Zuna1990 komentáře u knih

Myslím, že táto novela z roku 1889 nesie so sebou mnoho odkazov na feminizmus a genderové ideológie, ako muži poskytujú ženám vzdelanie, rieši spoločenské postavenie žien, či fungovanie manželstva. Postava ultrakonzervatívneho obchodníka na úvod ma nasrala svojimi myšlienkami, ako sa ženy majú podriadiť mužovi, báť sa ho, dištancovať sa od svojich záľub, priateľov a zábavy. Jej poslaním má byť rodiť deti, starať sa o manžela a zaistiť teplo domáceho krbu. Avšak v druhej časti sa Tolstoj prihovára autobiograficky cez Pozdnyševa. Psychologická sonda pocitov spolužitia dvoch ľudí, ktorí spolu sú ani nevedia prečo a myslia si, že deti im pomôžu zachrániť vzťah, pričom upadli do ešte väčšej vzťahovej priepasti. Vzťah muža, ktorý kvôli žiarlivosti, sklamaniam, očakávaniam, hnevu a všeobecnému smútku zabije svoju ženu počas hrania Kreutzerovej sonáty.

2 05.09.2021

Najviac absurdismu pokope:

„Uviazať šnúru a urobiť slučku mi nerobilo žiadne ťažkosti. Šnúra sa mi síce zdala trochu pritenká, ale nechcel som sa do toho miešať. Mal som so starým pánom už svoje skúsenosti. „Ste veľmi láskavý,“ povedal, keď dofajčil. „To nič. Len neviem, na čo si stúpnete,“ povedal som. „ Totiž, ja by som vás podvihol k slučke, ale mohli by to kvalifikovať ako vraždu obesením, a to by som nerád.“ „Ó, božechráň, nechcem vám robiť nepríjemnosti.“ Poobzeral sa okolo seba, zbadal sudy od oleja, ktoré ležali na brehu rieky. „Áno, sú prázdne. To by šlo,“ povedal som. Spolu sme doniesli jeden sud a postavili sme ho pod slučku. ... Požiadal ma, aby som sa vzdialil. „Viete, chcem vás ušetriť pohľadu, ktorý možno nebude príliš estetický.“ ... Odišiel som k vode... Keď som sa vrátil, s určitým prekvapením som skonštatoval, že šnúra vydržala. Bol už stuhnutý. Vyzeral dobre... „

2 05.08.2021

Mojím predsavzatím na rok 2024 bolo vrátiť sa k čítaniu, no človek mieni, Pán Boh mení a stále nie som kde by som chcela byť. Bez ohľadu na to, všetko čo sa mi tento rok dostalo do rúk som prijala s nadšením. Musím povedať, že táto kniha 2 noviel, ale teda najmä „Udalosť“ bola famózna.
Annie Ernaux dostala v roku 2022 Nobelovu cenu za literatúru. Treba k tomu niečo viac?
V novele Udalosť píše svoju autobiografickú výpoveď, ako v 60tych rokoch ostala nechcene tehotná a pokúsila sa podstúpiť interupciu. No v časoch, kedy boli interupcie nezákonné a už len pomyslenie na ne bolo zločinom, nájsť niekoho bolo o to náročnejšie. Pokúsila sa vykonať spontánny potrat, no neúspešne. Zverila sa do rúk anjeličkárke a skoro zomrela. Hoci autorka píše príbeh o takmer 40 rokov neskôr, chce vyrozprávať z toho, čo nikdy neprekonala. Podľa jej slov, podstúpiť túto skúšku bolo potrebné na uvedomenie si túžby po deťoch a rodine. Chce úprimne veľmi veľa síl hovoriť o tak citlivej a osobnej téme, tne do živého a vyvoláva v nás stiesnené pocity.
Druhá novela Mladý muž je príbeh o milostnom vzťahu autorky v období jej menopauzy s oveľa mladším mladíkom. Cez tento vzťah hľadala stratenú ženskosť a potrebu byť žiadaná a chcená. Spoločnosť to tak ale nevidela. “Oči všetkých, ktorí sedeli na betónovom múriku pozdĺž pláže, nás sledovali z jedného konca na druhý. A. ma upozornil, že sme neprijateľnejší ako homosexuálny pár.

1 07.02.2024

Životná kríza si nevyberá. Všeobecná doktorka Elin rieši v ordinácií denno-denne pacientov s nespočetnými problémami, dáva im rady ako vystrihnuté z odborných kníh a časopisov, no sama je silná alkoholička. Prostredníctvom vnútorného monológu sa neustále rozpráva so svojím kolegom – plastovou kostrou v rohu ordinácie. 50 ročná Elin žije so svojím manželom, pričom je každý z nich iný a odcudzený jeden druhému. Zatiaľ čo jej ideálnym príkladom trávenia voľného času je pitie vína a sledovanie seriálov, jej manžel je zarytý bežkár. Keď nie je na bežkách, tak ich v pivnici aspoň opravuje. Elin pri sledovaní sociálnych sietí požiada o priateľstvo jej životnú lásku z pred 30 rokov Bjørna. Ako sa to skončí? Nemusím ďalej hovoriť. A tak závislosť na alkohole nahradí inou, závislosťou na milencovi. Okrem seknutia s pitím je nevera pomohla aj inak. Zamlčané myšlienky sa začali vyplavovať na povrch, nefungujúce manželstvo bolo zrazu až príliš očividné. Nevera jej otvorila oči a urobila razantné rozhodnutie.
Niekoľkokrát som z chuti zasmiala, niekoľkokrát som mala slzy na krajíčku. Kniha zatína do živého a miestami otvára oči a nedovolí nám súdiť. Veľmi odporúčam.
"A co vy, kto ma u vas na starosti domace prace? Zda sa, ze jeden je vzdy sef a druhy mu pomaha. A mozno je aj dobre, ze jeden ma o vsetko prehlad," vyhlasila som, pretoze sa mi nechcelo rozvadzat, ze mam plne zuby toho, ze v nasom zivote zastavam funkciu sefdirigenta, sefkuchara, financneho riaditela a moderatora, ze ako sibnuta lokomotiva veziem pasaziera, co podriemkava v poslednom vozni.”

1 15.01.2023

Lucy je matkou dvoch malých dcér, manželka a začínajúca spisovateľka. Zdravotné problémy ju pripútajú na nemocničné lôžko. Manžel doma starajúci sa o ich dve dcéry a domácnosť ju nenavštevuje, prekvapivo je však navštívi jej matka. Práve ich niekoľkodňové spolužitie pri lôžku je hlavnou témou knihy spolu s ich (ne)rozhovormi o ni(e)čom. Dialógy medzi matkou a dcérou, hoci obe cítia hlboký smútok, pôsobia byť plné lásky. Je však tak zreteľné a jasné, akou bolesťou a traumou z čias minulých obe trpia, no ani jedna o tom čo ich ťaží na srdci nezačne hovoriť. Niekedy však netreba veľmi rozprávať, niekedy stačí byť spolu, hoci aj v nemocničnej izbe. Matka nie je schopná vyjadriť city k dcére, dcéra nie je schopná vyjadriť krivdy z minulosti. A tak sa rozprávajú plytko, o klebetách z ich rodného mesta, prípadne sú ticho. Prostredníctvom jednoduchých a banálnych rozhovorov poskytuje čitateľovi obraz o traumatických životných podmienkach rodiny, ktoré zanechali silný dopad na psychiku a vzťahy detí a ich rodičov. Aj keď sa všemožne snažíme páliť mosty, minulosť si nás nájde. Pritom Lucy bola žena, ktorá „LEN“ potrebuje počuť od matky: „ľúbim ťa“. To sa jej však nikdy nesplní.

Po dočítaní ostalo ticho. A zvláštny pocit, z ktorého puká srdce. A neskôr prišla vďačnosť. Za to, aká je moja mama, môj otec a aké mám neuveriteľné šťastie, že máme vzťah aký máme. Vzťahy sú ale veľmi krehké, často si vedia ublížiť ľudia, čo sa najviac milujú.

,,Toto je príbeh o matke, ktorá miluje svoju dcéru. Nedokonalo. Lebo my všetci milujeme nedokonalo.”

1 30.12.2022

Anglický pacient, muž bez tváre a mena, podľa uniformy príslušník britskej armády, je zostrelený nad Káhirou, zachránený a odvedený do Vojenskej nemocnice v Pise v Toskánsku takmer na úplnom konci druhej svetovej vojny. Ocitá sa vo vile, ktorá bola vojenskou nemocnicou, no približovaním sa vojsk z nej poodchádzali všetky sestry. Anglický pacient sa v nej ocitá spolu s ošetrujúcou sestrou Hanou, zlodejom Caravaggiom a expertom na odstraňovanie mín Kipom.

Každá postava je vybraná veľmi premyslene, každá je úplne iná a ich dočasné súžitie vo vile otvára témy ako vernosť, zrada, násilie, pamäť, kolonizáciu.

Vojna skončila, aj keď bezpečne ešte nie je, vila je svet sám o sebe. Bezpečný svet. Môžu sa tu fyzicky aj vnútorne uzdraviť, zbaviť sa traumy, dostať z hrôz vojny. Stále však pátrame po totožnosti anglického pacienta. Zo spomienok postupne vyviera milostný trojuholník z minulosti medzi ním a vydatou Katharine a jej manželom. Túto dávnu udalosť paralelne zrkadlí iný milostný trojuholník, tu vo vile, v súčasnosti.

Koniec vojny je pre nich len dátumom, všetci sa potácajú v rozpadnutej vile a snažia sa prísť na to, ako ísť ďalej. Stretli sa tu ľudia na konci vojny v rozbitom dome a pokúšajú sa pochopiť svoj predošlý život, aby mohli kráčať ďalej.

Autor za knihu získal Bookerovu cenu za najlepšiu knihu polstoročia.

1 10.11.2022

Dobrý deň smútok je údajne jedna z 10 must have kníh každej Parížanky. Asi už viem prečo. Je pripomenutím, ako vie ľudská ľahostajnosť ublížiť nevinnému človeku. Byť ľahostajným voči okoliu a život si čo najviac uľahčovať je možno pre niekoho cesta, no často má neodvrátiteľné následky. Hlavná aktérka, len 17 ročná Cécile, chce odvrátiť vzťah svojho otca Raymonda, muža neschopného citu a milovníka prelietavosti, s Anne, inteligentnou a správnou ženou. Zmanipuluje okolie a nasmeruje ich vzťah k bolestivému a dramatickému ukončeniu.

"...nad ránom, keď ležím v posteli a počuť iba šum áut v Paríži, chvíľami ma pamäť zradí: vráti sa leto so všetkými spomienkami. Anne, Anne! opakujem si v pološere to meno, veľmi potichu a veľmi dlho. Vtedy vo mne čosi stúpa; vítam ten cit jeho menom so zatvorenými očami: Dobrý deň smútok!"

1 16.05.2022

Kniha o niekoľkoročnom pôsobení Ondreja Sokola ako autobusára v Nórsku, napísaná sarkasticky, s humorom mne tak veľmi blizkym, je oddychovka ako vyšitá. Počas čítania som sa niekoľkokrát z chuti nahlas zasmiala. Autorov čierny humor je skvelý. Jeho opisy bežného života ako autobusára, zájazdy Indov, každodenne prevážanie autobusu plného kričiacich deti, skúsenosti s migrantmi, krásne opisy prírody a mnoho iného sú naozaj skvelou voľbou.

Mŕtve duše je kritikou feudálnej spoločnosti poukazujúc na praktiky vyšších kruhov cez podlizovanie, klamstvá, lži, alkoholizmus, gamblérstvo, či ambície zbohatnúť . Hlavný antihrdina Čičikov vrámci svojho „podnikateľského plánu“ začne skupovať mŕtve duše nevoľníkov, za ktorých by ich majitelia mali až do nasledovného sčítania ľudu platiť dane. Ak by sa dostal k väčšiemu počtu nevoľníkov, podľa vtedajšieho práva mohol žiadať o pridelenie pôdy zadarmo v málo obývaných oblastiach Ruska, a za mužikov, zaznamenaných v úradných listinách ako živých, by dostal peniaze, za ktoré by si zaobstaral statok.
Kniha mala 3 časti, no zachovala sa len 1 a ½. Autor pred svojou smrťou kvôli svojím psychickým problémom značnú časť svojho diela spálil, pričom sa z 2.časti zachovala len polovica. To je veľká škola. Chcel sa priblížil Danteho Božskej komédie, kedy sa hlavný hrdina cez peklo dostane do očistca a následne do raja. V druhej časti naozaj vidíme akýsi Čičikov prerod a objavenie nových, kladných postáv, ktorých v tejto knihe je naozaj pramálo.

Kniha napísaná v 1842, no s obrovským odkazom do dnešných dní.

1 09.04.2022

Na deň svätého Valentína v roku 1900 sa skupina študentiek a ich guvernantiek vyberie na piknik k Hanging Rock v Austrálií. Mamelon je magickým miestom, kde pôsobí magnetické pole, čas tu neplynie, hodinky zastanú. Tri najstaršie dievčatá sa oddelia od zvyšku na prechádzku do okolia hory a už sa nevrátia. Do školy sa vydesená skupina vracia neskoro v noci, okrem študentiek zmizla totiž aj jedna z učiteliek. A pomaly sa rozbieha vyšetrovanie toho, čo sa na hore stalo, alebo mohlo stať. Po týždni sa nájde jedna z nich, ktorá si však na nič nepamätá.

Cieľom knihy nie je vyrozprávanie príbehu a následného suchopádneho rozuzlenia záhady, ako skôr o vyvolanie nepríjemných záhadných pocitov a očakávanií zahalených rúškom tajomstva, skvelé navodenie atmosféry a mystična. V samotnej knihe sa objavuje niekoľko variant, čo sa mohlo stať. Rozuzlenie je v 18-tej kapitole, ktorá však nie je súčasťou knihy, pretože vyšla po autorkinej smrti ako samostatná kniha. Či je príbeh pravdivý, alebo je to fikcia, necháva autorka na čitateľovi. Názory na knihu sú rozporuplné, ja sa však určite radím do skupiny, že sa mi páčila.

1 02.01.2022

Spoveď stroskotanca je beletristicky spracovaný skutočný príbeh o potopení torpédoborca kolumbijského námorníctva v roku 1957. Tragédiu prežije len Luis Alejandro Velasco, ktorý na práme lode pláva bez jedla i pitia desať dní morom, kým ho vlny vyplavia na kolumbijskom pobreží.

Hlavným posolstvom je vnútorná sila a odvaha človeka jednoducho to nevzdať a bojovať, pričom vôľa žiť môže zvíťaziť aj nad občasnou "túžbou" zomrieť.

Keby som doposiaľ nečítala žiadne dielo od Márqueza, bola by som nadšená. Avšak po Láske v čase cholery, Sto rokov samoty, Zlej hodine či Kroniky vopred ohlásenej smrti, to hodnotím na „len“ veľmi dobré. To je tak, keď niekto nastaví latku veľmi vysoko.

1 28.10.2021

"Začal som chápať, že tomuto životu vôbec nerozumiem, a vtedy som si zaumienil: Raz na to prídem, raz pochopím, prečo je to také, aké to je, prečo je to tak, ako to je... Buď to pochopím, alebo sa na to vyseriem a obesím sa na rodnom cintoríne, jak sirota žijúcich rodičov."

1 18.08.2021

Uff...miestami som sa strácala a mala som chuť knihu zavrieť a odložiť. No na druhej strane prišli pasáže, ktoré ma vtiahli do deja a úplne dostali. Veľmi oceňujem spôsob, akým autor píše, poetickým, opisným, nadčasovým a pomerne náročným. Naozaj treba čítať veľmi pozorne. Avšak, po druhýkrát po knihe pravdepodobne nesiahnem.

1 11.08.2021

"Vyprevadila ma až po autobus, akoby tým demonštratívne dávala najavo, že v našej rodine je všetko v poriadku. Akoby ma tým chcela zbaviť viny v očiach dediny. Pri rozlúčke mi spravila na čelo krížik. Bez medu. Bozkal som ju na mokrú tvár a premýšľal som, prečo musí človek ubližovať ľuďom, ktorých má rád."

Skvelé. Vrátila som sa na miesta. V myšlienkach. Na tie konkrétne lavičky.

1 05.08.2021

„Raz ráno, keď pršalo a zdalo sa, že celý deň neprestane, rozhodol som sa spáchať samovraždu. Na lačný žalúdok sa mi to však zdalo negustiózne, preto som vstal z postele. Zbadal som vajce. Naskutku som ho vypil. Surové. Medzitým však prestalo pršať, a tak som samovraždu nespáchal.“ - citát z poviedky Na prahu. Myslím že viac písať netreba. Mitana bol kráľ.

1 05.08.2021

Ako malá si z TV pamätám inscenáciu s Emilom Horváthom, Soňou Valentovou a Vladimírom Mullerom. Zbožňovala som ju. Časom som bola zvedavá, aká je kniha. Aj keď je trilógia takmer 800 stranová, neľutujem.

T. Dreiser sa inšpiroval reálnym kriminálnym prípadom. Dňa 11. júla 1906 sa vo federálnom štáte New York na jazere Big Moose Lake v Adirondackom pohorí našiel prevrátený čln a telo 20 ročnej Grace Brownovej. Chester Gillette bol súdený a odsúdený za vraždu Brownovej aj napriek tomu že prehlasoval, že jej smrť bola nehoda. Ch. Gillette bol popravený na elektrickom kresle 30. marca 1908. Vražedný súdny proces vzbudil medzinárodnú pozornosť, keď sa čítali úryvky listov adresované Chesterovi Gillettovi. T. Dreiser počas štúdie prípadu uchovával výstrižky z novín o prípade niekoľko rokov, predtým ako román napísal. Postava Clyda Griffitsa je inšpirovaná Chesterom Gillettom, ktorých iniciály mien sa zhodujú.

1 05.08.2021

Nie sme tu nato, aby sme sa zabávali rozpráva život nórskeho spisovateľa, ktorý už zožal svoju slávu a na základe očiernenia a obvinenia z obťažovania v knihe inej spisovateľky na neho zanevrie celý svet. Už nie je žiadaný, slávny, potrebný. Na poslednú chvíľu ho zavolajú ako náhradníka na literárny festival, kde ma na pódiu vystúpiť spolu s dotyčnou spisovateľkou a mužom, ktorý mu prebral manželku, tiež spisovateľom. Sledujeme jeho vnútorný monológ a večnú nespokojnosť s takmer všetkým. Scéna na pódiu je až na samom konci knihy a teda že oplatilo sa čakať. Hltala som každé slovo a cítila aké také zadosťučinenie. Kniha bola veľmi zaujímavo napísaná, prítomný čas striedali úryvky retrospektívy a spolu s aktuálnymi a „šteklivými“ témami to len pridalo na originalite.

Kniha plná zvratov a následkov rozhodnutí. Obsahuje 3 samostatne poviedky, ktoré ale spája jedna vec, nevyspytateľný sled udalostí. Prvá poviedka je príbeh muža, ktorý stretne v Bolívii mladomanželsky pár na svadobnej ceste a zapletie sa do čohosi, čo takmer zničí jeho život. Druha poviedka je o staršom ovdovenom doktorovi a jeho vzťahu k mladej stážistke. Je to sexuálne obťažovanie, alebo nevyriešené životná túžba a prázdnota? Tretia poviedka je o manželskom páre, ktorý sa výberu na pravidelnú prechádzku, no manžel pri vstupe do sadu odrazu zmizne.

Určite odporúčam tohto talentovaného izraleskeho spisovateľa.

22.02.2024

„Ja by som bol nešťastný v šťastnom svete , ona by bola šťastná v akomkoľvek svete“. Touto vetou sa začína kniha Princíp Anny Kareninovej. Pre mňa jedna z najsilnejších za rok 2023.
Ak by sme mali definovať jeden faktor, ktorý je základom tejto knihy, je ním strach. Strach zakorenený od ranného detstva, strach nezmyselný, iracionálny. Každý z nás si privlastnil vzorce správania vštepené v detstve a poniektorí si ich so sebou nesieme celý život. V tejto knihe sa našťastie so strachom na druhej strane barikády nesie aj večná túžba po šťastí, pred ktorým sa často ukrývame za nedobytnými múrmi, ktoré si staviame my sami. Zo strachu. Zo strachu z neznámeho.
Táto prenádherná kniha je príbehom muža, ktorý píše list svojej dcére, ktorú nikdy nepoznal a my sa dozvedáme všetko o jeho živote. To, ako vyrastal a žil s otcom, ktorý sa bál všetkého cudzieho a ktorý dokonca aj k oknu sedel chrbtom. Od detstva mu bolo vštepované, že všetko cudzie je postrachom a všetko zlé začína hneď za prahom domu. Sám pre seba si vytvorí rovnicu strachu meranú vo foboch, vypočítanú súčinom času stráveným mimo domu a vzdialenosti od domova.
Všetko sa ale zmení, keď jedného dňa do jeho života nevstúpi niekto, kto pootvára všetky okná. Ten niekto nie je nikto iný, ako cudzinka. Je pre neho vykúpením, vďaka čomu sa musíme silno zamyslieť nad tým, čo skutočne šťastie je.
Tento príbeh lásky je popredkávaný prvou vetou z romány Anna Karenina: „Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“ V rovnakosti a monotónnosti sa šťastie nedá nájsť, bez asymetrie by okolo nás ostalo len prázdno. Také, aké si želal jeho otec. Život, ktorý za to stojí potrebuje otvorené okná.

,,S lúčeniami treba zaobchádzať opatrne. Jedno z nich totiž bude posledné, a ty nikdy nevieš ktoré.

Krásna kniha, 10 poviedok ktoré sa spájajú v jednom bode - v bytovke na Kalinkovej ulici v BA. Ľudské osudy prepletené v jedno, plné lásky, smútku, hnevu a ľudského bytia.

21.08.2023