yerry komentáře u knih

V tejto časti ako keby Honor ustúpila trochu do úzadia. Väčšia časť knihy popisuje rozmiestňovanie figúrok na Weberovej šachovnici aby samotný stret prebehol na niekoľkých stranách v jej závere. Ten stret ako inak, je opäť veľmi pôsobivý. Republika Haven je tu popisovaná už realistickejšie, pohnútky a úmysly autoritárov uveriteľnejšie. Tu som zvedavý na ďalší vývoj, dúfam že to neskĺzne do známeho klišé o zlých červených. Kniha ma zaujala ale len do určitej miery. Weberova šablóna, na ktorú text naťahuje už začína byť trochu priehladná. Približne už viem, kedy, čo a ako vybuchne. Stále je to ale ešte dobré čítanie. Hodnotím ako lepší priemer.

5 10.05.2013

Ako som už minule písal, military nejako nemusím ale táto séria sa mi akosi dostáva pod kožu :) Je to dobré aj keď mám určité výhrady s politickým zadefinovaním jednotlivých systémov. V tomto dieli si to rozdajú vo vesmíre predstavitelia troch z nich. Na jednej strane je to monarchistická Mantichora s predstaviteľkou Honor, z úzadia za nitky ťahajú ľudáci z Republiky Haven, čo sú v podaní Webera vpodstate socky na čele s akýmsi politbirom a početnou armádou a treťou nevyspitateľnou stranou sú tu umiernenejší či radikálnejší náboženskí fundamentalisti. Weberovi pričítam k dobru, že žiadnu stranu nepredstavuje úplne čierno-bielo, ale sockári to od neho dostávajú takmer v každej kapitole :D

Čo by som vyzdvihol, je množstvo technických špecifikácií z tohoto sveta, čo sa niekomu môže zdať nudné, ale mne sa to páči.

Úplne najlepšie je však podaný popis jednotlivých vesmírnych bojov, manévrovania a taktiky. Viete, čo robia všetky strany, ale ony to samozrejme nevedia, vychádzajú len z predpokladov, ktoré môžu byť aj mylné a potom umierajú po stovkách aj tí "dobrí".

Honor ako taká nie je môj obľúbený typ hrdinu, mám radšej skôr individualistické a anarchistické archetypy, ale nemôžem jej uprieť určité sympatie a Weberov svet, akokoľvek nabitý vojenským drilom stojí za prečítanie. ... a tých šroubovaných dialógov z prvého dielu už tu nie je až tak veľa.

6 04.05.2013

Kľudne by som označil túto vec ako hard sci-fi, ak teda chcete použiť šuplík alebo zaškatuľkovanie. Ináč kvalitná scifárina s množstvom termínov, parametrov a technických údajov. To je teda dobré. Čo mi vadilo, to boli tie šroubované oficiálne dialógy, ktoré ma niekedy prinútili vstať zo stoličky alebo sedadla. Army nie je moje kafé, ale tak k žánru to akosi patrí. Chýba tam poriadny mariňácky žargón a'la Heinlein. Snáď to bude v tomto ohľade lepšie v budúcich dieloch, možno potom dám plný počet hviezd. Teda dobré oddychové čítanie v štýle pulpovej literatúry.

7 19.04.2013

Je to po druhý krát, čo som sa u Eriksona zasekol, tentoraz to bolo trochu hlbšie ako po prvý krát. Ale už je to za mnou a musím napísať chvála Padlému. Toho pseudofilozofovania a lyrických vsuviek bolo teraz na mňa akosi priveľa. Erikson dokáže aj tú vatu podať na úrovni, ale stále je to len vata, ťahájúca sa cez niekoľko sto strán.. Samozrejme, je tu niekoľko špičkových scén, ktoré sú vykreslené veľmi sugestívne. To je plus.

Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že to zbiehanie vlákien a ich záverečnú explóziu pri ich strete v závere má trebárs taký Stephen King vo svojej fantasy ságe vyriešené oveľa logickejšie, efektnejšie a možno aj akčnejšie. Tu zostal Erikson ďaleko za mojím očakávaním. Suma sumárum, dokázal vylúdiť u mňa určitý súzvuk tónov, pár akordov, ale výsledný song má horko ťažko na lepšiu vypaľovačku. Ten song mal možno ambície na Bacha alebo Mozarta, čo teda nie je moja kategória, ale uviazol aj v tomto ohľade niekde na polceste.. Hodnotím ako lepší priemer.

6 19.04.2013

Víchr smrti nie je žiadna Plasmaticská prechádzka, ani Anarchia v Spojenom kráľovstve. Víchr smrti nie je ani exploit v pamäťových čípoch mozgu. Je to fúra punkových vypaľovačiek, kde jeden obraz rýchlo strieda druhý, je to drtivý nášup jednotlivých príbehov. Je to Exploited a zároveň Malomocnost prázdnoty, Paradox pôsobiaci ako Travex v Zóne A, skrátka Iné kafé, kde bohovia síce nedostávajú Screewdriver medzi rebrá ale niekedy schytajú pár po papuli, pričom ich nezachráni ani Shem 69 ani obrátené šestky 999. Tu svět se posral, na reťaziach nie je Visací zámek, zato reťazí je tu dosť. Bad Religion, tie božstvá a kulty nie sú síce žiadne Bikini ale poriadny Brajgl. Conflict strieda Konflikt, Crass by si na tom zgustli, žiadny One way systém sa nekoná, lebo všetko speje k významu menom Chaos. Ten Chaos nie je morálny ako Kropotkinova Anarchia a nie je ani veľmi individualistický ako Anarchia Proudhonova, Malatesta by sa asi divil, to Clash so svojim kolektivizmom by sa možno vzhliadli v Chromom, ale nie je to isté. Víchr smrti je skrátka môj Ex Tip pre všetkých Cripple bastards.

5 29.12.2012

Táto napalmová smršť spĺňa všetky atribúty špičkového protest songu. Filozofický odkaz dnešnej realite je nesporný, už nič nenapíšem. Malaz is not dead!!!

7 29.12.2012

Tento zväzok bol pre mňa trochu špecifický, keďže som na dosť dlhú dobu zamrzol niekde na strane 280 a akosi sa mi do ďalšieho čítania nechcelo. Tento krízový stav však pominul po zopár desiatkach stranách a nášup na aký som u Eriksona zviknutý pokračoval. To "jedu nakopat prdel jednomu bohovi" nemalo chybu :D Aj u tohoto zväzku, podobne ako v predošlých je cítiť ten autorov masívny presah mimo štandard fantasy žánru, keď autor vsúva do textu úvahy, ktoré sa hodia aj na reálny svet súčasnosti. Čo dodať? Zobudil si sa niekedy po opici s hlavou vo zveráku? Len ticho, šero a kľud, po tom túžiš... Nie je ti to dopriate, najprv zaznie falošný akord basovej gitary, nasleduje činel a potom už len rachot bicích... Si na nohách a vieš, že musíš ísť napriek ostrému slnečnému svetlu, ktoré ti vypaľuje oči... To je len slabý odvar sveta Malazu.

6 09.11.2012

Príliš veľa zbytočných slov, tak nejako by to asi povedal Karsa Orlong, tasím za neho jeho kamenný meč zotínam hviezdy a uväzujem za Ničiteľa ich maximálny počet, nech rachotia v prachu ciest spoločne s tými hlavami.

Skvelé!!!

8 19.08.2012

Pôvodne som aj uvažoval hodnotiť knižku maximálnym počtom bodov, ale po spomienke na predchádzajúci diel Dum mrtvých a po rozčítaní dielu nasledujúceho Dóm řetězu som musel trochu zabrzdiť.

Ono je to veľmi dobre, pútavo a kvalitne písané, ničmenej som pri čítaní nadobudol občas dojem, že autor sa snaží dej trochu naťahovať. Trochu tej vatičky tam predsa len chvíľami bolo. Ak by mala kniha cca o 200 - 300 strán menej a boli z nej vypustené niektoré zbytočné úvahy, dialógy a dejové línie, potom je to bez debaty.

Ak si teda odmyslím ten autorov mysticko-heroický štýl písania, vychádza mi, že sa jedná o klasickú fantasy, teda je tu strana dobra a strana zla, putuje sa za nejakým cieľom a nechýbajú ani súboje a bitky. Na margo tých bitiek, tie sú veľmi sugestívne popisované, vtiahnu do deja, ale ak som sa nad nimi zamyslel, ich logika a priebeh mali slabiny ako hrom. Autor to maskuje veľmi dobre efektnými bojovými scénami ako z filmu a tvrdými neotrelými a vtipnými hláškami protagonistov, ktorí v boji vidia jediný zmysel svojho bytia a umierajú veľa krát s úsmevom na svojich perách. Toto sa mi zdá trochu ploché.

Už som stačil nasadnúť do skvelej jazdy Karsy Orlonga, čo je už ale iný príbeh, pre mňa ešte pútavejší ako Vzpomínky ledu. Kdesi som čítal hodnotenia nepárnych dielov ako lepších, u mňa to vychádza obrátene, lepšie sa mi zdajú tie párne, teda zatiaľ La Viva Drydžhna, La Viva Karsa Orlong :D

6 19.08.2012

Dávam klobúk dolu pred autorom. Knihu s takou vypovedacou silou a k tomu ešte žánrovú som už dlho nečítal. V mojom osobnom rebríčku zosadzuje zo svojho piedestálu Dunu. Toto je umenie bez ohľadu na to do akej literárnej kategórie ju zaradíte. Sled obrazov ako od Goyu… Surové a živočíšne, pričom tá surovosť je epická, nie pornografická a nie je samoúčelná. Tie obrazy sú tak silné, že som ich videl priamo pred očami. Niektoré súvetia vyvolávali mravenčenie v oblasti mojej chrbtice a niektoré vety vyzneli ako kánon. Žiadny ďalší komentár táto kniha už nepotrebuje, NECH PREHOVORÍ TICHO a tisíc vrán…

11 26.05.2012

V prvom rade musím podotknúť, že v prípade tejto knihy som bol pripravený na „dark“ fantasy. Pod významom „dark“ si ale asi predstavujem niečo iné, lebo toto je skrátka epický príbeh so štandardnými fantasy kulisami.

Jedna z viet v knihe: „Svět se hnul“ mi nevdojak pripomenula tú istú vetu od iného autora a v inom diele, ktoré si označenie dark fantasy skutočne zaslúži, áno je to „Pistolník“ od Kinga. Akosi prirodzene môžem tieto dve knihy konfrontovať. Kingove postavy v príbehu majú lepšie prepracované charaktery, svet a samotný príbeh dýcha temnotou, ktorá na mňa číha z každého kúta postapokaliptyckého snového fantasy sveta. Tieto dve knihy majú mimochodom viac styčných bodov ako by sa zdalo. Chodby versus dvere, sny versus snová krajina atď…

Temnota u Eriksona je viac deklarovaná, nevyvolávajúca údes, depresiu alebo údiv. Postáv je v diele dosť veľa, preto je jasné, že nemajú úplne prepracované charaktery, nemôžem sa s niktorou z nich úplne identifikovať. Akčné scény sú u Kinga popisované do najmenších detailov, u Eriksona však dosť nejasne akoby v hmle alebo opare (niekedy som si musel text prečítať 2×, aby som vlastne porozumel čo sa to tam práve odohralo).

Nevýraznosť postáv u Eriksona je viditeľná hlavne u ženských hrdiniek. Tie konajú, vraždia a hovoria presne ako muži. Nemám nič proti emancipácii, ale hlavné ženské zbrane sú v niečom inom a spôsob vedenia boja z ich strany je vedený iným štýlom, ako nám to tu predkladá Erikson. Ich občasné emočné chvíle vyznievajú dosť chabo a nepresvedčivo.

Skrátka Erikson to má akoby obrátene: hlavné aj vedľajšie postavy fungujú v podstate ako kulisy – štatisti, zatiaľ čo tie kulisy sú u neho hlavným motívom. Teda tomu, kto má rád lineárne príbehy túto knihu vôbec neodporúčam. Naopak, tomu kto sa zhliada v mytológii a postupnom kompletizovaní celku pomocou fragmentov, Eriksonova koncepcia asi sadne.

Suma sumárum: kniha je dobrá, ale nedostal som od nej to, čo som očakával. Dostal som to, čo som nechcel, vo veľmi dobrej kvalite. Autor ma presvedčil, že to čo mi dal, je naozaj dobré, napriek tomu, že som hľadal niečo iné.

Už mám rozčítaných 100 strán z 2. dielu :)

12 15.04.2012

Napriek tomu že už nie som čitateľom adolescentného veku musím napísať, že ma táto poviedková zbierka uchvátila. Paradoxom je, že v poviedkach postavy nejednajú priveľmi emotívne, ich konanie v tvrdom a odosobnenom svete je silne vykalkulované ale pri čítaní vzbudzujú emócie takmer astronomických rozmerov. Ak v niekom nie, tak je to buď emočne totálne chladná a neempatická osobnosť alebo človek, ktorý zabudol byť človekom.

Ak si na dne a potrebuješ pomoc, neber do rúk bibliu, neutiekaj sa k cirkvi. Ak si stratil(a) lásku neber prášky, nerež si zápästia. Ak si stratil(a) prácu, nečakaj pomoc od štátu. Ak ťa zrazili na kolená, nezostávaj ležať. Ak si stratil(a) slobodu nerezignuj… zober do rúk knihu Dilvermoon a začítaj sa! Nenájdeš tam žiadne návody, almužny ani podporu. Nájdeš tam niečo iné, nájdeš tam vnútornú silu potrebnú na prežitie… Odporúčam!

8 23.03.2012

Záver trilógie ma trochu sklamal. Zakončenie je ako z rozprávky, Ruiz Aw je zmietaný vnútornými rozpormi aby napokon aj tak riešil všetko svojim zaužívaným spôsobom, teda násilím. Princezná Nisa vystupuje v podstate už len ako epizodická postava a osud vášnivej otrokárky Corean je zakončený v duchu aby sa aj vlk nažral, aj ovca zostala celá. Viac rozvinutá mohla byť aj silná postava Žltého kvetu z Roderiga. Napriek tomu, že jej úloha bola ešte zlovestnejšia a silnejšia ako úloha Corean, vyznela napokon do prázdna a iba ako epizodická postava. Napriek tomu, dielo si zachováva svoju pútavosť, v prvej polovici sa nesie v duchu stupňujúcej sa brutality až sadistických excesov, hlavne v Roderigu. Druhá polovica ma však už tak neoslovila a záver ako som už písal, vyznel až priveľmi rozprávkovo. Plný počet bodov tentokrát dať nemôžem.

7 20.02.2012

No je to už trochu úsmevné, keď revolúciu na mesiaci riadi počítač úrovne IBM PC 286 s OS triedy MSDOS :) Ale to je len technický detail. Hlavná myšlienka je dobrá. Heinlein sa tu zamýšla nad vecami ako napr. načo platiť dane a veď štát, konkrétne Zem je len na príťaž a pod.. Prezentuje tu libertariánske až anarchistické myšlienky s dôrazom na individuálnu a ekonomickú slobodu. V knihe je dosť veľa politiky, ktorú autor rozpytváva a páli pritom napravo aj naľavo. Praktické prevedenie odporu, ako ho Heinlein popisuje je tiež už dnes viac úsmevné ako napínavé, ale je to heinleinovsky originálne. Nezaprie sa ani autorov vyhranený štýl písania. Napriek tomuto všetkému je to skvelá kniha a pre fanúšikov sci-fi takmer povinná jazda ;)

6 13.02.2012

Príbeh bezprostredne nadväzuje na prvý diel trilógie. Akčnosť príbehu sa ešte zvýšila, takže pozornosť neochabuje. Popis prostredia, rás a akčných scén je výborný. Samotná postava Ruiza Awa už síce vyznieva až príliš neodolateľne a pozitívne na môj vkus, ale stále je to v medziach normy. Trochu utrpel vývoj postavy princeznej Nisy, čo sa mi zdá byť škoda. Naopak najplastickejšie vyznieva popis a vývoj otrokárky Corean zmietanej vášnou k Ruizovi od od sexuálnej žiadostivosti až k nenávisti. Ostatné postavy sú viac-menej epizodické a po zohraní svojej úlohy končia väčšinou tragicky. Príbeh si naďalej zachováva svoju pútavosť, automaticky siaham po treťom zväzku.

7 12.02.2012

Kniha patrí do sveta Dilvermoonu. Výborná oddychovka! Niečo medzi Reynoldsovým Odhaleným vesmírom (nie až tak rozsiahle, koncepčné a viacvlákonové) Kingovým Pištoľníkom (nie až tak tajomné a ponuré) a románmi od R.A. Heinleina (nie až tak štylisticky tvrdé). Postava Ruiza Awa sa vyvíja a nie je čiernobiela. Rýchlo si získal moje sympatie. Text sa na nič nehrá, dej postupuje priamočiaro a dopredu. Deju sa nedá uprieť určitá šablónovitosť, napriek tomu mi to nevadilo. Kniha je o technológiách, dekadencii, krutosti, bezohľadnosti systému. Uprostred marazmu sa prediera životom "kvet", zranený, pokrivený, bez budúcnosti, napriek všetkému a všetkým. Knihu som zhltol na 2x :)

7 07.02.2012

Táto záverečná dodatková 6. časť ma už ani nesklamala, keďže som už po predošlej časti bol pripravený na všetko. No, bolo to ešte horšie ako som predpokladal. Znôška náboženských a sociologických výlevov s trochou akcie ako zo šestákových románov alebo z románov pre konzervatívne ladenú mládež z čias kráľovny Viktórie. Rozprávanie o ničom, text nevyvoláva žiadne emócie ani pôžitok z čítania sa nedostavuje, lebo autor to buď odflákol alebo na viac naozaj nemá. S pôvodnou knihou o Rámovy sa to absolútne nedá zrovnávať, dávam aspoň jednu hviezdičku a to ešte váham, či to rovno neoznačiť za brak. Neodporúčam, len ak čitateľ trpí defektom sebatríznenia.

7 04.02.2012

Román tak trochu už vybočuje z koncepcie celej série. Za klišé považujem hlavne vsadenie holokaustu a nemeckých nacistov do deja ako vrchol všetkého zlého, čo ľudstvo vykonalo, ďalej určité stereotypy v správaní jednotlivých postáv. Chýba mi u nich plastickosť - viacrozmernosť. Jednoducho klaďas zostane klaďasom a záporák záporákom, žiadny vývoj charakterov neexistuje ani v zmenených situáciách. Ostatné postavy sú ako keby do počtu, slabé a nevýrazné. Na náboženské výlevy ale knižka príliš skúpa nie je. Pre mňa je to slabší priemer.

6 15.01.2012

Ten záver bol fakt veľmi slabý. Román dosť rozvláčny s niekoľkými zbytočnými a hluchými miestami. Napriek tomu, v knihe sa nachádzalo aj zopár pútavých pasáží, počet strán ale mohol byť kľudne aj o polovicu či dve tretiny menší.

7 15.01.2012

Nemôžem si pomôcť, úroveň prvého zväzku román absolútne nedosahuje. Je to taký hybrid, nie je to úplne akčné sci-fi, keďže akčné scény sú popisované veľmi zdĺhavo a dej graduje len veľmi pomaly a k hard sci-fi to má tiež dosť ďaleko vzhľadom na nie príliš akčnú akčnosť príbehu. Postavy sú vykresľované príliš čierno-bielo na môj vkus a ich konanie je predvídateľné. Pár dobrých pasáží ale kniha určite má, za prečítanie preto stojí.

7 15.01.2012