Adhara komentáře u knih

Do čítania Temného leta od Dana Simmonsa som išla na základe tipu, že je podobné ako Kingovo To, ale ešte lepšie. Kniha však očakávanie nenaplnila. Na rozdiel od Kinga pri Simmonsovi mi chýbal pocit prepojenosti prvkov knihy. V Temnom lete deti nad potvorami takmer vôbec nepremýšľali – zišli z očí, zišli z mysle, a trvalo naozaj dlho a stálo veľa desivých príhod, kým si príšery vynútili ich ctenú pozornosť. King bol v To možno miestami rozvláčny, ale Simmons bol v temnom lete extrémne rozvláčny. Simmonsove prázdninové úseky ani nevytvárali atmosféru, ani som nevidela nijaký ich význam pre strašidelnú zápletku. Zaťažuje čitateľa rozvláčnymi popismi rozličných častí mesta, ktoré mi okamžite vyfučali z hlavy, a dej nikam neposúvajúcimi podrobnými popismi detských letných hier. Jeho štýl je taký únavný, že raz som zadriemala uprostred scény, kedy na jedného hrdinu mierili puškou – čo samo osebe vypovedá o nulovej gradácii, schopnosti vyvolávať napätie či nebodaj strach.

8 12.12.2017

Nedočítané. Sama som bola single študentkou biológie, ale v tejto hrdinke som sa absolútne nenašla. Absolútne. Ani v tom prostredí. Prekvapil ma preto autorkin doslov, že ona sa v takom prostredí reálne pohybuje. Asi to v tej Amerike majú úplne inak ako u nás. Škoda tiež, že autorka nevyužila potenciál akademického prostredia, že sa tam mihne možno jedno biologické slovíčko za desať strán. Takto autorka pôsobí, akoby o tom nevedela nič, len mala poruke slovník biochemických hesiel.

Z hrdinkinho uvažovania, absurdnej sebaobetavosti a nulovej sebaúcty som šalela, takéto postavy absolútne nenávidím. Nerealistickosť podčiarkovala nudná klasická schéma - ona chudobná, on bohatý a s vyšportovanou hruďou, samozrejme (vidiac toto slovné spojenie sa mi chce zvracať) a v súčasnej dobe "povinná" dávka národnostne pestrých a LGBT postáv. Samé klišé, nič nové pod slnkom.

7 29.05.2024

Nejako mi to nesadlo. Neviem, či je to tým, že je to skutočne jeden zo slabších kúskov od Kinga, alebo tým prekladom, alebo tým, že som už príliš zmlsaná čitateľka. Štýl mi pripadal plytký a slabý, nezachádzajúci dostatočne do podrobností na to, aby som sa mohla s postavami stotožniť. Emočne je to také nijaké, s Misery, ktorá je takisto Kingovým hororom o spisovateľovi, sa to nedá ani porovnávať. Dejove – začiatok super, ale dospelý Thadd ma už bavil omnoho menej. Navyše som pochopila, že časť zápletky tejto knihy si King vykradol do jedného zo svojich pozdných diel – Outsider, ktorú som čítala ako prvú. Preto ma ani zločin s dokonalým alibi, ale totožnými odtlačkami prstov podozrivého nijako nezaujal.

7 10.11.2022

Slabý triler. V porovnaní s priemerom iných trilerov tam zase o toľko nejde. Začiatok vyzeral sľubnejšie, no čím ďalej som čítala, tým viac som sa nudila. Chýba gradácia aj napätie. Postupne mi začalo byť fuk, ako kniha dopadne, možno preto, že bolo jasné, ako dopadne. Postavy, hoci spočiatku nevyzerali plocho, sa v priebehu knihy zmenili na výlučne kladné (nanajvýš s niekoľkými chybami v minulosti) a výlučne záporné. To je nerealistické a plytké. No a ten presladený rozťahaný koniec... Odporučila by som to začínajúcim čitateľom kníh pre dospelých, tým, čo trilery veľmi nemusia a tým, čo chcú vyskúšať triler, no najprv slabý a jemný bez potokov krvi a ohrozenia celého sveta.

7 03.10.2022

Tiež ste mali pocit, že presne viete, kam to smeruje? A prvé náznaky a zistenia tejto klišé schéme krásne nahrávajú. No nedajte sa oklamať. Tak ako u G. R. R. Martina, aj tu sa stretneme so zvratmi, ktoré sa v zaužívaných koľajach postavám proste nerobia. Na rozdiel od Martina si však autorka vystačí s oveľa menším množstvom násilia. Napriek tomu je príbeh veľmi tragický, veľmi pôsobivý a ponurý. Náznaky zlého konca trúsi autorka čím ďalej, tým viac. Hlavné postavy, najmä Cassie, sú však také sympatické, že si želáte, aby to radšej zbehlo do starého známeho trápneho klišé. Oni si to zaslúžia. No autorka rozhodla inak…

Vtedy v lese je detektívka s hlbokou psychologickou nadstavbou. Veľmi pekne a podrobne vykresľuje postavy, epizódy z ich minulosti, ako aj drobné detailíky, ktoré nemusia byť všetky použité – slúžia len na oklamanie nepriateľa, teda čitateľa, aby to nemal s tipovaním vraha také jednoduché. Rozbieha niekoľko smerov podozrení, v hre je i nadprirodzeno. Podrobne zobrazuje psychologické pozadie vypočúvania podozrivých a policajných postupov. A nádherne zobrazuje čisté priateľstvo medzi mužom a ženou. Jeho aktéri sú zábavní, živí, vtipní, žiadne zombie, na akých sa čiperní ľudia v dospelosti väčšinou premenia. U mňa dobré. Viem však, že sa určite nájde hromada čitateľov, ktorí budú túto knihu obviňovať zo zbytočnej ukecanosti.

No samotný koniec… priznávam, trochu ma sklamal a verím, že milovníkov klišé sklame ešte viac. Lenže to je daň za originalitu. Nesadlo mi aj to, prečo sa Ryan nesnažil viac bojovať a napraviť svoje chyby, keď si ich bol tak dobre vedomý. Román Vtedy v lese vám nezodpovie všetky záhady a nebude vždy viesť príbeh smerom, ktorý by sa vám páčil. Ak ale chcete od detektívky aj niečo viac než zaobalenú odpoveď na obligátne otázky „a kto je teda vrah?“ „a prečo ju zabil?“, je táto kniha správnou voľbou.

7 28.07.2022

Dobrá, inteligentne a čítavo napísaná kniha. Hlavný hrdina je bystrý nie iba preto, že to autor tvrdí, ale skutočne tak koná a uvažuje. Autor rozohráva viacero pestrých dejových liniek, ktoré sa (väčšinou) vyvinú neočakávaným spôsobom. Vrátane vzťahov. Vhodné čítanie pre náročnejších čitateľov trilerov. Nie všetky otázky sa však zodpovedajú. Najviac ma zarazilo, že ani prvopočiatočná a zdá sa, že najdôležitejšia zápletka, sa nevyriešila. Ale to je cena za originalitu.

7 30.03.2021

Veľmi pekne spracovaný príbeh, teda jeho väčšinová časť. Škoda, že sme sa už v strede dozvedeli pointu a v tomto smere nenastal žiadny zvrat. Bývalo by lepšie, keby sa atmosféra, podozrenie nadprirodzena udržala dlhšie. Páčila sa mi však psychológia postáv, ich realistické prežívanie smútku, kopa nebanálnych a zaujímavých detailov, aj to, aké odlišné postavy autor vytvoril – neboli, ako u kopy iných autorov, na jedno či dve kopytá. Príbeh šiel trochu do hĺbky, nie priveľmi náročnej, ale dostatočnej na to, aby ma veľmi zaujal a na jeho čítanie som sa tešila. Postava Melissy mi bola veľmi sympatická, ostatné omnoho menej, ale dalo sa to vydržať. Autor však riadne pokazil záver. Polopatistický, klišéovitý, neuveriteľný. Všetko, čo sa dialo od začiatku pôrodu, bolo z môjho pohľadu absolútne strašné a navyše predvídateľné. Za to by si zaslúžil strhnúť minimálne dve hviezdy.

7 25.09.2019

Kým prvý diel, Problém troch telies, vysvetľuje, ako a prečo došlo ku konfliktu, druhý, Temný les, sa ním už priamo zaoberá. A ten sa mi páčil viac. A najviac ma zaujala pasáž, ktorú by ste v príbehu o medzihviezdnej vojne očakávali asi najmenej – o tvorbe literárnych postáv. So všetkým, čo autor o tejto téme napísal, nadšene súhlasím.

(možný spojler) Pravidlá sveta načrtnuté v prvom dieli sú neúprosné, o to som bola zvedavejšia, kde autor nájde trhlinku a poskytne ľudstvu šancu. Ako celok je riešenie vcelku vydarené, rušila ma v ňom iba jedna dosť zásadná otázka: Prečo by na niečo také mohol prísť iba jeden jediný človek? Miliardy ľudí vedeli o útoku mimozemšťanov, miliardy mozgov mohli celé stáročia uvažovať nad problémom. A napriek tomu nikto nič? Iste, ak by bežný človek z ľudu prišiel s nápadom, ako mimozemšťanov poraziť, asi by ho vrchní predstavitelia štátov hneď nepočúvali. No máme predsa internet. Mohol by svoje názory šíriť, vybudovať si skupinu zástancov a zmocnieť natoľko, že by taká možnosť aspoň stála za vyskúšanie. Takže príbeh jedného spasiteľa je síce pôsobivý, no nie presvedčivý.
(/možný spojler)

Po stránke vedeckej odbornosti a uveriteľnosti super. Po stránke emócií, postáv aj rozuzlenia slabé. Typické hard sci-fi.

7 17.12.2018

Nepodarilo sa mi to dočítať. Štýl bol pre mňa extrémne, ale naozaj extrémne nečitateľný. Na ženské romány síce nie som ani tematicky, ale pri dobre napísaných mi nerobí problém dať im veľa hviezdičiek. Toto ten prípad nie je. Aj cez Rozum a cit som sa prehrýzla len s najväčším sebazaprením a zostávam v nemom úžase nad tým, aká je Austenová obľúbená autorka...

7 25.01.2018

Priemerná dystópia, ktorá nenaštve ani nenadchne. Zanecháva hromadu nezodpovedaných otázok a to tak po stránke technického riešenia (prečo napríklad v sile nie je výťah?) ako aj po stránke motivačnej. Napríklad aj otázka z anotácie, prečo ľudia vykázaní mimo sila a odsúdení na istú smrť vyčistia kamery, zostala nezodpovedaná. Respektíve, jej zodpovedanie je krajne neuveriteľné. Otvorených zostáva aj priveľa ďalších vecí. Čítavé pasáže sa striedajú s menej čítavými. Rovnako vyvážená je aj ohľadom klišé a prekvapivých zvratov. Sila atmosféry aj sympatie k postavám sa pohybujú v škále šedého priemeru.

7 17.01.2018

Prvou zaujímavosťou tejto knihy je samotný jej názov. Hoci je písaná v prvej osobe z pohľadu ženy, Rebeka nie je meno tejto hlavnej hrdinky. Meno hrdinky sa vlastne nikdy nedozvieme, no jej to tak majstrovky zakamuflované, že som si túto zvláštnu skutočnosť pri prvom prečítaní vôbec neuvedomila. Rebeka nie je ani žiadna iná vystupujúca postava. Je to žena, ktorá je v čase, keď sa začína odohrávať príbeh, už mŕtva. A napriek tomu sa zdá, že sa okolo nej toho točí až priveľa.

Zápletka môže niekomu evokovať podobnosť s Janou Eyrovou. V oboch knihách máme tajuplné panstvo dýchajúce históriou, lásku staršieho bohatého muža k veľmi mladej chudobnej sirote, a nevyriešené otázky ohľadom jeho prvého manželstva. Rebeka sa však veľmi rýchlo vydáva vlastnou cestou k vlastným nečakaným zvratom a odhaleniam. Svojím spôsobom sa mi páčili obe knihy. Milujem atmosféru starých anglických sídiel, nádherne zariadených, no pochmúrne prázdnych, ktoré pôsobia na nervy citlivej hrdinky. A hoci atmosféra dýcha tajomnom, ani jedna kniha napokon neskĺzne k nadprirodzenu – všetko dostane svoje vysvetlenie.

Pri Rebeke ma fascinovala autorkina schopnosť popísať očami hrdinky, ako si vytvára obraz o svojej zosnulej predchodkyni. Ako len na základe niekoľkých náznakov a množstva fantázie postavy dokázala priblížiť celú tragickosť predčasnej smrti úchvatnej Rebeky, priam cítiteľný žiaľ nad skonom ženy, ktorú nikdy nepoznala. Tieto pocity sú ešte silnejšie v kontraste s rozuzlením, ktoré nasleduje. Kniha je skrátka brilantne napísaná – možno ani nie tak v mikromeradle, lebo drobné nedostatky štylistiky sa tam iste nájdu (mnohé je ale zrejme spôsobené aj archaickejším štýlom staršieho diela), ako skôr v makromeradle, v schopnosti fabulovať a naozaj na čitateľa zapôsobiť nečakanými zvratmi.

7 25.12.2017

Je to jedna zo vzácnych skoro realistických sci-fi. Watney nad dianím na Zemi a témami typu život, vesmír a vôbec dumá len minimálne. Namiesto toho koná. Tým, že príbeh neskĺza k filozofovaniu a nie je chudobný na akciu, by to bolo vlastne celkom svižné a ľahké čítanie, nebyť skutočnosti, že sa predsa len treba sústrediť, keď Watney vysvetľuje, čo, kam a prečo zapája, alebo čo s čím chemicky zreaguje. Oživuje to humorom, ktorý mnohí čitatelia hodnotia ako pozitívny a sympatický prvok – mojou šálkou kávy však akurát nie je. Obzvlášť spôsob Markovej komunikácie s ostatnými mi bol trochu protivný. Niekedy mi pripadal ako trápny pubertiak, ktorý sa vie normálne správať iba keď je osamote, ale v spoločnosti musí zo seba robiť šaška, alebo, úprimnejšie povedané, debila.

Kým prvá časť knihy prebiehala originálne, verne a vzdialene od známych filmov, v druhej polovici akoby si autor uvedomil, že realistickosť je síce fajn, ale Watneyho ňou nezachráni. Začnú sa v nej objavovať prvky trochu skĺzavajúce do klasického klišé amerických katastrofických sci-fi filmov. Aj napriek tomu však Marťana hodnotím ako celkom vydarený počin súčasnej sci-fi.

7 17.12.2017

Tak na tri a pol hviezdičky. Dala by som štyri, ak by to posledná tretina knihy, ktorá mi pripadala písaná narýchlo a nedotiahnutá, nezrazila. Až do nej to ale konečne vyzeralo ako kniha, ktorej upútavka neklame. Naozaj mala všetko, čo od duchárskeho príbehu očakávam. Tajomno, pútavé zápletky, dobré postavy, zimná atmosféra... príjemná oddychovka na dlhé zimné večery.

A teraz spoiler:
Posledná tretina, ako som už písala, bola taká hrrrr. Nejako som nepreciťovala ten des, pocity už boli popísané len v skratke, konanie nie vždy logické. A niektoré klišé ma sklamali - ako že naši milovaní vrátení zo záhrobia musia byť zlí, telesne aj duševne znetvorení a chcieť zabíjať ľudí, oživovanie je fuj (bože, takých poučení som už čítala na tisíce!) a tiež mi riadne dvíhalo obočie, že si rodina adoptuje dievča, ktorej rodičia sú nezvestní a adoptívni rodičia boli poslední, čo ich videli. To im vari byrokracia dovolila?

6 09.12.2023

Veľmi zaujímavá kniha, moja prvá od tohto autora, ale nie posledná. Mení náš pohľad na stormy ako na hlúpe bezmocné stĺpy, odhaľuje, že sú oveľa zložitejšie, prispôsobivejšie a vplyvnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. A to bez ezoteriky o nejakej múdrosti matky prírody – naopak, cez vedu zvanú epigenetika. V hrozbe globálneho otepľovania odhaľuje svetielko nádeje. Je určite potešiteľné, že najlepšie, čo môžeme urobiť, je zasahovať do lesov čo najmenej, namiesto otrockej lesníckej práce, ktorá vyprodukuje slabé, chorľavé stromové plantáže. Kniha je zrozumiteľná a čítavá. Jediné, čo by som vytkla, je trochu prílišná zaujatosť, ktorá z niektorých pasáží trčí. Zdá sa, že autor napríklad schválne podceňuje životnosť drevených výrobkov a nevysvetľuje dostatočne, prípadne vôbec, niektoré protiargumenty svojich teórií. Chcem autorovi veriť, veď výrub stromov neznášam, no aj tak by som vedela argumentovať proti nemu.

6 30.06.2022

Jednoduchšie, i keď stále čítavo napísaná oddychovka. Mala byť postavená na hustnúcej atmosfére, ale rozprávačský štýl nezvládol tú atmosféru vybudovať a tak ju rozprávač trošku nešikovne doslovne otrepáva o hlavu. Postavy neboli spracované úplne špičkovo, Miranda nešikovne a nepresvedčivo kolíše medzi mrchou a fajn ženskou, Emmu a Katie som si sústavne plietla. Ale dalo sa to zvládnuť, nebolo to nič, z čoho by sa mi nožík vo vrecku otváral - no ani nič, čo by sa dalo označiť za pravé rozprávačské umenie.

Kladom samotného deja je, že ponúka tak veľa možností a nielen v otázke, kto je vrah, ale dokonca aj v tom, kto je obeť. Snaží sa zavádzať čitateľa, neustále mu predkladať zvraty, lenže pri takomto zámere som od rozuzlenia čakala viac. Obeťou je tá postava, ktorá sa od začiatku javila ako najpravdepodobnejšia, a z vraha mi sánka tiež nespadla. Trochu nemastný-neslaný záver - aj keď som rada, že sa neuchýlil ku klasickému klišé.

6 27.09.2021

Marťan Mark Watney v sukni na Mesiaci – tak by sa dal zhrnúť celkový dojem z tejto knihy. Hlavná hrdinka Jazz je Markovým osobnostným dvojčaťom – technicky zdatná, oplýva (chvíľami trápnym) humorom, je striedavo sympatická a protivná a dostane sa do šlamastiky, z ktorej ju vytiahnu jej dobré odborné znalosti. No obávam sa, že väčšina mojich sympatií k nej vyplynula len z toho, že zhodou náhod som donedávna riešila podobný problém ako ona – chcela som lepšie bývanie a nevedela som, kde naň zohnať peniaze. Práve táto motivácia okolo Jazz roztočí kolotoč problémov, z ktorého sa už nevymotá. Zaujímavé (ale neprekvapivé) je, že hoci Jazz pochádza zo Saudskej Arábie, dušou je to hotová Američanka. Vlastne Američanka z filmov. Je príkladom nepresvedčivejšej osobnosti „čestného zločinca“ a človeka ochotného položiť za svoju vlasť aj život. Až na to, že za svoju vlasť nepovažuje USA, ale Mesiac.

A v tejto súvislosti nachádzam jedinú hlbšiu myšlienku v celej knihe: ukazuje nám, ako by mohlo vyzerať mentálne odpútavanie sa od Zeme. V tejto téme je totiž v sci-fi značná diera. Väčšina sci-fi kníh sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti, kde sú domovom ľudí od narodenia iné kozmické telesá a Zem je v ich očiach už len nejaká bizarná rarita. Je to prudký kontrast so súčasnosťou, v ktorej si život bez Zeme nevieme po psychickej stránke ani predstaviť. Jazz je však v podstate prvá Mesačňanka. Narodila sa síce na Zemi, ale už v najmladšom možnom veku, aký je povolený, sa s otcom presťahovala na Mesiac. Zem jej nechýba a o návrate na ňu nechce ani počuť. Zvykla si totiž na slabú mesačnú gravitáciu. Nikoho z vás by asi tiež neblažila predstava, že by ste, hoci s liekmi, mali zrazu žiť v gravitácii 6-krát vyššej. Jazzin postoj je smutný, no (do istej miery) pochopiteľný.

Vedecko-technická stránka je podobne ako v Marťanovi premakaná, aj keď podobne ako v Marťanovi sa mi nadvihlo obočie pri dvoch odborných problémoch – opäť z biológie. A jeden z nich ani nie je nijako zložitý – to je čo za argument, že pod kupolou na Mesiaci nemôžu rásť stromy preto, lebo sa dospelé stromy nedajú dopraviť kozmickou loďou? O semienkach autor ešte nepočul?

Celkovo hodnotím Artemis ako nenáročnú, čítavo napísanú knihu s uveriteľnými kulisami, ktorá však s výnimkou jednej (a to možno ani nechcenej) myšlienky prináša len klasický hollywoodsky scenár.

6 17.08.2021

Mal to byť román alebo faktografia? Neviem. Proti faktografii svedčia pasáže z osobného života, dokonca so silným prídavkom nadprirodzena, nad ktorým sa ale nikto príliš nevzrušuje. Proti románu svedčí všetko ostatné. Žiadny dejový oblúk, žiadne vypointovanie, žiadne rozuzlenie, žiadna uveriteľnosť, žiadne zakončenie a únavne dlhé pasáže plné nie vždy práve zaujímavých faktov. Pustila som sa do toho s chuťou, dočítala s veľkou nespokojnosťou.

6 17.12.2020

Za mňa priemerný triler. Začiatok, kým hrdinka len jazdila vlakmi, sa mi páčil. Jej postupne sa rozvíjajúce interakcie s postavami už menej. Moje počiatočné sympatie k hlavnej hrdinke sa postupne strácali, ako sme sa o nej toho dozvedali čoraz viac. Nenašla som tam nič výrazne zlé, ale všetko dianie je také nejaké trilerovo klišéovité. Ak máte načítaných veľa trilerov, zmocní sa vás pocit, že toto ste už čítali. Nič nevypadne z očakávaní a stereotypov a skutočný vinník sa dá uhádnuť pomerne skoro.

6 24.10.2019

Čakala som viac. Oveľa viac. Námet príbehu je prastaručičký, obomletý x autormi počínajúc Lovecraftom: oblasť zasiahnutá mimozemským artefaktom, následkom čoho v nej dochádza v fyzickým a psychickým zmenám obyvateľstva. Otrepané je aj „rozuzlenie“ – nikto nič nevie, na každú zodpovedanú otázku sa vynorila kopa ďalších, takže sme skončili horšie než sme začali. Aspoň čo sa tohto prvého dielu týka. Neoslovil ma ani rozprávačský zahmlievací štýl. Pritom je mi povedomý – neviem kde, ale niekde som sa s týmto zahmlievaním už určite stretla, no je mi nesympatické. Taká prebujnená snaha o efekt. A napokon mi bola nesympatická aj hlavná postava. Vôbec som jej nerozumela (a to som vyštudovala rovnaký odbor!). Jej pohnútky mi aj napriek početným spomienkam zostali zahalené. Cez to všetko ale kniha bola napísaná pútavo. Lákalo ma zistiť, čo bude ďalej, hoci už zo štýlu sa dalo tušiť, že sa žiadne veľké uspokojenie čitateľov nechystá.

6 17.05.2019