Adhara komentáře u knih

Jedna z najznámejších Fieldingovej kníh, a právom. Rozpráva príbeh ženy, ktorá stratila pamäť. Našla sa na ulici s obrovskou sumou peňazí a krvou postriekanými šatami. Podľa lekárov je príčinou amnézie ťažký psychický otras. Ale z čoho, keď má perfektného manžela a perfektné bývanie? A prečo sa po návrate do svojho perfektného života, hoci si naň nespomína, cíti čoraz horšie?

Ide o zručne napísané dielo. Téma straty pamäte je v autorkinej tvorbe ojedinelá a hoci ostatné prvky sú viac stereotypné, pozitívne túto knihu vyčleňuje. Hrdinka majstrovsky balansuje medzi obavou, že prichádza o zdravý rozum, a podozrením, že jej niekto chce uškodiť. A vždy, keď nejaká možnosť vyzerá takmer isto, príde nový zvrat, ktorý to celé zase obráti… Pre silnejší efekt je ale lepšie čítať túto knihu ako prvú či aspoň medzi prvými, nie ako desiatu a viac. V takomto prípade totiž začnete poznávať bežné Fieldingovej archetypy a predčasne tušiť, odkiaľ vietor fúka.

6 20.09.2018

Neviem, koľko hviezdičiek dať... mám rozporuplné pocity po prečítaní tohto aj druhého dielu. Začiatok nijako chytľavý, potom, ako došlo na jednotlivé osudy postáv, to začalo byť dobré, zaujímavé. Na rozdiel od iných Simmonsových kníh som najprv nevnímala problémy s motiváciou postáv. Záhady pribúdali a pribúdali, ale prístup postáv k nim bol jasný a zrozumiteľný. Zhruba od príbehu Lamie toho na mňa ale začalo byť priveľa, motivácia posledných dvoch rozprávačov už išla akosi pomimo mňa, rušili ma nekonzistencie v uvedených údajoch, verše a sústavné odkazy na históriu (ani jedno nemám v beletrii rada).

Simmonsov svet je, podobne, ako v Ílione, síce pekne šialený, ale vážim si množstvo detailov univerza aj postáv, ktoré uviedol.

Prekvapuje ma, že ide o najlepšie hodnotenú knihu sa serveri. Pre mňa nie je najlepšia ani v rámci Tolkiena, ktorý pre mňa nie je najlepším autorom. Atmosféru, prepracovanosť a uveriteľnosť, to on vie. Jeho knihám však chýba iskra, akcia, napätie.

Z trilógie Pán prsteňov si najviac cením prvý diel, ktorý som prečítala niekoľkokrát. Návrat kráľa iba raz. Mordor bol vykreslený pekne temne, ale... dej mal už vyššie spomínané nedostatky.

6 20.12.2017

Prečítanie tejto knihy bol „ťažký pôrod“, potrebovala som prestávky, prekladanie stráviteľnejšími kúskami. Pritom ma lákala už dlho (film som nevidela). Štýl je veľmi náročný, text slabo členený, čo čitateľnosť zhoršuje, postavy okrem troch-štyroch som si plietla, často som ani poriadne nevedela, o čom čítam, boli to hlavne pasáže o kacíroch, minulosti a filozofii. Boli tam dobré podmienky na atmosféru, ale necítila som žiadnu. Takisto ani takmer žiadne emócie. Listovať stále dozadu, aby som našla preklad latinských slov, tiež na čitateľnosti nepridáva.

No niektoré prvky ma lákali a pri čítaní udržiavali. Priťahovala ma tajomná knižnica a ešte tajomnejšia kniha, tiež nespočetné odkazy na Apokalypsu. Viliam mi bol sympatický, na hlboko veriaceho človeka, navyše žijúceho v stredoveku, mal pekné a pritom uveriteľne racionálne myslenie.

Obsah tajomnej knihy, pre ktorú vyhaslo niekoľko ľudských životov, ma ale riadne sklamal. Nenadchlo ma ani rozuzlenie a zakončenie. A moju namrzenosť dovŕšili autorské poznámky na konci, v ktorých nás, čo píšeme knihy v návaloch hlbokej inšpirácie, označuje za klamárov. Hoci on tú knihu vytvoril vedome, pracne, čisto rozumovo a bez srdca (a bez urážky, presne tak sa aj číta), existujú aj iné spôsoby.

Čítala som až po prečítaní série Spomienka na Zem, na smolu tohto diela. Táto knižka sa mi napriek niekoľkým zaujímavým a odvážnym nápadom javí nesporne slabšia ako spomínaná trilógia. Trilógia mala vysokú pestrosť tém aj štýlov, odborné výklady striedali hlboké emócie. Guľový blesk síce prestupuje melanchólia, ale nijako hlboká. Emočne je plochšia a nevyváženejšia, výkladov a opisov je viac než pocitov či samotného deja. Čo však nechýba v oboch príbehoch, sú nelogizmy, hlavne ku koncu. Aj motivácia hlavného hrdinu, po väčšiny knižky zrozumiteľná, zrazu z ničoho nič zmizne a vedie k absurdnému zakončeniu.

5 27.06.2022

Zbierka kvalitných dlhých strašidelných poviedok – alebo možno noviel, ako sú niekedy klasifikované. Jedno z ukážkových diel autorky, ktoré som si po rokoch s chuťou prečítala znova. Niektoré boli trochu slabšie alebo silnejšie ako iné, konkrétne:

Teraz sa nepozeraj: Dobrá. V prvej tretine vôbec netušíte, akým smerom sa to začne uberať. Vlastne ani v druhej tretine. Názov nenapovie o obsahu vôbec nič, je však aspoň príjemne hrozivý.

Jabloň: Podľa mňa najlepšia poviedka v zbierke. Jej obsah som si zapamätala zo všetkých najlepšie. Až po opätovnom čítaní po rokoch som však ocenila, aký ťažký námet autorka zvládla.

Vtáky: Poviedka, ktorá dala zbierke názov. Najznámejšia, sfilmovaná… a podľa mňa najslabšia zo z knihy. No nechápme sa zle, ani toto nebola zlá poviedka. Len v porovnaní s ostatnými kúskami pokrivkáva.

Alibi. Pre mňa druhý najlepší kúsok v zbierke. No na konci mi prekážali dve nezodpovedané otázky. Napriek tomu to zanechalo silný dojem.

Nechoďte po polnoci: Opäť poviedka s hrozivým názvom, ale pripadá mi akási nemastná-neslaná. Zvrat v príbehu mi nepripadá až taký logický a nenásilný ako v predošlých príbehoch, motivácii záporákov nerozumiem.

Modré šošovky: Poviedka zvláštna už tým, že je ako jediná písaná z pohľadu ženy. Hrdinky, ktorá sa po operácií očí ocitne v takmer smiešnej, ale vo svojej podstate desivej situácií. Zápletka je hrozivá, no s postupmi hlavnej postavy som sa nevedela príliš stotožniť.

5 19.01.2022

Prekvapilo ma, že je to knižka od tej istej autorky, ktorá napísala Štvanicu. Aj keď má rovnakú tému, je o hviezdičku lepšie spracovaná. Mračná sťahujúce sa nad svadobnou oslavou som si užila, aj napriek tomu, že temné tajomstvá postáv sa odkrývali len veľmi pozvoľna. Vzťahy medzi postavami sú prepletené, ich charaktery pekne vykreslené. Opäť veľmi dlho nielenže nepoznáme vraha, ale ani obeť. A vrah naozaj prekvapil. Vytkla by som len pasáže písané z pohľadu Willa, nepôsobili na mňa presvedčivo.

5 04.11.2021

Tak na 40 %. Keby som si prečítala anotáciu, mohla som byť pripravená na skutočnosť, že to bude spolovice životopis. Na čo ma ale nikto neupozornil bolo, že ten životopis bol riadne nechutný a k raňajkám nevhodný, plný zvratkov, zranení a rozplesknutých tiel. Bolo to fakt nutné? A bolo to vôbec do slova presné, či trochu prikrášlené, aby to pôsobilo šokujúco a teda komerčnejšie? Neviem. Čo horšie, po tom životopise neviem Kinga ani o trochu viac pochopiť. Nevysvetlil, prečo pil. Nevysvetlil, prečo drogoval. Len patetické klišé, ako si uvedomil, že rodina mu je nadovšetko. Jeho "život" pôsobí viac ako tuctový román než jeho skutočné romány.

Čo sa týka jeho prínosu k tvorivému písaniu, to bolo kusé, nesúrodé a trochu zmätené. Našla som si tam presne jednu užitočnú radu, inak išlo o známe veci alebo o veci v slovenčine nepoužiteľné. Príliš sa šprtal v základoch štylistiky, čo je téma, ktorá pre prekladovú knižku nemá veľký potenciál. Ale kde je výstavba príbehu? Budovanie napätia? Štruktúra deja? O tom nenapísal ani mäkké "f". Som dosť sklamaná.

5 27.03.2021

Začala som čítať s nadšením, dočítala som len so sebazaprením. Línia zo súčasnosti so spisovateľom ma zaujala. Línia z minulosti mi pripadala taká nemastná-neslaná, aj keď som sa ňou netrpezlivo prehrýzala k rozuzleniu. Chápem, že fantazírovanie o skutočných a nedávno zosnulých ľuďoch má svoje úskalia a zdá sa, že fantázie tam autor napriek tomu vložil až-až. No výsledok nie je silný. A vlastne z veľkej časti zbytočný. Neviem, či autor potreboval vyplniť priestor, ale pripadá mi naozaj zbytočné začať opisovať príbeh toľko dní pred nešťastím, keď žiadna z tých udalostí nemala na rozuzlenie nešťastia nijaký vplyv. Ani na to, aby som si postavy obľúbila a ich smrť ma nejako veľmi dojala.

A spisovateľova línia? Keď dôjde na prvé veľké odhalenie, len som krútila hlavou. Nič proti fantastickým rozuzleniam, nejakú fantastiku sme čakali, ale toto bola príliš silná káva. Aj napriek okamžitému vychrleniu kopy argumentov, prečo to môže byť práve takto. Nasledujúca akčná časť knihy ma nadmieru nudila. Postavy sa vôbec nesprávajú realisticky, nie sú na môj vkus dosť vystrašené, šokované, otrasené, unavené, podchladené. Len spurne sa pchajú vpred aj tými najužšími škárami, hoci nenachádzam vierohodný dôvod, prečo musia. Nedalo sa do nich vcítiť, prežívať s nimi útrapy. V závere bod za to, že odpadlo jedno očakávané klišé. Ale aj tak celkové sklamanie.

Bolo by to na dve hviezdičky, keby som hneď potom nečítala ešte slabší román na túto tému. Tak tri, čo sú zaokrúhlené dva a pol.

5 17.12.2020

(SPOILER) Dobre čítavý, netuctový príbeh. Vysvetlenie cestovania medzi paralelnými vesmírmi stojí trochu na vode. Páčilo sa mi však tvrdenie, že objavenie tohto cestovania je veľmi nepravdepodobné, ale stačí, že to dokázal jeden Jason v jedinom z nekonečného množstva paralelných svetov a mohol sa odohrať tento príbeh. Autor s nekonečným množstvom možností operuje aj ďalej a vcelku šikovne, no so všetkými otázkami a paradoxmi vyplývajúcimi z existencie nekonečna vesmírov si neporadí. Ovšem je namieste sa pýtať, či je úplné poradenie si s nimi vôbec v silách nejakého autora. Nekonečné množstvo ponúka aj nekonečné množstvo možností, ktorými by sa mohol uberať dej, ktoré by sa dali rozvíjať a u ktorých by sa mi páčilo, ak by ich bol autor rozvinul.

Zaujímavým osviežením je, že hrdina sa nesústreďuje ani tak na na opätovné stretnutie so svojím synom ako so svojou manželkou. A rozvíjanie ľúbostného príbehu s manželkou namiesto krásky, ktorá ho ťahá v kaše, je v literatúre príjemná zmena.

5 18.11.2020

(SPOILER) Podobný dojem ako z Kúzelnej skrinky pre Gwendy. Čítalo sa to dobre, ako King skoro vždy, ale pripadalo mi to iba ako začiatok knihy a nie samostatná kniha. Dej sa utína vo chvíli, v ktorej sa začína rozbiehať. Po celý čas som nechápala Scottovu absolútnu pasivitu aj rezignovaný postoj k životu. To nemohol po Dni nula počkať, ako sa to bude vyvíjať? Možno by sa mu hmotnosť časom bola vrátila. Možno by ju mal zápornú. :-) Zalietať si mohol kedykoľvek, keď už by ho čakanie a podivný život omrzeli. Nežil si nijako zle, nechápem preto jeho ľahostajný postoj k životu a pokorné čakanie na smrť. Dokonca bez strachu z nej alebo z toho, že záhadná vec, ktorá ho postihla, sa môže vyvinúť nejakým absolútne nepredvídateľným spôsobom. Skrátka, hoci je Scott milý chlapík, absolútne som sa s ním nevedela stotožniť. To, že príbeh nedostal nijaké vysvetlenie, som tiež neprehltla. A napokon ani to, ako veľmi sa King opakuje. Nápadovo to bol do veľkej miery kríženec jeho starších románov Zhubni a Dlouhý pochod (tie závody).

5 28.07.2020

Nezdá sa adekvátne niečo kritizovať z úcty k autorke a jej desivým zážitkom. A keďže nevieme, čo je práca jej a čo novinárky, aj ohľadom spracovania treba voliť slová veľmi opatrne. Aj tak sa však o to pokúsim...

Kniha má dobrú gradáciu až k najtvrdšiemu jadru – k útrapám Osvienčimu. Z Osvienčimu však už len rýchlo preletí k chabo popísanému a trochu priveľmi idylickému šťastnému koncu. Viem - ak mala raz Viola šťastie, zostala aj po nechutných gynekologických pokusoch plodná, a našla si dobrého muža, tak aké výčitky šťastnému koncu, že? Skrátka to tak bolo a basta! Preto musím zdôrazniť, že podivne skratkovitý záver knihy nevyčítam z hľadiska udalosti, ale spracovania. Až do pobytu v Osvienčime boli totiž Violine pohnútky, myšlienky a pocity spracované veľmi podrobne. Chápali sme ju a súcitili s ňou. A potom sa zrazu toto pevné spojenie s jej osobnosťou končí a už len kde-tu sa objaví záblesk nejakého, prevažne pozitívneho pocitu. Chýba mi tá komplexnosť a podrobnosť prvej polovice knihy. Chýba mi jej vyrovnávanie sa s prežitým. Chýba mi – a veľmi! – jej snaha zistiť, čo sa stalo s jej otcom. Chýba mi vykreslenie toho, ako sa zaraďuje do normálneho života – nie po stránke udalostí, ale po stránke emocionálnej.

5 28.11.2018

Knižka po vedecko-technickej stránke vynikajúco spracovaná. Detaily otrepanej témy, akou je kontakt ľudstva s mimozemskou civilizáciou, sú vymyslené tak úžasne a autenticky, že som pri jej čítaní cítila riadne napätie. A to som predtým videla film. Ten film je v porovnaní s knihou mimoriadne plytký, toľko skvelých vecí vypustili, dokonca aj záverečnú pointu. No jeden klad filmu uprieť nemožno a to akciu. Kniha bola príliš statická, veľa rozmýšľania, najväčšou akciou kapitoly bol zvyčajne prechod postavy od stola k oknu. Dokonca aj jediná (?) akčná scéna explózie bola opísaná tak staticky a bez napätia, že som tú explóziu najprv ani nezaregistrovala. :-) Nuž, to je daň realistickej sci-fi. Ale vedela by som ju prehltnúť. Čo som však prehltnúť nevedela, bola postava hlavnej hrdinky. Nerealistickejšiu a protivnejšiu potvoru som dávno nevidela. Autor nie je sám so sebou konzistentný – napríklad keď nenávidí mužov, prečo sa im chce zapáčiť? Prečo s nimi spáva? A v čom mala byť akože romantička, keď spĺňa všetky charakteristiky tvrdej cyničky? Ja sama som astronómka a nad tým, aké má Sagan predstavy o ženách v tomto povolaní, som sa len neveriacky usmievala.

5 13.11.2018

Najslabší diel celej trilógie. Čítala sa rýchlo, svižne, no bola svojím spôsobom predvídateľná. Brady mi nepripadal taký uveriteľný ako v jednotke (myslím myslením, nie paranormálnymi schopnosťami), k Hodgesovi a Holly som si až do konca vzťah neutvorila, čiže emočne to bola pre mňa slabota.

5 02.05.2018

Túto knihu som čítala už najmenej štyrikrát. Občas mi príde na chuť prečítať si ju znova, napriek tomu, že sa mi číta dosť ťažko. Má však úžasnú atmosféru, ktorá sa mi spája s jeseňou.

5 18.01.2018

Román je prezentovaný ako sci-fi, ale ide o soft sci-fi, také mäkučké, že by sa na ňom vyspala aj princezná na hrášku. Jazyk je prostulinký. Vzťahy sú alfou aj omegou deja. Dej je, podobne ako v Súmraku, písaný v prvej osobe z pohľadu hrdinky. Oproti Súmraku je však oveľa menej čítavý, čo je problém, lebo čítavosť bola jedna z mála vecí, ktoré som Twilight ságe uprieť nemohla. Hostiteľ je naproti tomu rozvláčny a mdlý. Donekonečna sa zaoberá presným popisom gest hovoriacich, každým žmurknutím, pohnutím brvou a úderom srdca, bez zakorenia v hlbšej psychologizácii. Príbeh je rovnako plytký ako príbeh Súmraku a popri tom omnoho menej zábavný. Z uväznenia dvoch duší v jednom tele by sa dalo vyťažiť mnoho, no nájdeme tu len málo. Pútnička je najväčším problémom celej knihy. Na ostrieľanú mimozemšťanku je to skrátka priveľká trúba. Akoby Belle Swanovej z oka vypadla. Čo je o to iritujúcejšie, že od skúsenej a tisícky rokov žijúcej bytosti by človek predsa len očakával viac ako od sedemnásťročnej pubertiačky.

5 03.01.2018

V obrovskom množstve postáv som sa zo začiatku strácala a priznám sa, že aj k jej koncu som mala v niektorých menej významných zmätok – no hneď, ako som sa zorientovala v ústredných hrdinoch, ma kniha chytila a nepustila až do konca. Po jej dočítaní som sa vrátila k začiatku, aby som si užila, čo mi v prvom čítaní kvôli zmätku z hromady mien ušlo. Príbeh je plný zaujímavých detailov, súvislostí, zvratov, preskakuje od dôležitej scény k dôležitej scéne bez výplnkových rečí medzi nimi. Každá scéna končí v najnapínavejšej časti – no sklamanie z prerušenia a preskoku do inej línie rýchlo odznie, pretože pútavé sú všetky. Príbeh je skvele vyvážený – nezmocňoval sa ma pri ňom pocit, že tam niečo veľmi, ale naozaj veľmi chýba, že je prudko jednostranný. Hre o tróny nechýba pestrosť charakterov a prostredia, stále sa niečo deje. Popri starých známych drakoch a čarodejoch sa objavuje aj zopár nových, neokukaných prvkov. Autor dokáže vzbudiť zvedavosť, nútiť premýšľať o knihe. Oceňujem tiež uveriteľnosť vyvolanú okrem iného aj tým, že autor sa nezdráha postavy obetovať. Hrdinovia, o ktorých by sme si na základe knižného klišé mysleli, že si ich autor (zatiaľ) nedá, že ešte predsa musia zohrať dôležitú úlohu v deji, umierajú jeden po druhom a príbeh sa tak stáča neočakávanými smermi.

5 06.12.2017

Moja obľúbená kniha od Crichtona. Štýl stručný, čistý, takmer strohý, neustále ma nútil prevracať stránky. Dobrá atmosféra, myšlienka. Vadilo mi len množstvo nezodpovedaných otázok na konci.

5 25.11.2017

Dala by som štyri hviezdy, no dojem z hlavnej knihy trochu zráža prvá z poviedok v jej dodatku.

Autorka hodí čitateľa do svojho sveta a ten musí od prvej strany úporne plávať v nových pojmoch, na ktorých vysvetlenie dôjde až oveľa neskôr. Našťastie je však pomedzi hromadu nových slov ovenčených znakmi, ktoré neviem ani nájsť na klávesnici, popísaného dosť na to, aby sa to nielen dalo čítať, ale aby sa to čítalo dokonca dobre! Kadlečková má vycibrený, profesionálny štýl písania. Text vie vzbudzovať záujem čítať ďalej a tiež emócie. Z riadkov presakuje inteligencia aj humor. Aj keď je nad slnko jasnejšie, že hlavné dianie je vážne a pochmúrne, odľahčuje ho vtipná irónia niekoľkých postáv.

Román je zjavne soft sci-fi so všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré tento podžáner prináša. Ponúka hlbšie pohľady dovnútra postáv, vyznačuje sa prepracovanosťou ich vzťahov a kvalitnými dialógmi i sprievodnými myšlienkovými pochodmi. Össeanská kultúra a náboženstvo sú dobre premyslené a pôsobia živo. Žiaľ, už menej živo pôsobí uveriteľnosť budúcnosti ako celku. Opisy technológií sú veľmi stručné alebo úplne chýbajú – doteraz napríklad netuším, ako si predstaviť tie organické vesmírne Lode. Niečo z tých neuveriteľností možno ešte bude vysvetlené, ale veľká nádeje tomu nedávam.

Dve poviedky pred koncom sa mi páčili menej. Prvá má dialógy postáv o poznanie jednoduchšie, dianie podivnejšie, svet je príliš uletený, neuveriteľný, étericko-netechnický. Druhá poviedka je so štýlom na tom lepšie, ale na hlavný dej nemá.

4 08.01.2024

V porovnaní s priemerom kníh, ktoré som prečítala, ide o nadpriemerné dielo, ale v rámci tejto série mi pripadá výrazne slabšie ako predošlý diel. Dej sa začína posúvať oveľa miernejším tempom, u postáv Brienne a Sansy sa prakticky až s výnimkou ich poslednej kapitoly vôbec nič nové nestane. Pridávam sa tiež k tým čitateľom, ktorých nenadchli Greyjoyovci a Dorne mi tiež nebolo dvakrát pochuti. Arya, tá toľko obdivovaná postava, ktorá si zaslúžila hromady súcitu, zrazu začína byť divná a prestávam jej fandiť. Nepochopila som, čo s ňou robia a prečo si to ona necháva robiť namiesto toho, aby sa snažila dostať k Jonovi. Samwell bol na tom lepšie, ale jeho kapitoly boli tak hlboko depresívne, že som do nich tiež nemala veľkú chuť. Najzaujímavejšie boli pre mňa kapitoly písané z pohľadu Jaimeho a Cersei. Ale zakladanie nových dejových línií v takto pokročilej fáze série ma znepokojuje rovnako ako skutočnosť, že o to menej miesta zostáva na rozplietanie tých starých.