Alseri komentáře u knih
Kniha ma nesmierne bavila, a to aj napriek komplikovanému štýlu autora, ktorý si miestami dával vcelku načas s vyzradením pointy. Obdobie pred slávou ,,fab four" bolo dychberúce a popisuje mnoho skutočností o ktorých som predtým nepočula v žiadnom dokumente Beatles. Na druhej strane má biografia trochu zbytočne tendenciu suplovať funkciu odbornej štúdie, hlavne pokiaľ ide o hudobnú tvorbu skupiny. Matzner sa tu všemožne snaží rozanalyzovať skladby z hľadiska hudobnej teórie, to však nemusí byť záživné ani potrebné pre obyčajného fanúšika kapely. Aj napriek tomu je kniha pútavým dielom a rozhodne stojí za prečítanie.
Štyristo nahusto popísaných strán a na ich konci čaká prázdno... Prázdno z toho, že odišla Janis Joplin. Živá, nepokojná duša, poburujúca, ale aj ohurujúca, priateľská, tá ktorá sa dotýkala ľudí nielen prostredníctvom speváckeho talentu, ale aj pomocou intenzívne prežívaných emócií, preciťovaných až do morku kostí. Na konci dňa však zostávala autentickým človekom z mäsa a kostí, ktorý len hľadal kľúč ku svojmu šťastiu.
S jej excentrickou povahou sa vždy spájalo množstvo legiend a je mi jasné, že niektoré z nich sama veľmi rada živila. O to viac zaujme úprimný, a verím tomu že aj objektívny náhľad do duše tejto ubolenej blues-rockovej hviezdy. Jeho autorom je John Byrne Cook, bluegrassový hudobník, ktorý sa počas Leta lásky (1967) stane súčasťou filmárskeho tímu dokumentujúceho dnes už legendárny Monterey Pop Festival. Tu sa po prvýkrát stretáva aj s Janis Joplin, mladou Texasankou, ktorá búra všetky spoločenské konvencie, ale aj predsudky o bielych speváčkach. Po obrovskom úspechu a prvom kariérnom míľniku v Monterey podpisuje Joplin zmluvu s Columbia Records, pričom získava aj svojho prvého tour managera, Johna Cooka. Tu niekde sa začína odvíjať príbeh v ktorom je Cook bystrým a empatickým pozorovateľom, vnášajúci do svojho rozprávania silne ľudský rozmer. Drogy, sexualitu a hipisácke žúrky, ktoré zapadli do života Janis ako tetris, však nezneužíva na to, aby živil jej škandalóznu stránku. Naopak, ide o silne faktografický, ale láskyplný memoár.
Bonusom pre čitateľa je aj nespočetné množstvo faktov a informácií, ktoré sa týkajú umeleckej scény a kontrakultúry z konca 60. rokov. Autor v nich približuje viac či menej známe postavičky americkej hudobnej scény, pozadie ikonických festivalov (Monterey, či Woodstock...), ale aj zrod a fungovanie amerického hudobného biznisu.
Po tejto knihe by som nikdy nesiahla, ak by som nezostala zaseknutá na dovolenke v prázdnom, nezariadenom, rodinnom apartmáne. Prosila som sesternicu, nech mi prinesie nejaký časopis. Vytasila sa s týmto. Nakoniec som musela uznať, že som trpela veľkými predsudkami. Celkom ma to bavilo.
,,Keďže každá biografia je do istej miery fikciou, napokon sme sa rozhodli, že reálne okamihy Bowieho života zmiešame s fantazijnými prvkami...", priznali v úvode autori knihy a ja vo svojej hlave počujem už len jedno hlasné "no zbohom".
V závere knihy som však musela uznať, že tento riskantný nápad - priblížiť Bowieho život a dielo cez jeho fiktívne rozprávanie v prvej osobe, vypálil dobre, a aj mňa si táto netradičná biografia podmanila. Zjednodušený text vystihuje to najpodstatnejšie, ale v konečnom dôsledku len nabáda k ďalšiemu skúmaniu fenoménu zvaného Bowie. Krásne ilustrácie zase podtrhujú fakt, že kniha je vkusným dizajnovým dielkom. Plné hodnotenie dávam originálu, keďže kostrbatá slovenčina s chybami v preklade aj gramatike sa fakt nenosí.
Poetka všetkých poetov! Hrom do toho!
Táto zbierka je neuveriteľná. Snáď jediná kniha, pri ktorej som nepostupovala vpred, ale vzad: po každej prečítanej básni, som sa musela opäť vrátiť na prvú stanu a zase to všetko v úžase prečítať. Krásna, divoká, hlboká poézia bez klišé. Nie báseň, ale každá strofa je perlou, pri ktorej som krútila hlavou nad fantáziou a spôsobom, akým táto žena dokázala formulovať svoje myšlienky. Titul, ktorý nosím všade so sebou a spím s ním aj pod vankúšom.
Výborná kniha, ktorá mnohými vedomosťami a faktami zaskočí aj vege ľudí, ktorí nejedia mäso či živočíšne produkty dokonca viac ako desať rokov. Autor praktického sprievodcu živočíšnymi látkami (nielen) v potravinách myslí naozaj do dôsledkov a publikáciou perfektne zapĺňa vedomostnú medzeru ako v mysli čitateľov, tak aj na pultoch knižného trhu.
Tak táto kniha je snáď najobľúbenejšou knihou môjho detstva. Študovala som ju spredu i zozadu, poznala som každučkú kapitolu, do detailu som skúmala všetky ilustrácie. Keďže dávala rozlet mojej fantázii, častokrát som sa s ňou „hrala“. Predstavovala som si, že veci v knihe sú moje hračky, že sa nachádzam na miestach, ktoré zobrazuje, že žijem život z jej stránok. Pre mňa fakt klenot.
Skvelý príbeh a zápletka. Navyše sa mi páčili obe hlavné hrdinky, s ktorými som sa ako malá okamžite stotožnila. Bola som odvážna a hravá Lujza, ale aj poriadna Lotka. Napokon, myslím si, že tento rozmer je prirodzený mnohým malým dievčatám. Knihu som čítala mnohokrát ešte ako dieťa. Rovnako ma očaril aj film z 50. rokov. A keďže vkus sa mi počas života veľmi nemení, určite hodnotím najvyšším počtom bodov.
Spomienky zašifrované v poézii. Pekná kniha, aj napriek tomu si však myslím, že literárny talent Patti Smith naplno dozrel až memoárom Just Kids. Odporúčam prečítať v poradí: Just Kids, potom Koralové more. Ľahšie pochopíte niektoré podobenstvá.
Nádherná kniha, veľmi reálna vo svojej absurdite.
Silný príbeh, ktorý na pozadí absurdných fantasy historiek približuje život otca, v druhej línii však vykresľuje komplikovaný vzťah syna k otcovi. Niet sa čo diviť: Edward je dobrý-zlý hrdina. Na jednej strane cítite z jeho prítomnosti neuhasiteľnú energiu, vtip, šarm, radosť, nadšenie, túžbu po živote, obdivujete ho za veci, ktoré dosiahol. Na strane druhej však ani jeho úspech nezostáva bez následkov: jeho túžba byť veľkou rybou v rybníku za sebou zanecháva zranených ľudí v konflikte, ktorí ho dokážu nenávidieť a zároveň aj silno milovať.
Nežná, ale hrdá Jenny Hill sa pre mňa stala dokonalou metaforou prežívania tohto konfliktu a hlbokej bolesti z nenaplnenej lásky a zároveň mojou najobľúbenejšou knižnou postavou vôbec. Záver knihy len zavŕšil originalitu a silu tohto diela. Daniel Wallace - ty si pre mňa veľká ryba!
Obsahuje spoiler!
Kniha pri ktorej som zabudla, že trpím ADD/ poruchou pozornosti.
Kde začať. Zusak má neuveriteľný dar písať pútavo a vcucnúť vás do deja, ktorý na oko pôsobí dojmom, že v ňom "o nič nejde", pritom "ide o veľa". Skvelá psychológia postáv a prepracovanosť príbehu, ktorá ma strhla nielen emočne. Ja som v uliciach Molchingu naozaj tých pár dní žila. A čo viac? Originálnym je aj fakt, že pokiaľ si odmyslíme postavu Maxa, z obdobia II. svetovej vojny je to asi široko-ďaleko prvý z príbehov, ktorý sa židovskej tematiky dotýka len okrajovo a predostiera predovšetkým príbeh "bežného" nemeckého dievčaťa, ovplyvneného politickými zmenami v spoločnosti.
Ale aby nebolo všetko ružové. Po skvelej 500 stranovej jazde nakoniec "klopýtol" záver, pri ktorom som sa nemohla zbaviť pocitu, že autor už dopredu ráta s hollywoodskou adaptáciou knihy. Predsa len, rovnako ako by sa SS-áci nemaznali so žiadnym židom počas pochodu do Dachau a rovno na mieste ho zastrelili, tak pre mňa zostáva aj naivne zromantizovaný fakt, že po bombových náletoch nájdete najdôležitejšie postavy v kompletnom stave, aby ste sa s nimi ešte dokázali rozlúčiť. Aj napriek týmto zádrhelom však hodnotím knihu veľmi pozitívne a s plnou vážnosťou dávam päť hviezd.
Veľmi dobrá kniha, ktorá vám o Lennonovi, jeho myslení, názoroch a živote napovie veľa. Milovaný beatlesák počas rozhovoru s Jannom S. Wennerom dokonca priznáva, že mnohé slávne biografie o Beatles sú v podstate "zmanipulované", utekajú od pravdy, aby tak udržali mýtus "božských chrobákov" pri živote. Titul ma len utvrdil v tom, že najviac sa človek o Lennonovi dozvie buď prostredníctvom jeho vlastnej tvorby, alebo prostredníctvom skutočných reálií, akým je aj tento rozhovor. Ani nemetodicky kladené otázky reportéra tento dojem nemôžu pokaziť. Ak ste fanúšik Lennona, Beatles, či vás len baví študovať a zliepať dohromady mozaiku z histórie rock & rollu, určite tento rozhovor stojí za prečítanie.
Obsahuje spoiler! Príbeh, ktorého výpovednú hodnotu si v plnej sile uvedomíte vyvrcholením deja v závere, keď sa jednoduché zmýšľanie malého chlapca konfrontuje s pokriveným svetom bieleho muža. Múdrosť, čistota a vyspelosť "malého-veľkého" protagonistu vohnala slzy do očí aj mne a bolo mi úprimne jedno, či bol autor knihy technický literát, alebo nie. Krásne rozprávanie s hlbokými myšlienkami, ktoré vo mne zanechali silnú stopu a prebudili ospalú myseľ môjho vnútorného indiánskeho človeka.
Bála som sa príliš veľkého klišé (zavádzal ma aj názov knihy/fráza, ktorú Aerosmith tak s obľubou používali), ale Tyler píše ľahko a pútavo. Memoáre sa v spomienkach dotknú aj ikon ako Moondog, Janis Joplin, Jimi Hendrix či Led Zeppelin, prípadne kultúrno- spoločenských pojmov, akými bol napr. Woodstock. Nemusíte súhlasiť so všetkým názormi pána (rodným menom) Tallarica, ale ako kamienok do mozaiky histórie rocku je to dobrý úlovok. Nakoniec tiež čitateľ príde takmer bezplatne k receptu ku sláve. Ani stárnucí rocker ju však nezískal zadarmo.
Niektoré verše boli krásne, iné zase repetitívne. Nadužívanie citoslovcia podľa mňa zbytočné. Nadšenie zo zbierky raz stúpalo, inokedy klesalo. Magor bol kultovou osobnosťou, ale aj talentovaným a svojským básnikom. Vie sa dotknúť slovami, ale aj v jeho prípade podľa mňa platí, že nie všetko čo autor napíše, je potrebné bez výnimky vydať.
V hodnotení sa hýbem niekde medzi tromi a štyrmi hviezdami.
Ak má mačka deväť životov, koľko ich má Peggy Caserta? Na túto otázku asi ťažko nájsť odpoveď, ale jedno je isté: v panteóne hipisáckeho božstva sa Peggy teší veľkej obľube. Ináč by táto módna priekopníčka a biznismenka nedokázala prežiť vír divokých 60. rokov, niekoľko desaťročí heroínovej závislosti, viac než rok mexického väzenia či hurikán Katrina v najpostihnutejšej americkej oblasti.
Caserta, ktorá stála pri zrode celej hipisáckej a rockovej scény, ba dokonca ju aj ovplyvnila, chŕli vo svojej biografii dychvyrážajúce historky o rozkvete, ale aj úpadku tejto fascinujúcej kvetinovej éry. Vďaka vlastnej invencii, obchodnému duchu a otvorenej povahe sa stáva nielen úspešnou majiteľkou butiku Mnasidika, ktorý bude diktovať módne trendy na celom svete, ale aj mecenáškou kultúrnej scény. Jej blízky vzťah k hudobnému zákulisiu zároveň vyústi do mileneckého pomeru s rockovou ikonou Janis Joplin, ktorá Casertu koncom 60. rokov navedie k užívaniu heroínu. Na oplátku to bude zase Caserta, ktorá Joplin stiahne ku dnu v časoch, keď sa slávna speváčka bude chcieť už po niekoľkýkrát vzdať svojej heroínovej závislosti, čo sa jej nakoniec aj stane osudným. Aj na túto udalosť však Peggy ponúka iný, než bežne medializovaný, pohľad.
Tu zároveň prezrádzam malý spoiler: Joplinka zomrie v prvej polovici knihy, takže kto uveril marketingovému ťahu vydavateľa o tom, že titul je venovaný speváčke, trochu sa sekne. Caserta totiž svojej zosnulej kamarátke už jednu knihu venovala. Going Down With Janis (Ísť ku dnu s Janis, 1973) vydala len tri roky po jej smrti a v spolupráci s vydavateľom, ktorý v knihe zavetril dobrý biznis, publikovala nelichotivo detailný a bulvárne ladený titul, kvôli ktorému sa Caserte otočila chrbtom celá sanfranciská komunita i fanúšikovia zosnulej speváčky.
Nasledujúce desaťročia strávila Peggy letargicky sa prizerajúc rozkladu svojho miliónového biznisu a bojom s heroínovými démonmi. Mimochodom, po prečítaní tohto obdobia v biografii vám neostáva nič iné len usúdiť, že kniha My deti zo stanice ZOO je oproti tejto americkej verzii slabým odvarom.
V r. 2018 sa však autorka chytá druhej šance očistiť svoje meno a na trh prichádza s vlastnou biografiou nazvanou I Ran Into Some Trouble (vo voľnom preklade niečo ako ,,Vpadla som do nejakého maléru"). A keďže meno Peggy Caserta v tuzemsku veľa nezarába, na českých a slovenských pultoch ho nájdete pod názvom Na divoké jízde s Janis Joplin. Je však nutné dodať, že tá divoká jazda, plná skvelých a fascinujúcich momentov, ale aj nebezpečenstiev, excesov a zúfalých tragédií je takmer výhradne Peggyna.
Absolútna topka mapujúca vývoj psychedelického plagátu a cover dizajnu rockových albumov. Štúdia obsahuje mnoho skvelých informácií o domácej a zahraničnej scéne, vrátane pestrej fotodokumentácie. Samotná výstava patrí medzi to najlepšie, čo som dlhoročnou púťou po galériách zažila.
Oba diely som zhltla takmer bez prestávky na jedlo a toaletu :) Málokedy sa človek stretne s takou silno-autentickou, miestami surovou i vtipnou výpoveďou priamo od zdroja. Marjane Satrapi odhaľuje, že odhliadnuc od náboženstva a kultúry ako takej sa človečenstvo v Iráne ani tuzemsku od seba veľmi neodlišuje. Snáď len v tom, že Iráncov trápi väčšia dogmatickosť a s ňou spojené problémy obludnejších rozmerov.
Útla kniha, ktorá sa číta sama. Titul si cením o to viac, že autor ako prešovský rodák prichádzajúci do styku s rómskou komunitou netrpí (pre mňa ako východniarku) typickou východniarskou negativitou, skôr naopak, skvelým zmyslom pre humor a nadhľadom. Zároveň vás do cigánskej osady vtiahne, ani neviete ako. Dielo s vysokou mierou autenticity, ktorá mi v slovenskej literatúre ešte stále veľmi chýba.
Veľmi subjektívne napísaná kniha. Našťastie ma nakopla k tomu, aby som si o jednotlivých osobnostiach doštudovala všetky dostupné informácie na internete, pričom niektoré z nich vrhli na tieto ženy omnoho pozitívnejšie svetlo (napr. Božena Němcová). A to by mal byť koniec-koncov aj zámer tejto knihy, no nie? Vysoké hodnotenie dávam kvôli tomu, že mám slabosť na dizajnové knižky, pekne spracované, s krásnymi ilustráciami... Navyše, o mnohých významných ženách českého národa som doteraz netušila a som rada, že som si túto medzeru vo vzdelaní doplnila.