netopýr088
přečtené 492
Křehká rovnováha
2000,
Rohinton Mistry
Všetky postavy v románe majú svoj vývoj, svoje napätie a svoje tragédie. A je tu zachytený celý ľudský život. Jednoznačne patrí medzi desať najlepších kníh, ktoré som kedy čítal...... celý text
Karen
2021,
Ana Teresa Pereira
útle, ale mnohovrstevnaté dielko. o žene, ktorá sa po páde do vodopádu zobudí v Kareninom doráňanom tele, v dome s domnelým manželom-spisovateľom, ktorý otvorene prizná, že si ju zobral pre peniaze, ktoré má zdediť. Ana Teresa Pereira stavia na mystériu straty pamäti a necháva na čitateľovi, aký príbeh číta. Za mňa jedna pasáž, ktorá mi celú vec objasnila. v prvej a poslednej kapitole nám ATP premieta film Biele noci takto: ...pak závěrečný zápas mezi mladou ženou v bílém habitu a mladou ženou v červených šatech...Kdysi jsem si myslela, že všechny příběhy jsou jeden jediný, zápas mezi dobrým a padlým andělem, a vždycky na pokraji propasti. Ale byl tu i druhý příběh, o dívce, která se zamiluje do muže v domě prostoupeném stínem jiné ženy. Karen je tak výsledkom boja. A ktovie, čo sa vlastne prihodilo pri vodopáde? A možno je ten vodopád len alegóriou svadobného závoja, a strata pamäti inotají iné straty? A prečo Karen miluje práve červenú? Ktohovie?... celý text
Samota
2015,
Hubert Klimko-Dobrzaniecki
asi si túto knihu nadinterpretujem, ale pre mňa ide o dielo, ktorým sa autor snaží komunikovať s rakúskou literatúrou, ktorá už od čias Thomasa Bernharda je plná spoločenskej kritiky, ale autor do toho vniesol sebe vlastné prvky.... celý text
Nezměrný čas
1996,
Giuseppe Bonaviri
za Nezměrný čas dávam 5*/3* Dávam za Dolcissimo, teda v priemere sú to hviezdy štyri. Bonaviri bol skvelý štylista, podotýkam. Teším sa na jeho druhú knihu...
Kaspický dážď
2008,
Gina Nahai
súhlasím s užívateľkou Surikata, že štylisticky je to nuda, prečítal som asi sto strán a nadobudol som dojem, že hlavnou postavou je spisovateľka, všetko podstatné je totiž povedané v tzv. autorskej reči a postavy len bľabotajú. Ale umne to balansuje na hrane medzi bestselerom a brakom, ktoréže slová pre mňa nemajú pozitívnu konotáciu. Magický realizmus? Kdeže.... celý text
Vlastivědné muzeum
1984,
Siegfried Lenz
Ako som u Lenzových kníh zvyknutý, mnohé je tu symbolom dačoho iného. Tu je hlavnou témou vlasť, tá pôvodná stratená a tá nová, a v neposlednom rade tá spomienková. Nečíta sa to ľahko, ale je to bomba! Dal som ju čítať ľuďom v miestnom bookclube, tak som zvedavý, čo na to povedia. Zatiaľ však najmenej čitateľná autorova kniha.... celý text