Martin-M
přečtené 9
Kniha o hřbitově
2007,
Samko Tále (p)
Tento slovenský Forest Gump je veľmi milý, často vtipný a dobre sa triafa do zosmiešňovaných/satirizovaných point, len by to chcelo na môj vkus predsa len trochu viac rozvinúť než je ten spomínaný rozsah školského zošitu...... celý text
Mezipřistání
2020,
Matěj Hořava (p)
Matěj Hořava pokračuje po PÁLENKE vo svojom životnom putovaní (či úteku pred sebou samým ?) na stále podivnejšie miesta a v živom, rušnom hlavnom meste Gruzínska je rovnako melancholický ako v zapadnutých banátskych dedinkách... len, zdá sa, pije ešte omnoho viac než v Rumunsku... Impresie a silné ľudské príbehy, ktoré podáva a sprostredkováva, dýchajú človečinou a autentickosťou... ale z literárneho hľadiska je pre mňa poetika o dosť slabšia ako v jeho prvotine. Skôr to vnímam ako posun od úvahy a hlbokej poézie k náladovému záznamu a reportáži..... celý text
Pálenka: Prózy z Banátu
2014,
Matěj Hořava (p)
Majstrovské literárne miniatúry, magické a pretekajúce melanchóliou. Štylisticky vybrúsená literárna lahôdka s celkom oprávneným ocenením, portrét svojského kraja a odraz jedného naozaj zaujímavého života. K dielu - alebo minimálne jeho názvu - mám len jednu výtku. Tieto poviedky nie sú zas tak veľmi o Banáte, ako skôr o autorovi samotnom. To on premieta do všetkého svoj nostalgicky posmutnelý pohľad na svet a život. Pretože nech mi nikto nehovorí, že pálenka na Balkáne je len o tomto...!... celý text
Marína
1965,
Andrej Sládkovič
Triumf novej štúrovskej slovenčiny, slovenskej poézie obdobia romantizmu a konkrétneho ľúbostného citu. Óda na lásku vo všetkých (alebo aspoň mnohých) podobách, samozrejme s jednou konkrétnou dámou v popredí, pretože čo iné by mladého poetu dohnalo k 2900 veršom jednej skladby... Vďaka tejto nenaplnenej láske má Slovensko jeden z mála ozajstných svetových rekordov a nešťastne alebo aj šťastne zamilovaní možnosť takmer nekonečne dlho čítať jedinú báseň. Sládkovičov básnický jazyk je úžasný, aj po dvoch storočiach stále neuveriteľne živý, ale môžeme poznamenať aj to, že ako málokde inde je práve v tomto prípade vhodné povedať, že menej je niekedy viac - pretože tej ľúbosti už je tam niekedy naozaj príliš veľa. Lenže vieme samozrejme aj to, že lásky nikdy nie je príliš veľa.... celý text
Príhody a skúsenosti mladíka Reného
1976,
Jozef Ignác Bajza
V dejinách slovenskej literatúry zakladateľská, ale aj v celkovom jej kontexte ojedinelá záležitosť. Ostatne podobne ako jej kontroverzný autor. Jednak talentovaný a veľmi ambiciózny chlapík, ktorý chcel ako prvý robiť rýdzo slovenskú literatúru v rýdzo slovenskom jazyku, no keď mu to vrchnosť zarazila, stal sa z neho značne zatrpknutý týpek, ktorý hrubo a hádavo osočoval bernolákovcov, ktorí sa snažili o to isté, čo on... Tak typicky slovensky - je nás málo, čo sa o niečo snažíme, ale rozhádame sa aj na tom... No ale späť k Bajzovi, respektíve jeho románu, prvému slovenskému dielu tohto typu. Napísal ho dosť mladý a musí sa mu nechať, že s literatúrou začal hneď vo veľkom štýle. Románom. A v jazyku, ktorým sa nepísalo. V prvom rade nutno uviesť, že pozostáva z dvoch častí, ktoré spolu absolútne nesúvisia - okrem hlavného hrdinu. Vymyslené to mal dobre - najprv čitateľa nalákať exotickým dobrodružstvom! Paradoxne pre dnešného čitateľa je skôr prvý diel ťažko čitateľný, tak veľmi klasické (či skôr klasicistické) a teda zastaralé je toto zapletené a pritom naivné putovanie po mohamedánskych krajinách s ťažkopádnym štýlom a sentimentálnym a ešte naivnejším ľúbostným príbehom. Druhý diel, hlavne tá jeho časť, ktorá sa odohráva na Slovensku (René mládenec totiž nie je Slovák, ako som si vždy myslel, ale zrejme Benátčan, ktorý k nám doputuje) je o dosť živším obrazom neutešených miestnych pomerov, vyobrazených chvíľami s veľkým humorom, až groteskne, ale neprestajne rúbajúcim do všeobecne rozšírených nešvarov, zadubenosti ľudu a ich zneužívania vrchnosťou svetskou aj cirkevnou. Táto kritika je taká ostrá, akú sa dovtedy a ani dlho potom nikto uverejniť neodvážil - a druhý diel Reného na to aj doplatil, keď bol sčasti protiprávne zhabaný cirkevnými cenzormi ešte v tlačiarni (takže ho dnes poznáme len vďaka zachovaným dvom exemplárom). Moje hodnotenie vyjadruje skôr úctu k Bajzovej odvahe, odhodlanosti a priekopníctvu než že by som si tak užil knihu ako dielo - dnes je to predsa len už záležitosť len pre vážnych záujemcov o dejiny literatúry alebo tých naozaj zvedavých, čo že je to ten "prvý slovenský román" vlastne zač.... celý text