Kniha to urcite nie je pre kazdeho, minimalne citatelia s nabehom k hypochondrii by sa jej mali radsej vyhnut, a to nepisem ako vtip. Po takejto knihe aj palenie zahy budete vnimat s podozrenim. Netreba si to tak brat, treba to citat s odstupom a uzit si to.

27 03.08.2023

Z antikvariatu vydanie 1949. Potesil ma archaicky sloh, slova, napodiv bude vo mne kus cecha lebo.. lebo tu kulturu clovek cez knihy, preklady, filmy a televiziu dostaval do krvi dennodenne... a lebo mi citat taketo veci nerobi najmensi problem. Ba priam si to viem uzit. Aj ked, maloco mi prislo svojim nametom alebo situaciou vtipne. A v prvom rade som to kupoval ako humornu knihu na chvile oddychu. Holt ina doba, iny humor. Ine veci boli ludom vtipne. Pripadne ine veci sa satiricky slahali. Takze kniha je skor taka citanka aj s celkom dostacujucim poznamkovym aparatom na konci o autoroch, o ktorych aspon polovici z nich som nikdy nepocul. Nieco som teda cital s hlbokym zaujatim, nieco som len tak odpolky preletel, ked uz som videl aka ta poviedka je a aky ma nadych.
Zaujimalo by ma, ci sa niekedy dozijem aj Zatvy slovenskeho humoru :) Par tipov by som mal.

25 01.08.2023

Uz len mix patetickych dialogov o priatelstve a vine, prekladane nezvladnutymi akcnymi scenami a nasilu este radoby prekvapeniami. Arciboss necakane vstane z mrtvych silnejsi ako predtym, Kostej Nezniciteny prd proti tomu, aby za chvilu doslova sam od seba skapal, len za akehosi zase moralistickeho monologu vedlajsej postavicky... ktora sa samozrejme ukazala ako klucova pre cele univerzum. Cele zle. Byt toto na zaciatky, usetrim si kopy euracov ale co uz ked to doteraz mam komplet, musim kupit aj dalsi diel. Potom to asi komplet predam za zvyhodnenu cenu. Toto je uz velke sklamanie.

22 31.07.2023

Prilis nadsenia vo mne nezanechalo. Nie zeby som bol namlsany kvalitnou fantastikou v poslednom case. Nie. Tesil som sa na Zepelina ako na dost chvalenu zbierku a preto asi dost sklamanie. Neff pisat vie, a vie aj putavo, ale nie kazda poviedka ma proste uz nametom ci spracovanim zaujala. Teda, viacmenej, skoro ziadna.

Ano, jsem robot ..3/5
Vladni tramvaj ...2/5 (taka mikropovidka skor do Dikobrazu)
Hlubina ...4/5 (Podzemie a jeho prieskum ma istym sposobom vzdy fascinovalo, tu by som uvital rozsirenie kludne do romanu)
Poselstvi pro Agla Mathona ...3/5 zaujimave postapo alchymisticko ezotericko akademicko spionazne cosi, na zaver som sa uz dost stracal kto na koho co hral :)
Nastin............... 2/5 Mily napad reinterpretovania literarnej relikvie v buducnosti ale zas, nic moc
Lov na krysu ...3/5 Navrat na Mesiac, eroticky jemne lechtive androidovske akcne dobrodruzo
Mysterium tmy ... 2/5 Podivne zvratene dielko. Napodiv najkontroverznejsie. Vyliahnuty fetus, rozmysla a vnima a koncipuje myslienky ako stary akademik, obdivujuci pubicke ochlpenie mrtvej matky, proste hororova jednohubka zaodeta do alegorickych obrazov?
Brana c.13 ...2/5 cestovanie v priestore, prelomenie fyzikalnych barier vesmiru, zakladny kamen kazdej zbierky sci-fi poviedok. Lenze dej je o zachrane kolegu v renesancnej dobe ci co...nedocitane.
Zepelin na Mesici ...3/5 tu som cakal akesi vyvrcholenie zbierky, ktore sa ale nedostavilo. Alkoholik snilek a co sa stane ked sa jeho sna chyti masineria publicity, tragicky zaver a viacvyznamovy. Zasa pocit citataelsky ze si zasluzilo viac priestoru a rozvinut ten az verneovsky namet.

Celkovo Neffova zbierka plava v rovnakych vodach ako napr. Souckov Hippokratuv slib, ale bez Souckovskej hravosti, vtipu, nadsazky, a este raz zdoraznim... lahkosti a hravosti. Ani Neff sa neberie vazne, lenze dialogy, situacie, pribehy, vo mne proste nezanechavaju obrazy. V kazdom texte mi nieco "jemne skripalo". Celkovy dojem po docitani, vcelku klasicke standardne namety.

22 23.07.2023

Po 4 dieloch.... poznatky :) Obete su casto sikanovane, je jasne ze v Japonsku je najvacsi zlocin utok na uctu a integritu cloveka. Ponizovanie, tyranie, je tu ukazovane tak jasne ze si uvedomite ze s niecim podobnym ste sa museli stretnut aj vy. Ci uz sami ci uz sprostredkovane zo svojho okolia ci obrazoviek.
Zaujimavy je fakt ze utocnikmi a pachatelmi su dost casto novinari, i-utuberi, televizne celebrity, studenti. Osoby v podstate vyuzivajuce a parazitujuce na nestasti druhych, pripadne sami sikanujuci len tak pre potechu. Bez akehokolvek sucitu a empatie. Arogantne osoby.
Vcelku tato seria je poucna manga skusenost. Ze to pod plastikom vyhypovanej brutality moze mat aj socialne vypovednu hodnotu. A mozno za tym nieco viac hladam len ja. Urcita katarzia vzdy zo zaverecnej spravodlivej odplaty a trestu v kazdej epizode je len odhalenie ze v kazdom z nas je talent na mucenie a zabijanie.
Citanie mangy je zaujimava skusenost. Ono sa to cita rychlo, (bacha na dlhe serie), Brutal ma v podstate v kazdom zvazku dve ucelene ukoncene epizody, vyhoda oproti inym seriam. A dokaze vam zdelit svoje posolstvo ovela razantnejsie ako trebars ak citate niekolko dni az tyzdnov nejaku "ozajstnu knihu".

24 20.07.2023

Velmi by tejto serii bolo pomohlo, keby sa autori viac zaoberali scenarom. V zmysle (vid. Dexter), keby aj detektiv Dan bol obcas v ohrozeni odhalenia. Takto su to epizody o hnusnych ludskych vlastnostiach, (sikana a psychotryznenie je tu zatial najcastejsi hriech) vyustia do akejsi spravodlivej pomsty. Lenze je to prilis "easy".
Takzee... zhrnme si to, zatial vcelku slusna manga, co slubovala reklama do pismenka naplna, tzn. davky hnusu odporu zvratenosti a brutality. No a dozviete sa, v com je vyhoda suloze so zenskou co ma prave menzes, a trebars take veci ze preco je dobre mat doma kvalitnu velku pec. No nekup to, a za tu cenu... pravdepodobne nema az take predaje a uz sa objavuje v zlavovych akciach cela seria. Doteraz 4 diely. Skoda... kupovat teraz mohol som usetrit na nejaky langos alebo cukrovu vatu. Problem je ze uz teraz sa tesim na pokracko a kupim ho hned ako sa objavi. Blbec :)

25 19.07.2023

Neprislo mi to ani vtipne, ani ako parodia a vysmech armadneho cirkusu, ani ako vesmirne dobrodruzstvo to az tak nefunguje. Dokonca Bill je trosku oproti jednotke upozadeny, V podstate si to tie tri ani nezasluzi. Ale literarny zazitok este viac podkopava nekvalita prekladu, forma tretotriednej brozurky, ktora je pre to obdobie a Classic And znama. Navyse citatel v tom case musel pretrpiet poprehadzovane poradie knih, ja si to teraz davam zaradom ako to bolo pisane, Classic to vypustil az ako stvrtu knihu. Texty su obcas natlacene nahusto ze normalne kontrastuju odstavce. Proste musite sa spratat do 160 stran textu silou mocou. Modravo sedy recyklovany papier krasne vyzdvyhuje pulp-scifi-feeling. Zaujimave vsak je ze obcas je to naozaj putavo napisane, niektore casti. Ale ako vidite, to ze som sa pocas citania zaoberal takymi kravinami ako kvalita papiera, svedci o tom ze hitparada to teda nebola.

Pre mna su vsak tieto knizky symbolom porevolucnej doby. Vydavatelstva ako Laser, Classic, Trifid, AF167 boli ako zjavenie. Znak ze sa naozaj "zozapadnieva". Vydavatelstva ktore prinasali portfolia zvucnych mien a doslova si kradli autorov, a sypali to na trh. Vyhradne len fantastiku. Bolo toho zrazu tolko, ze cudujsasvete, male okresne mestecko ako Zvolen sme mali specializovane knihkupectvo len na fantastiku a ezoteriku! (Samozrejme neprezilo ani dva roky.) Dovtedy sa na fantastiku cakalo len od zabehnutych velkych vydavatelov ktori to zaradovali skor len do okrajovych edicii zamiesane s detektivkami. A len zname mena. Akurat ze tie knihy Asimova, Clarka,Lema a Strugackych potom boli rozchytane okamzite. Holt kazda doba mala to svoje. Za komancov Asimova a schodze o schvalovani a nezavadnosti literarneho diela a ideovej nezavadnosti autora.
Porevolucne devatdesiatky zasa zivelnu zaplavu zle prelozenych, nekvalitne lacno natlacenych scifi, fantasy, horor podlznosti. Zrazu mohla mat fantastika svoje vlastne police v knihkupectve, a citatel prazdnu penazenku ale kazdy tyzden kapsu plnu knih.

25 18.07.2023

Harry Harrison bol zabavny chlapik. Nemal ambicie pisat vysoku sci-fi, skor zabavnu. Recept mal jednoduchy, vytvorit hlavnu postavu dost zaujimavu na to aby ju mohol pretiahnut nejakymi tymi dobrodruzstvami. Podobne ako Burroughs, R.E.Howard, nakoniec aj taky A.C. Doyle. Tak nejak vznikli Bill a trebars aj Ocelova krysa di Grizz a dinAlt.
Ucelom je pobavit. Prva kniha sa sklada z troch no... vacsich poviedok, pripadne mininoviel. Prva je akymsi zosmiesnovanim vojenskej masinerie, taka mala hlavicka 22... druha pripomina objavovanie blaznivej planety ala Douglas Adams, a tretia propomenie podla mna najlepsiu seriu HH, jeho Planety smrti, zakoncene je to nakoniec takym malym depresivno sarkastickym uzavretim kruhu. Proste prijemna 200 strankova oddychovka na vikend, pobavi, nestihne zacat nudit, a hrr k dalsej knihe. Podarilo sa mi v jednom antiku kupit komplet balik Billa, takze to bude ako sledovat serial. :)

26 08.07.2023

Pokracovanie serie ale presun do ineho zanru. Od krimi loveni seriovych vrahov k spionazno-vojensko-paseracko-tajnosluzobnej thrilleroviny. Ved to aj autor v doslove vysvetluje, ze tento pribeh v podstate mal vymysleny pre inu seriu. A citlivejsi citatel co da knihy v kratkom case to vyciti. Washington je v Mrtvej zone doslova obklopeny zenami, az sa zdalo najvacsim problemom Cravena vymysliet pre neho nejaku cinnost a cim by posuval vysetrovanie dopredu on, miesto genialnej Tilly a agentiek MI5 a FBI. Nastastie ma vojensku minulost a to sa teraz hodi a mu pomaha odhalit par detailov. Ale stale je to putavo svizne napisane, knihu doslova mozete zhltnut. Trosku na smiech mi prisli doslova na konci kazdej kapitoly dalsie a dalsie "cliffhangery". Pri osemdesiatom zakonceni stylom "A vtedy to uvidel." "A toto bol len zaciatok." "A vtom Poeovi vsetko zapadlo do seba." som si uz len urobil dalsiu ciarku. :) Craven taketo barlicky nepotrebuje, fakt vidno iny... jednoduchsi styl vedenia rozpravania pribehu. Ale stale je to za poctive 4/5.
Ozaj, a bacha na darovane kabliky.

30 03.07.2023

Recesistická recenzia, alebo... Vytvorili Miler a Petiška nechtiac ci náročky tak zložité alegorické dielo?

Tak za prvé, knižka je na námet animovaného filmu, takže doporučujem zahliadnuť aj ten, aby to malo na vašu psychiku ten správny dopad. Radšej raz vidieť, všakže?, ako dva krát čítať, že? Povodne dielko sa radi do kategórie krátkeho animovaného filmu, a stal u zrodu ikonickej, legendárnej, deťmi už snáď štyroch generácii milovanej serie.
Za druhé, čo mňa viedlo k napísaniu tohto komentu? No že som to znova zhliadol a uvedomil som si niekoľko veci. Ide totiž o viacvrstevné dielo ktoré si v ničom nezaostáva ani za takými kusmi ako sú napr. Kafkove depresivno beznádejne romány.
Príbeh je v aj primitívne jednoduchý, ale to je len povrchne hodnotenie. Krtko je milučká postavička ktorá svojim sympatickým vzhľadom si hneď získa diváka, u nás postihnutých literatúrou, aj čitateľa. Tu je to vo forme leporela, pripadne len niekoľkostránkovej detskej knihy, takže kto chodí do kníhkupectva na knihy s písmenami, ako detektívky, romantické alebo hororové romány, krásnu literatúru, môže mat až pocit hanby ak siahne niekde na krtka.
Motívom je, že krtko ma príliš veľa veci, a nemá ich ako prenášať, padajú mu, a toto autorom stačilo aby rozbehli hon za nohavičkami. Krtka teda, keď sa to tak vezme do hĺbky, vedu mamonárske a majetnícke dôvody. Nedokáže sa rozlúčiť ani s jednou vecou čo nájde. Možno by sa to dalo brat aj ako skryty obraz mentálnej poruchy, každopádne takých je nás na svete veľa a je to bežne správanie ci u zvierat, ci u ľudí. Vid škrečok, starý chlap s krabicami šraubičiek a klincov, majitelia preplnených bytov sajrajtom, zberatelia akéhokoľvek druhu. Takže krtkovi stále niečo padá, zasa to dvíha, padne mu niečo iné, ...sala z toho frustrácia už od počiatku, hoci schovaná za grotesku. A tak sa rozhodne že potrebuje kalhotky, a to nie obyčajné, ale samozrejme s kapsama. A znova, uvedomil som si akúsi vzdialenú spojitosť s biblickou nahotou a potrebou zaodieť sa. Tu ale zachádzam na príliš tenký lad, keďže ako píšem vyššie, krtka vedie vyslovene prakticky dôvod.
A tak zájde za myškou, ta mu poradí že si ma zohnať kalhotky. Ide o akési montérky, hoci kludne tam Miler mohol dát nejaký batôžtek, ruksak, to by bolo oveľa praktickejšie. Lenže krtko zatúži po modrých montérkach. Tu už to zaváňa určitou ideologickou agitkou, pretože v čase vzniku diela sa robotnícky stav plánovane a cielene adoroval, budovateľské hnutie a snaženie zapĺňalo obrazovky prvých televízorov, rozhlasové spravodajstva a cele hektáre novinových strán. A tak snáď sa predobrazom nohavičiek, ktoré krtko potrebuje stali montérky. A snáď aj preto, aby si pracujúci uvedomili koľko námahy je so zaobstarávaním ich bezpečnostného pracovného odevu.. Vravím, mohlo to byt niečo iné, alebo nohavice mohli mat farbu hnedú, zlatu, červenú... no... červena by asi neprešla.
Každopádne začína pút od zvieratka k zvieratku, lebo krtko zisťuje že kalhotky to nie je len tak. Luskneš prstom a máš ich. Nie nie, treba, latku, kto ti ju utká? Mravčeky. Beží za nimi. No dobre ale potrebujeme nite z ktorých utkáme latku. A kto to nastrihá? A ušije? A skade ľan? Čo z ľanom. Natrhať, namočiť, nasekať, načesať, vybieliť, upriasť nite, nafarbiť ja neviem čo všetko som zabudol spomenúť. Proste teraz už je to ta pravá vypráva plna beznádeje, ďalších zavretých dverí, Kafkovské peklo ktoré ste nútení spolu s hlavnou postavou prejsť. Obiehame teda mravčeky, bociana, žabku, raka, každý niečo sľúbi, keď mu niekto iný dodá niečo iné predtým. Bola by to sranda, keby to nebola taká depresia. Akurát že takto sa nenapadne deťom predložil napríklad cely technologicky postup výroby motoriek.
Inak, myslím že toto bol prvý krtkov príbeh, dnes by sme to nazvali pilot. Je dlhší ako neskoršie epizódy, možno sa ani nerátalo so sériou. A chvála bohu, že Milera nenapadlo pokračovať v tomto duchu a ďalšiu epizódu nenechal krtka napríklad zháňať povolenie na prestavbu domčeka krtinca alebo chodiť po doktoroch s nejakou chorobou alebo zraneným kamarátom. Toľko rozumu zase tvorca mal, aby ďalšie pokračovania boli skôr hravé, veselé. Krtko síce neskôr takmer stratil vyjadrovacie schopnosti, ale v nohavičkách je ešte utekaný, čo je potrebne pre samotný dej. S "juu, jojojo, hele" by vybavil prd a nie nohavice.
Je to depresívne, absolvovať s nim celu tu štrapáciu. Mate pocit že to nebude mat konca kraja, ako keby ste behali po chodbách s nekonečným radom dverí. Úplne fantastické však je, že mu každý samozrejme nakoniec vyhovie, a keď príde k tomu bodu, že sa veci postupne začnú riešiť a výrobný proces započne, čitateľ aj divák ma prvý raz pocit až katarzie. Krtko vyhráva nad systémom. Usilovnosťou, nohami, diplomaciou, sympatiou, konexiami, ako sa len da.
A na konci sú gatky hotové. A ja som hotový tiež. A vy by ste boli hotoví rovnako. To uspokojenie, keď príbeh zdarne skonči je neskutočný, lebo vás už ku koncu prepadáva nuda zmiešaná s radosťou z každého ďalšieho ukončeného stupňa, levelu, nazvite si to ako chcete. Je to taká dosť klasická schéma utrpenia a hľadania. Podobne ako keď sa dusila v inom príbehu sliepočka a kohútik sa ju snažil všemožne zachrániť. (Z toho príbehu som tiež ako diéta mal poriadne mory.)
Zhrnieme to asi tak, že Krtko a nohavičky, v originál myslím Jak krtej ké kalhotkám prišel, je príbeh o mamonárstve, priateľstve, beznádeji, nekonečnom kolobehu skrytej byrokracie, výhovorkách, je to zároveň poučné, vysvetľuje to deťom vznik takej bežnej veci, ako kus odevu.
A krtkovi to naštartovalo úspešnú kariéru.

Akoze uprimne? Mal som to nakreslene pred sebou, ze by to mohol snad pochopit aj debil ako ja. Ale z tej kresby som sa v deji uplne stracal. Nechcem spojlerovat ale dojde v tejto casti k "velkolepemu" suboju. A rozfazovat suboj aby z toho nieco bolo je ocividne nad sily Sirai-a. A navyse mu uz nezeriem to radoby premyslene scenaristicke peklo kde postavy maju kazdy krok prespekulovany a akoze premysleny na devat tahov dopredu. Pretoze som si to u Zeme-Nezeme vsimol uz viac krat. Odhliadnuc od toho ze som 16-tku cital uz asi pred stvrtrokom, a prd si pamatam. Uplne sa mi tato seria rozbila. Kolko to ma mat casti? Ocenujem detailisticku kresbu, a niektore velkolepe momenty pekne zachytene, ze by sa vynimali aj na velkom formate.

20 19.06.2023

Toto bola parada, ostatne ako vzdy u DD. Skvely navrat do starych casov, hned nie jeden ale niekolko pripadov. A v podani Mariana Geisberga, ktory uz tak nejak patri k pociatkom tejto serie skvele pocuvanie. Danovky pocuvam. A uz sa ani nechystam ich citat. V mojej "audioteke" kraluje Maigret. Potom Sherlock. A hned za nimi Edko Burger a mordparta z Nasho mesta. Joo, boli to zaujimave casy, Havel pustil do ulic kriminalnikov, ze akoze vysporiadame sa so starym nespravodlivym zriadenim, a do toho si este aj zvykaj byvalych sudruhov volat zrazu pan. Ale vrazda je furt len vrazda, a motiv je bud laska, prachy alebo nenavist. Take jednoduche to je a Dan dokaze z toho vykresat skvele texty.

40 19.06.2023

Chvilami som sa stracal v sledovani deja. Zvlastny sposob stylizacie ma nutil premyslat ci este stale sledujem tu jednu scenu ci kam sa to presunulo? :) A teraz nemyslim len premeny osoby rozpravaca. Nemal som papierovu knihu ale ebook, tak neviem ci sa nejak nepospajali odstavcove delenia.
Inak pribeh taky celkom prijemny mladeznicky. Spisovatelke sa darilo zachytit ten detsky pohlad na svet, socialne vrstvenie v skole, v triede, navyse tam ako tmava vrstva presakuje minulost rodicov, veznenie v koncentracnom tabore, prenasledovanie. Celkovo take rozporuplne nalady po docitani.

25 11.06.2023

Tragicka smrt Diany ano...ale aj tragicke pokracovanie uz nudnej serie. Bohuzial sklamanie. Ach jo, stvrty krat pocuvat ten isty uvod, tie iste charakteristiky postav, telenovela jak vysita.

20 11.06.2023

Spravne prekombinovane, ako sa na moderny krimi thriller patri. Po podla mna slabsej "kucharskej" dvojke, znova zdoraznujem... podla mna... putavejsi pribeh. Motiv hlavneho pachatela, (snad neprezradzam vela, bude ich viac, a viac, a viac), sa mi videl trosku prehnany...ale pochopitelny a ja som pristupil na hru a uzil si knihu. A teda ozaj by som od temneho krimi necakal obcas vtipne bonmoty, ktore som si aj na papierik vypisal, ake boli dobre.
Takze, mile deti, bacha na zlte bodky a zanedlho pri 4. Poeovi dovidenia.

33 09.06.2023

Za vsetkym je taky... az IndyJonesovsky hon za pokladom. (ale naozaj tak v pozadi) A jeden prilis zanieteny vysetrovatel. Dan prekrocil hranicu zanru, ukrocil mierne bokom, a rozvinul aj vedlajsiu linku tajomeho pokladu.

Pridanou hodnotou detektivok Dominika Dana je kronika nasej nedavnej historie. Takze zakonite nakoniec doslo aj na taky fenomen, akym je symbioza katolickej cirkvi s prakticky kazdym politickym rezimom. V cervenom kapitanovi konkretne s tajnou sluzbou komunistickeho rezimu. Za cenu kolaboracie a odovzdavania informacii dostali od rezimu povolenie spravovat cast svojich niekdajsich majetkov a ...v podstate ak budu drzat hubu a krok, zit si ako prasata v zite nadalej. Obcas vyrobime nejakeho martyra, obcas disidentskeho farara, ale vsetko pod kontrolou. Plus nie nezanedbatelny bonus, cirkev si tisko mohla cakat na zmenu rezimu a zase sa dostat aj k zvysku svojich majetkov. Comu verila ona, komunisti nie, takze kazdy mal pocit ze ma veci pod kontrolou.
No a do toho vam pride drsnejsi vysluch, nasledne poprava podgurazenymi agentmi, neporiadne odpratana mrtvola, mala nahoda, a dalsi pripad je na svete. Prave urcitou zmenou tempa a temy vycnievajuca detektivka z tejto serie. Velmi prijemne citanie, a podnietilo par spomienok.
Maly nedostatok som si zapricinil ja sam. Audio som pocuval v cestine, na co u Dana nie som zvyknuty, Asi bol Kapitan v nejakej akcii na audiolibrix tak som to hodil do kosika hned, nepozerajuc jazyk a interpreta. Ale toto ma nevytrhlo zo zazitku, aj tak asi 80% vsetkeho citam alebo pocuvam v cestine hlavne zo zvyku a kvoli ovela kvalitnejsim prekladom. Tentoraz som si dal prelozit svoj rodny jazyk... no nevadi. :)

38 31.05.2023

Dost zvlastny a prekvapivy text. Plny postmodernych postupov a znakov. Bavilo ma to ale len z uvodu, kym sa filozofovalo, kym sa spominali zaujimave sposoby poprav, mucenia. Vlk a Simsa veelmi pripominaju az Bugakovho diabla a jeho pomocnika. Akonahle to zacalo byt o laske Richarda k Lizince, velmi rychlo ma to prestalo bavit, mozno som alergicky na cokolvek co sa co i len vzdialene podoba young adult romanci. Aj ked...take Helimadoe som si vyslovene uzival. Tak neviem co ma to v polke prestalo bavit. Nebudem hodnotit, lebo som nedocital dokonca. Urcite je to vsak text nezabudnutelny, vycnievajuci z priemernosti mainstreamovej literatury. Ci temou, zlozitym zaradenim do zanrov, alebo prave tymi podivnymi prvkami textu.