zipporah komentáře u knih

Altruizmus, zavadzajúca prekážka v pochopení evolúcii. Aj o tom sa človek niečo dozvie. Veľa vecí si dodnes pamätám, ale najviac buldočieho Thomasa Huxleyho a jeho komentár na jednom zo stretnutí, kde skonštatoval bližší vzťah k opiciam... Tiež krásne pasáže pre vzletné vedecky vyjadrujúce sa hviezdy utešia slovami, z ktorých sa nebudú škrabať na hlave, lebo načo im je iné vysvetlenie lásky než to vedecké... a vôbec, ako inak by sa dala láska, boh vysvetliť, ak nie vedou... a sciento... eh? ovečky by zase krížili a nechali hybridizovať vedu s bohom... Na záver nie Kant, ale hodia sa sem skôr slová Ferrisa: treba pamätať a začať chápať konečne, že veda boha nerieši a boh nerieši vedu a tu je cnostná pravda pre slušného občana dnešnej spoločnosti. A ani barbari duše (nábožníci) a barbari inteligencie (vedníci) by sme nemali byť, ako píše Huxleyho vnuk v Kontrapunkte. Treba niečo medzi, kde nie je fanatizmus, predpojatosť, obmedzenosť, tuposť, magoria nátierka. Proste časopriestor, kde prebýva zrelý rozum resp. Kant:D

4 26.04.2012

Moja torta doma, zdroj, z ktorého podobne budujem fantáziu, ale nie do takej miery, ako Douglas Adams:D.... sú to také skriptovito písané veci, určite neodporúčam ľuďom, ktorí by radi mali info v beletrizovanejšej podobe... Kvantové texty a obrázky pomáhajú uceliť si v sebe chápanie niektorých vecí, zachádzať do filozofie... pri čítaní napríklad tejto a skrípt z mikrobioly som rozmýšľala, aký je tento svet bezvýznamný... isteže, usilovala som sa vytransportovať pri tejto úvahe z antropologického princípu aneb jak stále prízvukuje Kant: nezabúdajme KTO sleduje vesmír, správnejšie pozorovaný vesmír a podľa toho aj brať do úvahy, že jav a skutočnosť nie je to isté. A matematiky je v knihe teda dosť, aspoň pre mňa:) Obrázky sú nádherné, pri mikroobrázku medi som sa takmer rozplakala...

4 20.04.2012

Je to vynikajúce po každej stránke a mala by mať kniha 5 hviezd, ale jednu som stiahla za znevažovanie takej osobnosti, akou bol sv. František, aj keď cez ústa Marka Rampiona (=D. H. Lawrence). Keby som sa odosobnila, povedala by som, že tento svätec iba poslúžil do deja, namiesto ďalších iných svätcov, pretože keby autor trochu lepšie poznal život sv. Františka, určite by si vzal na paškál iného svätca. Napokon Rampion by mal byť hrdý na tohto bývalého "aristokrata", ktorý sa zbavil všetkého majetného života... a neriešiť olizovanie nôh malomocných.
Kopec názorov nielen trefných, barbari duše a barbari inteligencie, tam sa nájdete pekne opísaní... každopádne netreba čakať prudký dej, autorovi ide o vyobrazenie bohatších ľudí, ktorí vyšli zo sedliakov, ako my všetci vlastne. Záver sa mi veľmi páčil, pretože kto si rád predstavuje a kto zažil podobný pocit, ako ten, ktorý vychádza z predstavovania si toho, čo je v posledných riadkoch románu, bude mať chuť podať Huxleymu v duchu ruku za to a povedať mu: Keby takéto kráľovstvo nebeské sa mohlo natočiť... alebo keby žil Dostojevskij, rozpísal by týchto pár riadkov na tristo strán a bola by na knižnom svete ďalšia chutná psychologická kávenka.

4 23.03.2012

Snape a "iba" osobnosť série? Pf! Profesor Severus Snape je ten originál, čo vychádza z reality!!! Je to vojak, bojovník, sakra, je to človek, ktorý vie každého otráviť, s perfektným omastkom na havraních vlasoch, sakra, Snape je smiech cez slzy, je to hero of books, hero of book´s world... Princov príbeh som nedokázala ani čítať pre slzy.
PS: pre spriaznené duše, v Bratoch Karamazovcoch sa vyskytuje vedľajšia postava, volá sa Smerďakov a hrozne mi pripomína mladšieho brata Snapea. Odporúčam. Samozrejme, je trošku viac vypracovaný, ale čaro má podobné.

4 29.12.2011

Jedna z tých najťažších kníh, čo som čítala, aby sa chápalo, nie ťažko napísaných (nepopieram, že pre autora muselo byť veľmi ťažké napísať hento). Veľmi smutná je úbohosť vojny, ten, kto sa vie vžiť, nebude mať ešte týždeň pokoja po prečítaní a bude rozmýšľať nad tým, aká škoda je, že z takejto dane bola stvorená kniha. Úspech tu nemá žiadny význam (tých 5 hviezdičiek je úplne smiešnych), iba to posolstvo a sila autora. Niečo podobné ako Dostojevskij (Zápisky z mŕtveho domu), Gorkij (biografia) alebo Solženicyn (Jeden deň Ivana Denisoviča)...

4 29.12.2011

Držím palce budúcim generáciám, aby takto nedopadli a nám, aby sme túto scénu nepodporovali.

4 27.12.2011

Z radu oddychových kníh táto patrí medzi lepšie. Vo všeobecnosti mám skúsenosť, že kombinácia vedomostí autora s napísaním knihy pre moderného čitateľa končí veľmi biedne a tragikomicky. Ale ak auto má dostatok pokory a sebakontroly, môže to dopadnúť celkom dobre, čoho dôkazom je tento príbeh. Takže nenútené čítanie, v ktorom sa niečo aj dozvieme a tých, ktorí majú radi knihy, naverbuje na čítanie napríklad filozofa Thoreaua. Určite si prečítam aspoň Waldena. Podľa útržkov z knihy pôjde o filozofa na platónskej dráhe v štafetovom behu napríklad s Kantom či Schopenhauerom. Beztak aj oni sa spomínajú. Taktiež môže byť kniha užitočná pre psychicky slabšie povahy, môžu v nej vidieť viac, prečo nie. Výhodou je ľahkosť čítania.

V živote môžeme byť ktovieako čestní, ale ľudia vidia pravdu, len ak je dostatočne blízko ich reality. Tak ako napísal Thoreau: "Dôležité nie je to, na čo sa pozeráte, ale to, čo vidíte."

3 30.01.2024

Jedna z tých lepších "marploviek", ale jednoducho na "poiretovky" tieto príbehy nemajú :/

3 18.06.2023

Zvláštne na tej knihe je vylepšená atmosféra, opakované pripomienky o ľudskej chamtivosti, tá sa ozaj hemží knihou v monológoch, výkrikoch, myšlienkach, v opisoch... Decentne dráždi drobná romanca ako bozk od Agáty pre čitateľa, no záver? Fúha, taký ten fackoidný. Ani mi tak neprekáža to, že som neuhádla moje prekombinované vyfantazírované tipy vrahov (rátala som s dvoma ľuďmi) ako to, že sa mi to rozlúštenie a ešte aj záver romance zdal slabý a o ničom. Určite tento príbeh nepatrí medzi top, ale oplatí sa prečítať pre atmosféru jednej rodiny v kríze. Keby sem došiel na návštevu mimozemšťan a poprosil ma o stručnú definíciu ľudskej povahy, určite by som mu hodila túto knihu do rúk, ak by dáke mal, nech si prečíta, na čom je postavený svet ľudí.

3 09.04.2023

Posledných 15 strán neskutočné hysáky :D Ak niekto toto uhádol, tak tu máme na svete ešte jedného Poirota a kúpim mu fúzy, ak mu chýbajú.

3 11.02.2023

Oddychovka, ktorú mi odporúčala čitateľka v knižnici. Oslovila ma, lebo niečo hľadala, tak sme sa pustili do reči a tak som si povedala, že si požičiam niečo od tohto autora, ktorého mi ospievala. Upozorňujem na hodnotenie 90%, privysoké a klamné, kniha je totiž písaná tak, aby uspokojila potreby súčasného čitateľa bez čitateľského vkusu, komerčne a ako scenár, chýba jazykový štýl a identita autora, je to vlažne napísaný príbeh, nad ktorým netreba rozmýšľať, a postavy nie sú vypracované. Takže len ako oddychovka asi ako Piliere zeme, či ako sa to volá, čo je tiež zbytočne preceňované, ale prevahu konzumných čitateľov sa nedá prehliadať.. druhú hviezdičku si autor zaslúži za informácie, ktoré si naštudoval, aj tak je to ale nič v porovnaní s Ecom. O humore ako najvyššom prejave inteligencie môže čitateľ snívať, to si skôr vypočuje vtip od dážďovky z brehu Dunaja. Koho by však priťahovala podobná atmosféra a doba, nech si prečíta o trochu prepracovanejší a lepší román Katedrála more od Ildefonsa:)

3 09.01.2023

Jedna z tých lepšííích!! Miestami je aj vtipná a poskytuje dobové nálady, ako napríklad britský zázrak:D spočívajúci v zázračnej zhode v neznášaní kriku, reštaurácii a černochov u dvoch ľudí... Tak takúto kombináciu slov by nečakal ani luskáčik pod vianočným stromčekom :D

"Veda je vlastne najväčšou romantikou dnešných čias."
(si myslím, že všetkých čias, aj keď si Sumer točil koleso palicou, mohol sa cítiť romanticky, nie?)

Summary: Dokelu... zase... ma... autorka dobehla :D

3 03.12.2022

Autorov jazykový štýl mi trochu pripomína ten austenovský. Postavy sú psychologicky vypracované, hoci mám pocit, že Sarah bola miestami už prekombinovaná, pretože som občas nerozumela jej konaniu či rečiam, ako keby už prestávala byť reálnou postavou, akou bola Ernestína, tá bola ozaj presvedčivá a reálna bytosť, ktorú nemožno odsúdiť v momente, ktorú si autor pripravil na jednom mieste, a to že je to "len žena"... Na takýchto "len ženách" stojí tento svet, tak by bolo dobré si to pripomínať nielen na sviatok žien či matiek, ale už si to konečne uvedomiť v tých niektorých dutých hlavách, ktoré sa usilujú hrať na vysoko intelektuálne dušičky. Občas aj v tejto knihe sa dá zakopnúť o nepríjemné odtiene mužských predstáv spojených so živočíšnym správaním, čo patrí k životu, čítať ale je to otravné.
No že zákon nepozná pravdu, s tým nesúhlasím, lebo sám zákon je pravdou a zákony hovoria o spoločnosti, aká je. Veď práve zákony rozprávajú najpravdivejší príbeh o každom štáte, o tom, akí ľudia v ňom žijú, však...

"Všetci utekáme pred skutočnou. To je základná definícia Homo sapiens."

3 13.08.2022

Dobre vykreslená atmosféra Moskvy, no ako turista takú bezútešnosť skrátka nemôžem poznať. Moskva a Petrohrad sú prekrásne mestá s ochotnými ľuďmi. Ale ako autor píše: mesto je také, akými ľuďmi sa obklopíš... Tie dni som bola obklopená najlepšími ľuďmi, alebo je ruská blízkosť skrátka typická pre nich. Aj film Neľjubovni má podobnú brutálne pochmúrnu atmosféru života v 21.storočí. Je to čistá depresia toto čítať. Čítame pochmúrnosť spočívajúcu v chudobe v knihách o 19.storočí, čítame pochmúrnosť spočívajúcu v konzumnom živote v knihách o 21.storočí. Na čo som sa tá pochmúrnosť bude zakladať v tom ďalšom storočí? :/

3 09.06.2022

Zase som neuhádla :D

3 18.05.2022

Moja prvá cestopisná kniha bola vlastne o seržantovi Bourgogne z napoleonskej ruskej akcie. Motív tohto "cestopisu" sa, pochopiteľne, líši od motívu Jana Rendla z inej doby. On si vybral dobrovoľne túto cestu. Nie je na škodu si prečítať ju, asi je trochu slabšia kvôli autorovým osobným prejavom, ktoré sú proste výsledkom jeho mladého veku a ktoré trochu narúšajú účel knihy poskytnúť informácie o krajinách bez ohľadu na jeho opakovanú snahu dokázať čitateľovi, že "mám u prdele, či sa vám moja kniha bude/nebude páčiť". Na jednej strane to chápem, ale ak chcem už toľko negovať správanie Európanov, zrovnávať nezrovnateľné (popravde), tak asi by to malo mať buď vlastnú kapitolu, alebo vlastnú knihu. Ak chcem poukázať na svoju neovládanú chuť na OH, ok, vlastná kapitola... Ani ja nemusím Slovensko, neznášam Slovákov, no ak už idem niečo produkovať na verejnosť, je to otázka zodpovednosti a dôkaz určitej zrelosti ovládať sa, čo sa zatiaľ autorovi miestami nepodarilo, neva, asi bude druhý diel, možno to bude mať viac pod kontrolou, ja si druhý diel určite prečítam, táto krajina ma zaujíma:) Takisto každému je jasné, že ak ide niekam za podobných podmienok existovať, tak to bude spájané so smradom, kadením a pod., preto je naozaj zbytočné to ustavične pripomínať a ak mi pamäť dobre slúži, v druhej polovici knihy tieto živočíšne pripomienky sa čoraz častejšie opakujú, znižuje to kredit knihy, lebo ozaj je dobrá. Čo mi ako sčítanej osobe vadilo viac než výkaly, je skladanie viet. Prakticky veta za vetou v takomto postupe: kladná veta, za ňou odporujúca veta... alebo neutrálna veta, za ňou odporujúca veta. To je dôkaz toho, že buď človek nemá skúsenosti s písaním, alebo sa editori veľmi rýchlo ponáhľali s vydávaním. Podľa mňa to bude druhá varianta, lebo editori sú tu od toho, aby na takéto chyby upozorňovali a boli k autorovi úprimní. Aby v každej druhej vete boli slovíčka v kontexte negácie ako "ale", "jenže", "avšak", "sotva"? Treba zaradiť spiatočku a napchať tieto slovíčka do špajze, zavrieť ju a začať skladať vety čitateľne stráviteľné:)

Prečítať odporúčam, človek sa dozvie kopec vecí, fotky sú krásne a ku knižke som sa dostala cez poznámku v jednom ženskom časopise, ktorá má zaujala: autor do veľkej miery popisuje detičky z JA, a je to tak. To mi príde veľmi milé, a tie deti sú zlaté. Aj celkovo ľudia z Kolumbie, Peru, že takto prichýlia človeka, je príjemné si o tom čítať. O dedovi bez ruky v ružovom svetri, ktorý ho zviezol autom. Pripomína mi to Turgeneva a jeho Poľovnícke zápisky, kde tiež takto putoval a ľudia mu dávali nocľah.

3 25.07.2021

Pamatuji si, a proto jsem. MZ

Čítanie, ktoré nemôžeme hodnotiť ako strata času (už len z toho dôvodu, že... ak je aj pre niekoho neprijateľným (alebo v Zemanovej reči blbcom)... o intelekte tohto človeka môže pochybovať iba skutočný idiot). V apríli som ani nepoznala meno českého prezidenta, dostala som sa k tejto politickej osobnosti len nedávno, takže som neovplyvnená názormi. Preto ma pobavili negatívne reakcie mojich známych českých kolegov v Brne, keď som im ukázala, koho knihu čítam:D Okrem niekoľkých pomenovaní, padlo aj pomenovanie "ruský špion":D Zdá sa, že vzdelanejší ľudia asi nebudú mať radi svojho prezidenta. Nie som tak dobre zorientovaná v českej politike, takže je to domnienka. V konečnom dôsledku je to problém nespokojných Čechov, môj záujem sa orientuje na autora. Ak by som si odmyslela, že ešte žije a je prezident, ktorý dennodenne "raní" ľudí, a je teda vďačným terčom "ranených", ako to už býva pri ešte žijúcich ľuďoch, viem si predstaviť, že by jeho popularita vzrástla, pretože ako praví Umberto Eco, mŕtvi spisovatelia sú najvďačnejší priatelia, ktorí už nemôžu sklamať. Kniha je plná fajn postrehov z politického života, vtipne označuje malé strany za prostitútky s vysokým vydieračským potenciálom, ktorému sa eufemisticky hovorí potenciál koaličný:D, a že najprv sa treba radiť so stromami, až potom s ľuďmi. Možno tak predísť aj rečiam v afekte. Čítala som nižšie názory a v jednom sa zjavuje Zemanova definícia blbca druhého stupňa: blbec, ktorému akosi prekáža, že niekto často cituje. Mám podobné skúsenosti zo života s týmito blbcami, keďže rovnako často citujem. Ako Zeman. Ako Umberto Eco. Ako mnohí filozofi, spisovatelia, politici, vedci, a menší blbci, ktorí v sebe objavili schopnosť prejaviť úctu k autoritám a nevidia nič zlé na tom, aby ich odcitovali, pretože vždy sa nájdu podobní menší blbci, ktorí sú zvedaví a majú radi veci s uvedenými zdrojmi. A je to aj otázka vlastníctva, ktoré my - blbové - chceme ponechať pôvodcovi.
Politika a život v nej je naozaj plný paradoxov, chýb, zakopnutí, slová sa rinú, na druhý deň už nevie, čo povedal. V závere píše o tom, ako nestúpiť dvakrát do rieky, a teda už do politiky - drogy nevstúpi. A predsa sa stal prezidentom. Nuž, ako na začiatku knihy píše, "individuálne osudy sú na rozdiel od osudov vyšších celkov nepredvídateľné", tak sa aj stalo a vstúpil druhý krát do rieky. Na Zemanovi oceňujem určite to, že má vlastný rozum, rozmýšľa nad tým, čo hovorí, a to je dnes medzi politickými prostitútkami dosť vzácne. Okázalá je jeho samoľúbosť, vyplývajúca zo samotnej povahy človeka v zmeske s jeho vzdelaním, určite netrpí skromnosťou Umberta Eca. Ja viem, mnohým to vadí. Ja sa aspoň pobavím.

3 03.07.2021

"Sire, daleko od vás se člověk stává nejen nešťastným, ale i směšným!" rytier de Vardes

V období "válek v krajkách" ste ako pán vedúci svojej armády dostal zmrzlinu od pána vedúceho protivníka... Niekedy žasnem nad historickými okamihmi a generujem nové predstavy, ako Kutuzov posiela pelendreky Napoleonovi a ták. Táto kniha je plná príkladov. Gastrointestinálny trakt mi úplne cúvol pred množstvom publika pri raňajšej toalete Kráľa Slnka. Predčítača by som ešte zvážila, ale pokladník??? Sekretári? A ktovie koľko komorných, služobných? Radšej budem súčasníkom a smiešne vyzerajúcim:D Žiť vo Versailles bolo ako za trest:) a to divadlo, ktoré museli hrať... Shakespeare by asi našiel množstvo inšpirácií nielen v travičskej afére. Francúzi ako prví na svete začali publikovať vedecké periodikum Journal des savants. Stále mi však vŕta v hlave, aké magické schopnosti pripisovali "liečitelia" červenému koralu:D

Hoci sme v medicíne pokročili odvtedy, ako vidím, stále naša doba nezaostáva za minulosťou: niektoré hodnoty človeka, či pravidlá spoločnosti platia dodnes. Polka sveta je "versailles", koľko pracovísk na svete musí fungovať podľa versailles pravidiel, a teraz nehovorím o nutnom močení na verejných chodbách, tam sme pokročili a vybudovali si WC. Nech žije "pokrok"!

"Aby bol človek, musel byť videný, aby bol viditeľný, musel mať, aby mal, musel sa zapáčiť." (Petitfils)

3 01.05.2021

Knihu som dostala do daru, musím sa predsa pochváliť hneď na začiatok.-/.-D aj s pekným venovaním a podpismi autorov vrátane ich ilustrátora. To poteší!!!
Ináč by som sa asi ku knihe nedostala:D nie je to úplne šálka mojej kávy, pokiaľ mám motiváciu prejsť si vybranú problematiku v odbornej literatúre, ale ako oddychovka, navyše venovaná, je to fajn kniha a človek sa niečo predsa aj dozvie:) Prečo to tak je?, skrátka som si zvykla čítať suchopárne knihy bez osobných ambícií, motivácií okrem tej jedinej a to je informačná motivácia autora, teda tie osobné výlevy mi trošku tu vadili.

Náhodou ten vitamín C hoci ho v nadmernom množstve vylúčime močom, si aj tak musím zabezpečiť, lebo mám pocit, že ten prísun v mojich stravovacích návykoch je mizerný tak či tak:D pri čítaní o tomto vitamíne som si hlboko vstúpila do svedomia v otázke mojej averzie k ovociu, a ako moje telo musí trpieť roky, čo sa prejavilo v poslednom týždni predlžovaním sa mojej ruky po paradajkách - jediné, čo dokážem jesť asi ako čipsy. A varím si ich! Vraj lykopén obsiahnuty v rajčinkách sa lepšie vstrebe v organizme po ich uvarení, takže do tej paradajkovej si hádžte aj tie červené guľľľľeeeee:D Na akupunktúru som chodievala rok, a ak mi to aj nedalo "vyzdravenie", dalo mi to posilnenie voči injekciám, ktoré ma vôbec nebolia ani u zubára, a tiež skvelú ročnú spoločnosť skvelej kamošky, zažili sme kopec zábavy tam aj po meste, ako sme korzovali, takže akupunktúra môže byť dobrá aj na interakcie s ľuďmi.-P Mám skúsenosť aj s homeopatikami, a žiaľ, negatívnu, nielenže za to ešte v tisíckorunáčkach mamka vysolila kopec peňazí, taktiež bolo to asi prvé "liečivo" vo fľaštičkách, ktoré na mňa pôsobilo emeticky. Za mňa určite homeopatia nie, ale v konečnom dôsledku beriem všetko tak, že nech si každý hľadá svoju nádej v čomkoľvek, ak mu to pomôže, budiš. A tí, čo klamú, presviedčajú s motiváciou len zarobiť, nútia ľudí kupovať produkty, ktoré neliečia a ich primárnou úlohou je len "neuškodiť", tak nech si spytujú svedomie, alebo... asi sa tak nestane. No možno raz niekto príde s prípravkom na privolanie svedomia:)

3 29.03.2021

Moje srdce je navždy zlomené. Tento rok som mala ísť v júli na Korziku, čo napokon nevyšlo. O pár dní na to, začiatkom augusta som sa pustila do prvého diela napoleonskej "tetralógie". Začala som Napoleon v Rusku I, každou stranou moje nadšenie stúpalo z autora, Napoleona, výrokov ďalších desiatok ľudí, obrázkov, portrétov významných ľudí v armáde ako francúzskej, tak aj ruskej. Borodino ma položilo na lopatky. To som ešte nepoznala Berezinu. Aj Napoleona v Rusku II mi sprevádzala hudba z Luskáčika, ktorá sedí na tento životný román ako riť na šerbeľ. A hoci som mala za sebou najtragickejšie udalosti sveta, ako bonapartista do kostnej drene som zhltla prvý diel životopisu už v spolupráci s egyptskou hudbou. Na egyptské dobrodružstvo som sa tak tešila, že Kovařík akoby chápal, že sa čitateľ teší a tak z toho ešte spravil väčší trhák. Vážení, celá táto tetralógia by sa mala sfilmovať, žiadne hry o tróny, ale poriadne nadupaný stodielny seriál podľa Kovaříkových kníh, lebo kto by nechcel čosi také, nie je bonapartista:P Kovařík ako keby absolútne dokonale podchytil celú charizmu, auru aj s chybami tejto neskutočne skutočnej !bytosti! S takým citom odviedol úžasnú prácu a odpustím mu aj tú miernu averziu voči Alexandrovi I, ktorú trošku prejavil v tomto diele. Tak napríklad v tristoročnej vládnucej dynastii Romanovovcov nie je žiadny náznak incestu, takže tá poznámka v zátvorke o Alexandrovej väzbe na sestru bola asi najskôr zbytočná.

Vráťme sa k nášmu hrdinovi, ktorý naprosto vyráža dych až do poslednej strany tejto knihy. Sama neviem, čo napísať, ale Napoleon to výstižne konštatoval, že jeho život je ako román. No možno jeho život je viac než román. V románe sa veľa prikrášľuje, vymýšľa. Napoloeonov život nie je vymyslený. Je to ako sen o obyčajnom človeku, ktorý sa vlastným úsilím dostal po rebríku na vrchol, pričom tento rebrík mu držali tí, v ktorých veril a vedel, že sú to schopní ľudia. Veď čo by bolo, prosím vás, keby Napoleon Bonaparte nemal po boku takých výnimočných ľudí, akým boli (a tu si dám svoj vlastný rebríček mojich naj):
1. !!!Maršál Davout!!! (prosím si o ňom knihu)
2. Maršál Ney (aj o ňom by som rada získala knihu od tohto autora)
3. Doktor Larrey (srdiečko:D knihu s ním už mám, a druhú možno napíše pán Kovařík, ktorý mi odpísal na správu, skoro ako keby mi odpísal človek z napoleonskej doby)
4. Maršál Murat
5. Bertrandt, Coulaincourt.......
....... a vôbec, jeho milovaná Josephine, Marmont, Lannese či Duroc, či ako sa píšu, s ktorými si tykal a ktorí ho sprevádzali od začiatku, aaach, všetci a ďalší, ktorí sa postavili k nemu a sprevádzali ho, dokým im to život dovolil, tak to je neuveriteľné, Napoleon bol vďačný mnohým, ktorí ho podržali, ja tiež. :D Armáda, armáda, armáda. Každý si svoj spôsob smrti tak trochu vyberie a je taký, aký je jeho život, no pre cisára Francúzov nebola vylitá koule, musel vytvoriť tie memoáre pre nás beznádejne obdivujúcich obdivovateľov jeho veličenstva. Čo mi ale drása srdce, sú posledné roky, britská vina na tom, to už asi radšej mal prijať ponuku Alexandra a vrátiť sa do Ruska do azylu, ale asi by sa radšej odstrelil, než by zase vošiel na ruskú zem:P veľká škoda, určite by sa mal lepšie v Rusku, než v područí zradných Britov, ktorí napokon zradili aj Romanovovcov a boli to práve československé légie, ktoré boli blízko k záchrane ruskej rodiny. A Saša Romanov by si nedovolil správať sa k nemu špatne, to by bolo pod jeho úroveň. VEĽKÁ ŠKODA. Je mi ľúto aj jeho synka, bolo to smutné čítanie. No najsmutnejšie pre mňa zostáva Borodino a Berezina. Keď som si v tejto knihe prečítala skromnú kapitolu o ruskom ťažení, ani som neverila tomu, že tak málo sa dá napísať a málo povedať. Prosím budúcich čitateľov, aby začali ako ja, od ruských dielov a potom prešli na životopis. Budete mať pocit, že ste tie vojny a bitky zažili a potom s vyčerpaním si prečítate tých pár stránok v životopise a neuveríte, že toto ste prednedávnom zažili, pretože tam budete stáť, pán Kovařík sa o to postará. Bude to až na pokraji smrti autentické.

Asi som nakoniec rada, že miesto Korziky som objavila tento rad kníh, ktoré ma sprevádzali skoro pol roka. Dnes to končí (zápisky seržanta Bourgogneho je jediné, čo som zohnala, ešte malý plamienok z veľkého príbehu). Sorry za patetické prejavy, ale inak to nejde. Napoleon bol, je a bude jediným svojho druhu. Fantázia je nič oproti jeho životu.

"Francie.... Múj syn... Armáda..." (posledné slová NB)

3 23.12.2020