Bill Jemas
americká, 1958
Populární knihy
/ všech 14 knih
Nové komentáře u autorových knih
Wolverine: Zrození
„Dva skvelé Legendy Marvelu prečítať v jeden voľný deň, to fakt stojí zato. Po Občanské válce som si večer užil pri mojej obľúbenej hudobnej relácii 80-koví nedeľní Noční jazdci na Rádiu Kiks Wolverine: Zrození. A bola to pecka. Prvá polovica je absolútna bomba, ktorá patrí medzi to najlepšie, čo Marvel vytvoril, v druhej to už trochu škrípalo, ale ako celok to bolo absolútne uspokojivé s nečakaným koncom. Kresba bola nádherná, veľmi mi sedela k tomuto príbehu zo starej doby a dvojstránku, kde Logan uteká s vlkmi v kanadských lesoch, by som si vyvesil na stenu. Čo obzvlášť potešilo bolo vyše 40 strán bonusov, ktoré ešte viac priblížili tento Wolverinov origin. Odporúčam túto skvelú záležitosť a takisto ako u Občanské války, aj tu sa jedná u mňa o re-reading, keďže pred pár rokmi som to čítal v UKK. Ale toto vydanie je podstatne na vyššej úrovni.“... celý text
— mirec88
Ultimate Spider-Man a spol. 12
„Ultimate Spider-Man a spol. 12 je na obálke avizovaný ako „startovní číslo, nové příběhy pro nové čtenáře“. Nie je to až tak od veci, ako by sa mohlo zdať. Zrejme za týmto tzv. slamky-sa-chytajúcim vyhlásením mohli upadajúce predaje? Dvanásty diel tohto sympatického magazínu ponúka komiksy, ktoré teoreticky skutočne majú nový začiatok. Ale prakticky sa znova jedná o Spider-Mana a znova o X-Menov, ktorí vystupovali už v predchádzajúcich dieloch. Ich príbehy v č. 12 nie sú nové začiatky. Proste dej pokračuje tam, kde skončil minule. Áno, je pravda, že minule Spajdy i mutanti svoje dejové oblúky plus-mínus uzavreli a v č. 12 štartujú nové, ale ono je to samozrejme všetko prepojené s minulosťou. Udalosti z predchádzajúcich epizód rozhodne nie sú ignorované, nedajbože anulované. Čiže ak ste nečítali všetko od jednotky po jedenástku (vrátane) a skočíte rovno do dvanástky, nemáte šancu chytiť sa. Pochybujem, že vám nevďačnú situáciu pomôže vyriešiť sumarizačný text. Prepáčte, zbytočne dlho sa pristavujem pri niečom, čo je v podstate detail. K veci, začnime Spajďákom. Stále sa mi nepáči vizuálne stvárnenie väčšiny postáv. Teta May vyzerá ako panička z Dallasu, Gwen ako Joker a MJ ako nadržaná lolita neustále sa obzerajúca po okolí pohľadom hľadajúca miesto, kam by zatiahla Petra na cicmanie. Na iných miestach akoby to ilustrátor Mark Bagley úplne flákal (MJ na strane 24). Najotrasnejšie je nakreslený Green Goblina. Počkať, čože? Vracia sa Green Goblin?! Nuž... vracia. Hoc sa jedná pochopiteľne o jedného z najvýstavnejších Pavúkových protivníkov, jeho stvárnenie Bendisom a spol. ma nielenže necháva chladným, ale ma dokonca irituje. Ako keď známy reťazec riskantne vyhodí z menu výborne predávaný hamburger napriek tomu, že ho všetci varujú, aby to nerobil, nový druh je prepadák a tak manažment rýchlo vráti do hry hit č. 1. Ako-takým plusom sú dialógy. Nie sú zaujímavé, ani zábavné, ale páči sa mi ich realistickosť. Hrdinovia rozprávajú ako v živote, občas si nevedia spomenúť na slovo, inokedy sa odmlčia a tak im do toho s úplne novou myšlienkou skočí iná postava. Na scenári je najzaujímavejšie to, že v dnešnej dobe by sa čosi také v americkom mainstreamovom komikse nemohlo objaviť (jedna postava želá inej rakovinu, ďalšia je zosmiešňovaná na základe homosexuality, čomu sa Peter Parker smeje za jej chrbtom, toto skutočne nie je Peter, akého chcem vidieť). Straczynského inovatívny prístup k Spajďákovi oceňujem stokrát viac; Bendis univerzum len jemne reštartoval, kým naopak Straczynski pridal plno nových a sviežich nápadov (mytologický rozmer postavy). Lepší dojem v č. 12 zanechávajú X-Meni. Ale ani tí po scenáristickej stránke nepredstavujú zázrak. Prejedol som sa mládežníckeho poňatia. I najstaršia postava (Profesor X) vyzerá ako tridsiatnik. Aj sa tak občas správa. Netúžim vidieť X-Menov na kolieskových korčuliach. Akože hej, reštartovať slávny tím tak, že sa vrátim na začiatok ich kariér, kedy boli mladí a nepokojní, je vynikajúca východisková myšlienka. Ale pripomína situáciu pri niektorých filmoch, ktoré majú výborný námet, ale priemerný scenár, ktorý neveľmi využíva výborného námetu a len sa v ňom piple ako dieťa, ktoré na obed dostalo neobľúbené jedlo, ale je hladné, tak sa na tanieri snaží nájsť položku, ktorú by bolo ochotné poslať dole krkom do svojho žalúdka. Už nápad, že sa X-Meni vydávajú na knižné svetové turné, mi pripadá nedôstojný; toto by som toleroval u Raťafáka Plachtu, Harvepína a Kuka, ale nie u Wolverinea a Beasta. Našťastie ich kreslil Adam Kubert, ktorého práca ma oslovila oveľa viac, ako Bagleyho. Mark Millar zas však pre zmenu píše nudnejšie dialógy, než Bendis, takže je to prašť jako uhoď. Hoc oceňujem zrážku Wolverinea a Bobbyho mamy; vidno, že na svete jestvujú sily, na ktoré je prikrátky i večne podráždený kanadský rosomák. Najviac sa mi z č. 12 paradoxne páčili textové bonusy, ktoré boli také fantastické, až ma fakt mrzí, že v CREW nikdy neinvestovali energiu do encyklopédie mainstreamovému komiksu 90. rokov.“... celý text
— Ivan Kučera
Ultimate Spider-man a spol. 18
„Posledné číslo. Vážim si, že to vydavateľstvo férovo priznalo, keď v úvodníku Jiří Pavlovský vysvetlil, aké realistické dôvody ich viedli k definitívnemu zrušeniu tohto magazínu. V neposlednom rade si vážim poslednú stranu. Za mňa to bola pekná jazda. CREW v rokoch 2012 – 2014 vydala 18 zošitokníh (ehm) pod súhrnným názvom Ultimate Spider-Man a spol. Spolu na cca 1500 stranách (!) poslala do sveta k čitateľovi Bendisovho ultimátneho Spider-Mana, ktorý nechýbal v žiadnom čísle a zakaždým ho v každom čísle doplnil nejaký marvelácky tím. Spočiatku ultimate FF4, ktorá sa však príliš neujala (dodnes je to s bandou okolo Reeda Richardsa v našich končinách biedne) a tak bola pomerne rýchlo vystriedaná ultimátnymi X-Menmi od Marka Millara. Tí sa ujali nadštandardne, hoc v posledných dvoch číslach boli vystriedaní štvordielnym crossoverom, v ktorom síce taktiež figurovali, ale predsa len mierne ustúpili do úzadia a do popredia naopak vystúpil tím Avengers pardon Ultimates. Na 18-dielnej sérii je fajn, že bola naozaj dobrá, solídne napísaná, i nejeden raz skvele nakreslená. Problém spočíval paradoxne práve v tom, že vychádzala na pokračovanie. Viem si predstaviť, že ak by jednotlivé komiksy vyšli v ucelenom omnibuse, bol by som spokojný a dal by som možno 4*, ale rozkúskované to na mňa proste nemalo „wow“ efekt, bolo to príliš rozdrobené, hoc si uvedomujem, ako absurdne taká kritika znie, že vyčítam komiksu na pokračovanie, že je komiks na pokračovanie. Pre CREW sa jednalo o srdcovú záležitosť, takže nečudo, že dva roky po konci vydávania pustilo do sveta knihu Ultimate Spider-Man: Venom, ktorá tesne nadväzovala na posledný diel Ultimate Spider-Mana a spol. (ten končil číslom 32, Venom obsahoval čísla 33 – 38). Skvelé na Ultimate Spider-Man a spol. je nielen to, že vydavateľstvo dopredu vedelo, že končí a tak sa so svojimi fanúšikmi dôstojne rozlúčilo (takže nespôsobilo čitateľom traumu z rangu semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-Mana, ktorý v r. 1994 skončil „z ničoho nič“), ale tiež to, že CREW vydávanie potiahlo o trochu dlhšie, než „muselo“ a to práve z dôvodu, aby jednotlivé príbehy neskončili uprostred, ale aby boli aspoň v rámci možností dôstojne ukončené. Keďže Spajdy mal k tomu bližšie, z toho dôvodu sa v poslednom čísle viac priestoru venuje crossoveru X-Menov s Ultimates a Magnetom. Nejak tomu ale chýba drajv, ten drsný realisticko-teroristický háv okorenený vysokou politikou nie je vôbec zlý nápad, ale Millarovi sa nedarí (alebo skôr nechce) ísť na dreň. Menej je ale niekedy viac a preto silnejší dopad má práve Spajdyho príbeh, počas ktorého sa akciou (konečne!) šetrí a do popredia vystupujú božské postavy a skvelé dialógy. Pokec s MJ na tribúne je super, ale naplno vás zrazí na kolená až ako rana päsťou jednoduchý návrh Gwen na bývanie; pre TOTO Spider-Mana trúfam si tvrdiť nezbožňujú, ale MILUJÚ milióny ľudí na celom svete. Je ale fakt, že kresba je na niektorých miestach proste divná (keď Peter drží falošného Spider-Mana pod krkom, konštrukcia ich tiel vyzerá tak, ako keby ožratý druhák zo základnej školy držal pod krkom svojho šokovaného učiteľa). X-Meni na to našťastie tiež nejdú cez akciu, ale skôr dialógy a k tomu zaujímavá kresba Chrisa Bachaloa, ktorú mám dosť rád (najmä nebeský súboj Storm a Thora je dôstojný).“... celý text
— Ivan Kučera
Ultimate Spider-Man a spol. 17
„Predposledné číslo. Kým v minulom zošite sa okrem Spajdyho nachádzali ešte Ultimate X-Men a to čísla 24 a 25, tentokrát odchádzame k trochu inej sérii a to konkrétne k štvordielnemu crossoveru Ultimate War, presnejšie povedané k číslam 1 a 2 (dokončenia sme sa dočkali v nasledujúcej knihe). Je to niečo iné... ale nie úplne. X-Meni tu figurujú, ale skôr vo vedľajšej línii a o hlavné slovo sa hlásia Avengers pardon Ultimates. Pekne naštvaní Ultimates, treba dodať. Celé to ešte i v r. 2023 (kedy som to čítal prvý raz) pôsobí radikálne, moderne, svižne, sviežo a robustne. Tomu napomáha nielen „politický“ scenár od Marka Millara (Kisk-Ass, Superman: Rudá hvězda), ale tiež kvázi nezávislá kresba Chrisa Bachaloa (Daredevil, Doctor Strange), ktorá je sympatická špinavá a (v rámci superhrdinských možností) realistická (ehm). Je pôsobivý mix politicko-superhrdinského a špionážno-teroristického hi-tech trileru a páčilo sa mi poňatie Capa ako relatvíne staromódneho a konzervatívneho vojaka, ktorý má dobré srdce, ale je už tak nejak unavený a vyhorený a občas na ňom vidno, že nemá až tak ďaleko od toho, aby sa sám stal zatrpknutým extrémistom. U Spajďáka je situácia klasická, teda štandardne sa pokračuje v sérii číslami 30 a 31. New York terorizuje Pavúkov dvojník, čo vie samozrejme len Peter Parker a ostatným je to fuk, proste ho chcú vidieť za mrežami, prípadne mŕtveho, veď nič na svete nie je nežnejšie, než láska človeka k človeku (a pavúkovi). Je tu postrelenie, je tu kapitán Stacy a je tu všeličo ďalšie. Možno až priveľa, ak uvážime, že máme dočinenia len s dvojicou zošitov. S Bagleyho kresbou to mám u Steňoleza raz hore a raz dole, ale tu sa mi páčila, oceňujem najmä rozkošný kukuč MJ v reakcii na holý zadok istej osoby, ktorú tu teraz radšej nebudem menovať. Mám pocit, že v každom čísle sa MJ aspoň raz nezabudnuteľne zaksichtila (podprahový trademark série?). Druhou stranou mince je, že so scenármi to ide dole vodou. Spider-Mana postrelia, ale samozrejme to nie je také fatálne, ako to vyzerá na začiatku a po krátkom dvojitom ošetrení (ktoré pôsobí skôr dojmom, že si porezal prst, keď v nedeľu doobeda tete May pomáhal nakrájať kura na obed) je všetko znova po starom, chytí ho polícia, ale o stranu neskôr im proste utečie tak, ako v predchádzajúcich desaťročiach stovky krát a to fakt nikomu nenapadlo prehľadať kontajner veľký ako dodávka?“... celý text
— Ivan Kučera
Ultimate Spider-man a spol. 15
„Číslo 15 obsahuje dve čísla ultimátneho Spajďáka a dve ultimátnych študentov Profesora X. Spider-Manovo dobrodružstvo je skvelé v tom, že to (až na úvod, počas ktorého sa dokončí súboj s Green Goblinom, čo už fakt viac klišé byť nemohlo, od Bendisa som ozaj čakal viac než len súboj dvoch týpkov v miestnosti, najskôr dostáva na búdku jeden, potom druhý a následne sa na scéne zjaví nečakane postava č. 3 a zabodne záporáka) de facto ani nie je dobrodružstvo. V meste vyčíňa starý dobrý Rhino, čo, nalejme si čistého vína, nie je najvýznamnejší súper zo Spideyho portfólia. A práve v tom drieme jeho čaro. Demoluje všetko okolo seba, čo mu príde pod ruky a roh. A Spider-man sa k nemu rúti... a rúti... a rúti. S tým treba prehodiť pár slov, s tamtým pokecať o veciach, ktoré nepočkajú, potom mu zdržanie spôsobia ďalšie nepredvídateľné osoby a nakoniec... Nebudem spoilerovať, ako to dopadne, ale i v tomto drieme čaro Petra Parkera. Čo sa X-Menov týka, jedno číslo kreslil Adam Kubert (Superman: Poslední syn Kryptonu) a druhé Kaare Andrews (Spider-Man: Padlé město). Tu už sa Millar evidentne utrhol z reťaze. Rakety štartujú, teroristi chytajú druhý (a tretí a štvrtý) dych, opice strieľajú zo samopalov, je prítomná dinosauria Divočina, Kitty Pride je značne roztopašná a chce stoj čo stoj vyraziť do akcie napriek prísnemu zákazu mamy, Cyclops a Wolverine sa sekajú (v podstate doslova) a Beast píše kritiku Marxovho kapitálu. Millar je ak aj nie krok pred čitateľom, tak minimálne pol, čo je vždy fajn (takže sa pýtate, ako je možné, že Wolverine nevycítil prítomnosť Kitty a o pár strán vám to prezradí sama). Ono je to vlastne super, len proste sú to iba dve čísla a bolo by božské mať to pokope v drastickom ombinuse. Na strane druhej, to, že týmto štýlom premýšľame, len dokazuje, ako fikane na to v CREW išli. Časť je poňatá ako chat, čo je skvelý nápad, no udivuje na ňom, za akého naivného blbca v ňom Beast je; k tak prenikavo inteligentnej postave sa to fakt nehodí. A čo sa týka Wolvieho, tak netuším, či je to len môj osobný dojem, ale ako keby bol pod Millarovou režijnou taktovkou Kanaďan s pekne drsným účesom poňatý dosť vylúhovane a nudne, čo sa k tejto postave taktiež strašne nehodí. Obvykle hodnotím podobnú výtvarnú pestrosť v komiksoch pozitívne, ale tu odlišný štýl autorov na môj vkus priveľmi udieral do očí. Niektoré postavy vyzerali v druhom zošite úplne inak, než v prvom. Napr. keď sa zjavila postava, ktorú oslovili Kitty (Pryde), zostal som zarazený, lebo dievča vyzeralo úplne inak, než v prvom zošite. Tentokrát bez listárne, len s úvodníkom.“... celý text
— Ivan Kučera
Bill Jemas - knihy
Žánry autora
Literatura světová Komiksy Sci-fi
Štítky z knih
komiksy mutanti superhrdinové Marvel X-Men tým Wolverine
Jemas je 0x v oblíbených.