Svetozár
ruská
Populární knihy
Nové komentáře u autorových knih
Bystvor: Od Tartarie k Moskovskej Rusi, Kniha 3
„Spisovateľ Svetozár (a asi zároveň prekladateľ Jevgenij Paľcev v jednej osobe) uvádza v tejto knihe už pár rokov jestvujúce dohady o tom, že Tartaria bola slovanských štátnym útvarom, a Moskovský štát či Moskovské kniežatstvo má byť jej nasledovníkom. Neuvádza nijaké pramene, iba mladú spisbu, pričom spisbu napospol ruskú, a to pochybnú, vydávanú v 90. rokoch. Zachovali sa naše domáce opisy toho, čo tu stvárali títo Tartari: z verejnosti dostupných kníh napr. Jonáš Záborský vo svojom ústrednom diele cituje zo starých kroník, a aj vydavateľstvo Perfekt chystá vydanie knihy Zničenie kráľovstva Uhorského, ktoré v 15. storočí napísal Juraj Sriemsky. Ústrednou (neskrývanou) myšlienkou tohto dielu knižného radu Bystvor je teda ospravedlniť snahu Ruska o rozpínanie sa, pretože je Rusku prisudzované dedičstvo tak Rusi, ako aj Zlatej hordy. Výborný článok venujúci sa tejto problematike bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od knihy sa odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu).
Rus, Ruská zem (рѹсь, рѹсьскаѧ землѧ) bol ranostredoveký štátny útvar so strediskom prevažne na území súčasnej Ukrajiny (v dejepisectve často ako Kyjevská Rus); obyvateľ sa nazýval Rusin (porovnaj Slovänin, neskôr Sloven, či dodnes srbské Srbin). Súbežne s politickým názvom Rus používal sa (prvýkrát zaznamenaný pri roku 1187 v Kyjevskom letopise) i zemepisný názov Ukrajina (украина). V roku 1721 však Peter I. Romanov prehlásil Moskovské kniežatstvo (Московское царство/государство) za Ruskú ríšu (Россійская Имперія), ukradol tak pre Moskovitov (neskorších Rusov) dedičstvo odkazu pôvodnej Rusi, a na označenie územia pôvodnej Rusi zostal zemepisný názov Ukrajina. Prídavné meno ruský sa tak môže v slovenčine týkať slova Rus (pre raný stredovek) alebo slova Rusko (od roku 1721 dodnes). V rusínčine, ukrajinčine ani ruštine k takémuto nedorozumeniu nedochádza.“... celý text
— Ivan53
Bystvor: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov, Kniha 2
„Kniha okrem príšerného prekladu prináša údaje, s ktorými sme sa v prvom diele tohto svojského knižného radu nestretli: a treba povedať, že údaje ešte scestnejšie a odtrhnutejšie od zdravého rozumu. Samozrejmosťou je, pravda, 0 odkazov na pramene: všetky citované diela sú (s výnimkou pár prekrútených starovekých) ruského pôvodu, prevažne z 90. rokov 20. storočia. Zaujímavosťou je, že sa v knihe píše o tom, ako dejiny píšu víťazi, a treba nahliadnuť i do kníh tých porazených: prečo potom spisovateľ lipne na veľkoruskom pojatí bieloruských a ukrajinských dejín, ktorý sa s menšími zmenami objavuje v Ruskej ríši, ZSSR i v súčasnom Rusku? Des a hrôza, škoda papiera.“... celý text
— Ivan53
Bystvor: Minulosť voľného kozáctva, Kniha 4
„Kniha má hodnotu asi ako prvý diel tohto knižného radu Bystvor. Je naozaj smutné, že na toto sa na Slovensku míňa papier.
1. Výklad názvu „kozák“ podľa tzv. písma bukvica. V Rusku, Česku i u nás vyšlo niekoľko kníh o tomto akožestarobylom písme, a keď si pozriete význam písmen a slabík, majú ich aj tucet každá, takže z K AZ AS viete vyskladať aspoň dvadsať rôznych viet, nie iba tú „Človek, ktorý nasal do seba božskú múdrosť, zjednocuje všetko na Zemi“. V skutočnosti (mimo sveta tohto spisovateľa) nie je dodnes jasné, ako slovo „kozák“ vzniklo, skadiaľ pochádzali predkovia kozákov. Známejších je 14 rôznych vysvetlení https://youtu.be/aJaaBWBdZcA.
2. Pôvodcom knihy je príslušník súčasnej ruskej národnosti, preto si prekrúca dejiny tak, aby čitateľ pochopil, že Ruská ríša bola vlastne následníčkou akýchsi útvarov ako Rasénia a Tartária, a že všade tam pôsobili Kozáci (nie, ani archeologických, ani písomných prameňov sa nedočkáte = všetko stojí iba na tvrdení spisovateľa a iných jemu podobných spisovateľov z divokých 90. rokov v Rusku). V tejto spojitosti vrelo odporúčam článok uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od Svetozára sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu).
3. Spisovateľ sa úplne vyhýba opisu Záporožských kozákov, pretože by sa musel vyjadriť k tomu, ako Ruská ríša zničila kozácke zriadenie na Siči (súčasná Ukrajina) a z voľných kozákov spravila husárov a zvyšok vykynožila. Тинченко, Ярослав: Від козаків до гусарів та карабінерів. Як було зламано козацькі звичаї у XVIII столітті. Kiev: Темпора, 2018.
4. Samostatne o záporožských kozákoch sa u nás nedočítate, pretože ako celok zanikli už v 18. storočí (v menšom meradle prežilo kozáctvo v niektorých oblastiach), zatiaľ čo ostatní kozáci ako celok (stav) prežili až do 20. storočia:
- Kozáci (Stanislav Auský)
- Kozáctvo (Stanislav Auský)
- Letopisy kozáctva. Kozáci v Centrální Evropě (Josef Dolejší)
5. V roku 1926 sa k ukrajinskej národnosti hlásilo 915 450 kubáňskych kozákov, v roku 2010 84 000... V roku 1917 vznikla Autonómna republika Kubáňsky kraj. Vo februári 1918 z toho vznikla Kubáňska národná republika a zákonodarná kubáňska rada prijala rezolúciu o spojení s Ukrajinou na federatívnou základe. Skoropadský (vodca Ukrajiny) chcel vojensky pomôcť Kubáni, no napokon k tomu nedošlo a boľševici obsadili tak Kubáň, ako i UNR (Skoropadský začlenil Ukrajinu do federatívneho zväzku s Ruskom – následne bol porazený Petľurom a Ukrajina mala na istý čas opäť samostatnosť). Do roku 1925 pôsobila na Kubáni KPA (Kubáňska povstalecká armáda – podobne ako neskôr UPA). Koniec 20. – začiatok 30. rokov: poukrajinšťovanie. Tú vidia ruskí nacionalisti ako kameň úrazu, vznik ukrajinstva. No šlo o opätovné poukrajišťovanie, nie o pomyselný bod 0. Na Kubáň putovali ukrajinskí učitelia a umelci, vedenie Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky žiadalo pripojenie ukrajinsky hovoriacich krajov k Ukrajine. Ale prišila kolektivizácia, rozkulačovanie, hladomor... Počas hladomoru zomrelo cez 5 miliónov Kubáňcov, predovšetkým dedinčanov, medzi ktorými bolo skoro 70 % Ukrajincov. Následne bola Kubáň osídľovaná obyvateľmi z Ruska. Počas druhej svetovej pod vedením UPA pôsobila na Kubáni KOPA, kozácka povstalecká armáda. Heslo: Slava Kubani! Herojam Slava! Prísaha vojakov KOPA bola Ukrajine. KOPA bojovala do roku 1950.“... celý text
— Ivan53
Bystvor: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov, Kniha 1
„Príspevok od yerryho je naozaj veľmi výstižný, pomôže prípadnému záujemcovi o kúpu/čítanie sa rozhodnúť. Dovolím si ešte pár postrehov k tejto knihe (k samotnému príšernému prekladu sa nevyjadrujem):
1. 90 % použitej spisby sú ruské knihy vydané v 90. rokoch za Jeľcyna, kedy sa každý živil ako vedel, a tak vznikali knihy, na ktoré si dnes okrem pôvodcu knihy Bystvor nik nespomenie.
2. Z prvého bodu vychádza i ten druhý: ranostredoveké dejiny Rusi sú podávané sťa dejiny Ruska, a s Ukrajinou či Bieloruskom sa vôbec nepočíta (výsledok lipnutia na šovinistickej spisbe z čias cárizmu a z 90. rokov). O tomto rosijskom (Rusko je po rusky Россия/Rossija) privlastňovaní si dejín stredovekej Rusi vyšiel zaujímavý článok v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od Svetozára sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene).
3. Citujem zo strany 3 tejto knihy, kde pôvodca znevažuje súčasné dejepisectvo: „Vymýšľajú sa úplne neprirodzené etnické skupiny, ako napríklad: Fíno-Uhri a Skifo-Sarmati.“ Odhliadnime od pravopisných a vecných chýb, a pozrime sa na mapovú prílohu tejto istej knihy. Tu nachádzame na mape Anto-Iberov – tí už očividne nie sú „neprirodzenou etnickou skupinou“, lebo ju vymyslel pôvodca tejto knihy...
4. Všeobecne platné pravidlo pri posudzovaní zahraničných prác (a ich prekladov): pozrite sa, ako tam opisujú dejiny vašej krajiny.
- Tatársky vpád je tu vykresľovaný ako ruský osloboditeľský pochod na západ, na pomoc Slovanom. To stačí porovnať s domácimi kronikami a archeologickými nálezmi, ktoré vypovedajú o príšernej genocíde našich predkov zo strany týchto žltokožích divochov spoza Kaprát (práve po vyhladení množstva našich predkov začali uhorskí králi povolávať na vyľudnené územie nemeckých a iných osadníkov).
- Ak sa pozrieme na mapovú prílohu knihy, kde na každej dvojstrane je mapa Európy postupne každých sto rokov, zistíme, že územie dnešného Slovenska bolo v rokoch
650 – 800: rozdelené medzi Avarov, Bulharov, Frankov a Rusov
800 – 900: rozdelené medzi Avarov, Dulebov, Nemcov a Venejov
900 – 1000: rozdelené medzi Avarov (!) a Čechov
1000 – 1300: rozdelené medzi Maďarov a Čechov...
Samozrejmosťou je odvolávanie sa na Tartariu, z ktorej akože pochádzali tí Tatári (v našich kronikách uvádzaní ako Tartari), čo „oslobodzovali“ Uhorsko. Pre stručnosť a výstižnosť dovolím si (po obdržanom povolení zo strany pôvodcu) uviesť príspevok z jutubového kanálu Tatra ~ Matra ~ Fatra:
Rovno na začiatok: odporúčam knihu z roku 1784, napísanú a vydanú Slovákom v Paríži, dostupná je v slovenskom preklade ako Spomienky baróna Tótha na Turkov a Tatárov. Videl som tie mapy, na ktorých je Tartaria zaznačená, nejde o podvrhy, ale nejde ani o názov krajiny (ktorá by podľa mapy zaberala skoro celú Áziu). Ak pochybujete, tak ako je možné, že žiaden národ z tých „tartarských“ území si nepamätá nič o Tartarii? Pretože ide o názov, ktorý vznikol v krajine, kde predmetné mapy vznikali (Británia, Francúzsko), a označovalo sa tak riedko obývané územie či pusté územie (i Mongolov v 13. storočí nazývali uhorskí kronikári Tartaros, pretože Tartaros alebo Tartar bola v starovekom Grécku bezodná priepasť večnej temnoty, kam putovali duše najhorších spomedzi ľudí). Často sú ako obyvatelia Tartarie na okraji máp kreslení lukostrelci na koňoch či vojaci s kopijami, a pritom ide o mapy z čias napoleonských vojen. Tí ľudia tam žili prostým životom (kočovníci, pastieri...), vytvárali riedke osídlenie, ale nešlo o štátny útvar, pretože taký obrovský štát by sa v tej dobe neudržal na lukoch a kopijách na ťavích chrbtoch, že :D Objavujú sa i články a videá (už i v češtine a slovenčine), že Tartaria bola zničená iba nedávno veľmi modernými zbraňami, po čom zostali stopy v pôde a podobne. Kde je akýkoľvek dôkaz spájajúci onú na mapách západnej Európy vymyslenú Tartariu so stopami po jadrovom výbuchu (navyše na miestach, kde ZSSR jadrové bomby dokázateľne skúšal), to nevedno. Nemiešať preto hrušky s jablkami. Ja sa nevenujem prednostne záhadám, preto netvrdím, že tie fotky z Uralských skál a ázijských nížin sú podvrh, len vravím, že spojitosť s Tartariou nejestvuje.
A čo sa samotného jazyka Tartarov týka (teda obyvateľov pustých území), stačí sa pozrieť do diela Angličana menom Edmund Fry, a uvidíte, čo za jazyk je to tá tartarčina (kniha je dostupná aj v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages).“... celý text
— Ivan53
Bystvor: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov, Kniha 1
„Chlapče, normálne dávam klobúk dolu z mojej šedivej hlavy :)
Tvoja recenzia je napísaná elegantne a výstižne, nemám k tomu čo dodať. Knihu som si kedysi kúpil zo zvedavosti, ale stačilo mi prvých asi päť strán, zvyšok som len prelistoval. Mal som pritom taký zvláštny pocit za ušami, ktorý sa slušným slovníkom vyjadruje dosť ťažko. Zjavne si v tejto problematike podstatne viac doma, než ja, pretože na takéto decentné hodnotenie nemám ani vedomosti, ani nervy. Bol som vychovaný v úcte ku knihám, aj mizerným až švihnutým. Moja recenzia by bola podstatne tvrdšia, čo by bola škoda, pretože recenzia by mala byť vecná, nie emotívna. Takže ďakujem, povedal si peknými slovami to, čo by som ja nedokázal bez expresívnych výrazov.“... celý text
— ivan0458
Svetozár - knihy
Žánry autora
Štítky z knih
Rusko Slované, slovanství carské Rusko Moskevská Rus kozáci ruské dějiny Tartárie slovanská mytologie
Svetozár je 0x v oblíbených.