Fantasysvet přečtené 241

Rudá královna 2015, Victoria Aveyard

Autorka nás presvedčí, že nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá. Názov Červená kráľovná nie je náhodný. Mare Barrow je Červená. Celý svoj život prežila v Pilótach, chudobnej dedine plnej blata, otrhaných špinavých ľudí a beznádeje. Pokiaľ človek nemal nejaký talent a neučil sa remeslu užitočnému pre službu Strieborným, skončil na fronte, kde už dlhé roky zúri krutá vojna. Takýto osud čakal aj Mare, ktorá pomáhala svojej rodine len drobnými krádežami. Bola s ním zmierená, až kým nestretla mladého muža, z ktorého sa vykľul princ. Že príliš ideálne? Ani zďaleka! Červená kráľovná prináša na svojich stránkach nečakané zvraty, napínavé situácie a postavy, ktoré si jednoducho obľúbite. Počas čítania mi neušlo, že jedna veta sa tam neustále opakovala. Ktokoľvek môže zradiť. A ukázala sa pravdivejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na pozadí deja odohrávajúceho sa v paláci, vzniká povstanie Červených, čo nie je až také prekvapivé a opätovne sa dostávame k istej podobnosti s už spomínanými Hrami o život. Tá sa opakuje aj pri naznačenom ľúbostnom trojuholníku, ktorý akoby sa už stal povinnou jazdou pre každý YA román. V tomto prípade to však našťastie nie je nič patetické, takže sa nemusíte báť. Dovolím si skôr tvrdiť, že bol dokonca príjemným osviežením. Keď si knihu prečítate, pochopíte prečo.... celý text

První kniha hřbitovní 2016, Neil Gaiman

Pokiaľ vám dodnes osud nedoprial stretnúť sa s Neilovim Gaimanovim (a dnes už s jeho kultovým dielom), vďaka Comics Centru ste teraz získali možnosť voľby. Je úplne jedno, či dáte prednosť komiksu, alebo knihe, ľutovať rozhodne nebudete ani v jednom prípade.... celý text

Medzi nami 2016, Alexandra Pavelková

MEDZI NAMI predstavuje skladačku z umne zložených poviedok, z ktorých čitateľ len ťažko odhalí autorkin záver. Poviedky občas zaskočia otvoreným koncom, no originálnou pointou, čo je samo o sebe dôkazom stabilnej kompozície.... celý text

Fantastická 55 2013, kolektiv autorů

Tajomný gén Atlantídy 2015, A.G. Riddle

Desivý mor Atlantídy 2015, A.G. Riddle

Zázračný svet Atlantídy 2016, A.G. Riddle

Provokatívny vedecko-fantastický technotriler o globálnych genetických experimentoch, pradávnych sprisahaniach a mystériách ľudskej evolúcie sa síce nemôže vyrovnať veľdielam majstrom klasického vedecko-fantastického žánru (A. C. Clarke, H. G. Wells, I. Asimov, J. Verne či E. R. Burroughs), ale svedomito môže konkurovať modernej vedeckej fantastike. V duchu Michaela Crichtona (Kmeň Andromeda, Guľa, ale aj Park dinosaurov) a v medziach spoločenskej a antropologickej vedeckej fantastiky, ktoré už v minulom storočí upustili od technickej emancipácie a zamerali sa na modelovanie sveta s jasne vyznačenými sociálnymi koordinátmi, predkladá A. G. Riddle senzačný príbeh, v ktorom dominantnú úlohu bude zohrávať práve idea literárneho humanizmu. A. G. Riddle vo svojich dohovoroch upozorňuje, že prvotný impulz, ktorý mu dodal odvahu napísať až trojdielny vedecko-fantastický román, vzišiel z jeho túžby vyrozprávať čitateľovi možno známy príbeh tak trochu iným spôsobom. Príbeh, aký by si chcel práve on sám prečítať a ktorý sa bude, paradoxne, páčiť užšej čitateľskej základni. Svoj zámer splnil. Záhada pôvodu predstavuje senzáciu. Známu. Môžete sa s ňou stretnúť na televíznych obrazovkách, veľkých filmových plátnach, v komiksoch i hrách. Má taký trošku hollywoodsky nádych, ktorý tvorí príjemný kontrast k pevne vytýčeným cieľom a základným špecifikám soft science fiction. Nebojácne kombinuje rôzne prvky, štýly, žánre, vedecké hypotézy aj dohady. Pohráva sa s genetickým základom našej populácie, jemne sa rýpe v smutnej minulosti, verí v morálny kódex, ale aj v ľudskú tvrdohlavosť. Predstavuje dlho hľadanú oddychovú knižnú kvalitu, ktorá vám príjemne vyplní voľný čas a možno rozšíri aj vaše obzory. Prvá časť z trojdielnej knižnej série s názvom Záhada pôvodu, Tajomný gén Atlantídy, od A. G. Riddla vyšla vo vydavateľstve Motýľ v roku 2015. Vydavateľstvo sa s prekladom popasovalo celkom statočne. Až na niekoľko drobných chybičiek či nezrovnalostí oproti pôvodnému textu nie je ich práci na tomto rozsiahlom projekte čo vytknúť. Ak teda po malej senzácii s veľkými rozmermi poškuľujete, urobte krok vpred a kúpte si ju. Nebude to zlá voľba. Len si dajte pozor na jedno – soft science fiction je predsa len ľahším a okázalejším čítaním. Preto vám nemusí sadnúť. Ale o tom predsa literatúra, nakoniec, je.... celý text

Bellman & Black 2015, Diane Setterfield

Román o smrti má jednoduchý dej a každá jeho časť je svedomito nalinkovaná. Napriek tomu, že celý text sa delí na kapitoly, z ktorých niektoré prerušia rozprávanie a pristavia sa pri významne krkavca v priebehu časov a v slovesnom umení, aby tak vyzdvihli autorkin odkaz ukrytý priamo v texte, neoplývajú tieto kapitoly žiadnymi zbytočnými retardačnými prvkami. Príbeh sa odvíja vlastným nevtieravým tempom. Vzbudzuje vo vás túžbu stále čítať, a to aj napriek tomu, že sa niekedy mení na malú dobovú kroniku hospodárstva vo viktoriánskom Anglicku. Detailne podáva správu o fungovaní miestnej fabriky, ktorá sa snaží prežiť na trhu a vzdorovať konkurencii, ako aj o prvom obchodom dome so smútočným tovarom, ktorý na sklonku 19. storočia priniesol éru „kráľovských“ pohrebov. Odhaľuje kúsok z histórie v duchu anglických klasikov i velikánov romantickej literatúry, akými sú napríklad Charlotte Bronttëová či Johann Wolfgang Goethe. Radostne vás prenáša v čase a neľútostne konfrontuje s odvrátenou tvárou spoločnosti predminulého storočia, ktorú majestátne vo svojich dielach dokázal zhmotniť Ford Madox Ford. V duchu gotických románov, ešte pred tým, ako ľudí začal strašiť Edgar Allan Poe, rozohráva autorka pátranie po zmyslu života mladého chlapca, ktorý v jedno dopoludnie prakom zabije havrana. Je to práve smrť, ktorá tvorí jeden z dominantných prvkov rozprávania i výstavby príbehu. Smrť všetko otvára, posúva ďalej i stupňuje napätie. A je to opäť ona, čo všetko uzatvára, dáva akúsi pomyslenú bodku za životom jedného človeka z mnohých. Číha na vás zo všadiaľ, zhmotňuje sa vo vašich nočných morách, plní vám želania, no narozdiel od Joa Blacka ostáva triezva, nepodlieha emóciám, nestáva sa ľudskou, uvedomuje si, že je potrebná a že sa na ňu nikdy nezabudne. Sprevádza vás od narodenia a niekedy vám z čírej zvedavosti robí spoločnosť. Možno s vami uzavrie podobnú dohodu, akú uzavrela i s pánom Bellmanom. Diana Setterfieldová píše o tom, čo poznáme. A píše o tom s ľahkosťou. Možno jej štýl písania nesadne každému, ale aj toto riziko v sebe nesie povolanie spisovateľa. Ak pre vás mysteriózne romány s príjemným historickým nádychom predstavujú lákavý spôsob oddychu, čo najrýchlejšie by ste mali spoznať pána Bellmana i pána Blacka. Pán Black sa možno bude spočiatku ošívať, časom však prekoná plachosť a rád vás poctí svojou návštevou. Aj keby bola jeho posledná, rozhodne bude stáť za to!... celý text

Tiene nad Veligradom 2016, Ivana Jungová

Tiene nad Veligradom sú plné prekvapení. Väčšinou tých pozitívnych. Rozprávanie odsýpa rýchlo, ľahko, len na samom konci tak trochu stratí dych, čo však vieme odpustiť. Miesta a mestečká žijú vlastným životom a ponúkajú plejádu nádherných silných postáv, s ktorými vás autorka postupne zoznamuje. Vďaka nim sa dej posúva rezko dopredu a vy všetko intenzívne prežívate. Istým archetypom sa síce vyhnúť nedá, ale ich prítomnosť vyvoláva pocit, že všetko navôkol je reálne a kedysi sa odohralo presne tak, ako to autorka sama vyrozprávala. Stredobodom príbehu je síce legenda o Braslavovi, jeden gryf a traja mladí hrdinovia so svojimi snami, ale práve rodina a okolie, v ktorom vyrastajú, z nich robí takých ľudí, akými sú a ďalej formuje ich charakter. Preto obyvatelia Veligradu, a to vrátane Bielej Baby, bylinkárky a dobrej čarodejnice tohto miesta, dostávajú v samotnom príbehu svoj priestor a prinášajú tak do prehovoru zaujímavé osudy a odbočenia od hlavnej dejovej línie, ktoré majú opodstatnenie a sú pre vývoj prichádzajúcich udalostí dôležité. Z tohto dôvodu sa môže zdať, že rozprávanie v istom bode stratilo svoj rytmus, alebo autorka zbytočne odbehla od podstaty veci a umelo príbeh roztiahla. Akcia je skôr statická, väčší dôraz sa kladie na vykreslenie medziľudských vzťahov a pomerov, ktoré v hradisku vládnu, ako aj na poverčivosť miestnych ľudí a schopnosť s ich strachom zručne manipulovať. Ide však o prvky príznačné pre knižné série. O také výstavbové postupy, ktoré musia udržať v napätí a majú za úlohu dôverne zoznámiť s prostredím a kľúčovými situáciami v ňom. Zároveň vás nútia zamyslieť sa, preskúmať istú pasáž oveľa viac pozornejšie, alebo začať pátrať po príčine, ktorá uvrhla Veligrad do neľahkej situácie. Fantastická rozprávka z pera Ivany Jungovej môže s čistým svedomím konkurovať zahraničnej tvorbe. Spomedzi súčasných slovenských titulov určených pre deti a mládež vyniká. Lákavo dávkuje boj dobra so zlom, ktorý nie je výrazne kontrastný, pretože sa odvíja od intríg, o ktoré nebude v príbehu núdza. Láskavo sa pohráva s rôznymi typmi lásky, a to či už tej materinskej, otcovskej, súrodeneckej, prvej alebo iba priateľskej. Letmo sa pristavuje pri nadprirodzených bystrostiach číhajúcich v tráve, krčahu, studničke, na tráme, pred dverami, v korunách starých stromov, vo veľkých skalnatých masívoch, alebo v plápolajúcom ohni vo vašom malom príbytku. Unáša vás do reálneho sveta mýtov, bájí, legiend a povestí. Do sveta, ktorý vonia, dýcha, kričí aj plače, pretože Tiene nad Veligradom, prvý príbeh o Braslavovi, majú dušu. Sú vhodné pre každého, a tak, ako to už pri dobrých knižných sériách občas býva zvykom, neponúkajú vám iba samé šťastné konce.... celý text

Duchové mrtvých 2016, Richard Corben

Poviedky a básne v tejto komiksovej knihe sú zoradené vzostupne a čitateľ sa musí s úvodom trocha popasovať, lebo všetky tie nevýrazné jednohubky sa čoskoro premenia na dlhotrvajúci hlavný chod rozmanitých podôb strachu. Tomu, aby Poove a Corbenove príbehy držali po kope o niečo viac, dozaista poslúžila rozprávačka Mag. Spočiatku určite nejeden fanúšik Edgara Allana Poa krútil hlavou nad touto chatrnou jednookou starenou, no napokon si na ňu rýchlo zvykol. Čarodejnica Mag totiž rúca štvrtú stenu, trúsiac vhodné ironické poznámky a postrehy a to nielen vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné. Stretnete sa s ňou nielen v úvodoch a záveroch, ale občas sa sama zamieša priamo do deja. Popravde - bez starej polonahej jednoočky Mag by to nebolo ono. Takže... ...po opätovnom prečítaní (na druhýkrát to išlo skoro ako jedna báseň), žiaľ, konštatujem, že Corbenov RAGEMOORE (Comics Centrum 2013), na ktorom spolupracoval so scenáristom Janom Strnadom, sa mi predsa len páčil o niečo viac. Nielenže absencia farieb pridala Lovecraftovsky ladenému dielu na atmosfére, ale objavilo sa v ňom aj o čosi viac dynamickejších motívov. DUCHOVÉ MŔTVYCH sú predsa len príbehmi o ironickej láske, smrti a o svete na pomedzí života a smrti. RAGEMOORE zároveň pozostáva z jedného dlhšieho uceleného príbehu a tie zrejme idú autorovi o čosi lepšie. Z emočného a strach budiaceho hľadiska síce Corbenove kraťasy netrpia, no v niektorých prípadoch komiksy vyšumia do prázdna práve vďaka svojej podobnosti a počtu strán. Na úkor strán sa totiž dej mnohokrát zrýchli na úroveň, kedy pocity, ktoré by ešte dielo mohlo vyvolať, nedosiahnu požadovaný a hlavne dlhodobý účinok. Ak poviedky a básne Edgara Allana Poea nepoznáte, s najväčšou pravdepodobnosťou po nich siahnete, len čo dočítate DUCHOV MŔTVYCH, a to je presne ten správny efekt (tzv. účinný), z ktorého by si mali brať príklad všetky podobné komiksové adaptácie. Nebyť stretu s predchádzajúcou Corbenovou knihou, udelil by som knihe DUCHOVÉ MRTVÝCH viacej ako 75 %. Lenže RAGEMOORE je dôkazom toho, že keď chce, dokáže dať Corben čokoľvek aj na 100 %. Ďalším dôkazom je aj to, že kým k Lovecraftovsky ladenému dielu sa dokážem vracať stále dokola, pri recyklácii Edgarovských komiksov pár kraťasov zrejme vynechám. Najlepšie aj tak vždy urobí ten, čo si o titule DUCHOVÉ MRTVÝCH utvorí svoj vlastný názor. Ak vás okúzli aspoň z polovice tak ako mňa, nezabudnite si do nákupného košíka prihodiť i mnou ospevovaný RAGEMOORE. Neberte to na ľahkú váhu – je to povinnosť!!!... celý text

Nebojím se tmy 2016, Helena Haraštová

Napriek tomu, že leporelo obsahuje iba 7 posuvných obrázkov, sprievodný text dopĺňajú informáciami nasiaknuté ilustrácie Jakuba Cenkla, ku ktorým sa môžu deti spoločne s rodičmi i pedagógmi stále vracať a objavovať nové skutočnosti, ktoré z úplne obyčajných vecí robia veci strašidelné. Inscenácia, po ktorej autorka knihy siahla, aktívne organizuje a rozkladá rôznorodé parametre obrazu, a to od zaostrenia a kompozície, cez výber uhlu záberu i postáv, po hru so svetlom či tieňom. Abstraktný jazyk vizuálnych komponentov vo vnútornej štruktúre obrazu umocňuje či už dynamiku prítomnej sekvencie, ako aj rôznych drobných scén, z ktorých sa výsledná ilustrácia pre dieťa skladá. Technický scenár vďaka tomu funguje prirodzene a od prvej strany zdôrazňuje a podčiarkuje takú informáciu, ktorú sa prítomný rozprávač (ukrytý niekde v úzadí) snaží detskému príjemcovi za výraznej pomoci rodiča alebo pedagóga odovzdať. Interaktívna kniha Už sa nebojím tmy oplýva zmyslovosťou, konkrétnosťou, názornosťou, hravosťou, reálnosťou i fantastickosťou. Všetkými dôležitými atribútmi, ktoré detská kniha musí mať. Ak máte doma hrdinu, ktorý už dávno nemá dva roky a stále sa bojí tmy, kúpte mu rozprávkový návod Heleny Haraštovej, ktorý ho naučí poraziť nielen strašidlá v rohu jeho detskej izby.... celý text

Nesmelý zabijak 2014, Eoin Colfer

Zrátame si to teda. Máme tu super zloducha z konca 19. storočia a agentku FBI. Máme tu aj príbeh o stroji času, niekoľko hmlistých informácií o misiách agentúry, v ktorej Chevie pracuje, ako aj pár vrážd. Chýba nám teda ešte niekto! Možno niekto, kto by poznal napríklad takého Garricka? Každý zloduch má predsa svojho poskoka, asistenta, sluhu, skrátka niekoho, kto pozná jeho slabiny a kto sa v tej najviac nemožnej chvíli umúdri, a tak trochu chce spasiť svet i neprávie, ktoré sa na ňom páchalo. Túto osobu nám Colfer predstavuje ako Rileyho, Garrickovho učňa s nie príliš veselou minulosťou. A napriek tomu, že sa to zdá takmer nemožné, odrazu tu máme pozoruhodne zaujímavú kombináciu hlavných postáv, ktorým síce trvá, kým v príbehu isté časti dajú do pohybu, ale urobia to s takou nonšalanciou, až nie je možné ich zvláštnemu čaru odolať. Práve vďaka Rileymu, na ktorom autor nešetril či už svojím talentom, alebo dobrými nápadmi, mení sa rozprávanie na dobrodružstvo plné napätia, napínavých bojov o život, dobrého vtipu a toho pravého viktoriánskeho smradu! Cestovanie časom, bohaté aj chudobné štvrte viktoriánskeho Londýna, ako vždy prihlúpli agenti FBI a mnoho ďalšieho, toto všetko na vás čaká v tomto napínavom dobrodružstve, ktoré si určite nájde veľa fanúšikov. Čo sa mňa týka, teším sa na druhý diel a dúfam, že ma autor milo prekvapí! (A vyvaruje sa istým chybám. Veď na to má!)... celý text

Deus Ex: Černé světlo 2016, James Swallow

Nina: Tanec v zajatí Dymu 2016, Andrea Gregušová

Štvrtá rozprávková kniha od Andrey Gregušovej je trošku rozporuplná. Nehrá sa s plastickým rozprávkovým svetom naplno. Nevyužíva svoj potenciál a neprináša nič nové ani lepšie spracované, ak ide o rozprávky alebo fantastické príbehy. Na druhej strane ponúka príbeh, ktorý je nasiaknutý dobrom, neuveriteľne krásnymi opismi, zvučnou slovenčinou a jednou jedinou unikátnou postavou, za ktorú by ste v istých momentoch chceli položiť svoj vlastný život. Volá sa Slnečnica a stretnúť ju je takmer nemožné, pokiaľ neostanete bdieť až do neskorej noci. Ak teda vyhľadávate jednoduché oddychové čítanie, čítanie bez mravoučného podtónu, čítanie pre radosť, čiže niečo, nad čím nemusíte hĺbavo premýšľať, je Nina pre vás ako stvorená. Neurazí vaše čitateľské ja. Decentne vás prevedie jednou súčasnou modernou rozprávkou a vnesie do vášho príbytku i svetlo. A možno raz aj ten neposedný Dym, s ktorým by ste si mali aspoň raz rezko zatancovať. Rozprávková kniha, ktorá sa nám z vydavateľstva Slovart prihovorí v septembri, presne v ten kúzelný moment, kedy sa začína aj Ninine dobrodružstvo, chce osloviť mladých čitateľov od 12 do 15 rokov. Veríme, že sa jej to podarí, pretože nápad má napriek svojim chybám potenciál, zapadá do vzorcu populárnych oddychových kníh pre deti a mládež. V správnom pomere dávkuje kúsok romantiky, štipku napätia, uncu strachu i metrák neopakovateľných fiktívnych zážitkov. Je inšpirovaná skutočným príbehom a nemotorne (ale v dobrom slova zmysle) sa snaží motivovať k tomu, aby sa nikto nikdy nevzdal. Snáď si nájde svoje stále miesto v knižnici rovnako pojašenej princeznej či statočnej dievčiny, čo zvádza dlhý a únavný boj so svojím vlastným zlým Dymom. Ale to vonkoncom nevadí. Práve naopak – nás to iba poteší!... celý text

Hadie listiny 2015, Jessica Cornwell

Hadie listiny sú jedným veľkým paradoxom. Zaujímavé sú preto, že sa snažia priblížiť klasickej detektívke. Chcú to urobiť tak, aby sa odlíšili od jej monotónnej schémy, ako to pred časom urobila napríklad Maureen Jenningsová. Zároveň sa snažia šokovať mystickou zápletkou a nadprirodzeným prvkom v duchu Guillerma del Tora alebo Brama Stokera. Sú nasiaknuté zaujímavými informáciami, faktografickými pasážami, znepokojivými úryvkami a vôňou prastarých kníh. Ich knižná úprava však pohorela na plnej čiare. Autorka nezvládla svoj prvý debut. Násilne chcela byť iná a stoj čo stoj zaznamenať každý jeden detail, a to bez ohľadu na dĺžku knihy, čím si zbytočne uškodila. Môžete vynaložiť veľa úsilia na to, aby ste sa jej dielom prelúskali. I tak sa pravidelne vyskytnú situácie, kedy to s príbehom vzdáte a tú či onú pasáž preskočíte. A toto vaše rozhodnutie vám prekvapivo neuškodí, pretože vynechané veci nie sú a ani nikdy nebudú pre dej dôležité. Ich vynechaním sa o nič neukrátite, len si prakticky skrátite svoje trápenie. Kniha Jessicy Cornwellovej tak trochu predstavuje telenovelu. Prvý diel vás pohltí, ten zvyšok je bezvýznamný, koniec neprekvapí, ale výstižne vysvetlí všetko, čo sa medzi začiatkom a koncom udialo. Ak máte chuť ponoriť sa do emočne vyprahnutého sveta upotenej Barcelony, nebudeme vám v tom brániť. Len si vás dovolíme upozorniť na to, že táto voľba nie je šťastná.... celý text

Harry Potter a prekliate dieťa 2016, Jack Thorne

Ak ste si niekedy mysleli, že nová generácia vám prinesie niečo, čo by vám vyrazilo dych, a tak trochu nadväzovalo na výroky slávnej spisovateľky, či nebodaj zhmotnilo vaše závery, ktoré ste si na základe pekne naservírovaných informácií z HP univerza vyvodili, musíme vás sklamať. Príbeh, ktorý pred sebou máte a ktorý sa budete nútiť čítať do konca už len pre tú známu nostalgiu, je podľa slov nejedného recenzenta, blogera, čitateľa a aj oddaného fanúšika zle napísanou fanúšikovskou fikciou. Na stránkach ožívajú tie najbizarnejšie konšpiračné teórie, z ktorých si aj dnes robíte s priateľmi srandu. Čím hlbšie sa do hry vnárate, tým viac vás desí všetko, čo sa začína drať na povrch. A aj tu to začína úplne klasicky – postavami. Zatiaľ čo knižná séria popri Chlapcovi, ktorý prežil ponúkala priestor dozrieť aj iným knižným hrdinom, divadelná hra to jednoducho ignoruje. Tvorcov nezaujíma, nakoľko dôležité je priblížiť zmeny, ktoré so sebou priniesla ďalšia etapa života po páde Temného pána, v živote Harryho priateľov, kolegov i rivalov. Ignorujú vnútornú či vonkajšiu charakteristiku dôverne známych postáv, na ktorú ste zvedaví, pretože si uvedomujete, koľko času od posledného príbehu uplynulo. Psychologický aspekt je servírovaný povrchne, lebo stredobodom pozornosti bude, a to sa až do konca hry nezmení, konflikt medzi synom a otcom. Ten má vyzdvihnúť rodinné nezhody či temnotu, ktorá privoláva na Harryho rodinu nešťastie a opäť prebúdza Harryho jazvu k životu. Na scénu vstupuje zlo a vám jeho príchod pripomína jednu z tých krásnych knižných historiek profesora Lockharta. Akurát sa z obálky knihy nemá na vás kto tak oslnivo usmievať. Nebudeme zaryto tvrdiť, že divadelná hra nebude ani v divadle fungovať. To, čo je v texte pred naším zrakom ukryté, dokážu zruční herci divákovi prirodzene a pútavo priblížiť. Umocnia zážitok z prežívaného, ale len sťažka zachránia zlý scenár, nevýraznú zápletku, tuctový motív, prvoplánové postavy a tony otravných emotívnych replík vystrihnutých ako z tej najgýčovej YA fikcie. Harry Potter and the Cursed Child sa všade pýši honosnou nálepkou „ôsmy príbeh“. Tohto označenia však nie je hodný. Autori jednoducho neporozumeli odkazu, ktorý v sebe univerzum Harryho Pottera nesie a je smutné, že J. K. Rowlingová dovolila, aby sa hra v takejto podobe vôbec dostala von. Nový príbeh, okrem mien a známych miest, nemá s našim Harrym Potterom nič spoločné. Isteže, v niečom by iný mal byť, ubehlo predsa 19 rokov od pádu Voldemorta a takmer 9 rokov od vydania poslednej knihy. J. K. Rowlingová má svoj svet, v ktorom býva náš Harry Potter, dobre premyslený. Práve vďaka jej Pottermore v nás tlela nádej, že ak sa raz do sveta Harryho Pottera vrátime, bude to s plnou parádou a tým dôverným pocitom, ktorý aj naše vlasy prinútiť stáť v pozore. Nič z toho sa však nesplnilo.... celý text

Sojčák 2016, Jaakko Ahonen

Byť je Sojčák poměrně útlá kniha čítající pouhých 128 stran, může se chlubit už tím, že se dostal do nejužší nominace Eisnerovy ceny za rok 2015. Příběh je zde sice jednodušší, ale na daném rozsahu dostačující, a ač může některým čtenářům vadit různorodá interpretace některých načatých témat či nejednoznačností, základní linka je poměrně přehledně daná a jasná. Pro finální efekt však nejde ani tak o příběh samotný, ale spíše o temné vyznění a propracovanost psychologické stránky. Psychologický aspekt komiksu je jeho největší předností. Cílovou skupinou ani přes líbivé postavičky pochopitelně nejsou děti, ale dospělí a dospívající čtenáři. Sojčák je takovou melancholickou hororovou miniaturou, komorním lehce psychologickým dramatem, u něhož máte opravdu chvílemi pocit, že jste ve vzdálené ozvěně pocítili Kafku nebo díla od Philipa K. Dicka. Jak si vyložíte závěr a souvislosti, pak ponechávají autoři jen na vás. Možností jak knihu číst je hned několik, můžete se ji pokoušet šťouravě rozebírat a vymýšlet alternativy nebo si říct, že autorům se nechtělo promýšlet epický příběh s poselstvím, a tak načrtli jen neurčitý mustr, anebo se prostě nechat pohltit, knihu si užít a po dočtení zírat do zdi.... celý text

Serafina a černý plášť 2016, Robert Beatty

Rick Riordan, J. K. Rowlingová, John Flanagan, Michael Ende, J. M. Barrie, ale aj Cressida Cowellová a mnohí ďalší autori pre deti a mládež ukryli vo svojich dielach unikátne posolstvá. Boli rozmanité a predsa mali niečo spoločné. Ich hlavné postavy boli iné. Nezapadali do vzorca, ťažšie sa včleňovali do kolektívu, niesli na pleciach tiaž celého sveta. Okúsili trpkosť straty, priskoro prišli o detstvo, museli dospieť, aby prežili. Nepochádzali z úplnej rodiny, niekedy nemali žiadnu rodinu, alebo, podobne ako Serafína, hľadali kúsok zo seba, ktorý sa stratil v okamihu, keď prišli na svet. Zatiaľ čo o iných hrdinov sa starali ich mamy alebo vzdialení príbuzní, v prípade Cowellovej Štikúta a Beattyho Serafíny sú to práve otcovia. Veľkí, trošku nemotorní, zanietení pre svoju prácu a so svojským ochranárskym komplexom, ktorý ukrýva to najväčšie a najmilujúcejšie srdce na svete. Bez nich by príbehy o záchrane detí či sveta vo všeobecnosti neboli také lákavé a knihy také živé. Bez nich by sme my, dospelí, nemali nad čím roniť slzy a vy, deti, by ste zase chceli rýchlo dospieť. Robert Beatty vonkoncom nie je zlou voľbou. A neuškodí vám, ak jeho knihami skrášlite poličku vo svojej knižnici, pretože jeho tvorba v sebe mieša všetko, čo máme radi. Fikciu, horor, detektívku, mágiu, odvážnu hlavnú hrdinku, verného kamaráta, nezbedného psa, honosné staré sídlo, ktoré naozaj existuje, a otca, čo sám oddane vychováva svoju dcéru.... celý text

Krocení sopek 2016, * antologie

Jaký je tedy asijský steampunk? Je jiný než ten evropský a americký. Prakticky v každé povídce nalézáme narážky na dobu útlaku, kdy byly země jako Malajsie, Indonésie, Filipíny a ostatní z oblasti jihovýchodní Asie buď koloniemi Británie, nebo pod nadvládou Číny. Tady nikdy nevládl královnin mír a gentlemani z Londýna tu vždy byli považováni za okupanty. Každá povídka je však originální a má své kouzlo i poselství. Velice mě potěšil nejen fundovaný doslov (jak jsem zmínil již v úvodu), ale také medailonky nejen všech autorů, ale také editorek, překladatele a ilustrátora. U posledně jmenovaného se chci zmínit o tom, že pro české vydání Krocení sopek oslovilo nakladatelství vietnamského grafika a ilustrátora Hài Hoànga a byla to skvělá volba. Obálka knihy je nejen mnohem hezčí než obálka původního amerického vydání, ale ilustrace na ni použitá je inspirovaná jednou z povídek v knize, a to je opravdu hezký nápad. A i když Krocení sopek možná není antologií mapující celou historii asijské fantastické literatury, určitě naplňuje všechna výše zmíněná kriteria.... celý text

Tisíc masek 2016, Antonín Tesař

lustrácie Jiřího Tesaře sú jednak čiernobiele a jednak pôsobia ako z undergroundových komiksov z pred desiatok rokov, lenže komiksu Tisíc masek tento retro štýl vôbec neprekáža. Jiří zrejme nepotrebuje kráčať s dobou. To ona kráča s ním. Odkazy na diela H. P. Lovecrafta (napríklad Dagon, Dunwická hrôza a ďalšie) a atypická kresba (hlavne čo sa týka stavby tela a celkovej povahokresby postáv) skvelo sekunduje ponurej atmosfére. Okrem niekoľkých vulgarizmov a incestov nájdete u bratov Tesařovcov aj niekoľko násilných úmrtí, pochybných hrdinov, pár satanistických rituálov a oblúd, ktoré spolu rozohrajú hororovú hru o jednu nenápadnú dedinku (a možno i o celý svet).... celý text