BUBO26 komentáře u knih

Baudelaire je môj obľúbený básnik a táto kniha je dokonalosť. Básne, ktoré písal svojim ženám sú úžasné a aj Shakespeare sa môže ísť zakopať, nikto nepísal verše ako Baudelaire. Áno, mnohokrát sú "úchylné", ale práve v tom je tá krása }:) Páči sa mi tá rozorvanosť, keď krásu postaví na piedestál a potom ju zvrhne do prachu. Smrťou vzýva život, ohavnosťou oslavuje krásu. Básne sú geniálne a ja žialim, že neviem po francúzsky. Pre mňa je toto vrcholom európskej poézie.

Pred vojnou je napätie. Pred vojnou je segregácia a rasizmus. Krivo pozerajúci susedia. Pred vojnou sú predvolania, vypočúvania, razie. Pred vojnou sú šeptom prenášané obavy a nádej, že žiadna vojna nebude, že to predsa nedovolia.
Vojna je, keď sa mesto rozdelí na "dobrú" a "zlú" stranu. Vojna je, keď sa začne streľba na nevinných, vinných len farbou pokožky či bohom. Vojna je počúvanie blížiaceho sa dunenia delostreľby. Vojna je utekanie cez lesy a rozdelenie sa na dve skupiny, kde otec a syn si povedia: "Zase sa uvidíme." Vojna je, keď len jedna skupina prežije. Vojna, to sú pasce, streľba, zatýkanie, koncentračné tábory. Vojna, to sú znásilnenia. Keď "tie pekné" ženy odvedú a je im jedno, či je im tridsať, alebo dvanásť rokov. Vojna sú masové hroby s desiatimi, tridsiatimi, tristo nekompletnými kostrami. Vojna sú prvotné hroby, priekopy pozdĺž ciest, naplnené telami, len zahrnuté hlinou. A vojna je, keď tie prvotné hroby nájdu satelitom a tak je treba ich urýchlene vykopať a kosti premiestniť, čím sa ešte viac sťaží identifikácia. Vojna je rozdelenie do dvoch radov a potom streľba do toho, kde sú muži. Vojna sú masové hroby.
Po vojne... sú masové hroby. Priekopy, jaskyne, studne, z ktorých sa už nikdy nebude dať piť. Po vojne sú kostry, ktoré treba poskladať a identifikovať. "Mal váš otec takýto sveter? Chodila vaša sestra takýmto spôsobom?" Po vojne je, keď vám dovolia sa vrátiť do vášho domu, ale v tom už bývajú ľudia, ktorí vás pred tým chceli zabiť a vy môžete byť radi, keď vám z vášho domu vrátia aspoň rodinný fotoalbum. Po vojne sú vyľudnené mestá, do ktorých sa nechcete vrátit, pretože máte priveľa spomienok. Po vojne sú ľudia, ktorí celý deň sedia nehybne pred domom, pretože takto aspoň spália menej kalórií a tak nemusia toľko jesť. Po vojne sú tisíce vdov a matiek, ktoré nikdy nepochovajú svojich manželov a synov. Po vojne sú muži, ktorí žijú pokľudným spôsobom, ale utekajú pred každým fotoaparátom a kamerou, lebo čo keby ich niekto spoznal a spomenul si, že toto je muž, ktorý ma znásilnil a zastrelil mi manžela. Po vojne je Haag. Po vojne je segregácia a rasizmus a vzájomné obviňovanie, kto začal. Po vojne zostanú ľudia, ktorí stratili zmysel života a vlastne im tá vojna chýba, lebo vtedy niečo znamenali a mali pre čo žiť.

Kniha je krátka, s jednoduchými oznamovacími vetami. Jej primárnou snahou nie je šokovať, len poskytnúť svedectvo. To samotné šokuje. Je dynamická, vyvážená, s dobre sa striedajúcimi kapitolami. Vojna v Bosne nebola tak dávno a ani tak ďaleko a pritom mám dojem, že na ňu zabúdame, a to chodíme dovolenkovať tak blízko k pomníkom.
K tejto knihe sa mi ako intro dokonale hodí intro z Na západe nič nové: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

6 23.07.2018

Wow, kniha ktorej 900 strán je málo. Na začiatku trochu ťažkopádne a pomalé, ale postupne vás kniha začne neuveriteľne vťahovať do deja. Nesmierne prepracovaná kniha, ktorá síce občas ruší neustálymi siahodlhými odbočkami od témy (čítali ste už niekedy knihu, ktorá má poznámku pod čiarou na štyri strany?), ale napriek tomu máte neustále chuť vracať sa k nej a nepustíte ju, kým ju neprečítate celú. Clarková vytvorila základy hradu a postavila na nich kôlňičku. Dáva obrovský priestor pre fantáziu čitateľa, no popritom vedie pevnou cestou plnou anglickej pochmúrnosti, hmly, dažďa a mágie. Dúfam v skoré napísanie ďalších kníh.

Knihu som mal veľmi dlho uloženú v poličke a nie a nie sa k nej dostať. Vy toto nerobte, keďže by ste zbytočne odkladali úžasné dielo. Vo forme krátkych a dokonale vymeraných denníkových záznamov odkrýva antiutopický svet bez súkromia a bez individuality, svet matematicky presne vymeraný, kde odchýlenie sa od štandardu znamená okamžitú anihiláciu v Dobroditeľovom Stroji.
D je matematik, hlavný konštruktér veľkolepého Integrálu. Žije svoj dokonale vymeraný život a nič mu nechýba. Až do momentu, kedy do jeho presne logického života vpadne I. I, ako imaginárne číslo, ako nová matematika. So svojím obočím vykresľujúcim X, to X, ktoré D pri všetkej svojej snahe nedokáže vyriešiť. A tak sa vyriešenie tohto X, uchopenie imaginárneho čísla I stane posadnutosťou.
Naozaj nemyslím, že by sme vzťah D a I mali nazývať láskou. On ňou bol posadnutý, ona ho viac využívala, než skutočne milovala. Vytrhla ho z jeho dokonalého života, bojovala za svet, o ktorom je on (možno i my) presvedčený, že možný nie je. Revolúcie skončili. Vo svete už niet miesto pre ďalšiu Revolúciu, vo svete nekonečno neexistuje. A tak spejeme ku koncu, ktorý tušíme, no odmietame. Smerujeme do náruče Dobrodinca... a jeho Stroja.
Zamjatinov štýl sa mi väčšinu knihu čítal dobre. Som informatik, mȏj mozog funguje na matematike a tak som hlavnému hrdinovi i svetu rozumel. Problém nastal až na konci knihy, kedy sa poriadok rúca a D je čoraz zmätenejší. Posledných asi 20 strán som musel čítať dva krát, aby som pochopil.
Na mnohých miestach som mal pocit, že toto poznám, toto som čítal, a vedel som aj kde - 1984. Originalita je ilúzia, aj u veľkých, ako je Orwell.

5 27.02.2020

Veľmi dôležitá kniha, najmä v tunajších luzích a hájích. Po prečítaní si neporovnateľne viac vážim moju prácu. Žasnem, za akých podmienok sú ľudia ochotní (či životnou situáciou prinútení) pracovať, žiť a v podstate si prácou nechávať ničiť zdravie a život. Saša Uhlová priniesla neuveriteľné reportáže priamo z prvej línie a za jej obetavosť smekám klobouk. Must-read.
"Jsem unavena ... i z toho, že jsem pochopila, že v lidech nedříme žádnej revoluční potenciál, že jsou se svým údělem podivně srozuměni a nebudou dělat nic proto, aby nepříjemné věci změnili."

4 29.11.2018

Sú knihy, z ktorých si opisujem zaujímavé myšlienky. A sú knihy, kde si označujem celé strany, lebo je v nich nesmierne múdrosti. Toto je ten prípad. Dámy, páni, takto vyzerá genialita. Každé slovo, každá veta. Klaniam sa.

4 09.11.2014

Prečítal som o Alexandrovi veľa, ale toto je asi to najlepšie. Strhujúcim spôsobom opísal nielen Alexandrove bitky a víťazstvá, ale čo to aj z osobného života a povahe Alexandra. Sám vraví, že Alexandrovi často nadŕžal, ale občas ho aj tvrdo kritizoval. Sám sa samozrejme ťaženia nezúčastnil, ale čerpal od autorov, ktorý na ňom boli prítomní. Tím, že čerpal z viacerých zdrojov, bol schopný si skutočnosti overovať, alebo aspoň porovnávať. Najväčšou výtkou Arrianosovi ale zostáva jeho obrovské preháňanie počtov - bitky pri Gaugaméle sa určite nezúčastnilo milión Peržanov. Sto tisíc? Určite mohlo. Viac? Pravdepodobné. Ale milión ani zďaleka. Aj na iných miestach uvádza desiatky tisíc obetí na strane nepriateľa a len jednotky či desiatky obetí na strane Macedóncov a spojencov. To je nepravdepodobné.
Kniha sa číta dobre a myslím, že je vhodná aj pre ľudí neznalých Alexandra. Zobrazuje jeho osobu z mnohých uhlov, ako vojaka, milovníka pitiek a jedla, neuveriteľne schopného veliteľa, ako kráľa, ktorý sa aj k najnižším choval čestne, ale ktorý neváhal trestať neprávosti. Ukazuje Alexandra ako najväčšieho človeka svojej doby, ale zároveň ukazuje pomalý rozklad jeho osobnosti a morálky. Ak prižmúrite oči nad niektorými nedostatkami, tak táto kniha je majstrovské dielo.

3 15.05.2020

Katastrofé je lepšia maliarka, než spisovateľka. Jej obrazy sú nádherné a úžasné, ale jej poviedky boli, čo sa týka kvality, veľmi nestále. Niektoré časti poviedok boli vynikajúce, inde sa potom zhoršila, potom zase zlepšila... Akoby ich písala na viac krát. Páčili sa mi nečakané konce, mnoho krát vystavala skvelú atmosféru. Avšak vadili mi siahodlné a nie vždy potrebné opisy (je vidieť, že je maliarka). Skvele narába s psychológiou postáv (najmä s psychickými chorobami), vie tvoriť prekvapivé dejové obraty. Ale treba zlepšiť konzistentnosť. Katastrofé, píš viac.

3 30.05.2018

Veľmi zaujímavá kniha, akých v tunajších luzích a hájich veľa nevzniká. Samotných aktérov príbehov nijak netrestá ani neobviňuje, kritiku sústredí hlavne na rekrútov. Poskytuje niekoľko pohľadov na problematiku konvertitov a odídencov do vojny v Sýrii. Veľmi oceňujem tiež príklady z toho, ako v Európe jednotlivé krajiny pracujú s takýmito extrémistami. Čo mi ale vadilo, bolo, že kniha nie je písaná nejak veľmi faktograficky, zaoberá sa naozaj viac príbehmi a ich kontextom. Rád by som videl viac surových dát (napríklad vo forme prehľadných štatistík). Každopádne ale veľmi dobre spracovaný náhľad do mysle islamistických fanatikov. "Podle Koránu, skutečný ráj leží u nohou matek."

3 30.05.2018

Výpis snáď kompletnej Baudelairovej korešpondencie. Listy matke, súdnemu kurátorovi, vydavateľom, veriteľom, Jean Duvallovej, samozrejme Apollonie Sabatierovej a mnohým ďalším. Všetky listy sú opatrené vysvetlivkami a poznámkami, ktorých je skutočne mnoho, uvádzajú listy do kontextu a uľahčujú orientáciu v nich.
Kniha poskytuje značne podrobný pohľad na Baudelaira, ukazuje ho nielen ako geniálneho básnika, ale najmä ako človeka, ktorý absolútne nebol schopný dať si do poriadku svoje finance a celý život sa topil v obrovských dlhoch. O dlhoch je väčšina listov. Listy matke, kde ju žiada o peniaze. Listy kurátorovi, kde ho žiada ho o peniaze. Listy nakladateľom, kde ich žiada o peniaze. Listy vláde... Akadémii... priateľom, kde ich žiada o peniaze. Samozrejme sú tam aj výnimky. Romantické listy Sabatierovej, plné obdivu a bázne ("Zamilovávají se uličníci, ale básníci, ti zbožňují."). Baudelairove kritické analýzy, rozhovory s veľkými umelcami tej doby (Gautier, Hugo,...), pokyny nakladateľom, rozhovory s priateľmi...
Kniha ako celok ale nudí. Samozrejme, ukazuje detailný pohľad na Baudelaira ako človeka, ale chcelo by sa vám čítať takmer všetky niečie listy? Tento fakt odcudzuje knihu len pre čitateľov, ktorý sú oddanými fanušíkmi Baudelaira (môj prípad), alebo Baudelaira študujú.
A ako posledné, čo mi chýbalo v tejto knihe, ale čo by ju asi urobilo ešte neznesiteľnejšie dlhšou, sú odpovede na listy. Teda nie listy písané Baudelairom, ale listy písané Baudelairovi. V poznámkach k listom sa síce väčšinou nachádzalo, o čom asi bol list, na ktorý Baudelaire reagoval, ale občas som sa strácal v tom, že som nevedel, na čo Baudelaire konkrétne reaguje.
Konečný verdikt: ak máte naozaj radi Baudelaira a chcete ho čo najlepšie spoznať, prečítajte si to (a ideálne, ak budete priebežne čítať aj jeho životopis od Henryho Troyata, ktorý je úžasný). Ak chcete poznať Baudelaira len ako básnika, túto knihu nepotrebujete.

3 30.05.2018

Dočítal som E.R.Howard - Conan Barbar (AFSF, 1997) a som tak trochu sklamaný. Opomeniem fakt, že s filmom majú poviedky len málo spoločné, na to som zvyknutý a nevadí mi to. Ale poviedky boli všetky podľa jednoduchej šablóny: na začiatku útok/prekliatie, často žena ocitajúca sa v ťažkej situácii. Jej cesty sa zkrížia s Conanovými, on sa jej rozhodne pômocť, pretože... žena. Ocitnú sa v začarovaných ruinách/podzemí/a pod., Conan stojí proti presile/vysokým čiernym humanoidom/beztvarej čiernej hmote, ale po ťažkom boji všetkých svojich nepriateľov poráža, je často len veľmi málo zranený a so ženou, ktorá sa skrz celý príbeh trasie strachom/kričí/vzlyká, odchádza a stáva sa náčelníkom korzárov/pirátov/kozákov.... Začína ďalšia poviedka, Conan sa objavuje len s koňom a mečom, nie je vysvetlené, čo sa stalo medzitým. Vzorec sa opakuje.
V poviedkach sú jasne vyhranené genderové stereotypy (slabá, ustráchaná žena / silný a brániaci muž), Conan je prakticky nesmrteľný, čo spôsobuje, že sa oňho vôbec nebojím a napätie sa vytráca.

3 06.05.2017

Som trošku rozorvaný v hodnotení. Prvú "poviedku" by som hodnotil na tri hviezdy. Napriek tomu by som uvítal, aby sa z nej stal plnohodnotný príbeh na zvyšok knihy. Keď som prichádzal ku koncu, dal by som 4. Takže prečo 5*? Ak túto knihu beriem ako žánrovku, poctivé "meč a magie", navyše z Česka, tak je to ku**vsky dobré. Bavilo ma to. Boli v tom všetci moji milovaní - Gemmell, Howard atď. Ak by som to bral "len ako knihu", tak by z toho boli 3*. Ja ale zostávam fanúškom "hardcore fantasy" a ako taký dávam 5*.

2 27.06.2023

Prečítané v kníhkupectve za minútu. Ako anekdota alebo poviedka v zbierke by to bolo dobré. Samo o sebe je to zbytočná kniha. Pekné ilustrácie.

2 05.12.2022

Je to mierne zaujímavý príbeh, ktorý ale rozhodne nie je originálny či dokonca prevratný. Príbeh o tom, že človek sa dostane do virtuálnej reality, tam môže čokoľvek a začne sa nudiť, čítal každý priemerný čitateľ sci-fi už mnohokrát. Komiks je pekne nakreslený, ale je to len pozlátko, pod ktorého povrchom sa neskrýva nič hlboké. Celý príbeh sa točí okolo sexu. Dve postavy, rok „virtuálneho života“ a ten celý vyplnený sexom (ona) a trápením sa „prečo nemám chuť na sex?“ (on). Z čoho vystáva otázka: ak by ste mali možnosť byť bohom, doslova vytvárať akékoľvek svety, vesmíry, vlastnú fyziku... Strávili by ste celý čas sexom? A premýšľaním o ňom?

2 12.05.2021

Kniha ma celkom bavila. Skladá sa z niekoľkých krátkych príbehov, ktoré opisujú dobrodružstvá Connora, mladého bojovníka, ktorí sa vydal do sveta a tak nejak sa vždy priplietol do nejakej vojny, kliatby, nebezpečenstiev... Každý príbeh prináša nejaké nové postavy, ktoré sa v ďalšom príbehu už zväčša neobjavujú. Štruktúra knihy mi veľmi pripomenula klasického Conana. Čo sa týka obsahu, je to klasický sword and sorcery. Hrdina sa dostane do problému, chvíľu s ním bojuje a napokon z neho šťastne vyviazne. Nasleduje ďalšia poviedka, bez náväznosti na predošlú. Tiež mi trošku vadili niektoré zvláštne slová, napríklad kavalkáda namiesto kavaléria, či truvér namiesto bard.

2 24.05.2019

Idem vracať a budem vracať pár dní v kuse. Ak som aj mal ešte nejaké ilúzie o slovenskej politike, práve sa úplne všetky rozpadli. Ono totiž, aj keby sme celú vládu postavili k stene a postrieľali, tak by sa situácia na Slovensku nezmenila.
Jdu blejt.

Ďakujem, pán Vagovič.

2 30.05.2018

Moja obľúbená kniha od Tolkiena, čítal som ju sedemkrát. Nádherný a smutný príbeh a úžasný rozprávačský talent.

2 12.04.2015

Uf, toto bolo tak naturistické a surové, že to budem musieť chvíľku rozdýchavať. Spočiatku len zaujímavý príbeh o otcovi a synovi, ktorí sa rozhodli (možno po vzore Thoreaua a pod.) prežiť isté obdobie sami v nedotknutej aljašskej prírode, sa pomaly mení na psychologickú drámu, ich spolunažívanie sa čoraz viac komplikuje, je viditeľný priepastný rozdiel medzi túžbami otca a syna, duševná sila je vyžadovaná od trinásťročného syna, zatiaľ čo otec každú noc plače, zdôveruje sa synovi so svojimi obavami a spomína na všetky ženy jeho života. Syn sa snaží otcovi pomáhať ako vie, bojuje s tým, čo chce on a s tým, čo si myslí, že chce otec. Nastáva zlomová udalosť, rozprávač sa mení zo syna na otca, ten sa musí vysporiadať z novovzniknutou situáciou, tápe, psychicky sa totálne zloží, nakoniec ale pozbiera dostatok síl na to, aby sa vrátil do civilizácie. Prenasledovaný výčitkami a vlastnými predstavami, snaží sa navrátiť späť k svojmu životu, avšak všetci, ktorých poznal, sa mu otočia chrbtom (či už oprávnene, alebo nie, je na posúdení čitateľa). Tak opäť uteká, len aby ho dostihol očakávateľný trest.
Vynikajúca psychologická dráma aj o tom, čo sa deje, keď si ľudia nehovoria, na čo myslia. O tom, že občas, aby sme sa zavďačili druhým, obetujeme sami seba.

2 02.04.2015

Afganistan. Krajina, ktorú nikto nikdy nedobil. Vždy len niekto prišiel, zneužil ju a len preto, aby bol neskôr nahradený niekým iným. Džingischán, Sovieti, mudžahedíni, Taliban, Američania... Afgánčanov nikto nikdy neporazí.
Silný a častokrát veľmi bolestivý príbeh, rozprávaný prostredníctvom spomienok vtedy 9 – 17 ročného chlapca, často (povedal by som) zveličené detskou optikou, no napriek tomu naturisticky zobrazený. Rozprávanie o márnych nádejach, sklamaných očakávaniach, bolesti, smrti, no napriek tomu všadeprítomnými momentami radosti. Qais rozpráva príbeh svojej početnej rodiny počas mnohých rokov, keď sa menili vlády od Rusov, cez mudžahedínov až po Taliban. Prežili nekonečné boje, bomby, strely, výbuchy, vypočúvania, mučenie, väznenie; vykradnutie a vypálenie ich skladu kobercov; stratili nejeden domov, putovali celým Afganistanom a pokúšali sa nájsť cestu von z vlády šialenstva. Rozprávanie nenudí, odsýpa prirodzeným tempom a je neustále plné udalostí. Jedná sa o veľmi zaujímavý pohľad na Afganistan posledných rokov.

Bolo mi z toho smutno. Ľudia by nemali žiť pod diktátom.

Afgánčanov neporazíte. Oni sa nikdy nevzdávajú.

2 15.03.2015

Jeden z najnesympatickejších hrdinov. Svoje osobné problémy sa snaží zakrývať cynizmom a rádoby-úvahami o spoločnosti. Nič mu nebolo dosť dobré, sám ale neprejavoval akékoľvek snahy o zlepšenie svojho postavenia. Totálna letargia.
Som rád, že to bolo také krátke. Dočítal som to len z povinnosti.

2 09.11.2014