Bystvor: Od Tartarie k Moskovskej Rusi, Kniha 3 přehled
Svetozár
https://www.databazeknih.cz/img/books/42_/423447/bmid_bystvor-od-tartarie-k-moskovskej-ru-hiQ-423447.jpg
1
3
3
Letopisné dedičstvo predkov série
< 3. díl >
V tretej knihe Bystvor: Od Tartarie k Moskovskej Rusi autor opisuje udalosti, spojené so vznikom a rozvojom Moskovskej Rusi. Je logickým pokračovaním diela Bystvor 2: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov a prezentuje našu minulosť inak ako oficiálna historická veda. Oficiálni vedci sú zaškatuľkovaní do určitého, prísneho rámca výskumu minulosti. Vo svojej práci a záveroch sa riadia biblickým Synopsisom, závermi Millera (v Rusku) o „mimohistorickosti“ Sibíri, že autokratický spôsob vládnutia bol pre našu krajinu (Rusko) progresívny, dokonca nutný a podobne. V dôsledku toho je hlavná historicko-vedecká základňa oficiálnej historickej vedy prezentovaná kresťanskými zdrojmi a tiež dielami, vydanými na ich základe. Tieto tézy a zdroje s rozšírením historickej bázy stále viac a viac odhaľujú vlastné zlyhanie a objavujú množstvo udalostí, ktoré oficiálna historická veda vôbec nespomína alebo falzifikuje v prospech vládnucej garnitúry. To nijako neprispieva k pravdivému zobrazeniu našej minulosti a neposkytuje poučne príklady pre správne konanie v budúcnosti. Všetko to poukazuje na to, že oficiálna historická veda sa nachádza v hlbokej kríze a v súčasnosti nie je schopná rýchlo sa z nej dostať. Preto sa v tomto stave nachádza aj vedomie našich národov (Slovanov), otrávené lživými predstavami o minulosti. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá iniciatíva kriticky mysliacej verejnosti, aby sa podarilo urýchliť prekonanie tejto krízy ako vo vede, tak aj vo verejnom vedomí a politike. Daná kniha je jednou z mála, v ktorých sa kriticky prepisuje oficiálna verzia vývoja udalostí v minulosti. Udalosti, ktoré veľmi dobre poznáme zo školských a vysokoškolských učebníc, sa prezentujú zavše v úplne inom svetle.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Bystvor: Od Tartarie k Moskovskej Rusi, Kniha 3. Přihlašte se a napište ho.
Komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Bystvor: Od Tartarie k Moskovskej Rusi, Kniha 3 v seznamech
| v Knihotéce | 2x |
| v Chystám se číst | 1x |
| v dalších seznamech | 1x |
Štítky knihy
Slované, slovanství Moskevská Rus Tartárie slovanská mytologie
Autorovy další knížky
| 2017 |  Bystvor: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov, Kniha 1 |
| 2017 | Bystvor: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov, Kniha 2 |
| 2018 | Bystvor: Od Tartarie k Moskovskej Rusi, Kniha 3 |
| 2021 | Bystvor: Minulosť voľného kozáctva, Kniha 4 |
Spisovateľ Svetozár (a asi zároveň prekladateľ Jevgenij Paľcev v jednej osobe) uvádza v tejto knihe už pár rokov jestvujúce dohady o tom, že Tartaria bola slovanských štátnym útvarom, a Moskovský štát či Moskovské kniežatstvo má byť jej nasledovníkom. Neuvádza nijaké pramene, iba mladú spisbu, pričom spisbu napospol ruskú, a to pochybnú, vydávanú v 90. rokoch. Zachovali sa naše domáce opisy toho, čo tu stvárali títo Tartari: z verejnosti dostupných kníh napr. Jonáš Záborský vo svojom ústrednom diele cituje zo starých kroník, a aj vydavateľstvo Perfekt chystá vydanie knihy Zničenie kráľovstva Uhorského, ktoré v 15. storočí napísal Juraj Sriemsky. Ústrednou (neskrývanou) myšlienkou tohto dielu knižného radu Bystvor je teda ospravedlniť snahu Ruska o rozpínanie sa, pretože je Rusku prisudzované dedičstvo tak Rusi, ako aj Zlatej hordy. Výborný článok venujúci sa tejto problematike bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od knihy sa odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu).
Rus, Ruská zem (рѹсь, рѹсьскаѧ землѧ) bol ranostredoveký štátny útvar so strediskom prevažne na území súčasnej Ukrajiny (v dejepisectve často ako Kyjevská Rus); obyvateľ sa nazýval Rusin (porovnaj Slovänin, neskôr Sloven, či dodnes srbské Srbin). Súbežne s politickým názvom Rus používal sa (prvýkrát zaznamenaný pri roku 1187 v Kyjevskom letopise) i zemepisný názov Ukrajina (украина). V roku 1721 však Peter I. Romanov prehlásil Moskovské kniežatstvo (Московское царство/государство) za Ruskú ríšu (Россійская Имперія), ukradol tak pre Moskovitov (neskorších Rusov) dedičstvo odkazu pôvodnej Rusi, a na označenie územia pôvodnej Rusi zostal zemepisný názov Ukrajina. Prídavné meno ruský sa tak môže v slovenčine týkať slova Rus (pre raný stredovek) alebo slova Rusko (od roku 1721 dodnes). V rusínčine, ukrajinčine ani ruštine k takémuto nedorozumeniu nedochádza.