Martin-M
přečtené 198
Právo nálezce
2015,
Stephen King
S týmto mi King spravil veľkú radosť, aspoň zo začiatku - a sebe evidentne tiež. Aj keď, ako vo väčšine svojich novších diel, iba recykluje a variuje svoje staršie námety (nepublikované romány slávneho autora sa objavili už v LATER, spisovateľ ako postava v celom rade jeho kníh a motív Morrisa vo väzení až príliš pripomína Andyho Dufresna zo slávneho SHAWSHANK REDEMPTION, atď.), bavilo ma to strašne. Pretože je to o literatúre a tú má on rád nielen ako plodný spisovateľ, ale aj náruživý čitateľ. A tak sa vyžíva v pasážach popisujúcich fiktívnu americkú ságu o Jimmy Goldovi a s ním aj ja - Úryvky krútiace sa okolo piatich dielov tohoto "veľkého amerického románu", bez ktorých by sa hlavný priebeh deja naozaj zaobišiel, ma zaujímali najviac. Prezrádzali mnohé o Kingovej záľube a znalosti literatúry a až mi bolo ľúto, že sa nevenuje ešte viac osobe Johna Rothsteina - čo znie ako zloženina priezvisk Roth a Steinbeck, hoci ho podľa všetkého inšpiroval J. D. Salinger - nielen témou svojej slávnej knihy o mladíckej vzbure, ale aj spôsobom života a záhadnou literárnou kariérou. (Po závratnom, dodnes trvajúcom úspechu svojho jediného románu vydal JDS ešte pár noviel a poviedok a natrvalo sa odmlčal, strániac sa verejnosti aj ľudí všeobecne, takmer 50 ďaľších rokov nič nevydal (nenapísal?), ani neposkytoval rozhovory a dodnes sa vedú dohady o tom, čo celý ten čas robil - a či niečo predsa len nevytvoril aspoň do šuflíka). Ďalšími naozaj výraznými plus FINDERS KEEPERS sú psychologické a sociálne pozadie "záporáka", naozaj ako prebratého zo "serióznej" lieratúry (ktorá pritom tvorí hlavný objekt Morrisovho záujmu) a patrí k prekvapivo najzaujímavejším realistickým postavám, ktoré King vo svojej kariére vytvoril a samozrejme umné striedanie časových rovín, v ktorom patrí medzi absolútnych majstrov a docieľuje nimi nevídanej emocionality a napätia. Na MR. MERCEDESA nadväzuje autor preskakovaním medzi dvoma, neskôr až troma líniami rozprávania, ktoré neodvratne smerujú k vzájomnému pretnutiu. To je za mňa dosť veľké mínus, pretože je už od samotného začiatku úplne jasné, že k tomu skôr či neskôr musí prísť a keďže vieme (ja osobne som sa do tejto knihy pustil vyložene preto), že sme v trilógií Billa Hodgesa, prekvapuje vlastne iba skutočnosť, ako dlho trvá, kým sa tu Bill a jeho parťáci objavia, vlastne iba ako vedľajšie postavy. A pre mňa skoro až nevítane - popravde, vôbec som na nich nebol zvedavý a odkedy sa zjavujú v príbehu, už aj tak rozťahovaný dej sa ešte viac rozrieďuje a kniha sa napriek dobrej prepletenosti línií rúti do finále stále dýchavičnejšie. A keď tam napokon doputuje, nevzbudí už žiadny veľký rozruch a najvzrušujúcejšia pre mňa zostáva skutočnosť, že som sa už nedozvedel nič viac o goldovskej pentalógií a malý Pete zostal jediným človekom, ktorý posledné dva prekliate diely čítal. Ale ako poznám Stephena Kinga a jeho literárne hry a svety, vlastne by ma ani neprekvapilo, keby sa mená John Rothstein, Pete Saubers alebo Jimmy Gold ešte nečakane objavili v nejakom príbehu...... celý text
Konec hlídky
2016,
Stephen King
Snažil som sa nejakú dobu presvedčiť sa, že ma to nudí, ale majster King predsalen vie ako nahadzovať udičku a ťahať na nej rybu aj cez stovky strán, že áno, vie si čitateľa obtočiť okolo prstu - respektíve všetkých desiatich, ktorými píše a píše, aj keď by už nemusel... Hodgesovská trilógia nemusí byť iba troma knihami s odlišným vyznením, dá sa vnímať aj ako cez tri knihy natiahnutý klasický rozsiahly kingovský román, ktorý je dlho prísne realistický, pričom od istej chvíle v drobných dávkach pribúda nadprirodzeno, aby sa postupne rozvinulo v plne paranormálny horor. Fakt, že predchádzajúce dve knihy boli viac-menej realistickou kriminálkou, preto môže niektorých čitateľov rozčuľovať, pritom ale práve v KONCI HLIADKY prichádza naozajstný Stephen King ako zamlada. To neznamená, že by to bolo porovnateľne úžasné dielo (teda pre tých, čo už nejednu kingovku prelúskali), ale ani, že by dosť nesúrodá hodgesovská trilógia bola zakončená nejako nevydarene. Ostatne tá hra na detektívku je tu zachovaná tak ako v predchádzajúcich knihách a opäť pôsobí trochu nadbytočne, keďže totožnosť páchateľov je známa. Avšak s akými kartami tvorca hru rozohral, s takými ju aj dohrá - a má to pod kontrolou. Čitateľský pôžitok je tvorený hlavne tým, že sme v hlavách protagonistov a môžeme sledovať ich vzájomné súperenie a hru o to, kto koho prechytračí. A skrze postavy je vytvorená aj starosť o to, ako to dopadne - a psychologickú zaangažovanosť King vedel vždy. A tak po PRÁVE NÁLEZCU, kde mi boli ľahostajní a dokonca mi až prekážal ich vpád do príbehu, tu, kde sa po okľuke vraciame k hlavnému záporákovi, je všetko o ňom a Billovi Hodgesovi (a spol.) a je to dôstojné ukončenie jeho literárneho príbehu / života. Billovi, na začiatku príliš tučnému a s infarktom, teraz príliš chudému a s rakovinou, tu patria všetky sympatie - a niečo sa ujde aj obetiam samovrážd. A hoci si tu autor v druhej polovici vypomôže vyslovene béčkovým riešením (rozšíreným o dnes už klasické motívy z MŔTVEJ ZÓNY či PODPAĽAČKY) a často to ako celok zaškrípe, stále je tým pravým majstrom napätia a dokáže tú svoju zmesku schopne ukočírovať. Pretože ju ako vždy založil na postavách, s ktorými sa čitateľ zblíži a celou tou kvalitnou zdĺhavou prípravou je polapený do siete tak dôkladnej, že má na konci pocit, akoby so záverom odchádzala aj časť jeho života. A aj keď majster od bachmanovských čias poriadne vymäkol, ani o početné obete nebude núdza.... celý text
Pan Mercedes
2014,
Stephen King
Psychologická drobnokresba, to je to, čo robí ďalšiu z nekonečného a vlastne už aj neprehľadného radu Kingových kníh lákavou. Nie som čitateľ krimithrillerov, všetkých tých dlhých, temných a extrémne populárnych sérií s geniálnymi vyšetrovateľmi a úchylnými páchateľmi sadistických zločinov, aby som s nimi dokázal porovnať PÁNA MERCEDESA a Billa Hodgesa s jeho nepravdepodobnými spojencami. Tak alebo onak však táto kniha nesie nezameniteľný Kingov rukopis detailnej kresby postáv v ich prostredí a každodennosti narúšanej výnimočnými, tentokrát nie nadprirodzenými, ale násilnými udalosťami a majstrovsky vedený napínavý dej. To presvedčivé zasadenie do aktuálnej reality bežného Američana, ktoré jeho príbehy (okrem iného) robí takými presvedčivými a príťažlivými je chvíľami až otravné, ale prevažne stále fascinujúce. Keby som to čítal, asi by ma to už aj trochu štvalo, na počúvanie je to však paráda.... celý text
Později
2021,
Stephen King
Dlho som neprečítal žiadneho Kinga a predtým vlastne nikdy žiadneho napísaného po roku 2000 a vlastne som nečítal ani tohoto - počúval som to ako audioknihu, čo mi ten zážitok spríjemňovalo a nemusel som nervačiť, že strácam čas absolútnym konzumom pre oči, ktoré majú dosť inej práce aj bez toho. Je to fajn, ale skrz-naskrz priemer, zároveň však priemer od Kinga, takže stále veľmi dobré a sakramentsky čitateľné remeslo. V kontexte jeho ďaleko ambicióznejších kníh a naozaj slávnych diel je to však iba taká ozvena motívov a odvar pôsobivosti tých starších, kanonických príbehov, niečo ako polotovar, čo tá jeho domáca továreň na knihy vypľula len tak bokom, mimochodom, v polospánku...... celý text
Vtedy v Lošonci
2015,
Peter Balko
Pekná próza, chvíľami dokonca vynikajúca. Hlavne začiatok je fenomenálny, zhustený prozaický text, detsky naivný a originálny štýl, vecný, úderný, vtipný, ale nie trápny a s umenim skratky, trefnými metaforami a originálnymi prirovnaniami, ktoré ma strašne rozosmiali. Popritom prudké, ale nie násilné prechody a zmeny nálad do svojskej poézie pamätného detského kamarátstva v zabudnutom meste na sklonku 20. storočia. Ale náboj prvých dvoch kapitol nevydrží, autorove výpravy do vzdialenejšej, až priveľmi fantazmagorickej minulosti ma už tak neoslnili a tam, kde sa iní komentujúci čitatelia konečne “naladili”, ja som začínal byť rozladený - a v takom hojdačkovom vnímaní to už zostalo až do konca. Tam, kde prehovára skutočná história a príbehy predkov, to skĺzava do legendistického priemeru, ale magicko-realistické blúznenie ma vyslovene otravovalo. Jadrom príbehu sú však vlastné, viac či menej reálne, spomienky na kamarátstvo s Kápiom a tie sú natoľko silne a poeticky zachytené, že vysoko vyčnievajú nad všetko ostatné a robia z VTEDY V LOŠONCI výraznú, zapamätateľnú knihu, ktorá aj mňa napokon presvedčivo naladila na vlnu nostalgie za dávnymi časmi, ktoré sa už nikdy nevrátia. O to viac, že mám podobné spomienky z podobného času a prostredia a tiež uchovávam hmlistú spomienku z prvej triedy na staršieho, vyspelejšieho kamaráta, čo už párkrát prepadol, potom skončil v polepšovni a už nikdy som ho nevidel, zmizol v útrobách pamäte…... celý text
Dvojice
1979,
John Lange (p)
Pre priaznivcov MC je toto špecialitka, jeho raný román vydaný pod pseudonymom a nikdy znovu pod vlastným menom. Jediný zo siedmich diel “Johna Langea”, čo u nás vyšiel, ešte k tomu v časoch, kedy sa o pravej identite autora nevedelo a ani sa vedieť nemuselo, lebo ešte nič neznamenala. Napriek tomu sa zaňho Crichton hanbiť nemusel, DVOJICA nesie už všetky atribúty jeho neskorších bestsellerov - zovretý dramatický dej s neuveriteľným spádom, na fiktívny príbeh úžasná presvedčivosť a pevné východisko v realite, prepracované vedecko-technické detaily, a popri nespornej napínavej zábavnosti aj významný spoločensko-kritický presah s varovným posolstvom. Čitateľ má doslova pocit, že keby nebol lekárom a spisovateľom, dokázal by autor ten plynový útok sám - a na rozdiel od protivníka svojho hrdinu úspešne - zrealizovať. Pre niekoho asi mínusom - no mne pridanou hodnotou - je high-tech svet 70. rokov, s 50-ročným odstupom až fascinujúci “analógový” vesmír káblových technológií, telefónnych liniek a faxov dlhé minúty vypľúvajúcich niekoľko naliehavo potrebných stránok. Asi sa v zaprášených origináloch poobzerám aj po ďaľších “langovkách”.... celý text
Pstruholov v Amerike
2005,
Richard Brautigan
Brautiganova obsesia rybačkou obalená do jeho celkom unikátnej imaginácie. Trochu hippie, trochu beat, za jednoduchými, surrealisticky, prípadne až dadaisticky poetickými miniatúrami sa skrýva filozofia návratu k prírode, pokojného života a malých radostí, ale aj špecifický humor, irónia a literárny experiment. Prchavosť dojmov a reality, mazanie hraníc a hravá fantázia krátkych útvarov a impresií zo života amerického Západu vypovedajú dosť o tom, prečo sa tento ťažko nevyrovnaný spisovateľ stal na sklonku 60. rokov nakrátko extrémne populárnym, až kultovým autorom v kruhoch hippies. Pre mňa sú paradoxne ďaleko najlepšie tie časti, kde nejde o rybačku, neriešia sa žiadne pstruhy alebo sa to slovo v texte ani len neobjaví.... celý text
Pomsta trávnika : poviedky 1962–1970
1995,
Richard Brautigan
Knižka, na ktorú mám veľmi špecifickú spomienku, pretože som ju nosil celé týždne vo vrecku počas jednej jari či jesene na prvej výške, keď som bol šialene a samozrejme platonicky zamilovaný, takže som viac času trávil na lavičkách, staniciach, cintorínoch a parkoch než v škole, a na tých najnepredstaviteľnejších miestach som si vždy prečítal jednu z tých mikropoviedok, ktoré absolútne korešpondovali s mojou melanchóliou a ktorých zaujímavo zachytená silná atmosféra ma dokonale nasýtila na dlhé najbližšie chvíle bezčasia a precitlivelosti.... celý text
V melounovém cukru
2018,
Richard Brautigan
Svojim minimalistickým zenovým jazykom a naivistickou poetickou skratkou tu Brautigan vlastne popisuje klasickú dichotómiu utópií aj dystópií spoločenských románov. Svet vedecko-technologickej civilizácie je zabudnutý ako škodlivý, len sem-tam ukáže aj po zániku svoje dlhé chápadlá negatívnym dopadom na obyvateľstvo doslova sladkej idylky. Tá je ale sama totálne neživotná, plochá a naivná ako stránka z detskej obrázkovej knižky, ľahostajná k smrti a utrpeniu nielen tých druhých, odpadlíkov, ale aj nás samotných, a to aj vtedy, keď sa okolo dejú neuveriteľne kontrastné krutosti alebo nás požierajú tigre. Na môj vkus príliš sladké a súčasne príliš bezcitné.... celý text
