dominga
přečtené 129
Všetky jeho svety
2019,
Juraj Kováčik
Knižka od Juraja Kováčika ma ihneď po prečítaní prvých pár strán chytila. Čitateľ prechádza príbehom ako nôž maslom, veľmi rýchlo a plynule to odsýpa. Vyhnem sa spojlerom a nebudem prezrádzať podstatné detaily, ale pravdou je, že jej dej je podmanivý. Nájdu sa v ňom či už milovníci fyziky a vesmíru tak i romantické duše so zlomeným srdcom. Je to príbeh o nádeji, túžbe a večnom hľadaní a presúvaní sa. Je jedno koľko svetov človek prejde, ak nie je raz spokojný s tým, čo sa stalo v tom predchádzajúcom, stane sa mu to opäť a znova a znova ako večný a nezastaviteľný cyklus a nedá sa s to zmeniť ani zastaviť. Ako som už napísala, kniha je o nádeji a tú som ako čitateľ nabrala. S príbehom som sa stotožnila úplne a tak ma niektoré pasáže takpovediac položili na lopatky s tou neuveriteľnou silou a podobnosťou môjho vlastného príbehu. Vrele odporúčam! Pár úryvkov z knihy: "Slobodná vôľa je ilúzia. Všetko, čo urobíme, je iba nevyhnutnou výslednicou toho, čo sme už urobili, čo sa nám už stalo." "Muži sú ako deti a našou najväčšou slabosťou je súcit, ktorý k nim cítime." "Nádej je to, čo nás robí zúfalými." "Treba hovoriť. Je ľahšie zniesť pravdu, keď je schovaná v množstve slov, ako keď vám ju niekto povie v holých vetách. Treba ju zriediť, ako príliš ostrý alkohol, ktorý by vám vypálil dieru do krku."... celý text
Nad čistým ohňom dym
1998,
* antologie
Neuveriteľne dojemné, nežné, plné lásky, túžby nádeje, sklamaní a radosti. Prostredníctvom trávy Myšlienky na teba rastú ako letná tráva, len čo ju skosia, znova divo vyšľahne.... celý text
Nevyliečiteľný romantik
2019,
Frank Tallis
Príbehy pacientov z najnevšednejšími "poruchami" týkajúcich sa, ako už názov označuje, lásky. Lásky strastiplnej, zakázanej, nedosiahnuteľnej, chorej, vymyslenej a pod. Ak sa človek dobre začíta, možno v daných prípadoch objaví aj sám seba. Frank Tallis ako klinický psychológ a navyše spisovateľ v jednom, krok za krokom odhaľuje postupy terapie a obnažuje nielen vnútro pacientov, ale tak trochu aj sám seba. Ukazuje spôsob akým uvažuje, ale aj spôsob ako sa možno vieme dostať k ľuďom bližšie. Ako to, čo vyzerá spočiatku zatratené, môže mať veľmi jednoduché riešienie, "len" je podtstané odhaliť koreň pôvodu. Pre mňa osobne pomerne obohacujúce čítanie. Nielen, že sa človek môže dozvedieť viac z toho ako to asi na terapii vyzerá, ale autor tiež poskytuje viaceré odborné informácie a historické fakty. Niekoľko úryvkov: "Anita túžila po láske, ibaže milovať znamená žiarliť, a keď je niekto žiarlivý ako ona, sám si v láske bráni." "Skutočným meradlom pravosti lásky nie je to, ako blízko chceme byť, akí tesne prepojení a splynutí, ale ako ďaleko od seba dokáže stáť, a predsa byť spolu." "K bezvedomiu máme bližšie, než sa všeobecne pripúšťa. Každú noc zažívame prerušenie svojej existencie počas bezsenného spánku. Okrem toho každý deň zabúdame, takže sa svojim spôsobom plynule rozplývame do ničoty." "Stoický filozof Epiktéros napísal: Nerozrušujú nás udalosti, ale náš pohľad na ne!" "Jediní normálni ľudia sú tí, ktorých dobre nepoznáte." Na záver Frank Tallis skonštatoval, že ho mrzí to, že v škole venovali téme romantickej lásky tak málo času a pritom je tak veľmi dôležitá. Hýbe našimi životmi, ovplyvňuje celý náš svet a predsa je podceňovaná. City majú byt skryté a je hanbou, keď je niekto sklamaný a nešťastný z nevydarenej lásky napriek tomu, že tento pocit pozná takmer každý na tejto Zemi. Téma lásky sa v dnešnej kultúre zľahčuje a naproti tomu by lekár v starovekom Grécko či Ríme vedel povedať viac o nešťastnej láske, než súčasný psychoterapeut.... celý text
Nesnesitelná lehkost bytí
2006,
Milan Kundera
Ani nedokážem tak stručne a pár slovami opísať, koľko skvostných myšlienok sa v tejto knihe nachádza. Bez zbytočných prikrášlení a vyumelkovania. Kundera sa vyjadruje k rôznym oblastiam života. Primárne samozrejme ide o vzťahy muža a ženy, ale z knihy sa dozvedáme rôzne životné pravdy, s ktorými sa je možné stotožniť skrz charaktery a osudové linky postáv. Asi najviac sa mi do pamäti vryli výborné časti, kde píše o gýči, o rôznych druhoch pohľadov! - s tým súvisí aj tento úryvok : Všechno, co dělá, dělá pro Sabinu a dělá to tak, aby se to Sabine líbilo. - to je takzvaný neprítomný pohľad, keď človek lipne na inej osobe a sprítomňuje si ju myšlienkami na to, ako by asi reagovala! .....-pohled na tekoucí vodu uklidňuje a léčí. Řeka teče od věku a lidské příbehy se dějí na břehu. Dějí se, aby byly zítra zapomenuty a řeka tekla dál. ... Jen náhoda se nám muže jevit jako poselství. To, co se deje nutne, co je očekávené, co se opakuje každý den, je nemé.... naproti tomu však - Žádny človek nemuže prinést druhému človeku dar idyly. To umí jen zvíře...Karenin obklopil Terezu a Tomáše svým životem založením na opakování...duvod proč človek nemuže být štasten, nebot štestí je touha po opakování. ....-člověk žije všechno hned napoprvé a bez přípravy! Život se proto vždycky podobá skice. Ale ani slovo skica není přesné slovo, protože skica je vždycky náčrtem něčeho, přípravou na obraz, kdežto skica, jíž je náš život, je skicou k ničemu, náčrtem bez obrazu...... celý text
Pani Heléne
1932,
Milan Thomka Mitrovský
Drobná knižka tak akurát "na hlt" do vlaku alebo do parku. Prostredie Florencie 19. storočia bez turistov, atmosféra v kruhoch umeleckých a románová zápletka jednej ženy a skupiny mužov, ktorá však končí pre všetkých skôr nešťastne ako šťastne. Čosi ako letný sen, ktorý sa rýchlo vyparí, ale v mysliach hlavných aktérov ostane ešte po zvyšok života. Autor šikovne vložil do textu na svoju dobu revoltujúce a nadčasové myšlienky feminizmu zaobalené do úctivého jazyka tohto dielka. A na záver bonus v podobe krásne vykonštruovanej vetičky: "Chvejúcou rukou podňal som poloobnaženú rúčku a vpil sa do vonného zápästia vrúcnym, plným úcty poľúbením" ...... celý text
Edith Piaf
1990,
Simone Berteaut
... Pieseň, to bol jej život. Dávala jej všetko, ale pieseň jej väčšmi než ktokoľvek iný dávala pocit opustenosti, takú osamotenosť poznajú len ľudia jej druhu - také mimoriadne osobnosti ako ona - to vám stisne hrdlo ako ruka, zablokuje plexus a človek ju precíti, len keď doznie potlesk. - Momone, obecenstvo v tej svojej čiernej diere hreje. Všetci tí ľudia ťa berú do náručia, otvárajú ti svoje srdce a celú ťa doň vpúšťajú. Prekypuješ ich láskou a oni prekypujú tvojou. Chcú ťa a ty sa im rozdávaš. A spievaš, kričíš, reveš o svojom šťastí a srdce máš v siedmom nebi. Keď odídu posledný návštevníci, v sále zhasnú svetlá. Ty si ešte vždy celá teplučká vo svojej šatni. Ešte sú v tebe. Už sa netrasieš, si uspokojená. A potom ulica. Je tma...Srdce ti zamiera chladom... si sama. Tí, čo ťa čakajú pri služobnom vchode, už nie sú tí istí. Ich ruky sú požadovačné. Tie ťa nepohladkajú, ale zdrapnú. Ich oči ťa šacujú: "Aha, veď vôbec nevyzerá tak dobre ako na scéne!" A ich úsmevy hryzú... Umelci by sa nikdy nemali stretnúť s obecenstvom. Keď opona spadne, umelec by mal odletieť ako kúzelníkova holubica. ...... celý text
Mezi stromy
2013,
Gyrðir Elíasson
Je obdivuhodné, ako dokázal autor na tak málo stranách (v priemere 3 strany každá poviedka) vyčarovať tak zvláštnu atmosféru, vtiahnuť do deja a podmaniť si čitateľa. To sa len tak často nevidí. Navyše, ak spisovateľ dokáže vo vás vyvolať dojem, že počujete zvuky, cítite vône a vidíte to, čo vidí on...to už je naozaj neuveriteľný dar. Knihe dávam 4 hviezdičky, nie z toho dôvodu, že by som "odpadla" z jednotlivých príbehov. Nie, tie boli skôr zvláštne, vždy skončili akoby odseknuté, bez záveru, nechali čitateľa v tajuplnej atmosfére, bez odpovedí a skôr s viacerými otázkami. V jednotlivých príbehoch bol hlavným hrdinom muž, samotár. Pár krát sa mi zdalo, že čítam tú istú poviedku, ako pred pár stránkami..námety sú podobné....ale dôvod k tomuto vysokému hodnoteniu bol už spomenutý - ľudské zmysly. Nestáva sa často aby kniha zapojila (najmä za tak krátky čas) viacero než len 2 zmysly a dokázala tak silno upútať, až človek ostane chvíľu sedieť ako v tranze a rozmýšľať, čo sa to vlastne stalo? Pridávam pár úryvkov: ...Zářicí slunce a modré nebe nade mnou. Stébla trávy kolem průtěného košíku šuměla v teplém větru. ...Zavřel jsem oči a hned je zase otevřel a uviděl jakési skvrny nebo spíš průsvitné spirály, které se vinuly po nebi a přesouvaly se podle toho, jak jsem pohyboval očima. Bavilo mě dívat se na ňe. Braly na sebe různe podoby a samy od seba se otáčely. ... Znovu uslyším lehký šelest stébel trávy kolem košíku, jediné trávy, která se nebude sekat. Smí tady zůstat stát, sklánet se nad košíkem a šeptat. Šumí úplne stejně jako rákosí. ....Díval se, jak se paprsky slunečního světla třpytí v čůrcích vody... ...Setmělo se, ma hory sedly chomáče mlhy....a nebylo slyšet nic kromě neustálého šumění řeky... ...vzduch měl takový ten hebký nádech, co se vždycky hlásí na sklonku léta.....Pohlédl jsem dolů k hladině, ale spatřil jsem jen stíny v tůnce pod lávkou......Soumrakem se nesla vůne pokosených luk.... ...Při pohledu na pruhy třpitivých krystálů v kameni se mi v mysli cosi dělo. Možní mi připomínaly záblesky myšlenek v jinak neustálem šeru vědomí...... celý text
Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia
2012,
Kjersti Annesdatter Skomsvold
Pre niekoho táto knižka nepriniesla žiadne posolstvo, žiadny dej ani hlboké myšlienky, ale to knihy niekedy ani nemusia. Stačí, ak obsahujú aspoň štipku ľudskosti, pravý a nefalšovaný pocit života, nejakú tú hodnovernú a surovú človečinu. Príbeh starej ženy, čudáčky, samotárky a najmä naj-zábavnejšieho človeka na svete, akého kedy ona sama poznala. ..."Do tanečnej školy som chvíľu chodila ako dvanásťročná...Ja som vždy tancovala sama, polhodinu som bola dievča, polhodinu chlapec." .."Prepáčte," ozve sa muž, "neviete koľko je hodín?" ...Moje hodinky ležia na povale hneď vedľa školského časopisu z posledného ročníka. "Pol desiatej," prehodím, keď ho míňam. "Dakujem," odvetí. "Ja ďakujem," uzavriem niekoľkosekundovú epizódu. Srdce mi bije ako opreteky,...konverzovala som a informovala verejnosť, cudzí ľudia mi dôverujú, že im poskytnem presný údaj o čase, a s časom sa nežartuje. ...Epsilon ma chytil za ruky a pomohol mi vstať. A tak sme tam stáli a držali sa mokrými palčiakmi. Chcela som mu povedať, ako ho mám rada, no namiesto toho sa dozvedel, že vlani zabili žraloky sedem a hriankovače štrnásť ľudí.... celý text
Advent
1938,
Gunnar Gunnarsson
Čítanie na adventné obdobie ako stvorené. Príbeh o jednom človeku, ktorého viera a nádej, ho napriek ťažkostiam a úskaliam života, ktorým čelil, dostali (s pomocou) do jeho cieľa. Je to útla knižôčka, ktorú stihnete za jeden večer. Ešte teraz mi v ušiach znie divé zavíjanie ľadového vetra, na koži cítim mráz, nad hlavou vidím jasnú hviezdu noc a pocit prázdneho žalúdka sa dostavil taktiež. "Však to je taky povinnost lidí, možná jediná, vědět si vždycky rady. Nevzdávat se. Vrhat se proti meči, ať je sebevíc ostrý. Když ti už nechtějí sloužit nohy, pak se musíš smířit s tim, že je už nemůžeš používat, ale to neznamená, že se vzdáš."... celý text
Andělé všehomíra
2000,
Einar Már Gudmundsson
Počas čítania tohto príbehu sa mi niekoľkokrát pripomenul štýl písania Jóna Kalmana Stefanssona - prirodzene, je to tiež islanďan ako Gudmundsson. Neviem či to tkvie vo vrodenej mystickosti ľudí tohto národa, alebo či sa len Jón inšpiroval Einarom... V každom prípade, dej sa mi zdal spočiatku veľmi nesúvislí, jednoducho preskakoval z jednej doby do druhej a mňa až zamrazilo pri opise niektorých z chovaní/reakcií hlavnej osoby. Bolo to melancholické, bolo to islandské, cítila som chuť "koralky", obávala som sa i dúfala v svetlejšie závery.... celý text
Veľké asi ako vesmír
2017,
Jón Kalman Stefánsson
Možno sa náš život bude posudzovať podľa toho, čo sme neurobili.... ...podaktoré knihy akoby život rozširovali, obsahovali vety, ktoré sa menili na galaxie....Je príjemné byť sám s nocou a hviezdami. Niečo sa vždy stane. ...zaspala až okolo druhej v noci s búšiacim srdcom, na vine bol život!... Život pravdepodobne nemá dostatok šťastia pre všetkých.....základné prvky poézie: túžba a smútok..... celý text
