Mimir
přečtené 452
Vplyv: Psychológia presviedčania
2014,
Robert B. Cialdini
Neostáva mi než skonštatovať, že kniha funguje...nie v zmysle edukácie a kvalitného podania vecných informácií k problematike, ale skôr v implikácií manipulácie do praxe. Predný obal na štýl farebnej pohromy mi našepkával, aby som knihu jednoducho odložil s tým, že určite zase raz pôjde o ten typ knihy konzekventnej vedy a la americkí vedci - Maria Konnikova (Myslite ako Sherlock Holmes) Angela Duckworth (Húževnatosť), ktorí síce predstavia nejakú zaujímavú myšlienku, ale kvôli 5-tim stranám im nik knihu nevydá, takže hurá mlátiť slamu."Medzinárodný bestseller" - ďalší varovný indikátor, ktorý hovorí jasnou rečou. Nekupuj! Ale potom...pozrel som sa na autora. Jeho curiculum vitae na mňa zapôsobilo - človek erudovaný a súčasne praxou podkutý, to musí byť naozaj dobrá kniha. Tu zafungoval efekt "autority" a titulov. Ani neviem vlastne kam knihu zaradiť, pretože odborná nie je, populárne náučná? Je napísaná tak rušivým žargónom, že miestami som mal dojem, že bola písaná pre prvý stupeň základnej školy - možno z toho niečo usudzovať na americkú populáciu? Ku kladom možno určite zaradiť širšie povedomie o rôznych zaujímavých experimentoch vrátane tých významných ako bol napríklad Milgramov. Záverom teda neviem, či chcem knihu niekomu odporúčať, ostávam v tom na pochybách.... celý text
Literární rozmanitosti
1990,
Paul Valéry
Bárs som prečítal len zopár strán, necítim výčitky z unáhlenosti alebo povrchnosti, ktoré by ma za iných okolnosti a pri inom diele prenasledovali pri každom slove. Valéry bol jasnozrivý literát. Spôsob akým umne opísal a vyzdvihol Voltaira ma okamžite presvedčil. Vyberám malý úsek: "Voltaire bol rozhodne svojim spôsobom hrdina. Čo by však mohol robiť dnes? Čo zmôže človek ducha? Ktorý hlas dnes prehluší všetko ostatné, prekoná tresk výbuchov, hluk strojov, zmätené žvásty propagandy zo všetkých strán, v každom čase a každom dome? Kde je nejaký Voltaire, ktorý by vzniesol obžalobu proti modernému svetu?"... celý text
Kryštof Kolumbus – Don Quijote oceánu
1980,
Jakob Wassermann
Život a osud Krištofa Kolumba nám úplne zreteľne ukazuje, že zachytiť pravdivo hrdinu veľkého činu, je nesmierne ťažké. Sláva je veľmi tajomný proces kryštalizácie, v ktorom sa často krát spracuje mnoho odpadu. Postavu Krištofa Kolumba sprevádza akási zvláštna záhadnosť, všetko je v ňom sporné: charakter, činy, vývin, životné skúsenosti aj narodenie. Sedem miest v janovskom kraji bojuje o česť, aby boli považované za jeho miesto narodenia; a k nim sa pripojila ešte Korzika a Francúzsko. Jeho život sa v mnohom podobá stredovekej legende. Bez povesti, stane sa privandrovali taliansky dobrodruh španielskym admirálom, miesto kráľom obrovských ríši, zaplatí sedem rokov lesku a moci náhlym pádom a neslýchaným pokorením a potom, čo opäť slabo zažiari, umiera opustený ako muž takmer zabudnutý. Ak je Krištof Kolumbus tým človekom, ktorý podľa vžitého dejepisného názoru prerazil bránu stredoveku a zahájil novú dobu a nový svet, tak je okamih, kedy tri núdzne koráby vyplávali zo španielskeho prístavu rozhodne jedným z najepochálnejších okamihov v dejinách ľudstva. Hrdinskosť tohto rozhodnutia nespočíva v opustení všetkých pút, v tom, že Kolumbus zanechal za sebou všetko zvykové, dôverne známe, zmierené, pravidlá, rozkazy, zisk a istotu, spoločnosť a zákon, vôbec nespočíva v zavrhnutí minulosti, ale vo vnútornom stvárnení toho, čo prichádza, čo sa chystá, čo tu ešte nebolo. Každý moderný výkon, ktorý by sme snáď mohli považovať za analógiu- cesta napriek Afrikou, prieskum južného pólu, let do polárnych oblastí, prelet Atlantického oceánu- každý podobný výkon aj z posledných storočí bol a je uskutočňovaný vďaka tradičnej vede o známych prírodných zákonoch. Toto všetko Kolumbovi a jeho ľuďom chýbalo, napriek tomu, keď na vlajkovej lodi vypukla po mesiaci plavby vzbura s požiadavkou obrátiť lode späť, nakoľko zásoby už vystačili len na prípadnú spiatočnú cestu, kapitán Santa Marie s absolútnou slepotou k vážnosti situácie nadšene pokynul: „Ďalej, plávame ďalej!“... celý text
Máj
2002,
Karel Hynek Mácha
Hodnotenie básni a poézie všeobecne je absolútne relatívne a bez potenciálu objektivity. S týmto poznaním by čitateľ mal odložiť prečítané dielo späť do regálov, či už bolo čítať ho agóniou alebo extázou. Báseň je unikátny a jedinečný vnútorný jazyk autora, ktorým vždy rozpráva a ovláda ho len autor samotný. Nikto nikdy nenapísal obdobnú báseň a nikto nikdy už nenapíše. Jazyk plný symboliky, ktorý žiaľ dnes zapadá prachom trendov, nie je jednoznačne zrozumiteľný, jeho dokonalé uchopenie poznal len tvorca, napriek tomu disponuje neuveriteľnou univerzálnosťou. Po Nezvalov-i druhý český autor a druhý krát vyslovujem: Brilantné!... celý text
