Dcera Sparty přehled

05.01.2024

(SPOILER) Na knihu som sa tešila, lebo milujem príbehy odohrávajúce sa v antickom prostredí s gréckou mytológiou. A ženským hrdinkám vždy fandím.
(No táto sa zdá byť byť prekvapená z vlastnej krásy a príťazlivosti... ok, ale až toľkokrát? A keď už je na výprave týkajúcej sa záchrany celého sveta, naozaj k tomu treba primiešať romantiku?)
Bohovia, ktorí slabnú, keď sa v nich neverí, je motív nekonečnekrát obohraný. Lokálpatriotizmus, resp. sebaobetovanie sa pre vyššie dobro a záchranu milovanej vlasti, kde ťa aj tak nikdy nebudú brať ako plnohodnotného člena, je tiež silná vec, ale zase sa to opakuje.
V knihe Dcéra Sparty je to celé v červeno-zlatom odtieni.
Silná ženská hrdinka s nie úplne pozemským pôvodom vyhrá nad mužmi, nad bohmi, nad príšerami, nad niektorými sa aj zľutuje, a tak sa občas zaviažu, že jej prídu na pomoc, keď to bude potrebovať. Asi v druhom dieli, keď vyjde. Toľko k deju. Veď akčné je to dostatočne, krátke tiež, takže mi prečítanie trvalo len nejaké slabé dve hodinky... ale nejako som si to neužila, dej bol predvídateľný, lebo aj nepriatelia boli tí klasickí, čo by ste predpokladali...
Deje sa jej toľko vecí, že jedna by sa aj zbláznila (premeny milovaných na zvieratá, spolupráca s bohom lásky, vyhrážky, úteky, bitky a výhry), proste Dafné si nemá kedy ani vydýchnuť... koná neuveriteľne impulzívne, nespolupracuje, aj keď sa to neuveriteľne často zdôrazňuje, aké je to potrebné... No just nie. Jednoducho všetko kĺže len po povrchu. Niektoré veci sú nekonzistentné - dokonca aj taká obyčajná vec, ako putovanie je raz božsky jednoduché, inokedy im trvá týždne, liečenie a kúzlenie detto.
Tak nízko položenú latku (leží v prachu na zemi, vlastne sa len okrajom dotýka sandálov), čo sa týka gréckej mytológie, som už dávno nevidela. Žiadne poučenie, alebo hlbší význam, keď sa jej niečo podarilo, keď dosiahla nejaký míľnik.
Akoby som čítala tínedžerskú fanfikciu, kde sa autorka nedrží predlohy, lebo sa jej nechce a len matne okolo nej lavíruje. A áno, aby to dávalo zmysel, ešte si to okomentuje a ospravedlní aj v predhovore. Nie, nevadí mi, že nechala umrieť postavy inak ako je v klasických gréckych bájach a povestiach (Tézeus, Sfinga, Minotaurus), ale vadí mi nulový vývoj hlavných postáv (Dafné a Apolón majú iný príbeh v predlohe) a áno, je tu aj vlk... klasický YA zaláskovaný trojuholník, len bez upírov a vlkolakov, aj keď teda trochu nadprirodzena a bĺch tu je. Okrem spaľujúcich pohľadov sa tu koná len samá akcia a preskakovanie v deji, vláčenie sa krížom cez mapu (inak, tá aj so slovníkom sú fajn bonusmi tejto knihy). Niektoré veci sú nedoriešené (Tébsky mor), iné len naznačené (rodičia), niekde sa preskočí celá časť, ostane len putovanie a horúce dotyky. Nie, neslintajte, naozaj ide len o dotyky a horúcu pokožku. Občas aj krv a ichor. Vlastne, miestami som mala pocit, akoby som hrala Assassin's Creed Odyssey - čo misia, to nová lokácia, postup v hre deji a následné získanie ocenenia od spolupútnika Apolóna/oslobodenie múz = získanie bodov a skúseností... Dokonca aj bonusy sú akoby z nejakej hry - či už ide o zázračné vyliečenie smrteľných zranená, samomysliaca ochrana (midasov dotyk), zbrane s neskutočným potenciálom.
Ale aby som len nekritizovala. Najviac z celej knihy sa mi páčila Kréta a jej vládca. Tak má vyzerať pravý tyranský panovník. Aj keď bol tiež vlastne len takou jednostranne vykreslenou postavou, pripadal mi asi najľudskejšie a hlavne v tom svojom presvedčení zotrval.
Prečítajte si, ak chcete, ale ak nie, tak nie. Neprídete o veľa.

03.01.2024

Mě to rozhodně neurazilo. Mýty miluji, takže mě to vtáhlo dovnitř. Je to rozhodně klasické YA. Tak jsem je knize přistupovala, takže mě nic nepřekvapilo.

Pokud si chcete večer odpočinout ve světě legend, mýtů, bohů a hrdinů..směle do toho. Svoje místo na trhu určitě má.