Ten, kto stojí v kúte.

recenze

Stephen Chbosky nám ponúka tragikomický denník predospelého tínedžera, ktorý je šťastný aj smutný zároveň, nevedno prečo. Nevedno prečo sa cíti nekonečne. Prečo je pasívny. Prečo býva tak sám. V knihe vyvstáva množstvo “prečo”.

Pri čítaní tohto diela som si od začiatočných obyčajných viet a úvodov prešla všetkými fázami od negatívneho hodnotenia ako "klišé" a obyčajné cez "dá sa to" po prekvapivé state na konci knihy, kde som plakala a zároveň bola v šoku, ako ma autor prekabátil, ako to dokázal, že som si ani nevšimla a celý Charlieho život sa tak vykryštalizoval, vyhrotil a ukázal v úprimnom svetle. A nielen jeho život, ale život ako klbko rôznych (či už obyčajných alebo netradičných) zážitkov, situácii a možností.

Charlie je neobyčajný chlapec s vysokým IQ, čo nie je pre jeho dobro, pretože si až príliš dobre uvedomuje svoj nulový sociálny život. Rozpráva nám príbeh v podobe listov, ktoré sú adresované neznámemu priateľovi. Priateľ nikdy neodpisuje a v celej knihe nie je vysvetlené, kto to môže byť. Možno všetci a možno aj nikto.

Každopádne, dej začína prvým dňom na strednej škole. Cez obdobie samotárstva a nudy sa dostáva za pomoci priateľov, ktorých si našiel nejaku zvláštnou zhodou okolností, hviezdnou konšteláciou či nadpozemskou mágiou. Dej je absolútne normálny, ničím zvláštny. Charlie postupne skúša všetko, čo bežný stredoškolák: ľahké drogy, prvé bozky, masturbáciu a platonickú lásku. A snaží sa vyťažiť z toho čo najviac. Čerpá zo situácie všetky pocity avšak nič nedáva na oplátku.

V tomto klasickom “teenage” príbehu pôsobí ako neskutočná zápletka a zvrat (aj keď je to skutočne veľmi nadnesené označenie), keď sa Charlie zamiluje do svojej novej najlepšej kamarátky, sestry svojho veľmi zvláštneho a veľmi “ksrdcuprirastenému” kamaráta - Sam. Tá je však väčšinu deja zadaná. Ale Charlieho miluje, ako kamaráta samozrejme. Aj preto mu daruje množstvo super vecí, ktoré sú symbolické, láskyplné a úžasné zároveň. Na pozadí tohoto všetkého sa dejú mnohé metúce veci. Riešia sa otázky homosexuality, smrti Charlieho tety Helen či otázky vysokej školy a budúcnosti. A Charlie takmer nič nerobí, iba pozoruje,

Charlie, ako ten kto sedí v kúte. Charlie ako postavička, ktorá prijíma a nič nedáva, a predsa sa snaží o nekonečnosť tým, ako sa dospievaniu vyhýba a utieka sa do tradičných amerických seriálov, hudby, kníh. Charlie ako továreň na premýšľanie, na zmysel a hĺbku života, pričom nechápe ani len lásku a priateľstvo. Charlie ako pozorovateľ života. Tak jednoduchý dej, obyčajný štýl písania a pritom také bravúrne!

"...a pamätáte sa na tú báseň...a na výberovku..a na farebné vydanie Punk Rocky...a pamätáte sa, ako sme boli nekoneční...Nepamätám sa kam a odkiaľ sme šli. Dokonca si nepamätám ani ročné obdobie. Pamätám si len to, že som kráčal medzi nimi a prvýkrát som cítil, že niekam patrím." str.190

Komentáře (0)