IVANA143
přečtené 209
Appassionata
1972,
Alfred Amenda (p)
Pri čítaní som mala veľký problém v udržaní pozornosti. Boli pasáže, ktoré sa čítali dobre, boli zaujímavé, boli smutné, boli vtipné, bavil ma jazyk, všetko bolo fajn. Potom boli pasáže, kde som absolútne nevedela čo sa deje a kde sa nachádzame. Prišlo mi, že autor dosť preskakoval udalosti, niektoré iba načrtol a ako keby nedokončil. (Nakoniec toto bolo spomenuté aj v doslove, takže moje domnienky boli správne. :D ) Niekedy som mala pocit, že zaujímavým udalostiam sa venoval málo, a naopak iné boli dosť zbytočne natiahnuté. Ako absolútny neznalec klasickej hudby som síce mala trošku problém s hudobnou terminológiou, ale aspoň som sa niečo nové dozvedela, a aj som sa pobavila. (Vtipné pasáže boli skvelé, až som chcela dať 4 hviezdičky, ale bolo ich tak málo! :D )... celý text
